znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 192/07-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. septembra 2007 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti N., a. s., P., zastúpenej advokátom JUDr. J.   Č.,   Advokátska   kancelária,   K.,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cb 41/2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti N., a. s.,   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. mája 2007 doručená sťažnosť spoločnosti N., a. s., P. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného   súdu   Košice   I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 32 Cb 41/2006.

Zo   sťažnosti   a z   jej   príloh   vyplýva,   že   návrhom   podaným   okresnému   súdu 22. decembra 2005 sa sťažovateľka domáhala vydania platobného rozkazu na zaplatenie 15 929 Sk   s prísl.   z dôvodu   neuhradenia   vystavených   faktúr proti   R.   K.,   K.   (ďalej len „odporca“). Na základe tohto návrhu okresný súd 12. januára 2006 vydal platobný rozkaz sp.   zn.   27   Rob   410/2005,   ktorý   bol   uznesením   z 15. mája   2006,   ktoré   nadobudlo právoplatnosť 23. júna 2006, zrušený, pretože sa ho nepodarilo doručiť odporcovi. Následne okresný súd v tejto veci konal pod sp. zn. 32 Cb 41/2006. Podľa tvrdenia sťažovateľky okresný súd koná o jej veci so zbytočnými prieťahmi, čím sa predlžuje stav jej právnej neistoty a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporu.

Právny zástupca sťažovateľky v sťažnosti okrem iného uviedol: „Dňa 12. 01. 2006 bol   vo   veci   vydaný   platobný   rozkaz,   ktorý   bol   uznesením   zo   dňa   15. 05. 2006   zrušený z dôvodu,   že   platobný   rozkaz   nebolo   možné   doručiť   žalovanému   do   vlastných   rúk.   Od uvedeného dátumu nebol v predmetnom spore urobený žiadny úkon. V súčasnosti je vec vedená pod sp. zn. 32Cb/41/2006. (...)

Napriek   tomu,   že   od   podania   návrhu   uplynulo   18   mesiacov,   vec   doteraz   nebola právoplatne   skončená,   preto   žiadam   o   zjednanie   nápravy.   Môj   mandant   na   súde niekoľkokrát poukazoval na prieťahy v konaní a požadoval rýchlejšie rozhodnutie vo veci. Naposledy poukázal môj mandant na prieťahy v konaní sťažnosťou zo dňa 27. 03. 2007 podanou na Okresný súd Košice I a požadoval vo veci zjednanie nápravy.

Predseda Okresného súdu Košice I (...) reagoval na podanú sťažnosť listom zo dňa 26. 04. 2007, v ktorom sa vyjadril k doterajšiemu priebehu konania vo veci a na záver dospel k záveru, že podaná sťažnosť je dôvodná. (...)

Spor sa naťahuje, pričom nečinnosťou súdu dochádza k porušovaniu základného práva môjho mandanta na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.“

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:

1. základné právo sťažovateľa N., a. s., so sídlom: (...) P., (...) na prerokovanie a rozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod spisovou značkou 32Cb/41/2006 porušené bolo.

2.   Okresnému   súdu   Košice   I   sa   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod   spisovou značkou 32Cb/41/2006 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi N., a. s. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 20.000,- Sk (...), ktoré   je   mu   Okresný   súd   Košice   I   povinný   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov   odo   dňa právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Okresný   súd   Košice I   je povinný uhradiť   N.,   a.   s.   trovy   právneho zastúpenia vo výške 6.296,- Sk (...) na účet advokáta JUDr. J. Č., advokáta, K. do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa judikatúry ústavného súdu dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť   je   aj   nezistenie   žiadnej   možnosti   porušenia   označeného   základného práva alebo slobody,   reálnosť ktorej   by mohol   posúdiť   po   jej   prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 117/05, I. ÚS 225/05).

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cb 41/2006.

Ústavný súd z predloženého na vec sa vzťahujúceho spisu všeobecného súdu zistil, že sťažovateľkou navrhovaný platobný rozkaz bol vydaný v priebehu 21 dní od doručenia návrhu. Okresný súd doručoval platobný rozkaz odporcovi, ktorý si však tento v odbernej lehote   nevyzdvihol   (okresnému   súdu   bola   zásielka   vrátená   8.   februára   2006).   Jeho opakované   doručenie   odporcovi,   napriek   súčinnosti   Mestskej   polície   K.,   taktiež   nebolo úspešné, čo malo za následok zrušenie platobného rozkazu uznesením z 15. mája 2006 (právoplatné 23. júna 2006). Po prevedení spisu do registra Cb (21. augusta 2006) okresný súd   opakovane   neúspešne   doručoval   odporcovi   návrh   na   začatie   konania   a výzvu   na vyjadrenie   sa   k tomuto   návrhu   (2.   novembra   2006   a 12.   marca   2007),   a to   aj prostredníctvom   Obvodného   oddelenia   Policajného zboru   K.   (8.   február 2007).   K dĺžke trvania konania teda prispela nemožnosť doručenia relevantných zásielok odporcovi, ktorý ich na adrese trvalého bydliska nepreberal (odporca na udanej adrese nebýva od roku 2005). Odporca inú adresu, na ktorej by sa mohol zdržiavať, resp. preberať zásielky, okresnému súdu   nenahlásil   a napriek   lustrácii   na   Obvodnom   oddelení   Policajného   zboru   K. a Mestskom úrade K. - miestna časť Ť. sa miesto jeho trvalého pobytu nepodarilo zistiť.

Túto okolnosť nemožno prirátať na ťarchu okresného súdu, pretože tento využil jemu dostupné   zákonné   prostriedky   a požiadal   príslušné   orgány   o súčinnosť   pri   doručovaní zásielok odporcovi. Z prehľadu procesných úkonov teda vyplynulo, že okresný súd reagoval na vzniknutú procesnú situáciu v primeraných časových intervaloch. K rozhodnutiu vo veci samej došlo na pojednávaní konanom 5. júna 2007 vyhlásením rozsudku, proti ktorému sa účastníci konania vzdali práva podať odvolanie.

Podľa názoru ústavného súdu, berúc do úvahy celkovú doterajšiu dĺžku konania, ako aj   úkony,   ktoré   urobil   okresný   súd,   sa   postup   okresného   súdu   nevyznačuje   takými obdobiami nečinnosti alebo neefektívnej činnosti, ktoré by po posúdení všetkých okolností prípadu umožňovali po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vysloviť porušenie základného práva sťažovateľky zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, preto ústavný súd sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia a úhrady trov konania sú podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody sťažovateľky (§ 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný   súd   sa   tou   časťou   sťažnosti,   ktorou   sa   sťažovateľka   domáhala   ich   priznania, nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. septembra 2007