znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 191/2012-46

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   18.   októbra   2012 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta o sťažnosti Bc. Ing. J. S., L., zastúpeného advokátkou JUDr. E. K., P., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. ZF 226/93-B, Firm 1779/B (pôvodne postupom Obvodného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. Firm 660) takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Bc. Ing. J. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. ZF 226/93-B, Firm 1779/B (pôvodne postupom Obvodného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. Firm 660) p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. ZF 226/93-B, Firm 1779/B   p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Bc. Ing. J. S. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Bc.   Ing.   J.   S. p r i z n á v a   úhradu   trov   právneho   zastúpenia   v   sume   247   € (slovom   dvestoštyridsaťsedem   eur),   ktorú j e   Okresný   súd   Bratislava   I p o v i n n ý vyplatiť   na   účet   jeho   právnej   zástupkyne   JUDr.   E.   K.,   P.,   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 191/2012-20 z 3. júla 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Bc. Ing. J. S., L. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. ZF 226/93-B, Firm 1779/B [pôvodne postupom Obvodného súdu Bratislava I (ďalej len „obvodný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. Firm 660].

Zo   sťažnosti   a   z   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   (pôvodne   podnikajúci   pod obchodným menom „S.“, pozn.) sa návrhom na začatie konania doručeným obvodnému súdu   18.   júna   1993   domáhal   svojho   výmazu   ako   podnikateľa   –   fyzickej   osoby   z obchodného registra. Tento návrh bol obvodným súdom zaevidovaný pod sp. zn. Firm 660. Obvodný súd rozhodol o návrhu uznesením sp. zn. Firm 660 z 23. mája 1994, ktorým konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavil, avšak na základe odvolania sťažovateľa Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. 3 Cob/327/2010-33 z 31. marca 2011 uznesenie obvodného súdu sp. zn. Firm 660 z 23. mája 1994 ako nezákonné zrušil   a   vec   vrátil   okresnému   súdu   na   ďalšie   konanie a rozhodnutie.   Po   vrátení   veci   z krajského súdu okresný súd predmetnú vec prerokuváva pod sp. zn. ZF 226/93-B, Firm 1779/B.

Sťažovateľ svoju sťažnosť odôvodňuje okrem iného takto:„... Podľa sťažovateľa nezákonne konanie vo veci sp. zn. Firm 660 vedenom od 18. 06. 1993 na Okresnom súde Bratislava I v Bratislave (predtým na Obvodnom súde Bratislava I v Bratislave) trvá extrémne dlho, zjavne prekročilo a prekračuje ústavne medze primeranosti   tohto   konania,   nadobudlo   charakter   odmietnutia   spravodlivosti   (denegatio iustitiae).

Je v kontexte 18 rokov nezákonného konania zo strany porušovateľa, vyvolania stavu právnej neistoty prejavom zjavného odmietnutia spravodlivosti konania v primeranom čase denegatio iustitiae (I. ÚS 100/03).

Zjavnú   nezákonnosť   a   protiústavnosť   konania   porušovateľa   voči   sťažovateľovi spoľahlivo ustálil Krajsky súd v Bratislave vydaním uznesenia sp. zn. 3 Cob/327/2010-33 zo dňa 31. 03. 2011...

Ku dnešnému dňu však od 18. 06. 1993 nie je vo veci právoplatne rozhodnuté, teda stav právnej neistoty trvá po dobu už viac ako 18 rokov....

Nevymazanie subjektu: S. z Obchodného registra Obvodného súdu Bratislava I bez zbytočných prieťahov a zjavných obštrukcií... umožnili súdnemu exekútorovi... na podklade ďalšieho nezákonného poverenia na vykonanie exekúcie č. 5105 016230* zo dňa 6. 11. 2002 vydaného Okresným súdom Bratislava V v Bratislave v konaní Er 59/96. Exekučné konanie bolo po 15 rokoch zastavené vydaním uznesenia Er 59/96-793 zo dňa 25. 5. 2011... Sťažovateľ   a   jeho   manželka   sa   v   príčinnej   súvislosti   s   nezákonným   konaním porušovateľa   stali   obeťami   šikany   a   nezákonného   vydraženia   ich   nehnuteľností   - historického viktoriánskeho kaštieľa (pamiatky), čo malo v konečnom dôsledku vznik škody veľkého   rozsahu   a   ohrozenie   ich   práva   na   česť   a   dôstojnosť,   dobrého   mena   v radoch spoluobčanov   v   obci...,   pretože   starosta   obce...   bol   povinný   dľa   Exekučného   poriadku vyvesiť   Vyhlášku   o   dražbe   nehnuteľností   na   obecnej   tabuli   a   poskytnúť   exekútorovi súčinnosť počas nezákonnej exekúcie....

Tento vyššie popísaný stav v príčinnej súvislostí s porušením povinností zo strany porušovateľa by nebol možným, ak by Obvodný súd Bratislava I v Bratislave nevydal dňa 23.   05.   1994   nezákonné   Uznesenie   sp.   zn.   Firm   660   a   namiesto   vydania   nezákonného uznesenia zabezpečil zákonný postup vo veci samej smerujúci k výmazu subjektu S. dľa podaného návrhu sťažovateľom, čo v prípade zákonného postupu mohlo byť už v r. 1994.... Vyššie   popísaný   stav   pôsobí   na   sťažovateľa   a   jeho   manželku   frustrujúco, deprimujúco. Preto sťažovateľ s akcentom na morálne a spoločenské utrpenie, vyvolaný pocit   právnej   a   osobnej   neistoty   po   dobu   viac   ako   18   rokov,   poníženosti   a   nedôvery v spravodlivé   súdne   konanie,   zjavnú   nečinnosť   a   odmietnutie   spravodlivosti   má   zato, že požiadavka na vyplatenie spravodlivého finančného zadosťučinenia v sume: 18.000,- € je primeraná a spravodlivá....“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol: „1. Základné právo Bc. Ing. J. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl.   6 ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   nečinnosťou   Okresného   súdu   Bratislava   I   v   Bratislave   (predtým   Obvodný   súd Bratislava I ) v konaní vedenom pod sp. zn. Firm 660 v období od 18. 06. 1993 do 15. 06. 2011 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava I v Bratislava v konaní pod sp. zn. Firm 660 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3.   Bc.   Ing.   J.   S.   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   18.000   € (slovom: osemnásťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava I v Bratislave povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Bc.   Ing.   J.   S.   priznáva   náhradu   trov   konania   v   sume   247,00   €   (slovom dvestoštyridsaťsedem eur), ktorú je Okresný súd Bratislava I. v Bratislave povinný zaplatiť na   účet   jeho   právnej   zástupkyne   advokátky   JUDr.   E.   K.,   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti nálezu.“

2. Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za okresný súd jeho podpredsedníčka listom sp. zn. Spr. 3593/2012 z 20. augusta 2012 a právna zástupkyňa sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom z 5. septembra 2012.

2.1   Podpredsedníčka   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   okrem   prehľadu procesných úkonov vykonaných v skúmanom konaní uviedla:

„... súhlasím s tým, aby... ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti...

... Z uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31. 03. 2011, ktorým bolo zrušené uznesenie zo dňa 23. 05. 1994 Obvodný súd Bratislava I, je však zrejmé, že toto bolo Obvodným   súdom   Bratislava   I   nesprávne   doručované   a   následne   aj   nesprávne správoplatnené, čím došlo v dôsledku následnej nečinnosti súdu vo veci k vzniku zbytočných prieťahov v konaní. Považujem však za potrebné poukázať na tú skutočnosť, že uznesenie Obvodného súdu Bratislava I zo dňa 23. 05. 1994 bolo vydané ako následok nečinnosti navrhovateľa vo veci, ktorý napriek dvom výzvam Obvodného súdu Bratislava I zo dňa 24. 06. 1993 a zo dňa 24. 02. 1994, nezaplatil súdny poplatok za návrh, v dôsledku čoho došlo k zastaveniu konania. Rovnako je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že navrhovateľ si   až   takmer   po   14   rokoch   od   podania   návrhu   na   Obvodný   súd   Bratislava   I   zisťoval aktuálny stav konania a následne až dňa 29. 10. 2008 podal voči uzneseniu o zastavení konania odvolanie. Vzhľadom na uvedenú nečinnosť navrhovateľa vo veci mám za to, že navrhovateľom   uplatnený   nárok   na   zaplatenie   primeraného   finančného   zadosťučinenia vo výške   1.000,-   EUR   za   každý   rok   existencie   prieťahov   v   konaní,   je   v   tomto   prípade neprimeraný...

Zároveň si dovoľujem Ústavný súd požiadať, aby v prípade, ak dospeje k záveru, že právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo porušené, bolo vzaté do úvahy, že zákonní sudcovia, ktorým bola vec pridelená na konanie a rozhodnutie po podaní   odvolania   navrhovateľa   dňa   29.   10.   2008   na   Okresný   súd Bratislava   I,   svojím konaním vznik spomenutých prieťahov v konaní nezavinili.“

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu okrem iného uviedla:

«...   Stav   neistoty   o   výsledok   konania   stále   trvá   aj   v   dôsledku   nezákonného rozhodnutia porušovateľa neprimerane dlho, teda viac ako 19 rokov, čo má za následok, že subjekt „S.“ nebol ku dnešnému dňu vymazaný z Obchodného registra...

Vec mala a má pre sťažovateľa mimoriadny význam. Výška odškodnenia 1.000,- € za každý   rok   prieťahov   je   súladná   s   judikatúrou   ESĽP   (Apicella   vs   Taliansko)   -   viď. odôvodnené   v   sťažnosti.   K   odškodňovaniu   obetí   prieťahov   zapríčinených   súdom poukazujeme na potvrdzujúce uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 193/2011, zo dňa   25.   apríla   2012,   ktorým   bolo   judikované   odškodnenie   obetí   prieťahov   zavinených súdom v sume 1.713,98 € za každý rok prieťahov.

Teda   požiadavka   uplatnená   sťažovateľom   je   primeraná   a   spravodlivá,   to   všetko s akcentom, že konanie je neprimerane dlhé...

Podľa   judikatúry   ESĽP   (Buchholz,   1981):   „Len zdržanie pričítateľné štátu môže oprávňovať záver, že nebola splnená požiadavka primeranej lehoty“, najmä ak sťažovateľ nebol   nečinný,   k   prieťahom   a   k   neefektívnemu   konaniu   súdu,   vadám   doručovania písomností neexistentnému subjektu... (porušovateľa) neprispel.

Sťažovateľ nestotožňuje s obsahom tvrdení porušovateľa a žiada priznať požadované odškodné v sume: 18.000,- €...

Sťažovateľ súhlasí s aplikáciou ust. §-u 30 ods. 2 zák. č. 38/1993 Z. z. pretože vec nie je skutkovo zložitá...»

3. Ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde so súhlasom účastníkov konania   upustil   v   danej   veci   od ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich vyjadreniami   k opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k   názoru,   že   od   tohto   pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou týchto práv – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   resp.   právo   na   prejednanie   záležitosti v primeranej lehote (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Zo   sťažnosti,   z jej   príloh, z   vyjadrení účastníkov konania a   z obsahu na vec sa vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil   tento   priebeh   a   stav   konania   vedeného okresným súdom pod sp. zn. ZF 226/93-B, Firm 1779/B (pôvodne vedeného obvodným súdom pod sp. zn. Firm 660):

-   18.   jún   1993   –   obvodnému   súdu   bol   doručený   návrh   sťažovateľa   na   jeho   výmaz z obchodného registra spolu so splnomocnením zo 17. júna 1993 pre advokáta (obvodný súd konanie viedol pod sp. zn. Firm 660),

- 24. jún 1993 – obvodný súd pod hrozbou zastavenia konania vyzval sťažovateľa, aby k návrhu doložil „písomný súhlas správcu dane v zmysle ustanovenia § 33 ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov“, a súčasne, aby zaplatil súdny poplatok za návrh (výzva bola adresátovi označenému ako Ing. J. S. doručená 6. júla 1993),

- 24. február 1994 – obvodný súd vyzval vtedajšieho právneho zástupcu sťažovateľa, aby pod hrozbou zastavenia konania doložil k návrhu písomný súhlas správcu dane, a súčasne, aby sťažovateľ zaplatil súdny poplatok za návrh (výzva mu bola doručená 1. marca 1994),

- 23. máj 1994 – obvodný súd uznesením sp. zn. Firm 660 konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavil, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 1. júla 1994,

-   26.   september   2008   –   sťažovateľ   potom,   ako   sa   dozvedel,   že   proti   podnikateľskému subjektu, o vymazanie z obchodného registra ktorého žiadal, sa vedie exekučné konanie, podaním žiadal okresný súd o vyhotovenie fotokópií listín zo spisu vedeného už pod sp. zn. Firm 1779/B, -   9.   október   2008   –   sťažovateľ   si   na   okresnom   súde   prevzal   vyhotovené   fotokópie označených listín vrátane uznesenia obvodného súdu sp. zn. Firm 660 z 23. mája 1994,

-   15.   október   2008   –   sťažovateľ   doručil   okresnému   súdu   odvolanie   proti   uzneseniu obvodného súdu sp. zn. Firm 660 z 23. mája 1994, ktorým navrhoval napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie, a to z dôvodu, že ani jemu, ani jeho právnemu zástupcovi nebolo doručované toto uznesenie o zastavení konania,

-   6. november 2008 – okresný   súd   postúpil   spis   krajskému   súdu   na účely   rozhodnutia o odvolaní sťažovateľa (krajský súd konal vo veci pod sp. zn. 3 Cob 326/08),

-   17.   december   2008   –   krajský   súd   s   poukazom   na   nesprávne   označenie   sťažovateľa v odvolaním   napadnutom   uznesení   obvodného   súdu   sp.   zn.   Firm   660 z   23.   mája 1994 (namiesto Ing. J. S. bolo uvedené Ing. J. S., pozn.) vec vrátil okresnému súdu na vydanie opravného uznesenia,

- 16. január 2009 – spis bol doručený okresnému súdu,

-   5. máj 2009 – okresný   súd   opravným uznesením   sp.   zn. ZF   226/93-B,   Firm   1179/B „vykonal   opravu“ označenia   sťažovateľa   v   záhlaví   uznesenia   obvodného   súdu   sp.   zn. Firm 660 z 23. mája 1994,

- 4. jún 2009 – sťažovateľ podaním označeným ako „odvolanie“ doručeným okresnému súdu s poukazom na vadu svojho označenia ako účastníka v opravnom uznesení (namiesto Ing. J. S. bolo uvedené Ing. J. S., pozn.) žiadal o jej odstránenie a osobitným podaním zároveň žiadal aj o doručenie uznesenia obvodného súdu sp. zn. Firm 660 z 23. mája 1994 v súlade so zákonom,

-   8.   jún   2009   –   okresný   súd   opravným   uznesením   sp.   zn.   ZF   226/93-B,   Firm   1779/B vykonal   opravu   označenia   sťažovateľa   v   záhlaví   uznesenia   obvodného   súdu   sp.   zn. Firm 660 z 23. mája 1994,

- 9. júl 2009 – spis bol doručený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa z 15. októbra 2008 (krajský súd vo veci konal pod sp. zn. 3 Cob 211/09),

- 17. jún 2010 – krajský súd s poukazom na skutočnosť, že v spise sa nenachádza doklad o vykázaní doručenia opravného uznesenia sp. zn. ZF 226/93-B, Firm 1779/B z 8. júna 2009, vec postúpil späť okresnému súdu,

- 22. jún 2010 – spis bol doručený okresnému súdu,

- 11. august 2010 – okresný súd zaslal sťažovateľovi opravné uznesenie z 8. júna 2009 a zároveň aj uznesenie obvodného súdu sp. zn. Firm 660 z 23. mája 1994,

- 2. september 2010 – okresnému súdu bolo doručené odvolanie sťažovateľa (opakované, pozn.) proti uzneseniu obvodného súdu sp. zn. Firm 660 z 23. mája 1994,

-   6.   september   2010   –   spis   bol   doručený   krajskému   súdu   na   rozhodnutie   o   odvolaní sťažovateľa z 2. septembra 2010,

-   31.   marec   2011   –   krajský   súd   uznesením   č.   k.   3   Cob   237/2010-33   zrušil   uznesenie obvodného súdu sp. zn. Firm 660 z 23. mája 1994 a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie,

- 6. máj 2011 – spis bol doručený okresnému súdu, - 9. máj 2011 – okresný súd vzhľadom na to, že v danej veci viedol spis už pod sp. zn. Firm 1779/B, vec postúpil krajskému súdu na vykonanie opravy výrokovej časti uznesenia krajského súdu č. k. 3 Cob 237/2010-33 z 31. marca 2011 (konkrétne spisovej značky ním zrušeného uznesenia obvodného súdu, pozn.),

-   16.   máj   2011   –   krajský   súd   s   poukazom   na   to,   že   keďže   v   čase   vydania   uznesenia obvodného súdu z 23. mája 1994 bola vec vedená pod sp. zn. Firm 660, postúpil   vec okresnému súdu späť ako nedôvodne postúpenú, resp. bez vykonania opravy,

- 17. máj 2011 – spis bol doručený okresnému súdu,

- 25. január 2012 – okresný súd vyzval sťažovateľa, aby predložil súhlas správcu dane s výmazom z obchodného registra,

- 29. február 2012 – sťažovateľ žiadal o predĺženie lehoty na predloženie súhlasu správcu dane s výmazom z obchodného registra s uvedením, že požadovaný súhlas predloží po jeho doručení od správcu dane,

- 27. júl 2012 – sťažovateľ predložil požadovaný súhlas správcu dane z 25. júla 2012,

- 31. júl 2012 – okresný súd uznesením rozhodol o výmaze sťažovateľa z obchodného registra,

-   31.   august   2012   –   sťažovateľ   podal   návrh   na   opravu   uznesenia   z   31.   júla   2012   pre nesprávne uvedenie jeho niekdajšieho obchodného mena („S.“ namiesto „S.“, pozn.),

-   4.   september   2012   –   okresný   súd   opravným   uznesením   opravil   znenie   niekdajšieho obchodného mena sťažovateľa (uznesenie dosiaľ nenadobudlo právoplatnosť, pozn.).

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal....

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni.   K   odstráneniu   stavu   právnej   neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   a   práva   na   prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote   zakladá povinnosť   súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   ZF   226/93-B,   Firm   1779/B   (pôvodne   postupom obvodného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. Firm 660) došlo k porušeniu základného práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené   v čl.   48 ods.   2 ústavy a   právo na prejednanie záležitosti   v   primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, z charakteru okresným súdom vykonaných procesných   úkonov   v danej   veci,   ako   ani   z predmetu   konania,   ktorým   je   výmaz podnikateľského   subjektu   z obchodného   registra,   ústavný   súd   nevyvodil,   resp.   nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by zakladala faktickú alebo právnu zložitosť posudzovaného konania a súčasne by bola príčinou odôvodňujúcou jeho celkovú dĺžku trvania.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka konania, ústavný súd v prvom rade   zdôrazňuje   jednu   zo   základných   zásad   práva,   a to   zásadu „iura   vigilantibus,   non dormientibus prosunt“, v zmysle ktorej je právo dané v prospech bdelých, a nie spiacich, t. j. v prospech tých, ktorí sa o svoje veci starajú, čo platí o to viac v prípadoch, keď je účastník   konania   kvalifikovane   právne   zastúpený,   tak   ako   to   bolo   aj   v tomto   prípade. Sťažovateľ   a ani   jeho   právny   zástupca   sa   viac   ako   14   rokov   nezaujímali,   resp.   nijako nebdeli   a   nestrážili   stav   sťažovateľom   vyvolaného   konania   na   jeho   výmaz   ako podnikateľského   subjektu   z obchodného   registra,   čo   je   o to   viac   závažnejšie,   že sťažovateľovi bola 6. júla 1993 a jeho právnemu zástupcovi 1. marca 1994 doručená výzva na   zaplatenie   súdneho   poplatku   s poučením   o dôsledkoch   jeho   nezaplatenia,   takže   mali vedomosť o ďalšom možnom postupe okresného súdu v danej veci, avšak napriek tomu tieto výzvy ostali márne a bez odozvy. Okrem tohto možno sťažovateľovi tiež vytknúť, resp. pripočítať na jeho ťarchu aj to, že vzhľadom na začatie konania podaním návrhu 18. júna   1993   svoje   právo   podať   sťažnosť   na   prieťahy   predsedovi   okresného   súdu   na dosiahnutie   nápravy   (ktorú   v zmysle   svojej   judikatúry   ústavný   súd   považuje   za   účinný prostriedok nápravy) nevyužil už skôr, resp. aj podľa vlastného tvrdenia ju využil až 4. júna 2009. To isté platí, aj pokiaľ ide o využitie možnosti podania sťažnosti ústavnému súdu.

V súvislosti s námietkou sťažovateľa, v zmysle ktorej namietal nesprávne označenie svojej   osoby   v opravnom   uznesení   okresného   súdu   z   5.   mája   2009,   kde   okresný   súd namiesto „Ing.   J.   S.“ nesprávne   uviedol „Ing.   J.   S.“,   pričom   aj   obvodný   súd   výzvu z 24. júna 1993 adresoval osobe „Ing. J. S.“, ústavný súd poznamenáva, že k tomuto došlo zrejme iba kvôli tomu, že v samotnom návrhu sťažovateľa bola jeho osoba označená ako „Ing. J. S.“.

Ústavný súd ďalšie skutočnosti alebo okolnosti na strane sťažovateľa, ktoré by mu bolo možné pričítať na ťarchu pre riadny procesný postup v konaní, už nezistil.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   aj   postupom   okresného   súdu   (pôvodne obvodného súdu) a v tejto súvislosti prihliadol aj na § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,   podľa   ktorého   len   čo   sa   konanie začalo,   postupuje v   ňom   súd   i   bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá.

V kontexte danej veci ústavný súd v prvom rade poukazuje na ustanovenie čl. IV. ods. 2 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 328/1996 Z. z., ktorým sa ustanovujú nové sídla a obvody súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého sa s účinnosťou od 22. novembra 1996 obvodný súd premenoval na okresný súd.

Vzhľadom   na to,   že   v   období   od   18.   júna 1993,   t. j.   od   podania   návrhu,   až do 9. októbra   2008,   keď   sťažovateľ   priamo   na   okresnom   súde   osobne   prevzal   uznesenie obvodného súdu sp. zn. Firm 660 z 23. mája 1994 o zastavení konania, sťažovateľ ani jeho vtedajší právny zástupca (ako to už bolo uvedené) nad výsledkom nimi vyvolaného konania nijako nebdeli, nemožno „nečinnosť“ okresného súdu (pôvodne obvodného súdu) v tomto období považovať za porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote.

Pokiaľ ide o postup okresného súdu (pôvodne obvodného súdu) v čase po 9. októbri 2008, keď si sťažovateľ priamo na okresnom súde osobne prevzal uznesenie obvodného súdu sp. zn. Firm 660 z 23. mája 1994 o zastavení konania, tento nemožno kvalifikovať ako efektívny a koncentrovaný. Okresný súd napríklad celkovo 3-krát vydával z dôvodu chýb v písaní   opravné   uznesenia   k svojim   rozhodnutiam   (5.   mája   2009,   8.   júna   2009 a 4. septembra   2012)   a tiež   napríklad   krajský   súd   3-krát   vrátil   spis   bez   vybavenia okresnému súdu na odstránenie procesných vád ako predčasne alebo nedôvodne predložený (17. decembra 2008, 17. júna 2010 a 16. mája 2011). Tieto skutočnosti nepochybne prispeli k celkovej dĺžke posudzovaného konania.

Podľa   zistenia   ústavného   súdu   bol   okresný   súd   nečinný   6   mesiacov   v období od 6. novembra 2008, keď predčasne a nedôvodne predložil spis krajskému súdu, do 5. mája 2009, keď okresný súd vydal opravné uznesenie. Obdobne možno na ťarchu okresného súdu pripočítať aj obdobie v trvaní viac ako 1 rok, a to v čase od 9. júla 2009, keď okresný súd opätovne predčasne predložil spis krajskému súdu, do 11. augusta 2010, keď okresný súd po upozornení krajským súdom odstránil procesný nedostatok a doručoval opravné uznesenie sťažovateľovi,   pretože   v tomto   čase   bol   síce   spis   aj   na   krajskom   súde,   avšak   chybou okresného   súdu   ako   predčasne   a nedôvodne   predložený.   Napokon   okresný   súd   nesie zodpovednosť aj za obdobie v trvaní viac ako 8 mesiacov, pretože v tomto čase bol spis opätovne nedôvodne zasielaný krajskému súdu, pričom konkrétne ide o časový úsek od 6. mája 2011, keď bol spis vrátený okresnému súdu, do 25. januára 2012, keď okresný súd začal vo veci meritórne konať a vyzval sťažovateľa, aby predložil súhlas správcu dane s výmazom z obchodného registra.

Vzhľadom na uvedené a berúc do úvahy zistenú neefektívnu a nesústredenú činnosť okresného sudu, v dôsledku ktorej došlo k predĺženiu posudzovaného konania o viac ako 2 roky a 2 mesiace, ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   ZF   226/93-B,   Firm   1779/B   (pôvodne   postupom   obvodného   súdu v konaní vedenom pod sp. zn. Firm 660) došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

IV.

4.   V   nadväznosti   na   tento   výrok   a   v   záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 18 000 €.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   sťažovateľovi   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa citovaného   ustanovenia   zákona   o   ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, najmä vzhľadom zistenú mieru neefektívnej činnosti a nekoncentrovaného postupu v konaní okresného súdu (pôvodne obvodného súdu), zistený rozsah zbytočných prieťahov a v neposlednom rade berúc do úvahy aj správanie samotného sťažovateľa považuje za primerané v sume 2 500 €, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Ústavný   súd   už nad rámec vlastnej   argumentácie v   záujme presvedčivosti   svojej rozhodovacej   činnosti   dodáva,   že   pokiaľ   sťažovateľovi   mala   byť   podľa   jeho   tvrdenia uznesením   obvodného   súdu   sp.   zn.   Firm   660   z   23.   mája   1994   o   zastavení   konania spôsobená   škoda,   túto   je   možné   si   uplatňovať   len   podľa   zákona   č.   514/2003   Z.   z. o zodpovednosti   za   škodu   spôsobenú   pri   výkone   verejnej   moci   a   o   zmene   niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v minulosti v zmysle ustanovení zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v znení účinnom do 31. decembra 2003, pozn.). Z tohto dôvodu túto prípadnú   škodu   nijako   nie   je   možné   zohľadniť   v   rámci   konania   o   tejto   sťažnosti   pred ústavným súdom vrátane rozhodovania o ním uplatnenom finančnom zadosťučinení.

6.   Právna   zástupkyňa   sťažovateľa   si   uplatnila   nárok   na   náhradu   trov   právneho zastúpenia v celkovej sume 247 €.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   ústavný   súd   vychádzal z príslušných   ustanovení   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení   neskorších   predpisov.   Základná   sadzba   odmeny   za   jeden   úkon   právnej   služby uskutočnený v roku 2011 je 123,50 € a hodnota režijného paušálu je 7,41 € a za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2012 je 127,17 € a hodnota režijného paušálu je 7,63 €.

S   poukazom   na   výsledok   konania   sťažovateľovi   vznikol   nárok   na   úhradu   trov konania   za   dva   úkony   právnej   služby   uskutočnené   v   roku   2011   (prevzatie   zastúpenia a podanie sťažnosti ústavnému súdu) v sume 261,82 € vrátane režijného paušálu a za jeden úkon uskutočnený v roku 2012 (stanovisko z 12. septembra 2012 k vyjadreniu okresného súdu)   v sume 134,80   €   vrátane režijného paušálu, t.   j. sťažovateľovi   vznikol   nárok na úhradu trov v celkovej sume 396,62 €.

Vzhľadom na skutočnosť, že právna zástupkyňa sťažovateľa si uplatnila nárok na úhradu trov iba v sume 247 €, ústavný súd ju sťažovateľovi priznal vo výške uplatneného nároku, tak ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. októbra 2012