znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 191/07-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. septembra 2007   predbežne   prerokoval   sťažnosť   L.   F.,   T.,   t. č. vo výkone   väzby,   ktorou   namietal porušenie základných práv zaručených v čl. 17 ods. 2, čl. 47 ods. 2, čl. 48 ods. 2 a v čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a porušenie práv zaručených v čl. 5 ods. 1 a 4 a v čl. 6 ods.   1   a 3   písm.   b),   c)   a d)   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd postupom Okresného súdu Topoľčany v konaní vedenom pod sp. zn. 13 Tp 20/07 a jeho uznesením zo 17. marca 2007, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť L. F.   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. mája 2007 doručená sťažnosť L. F., T., t. č. vo výkone väzby (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základných práv zaručených v čl. 17 ods. 2, čl. 47 ods. 2, čl. 48 ods. 2 a v čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a porušenie práv zaručených v čl. 5 ods.   1   a 4   a   v čl.   6   ods.   1   a 3   písm.   b),   c)   a d)   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Topoľčany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 Tp 20/07 a jeho uznesením zo 17. marca 2007.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľovi bolo uznesením vyšetrovateľa Úradu justičnej a kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v N. (ďalej len „vyšetrovateľ PZ“) pod sp. zn. ČVS: KRP-34/OVK-NR-07 zo 16. marca 2007 podľa § 206 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok znení neskorších predpisov (ďalej len   „Trestný   poriadok“)   vznesené   obvinenie   pre   obzvlášť   závažný   zločin   nedovolenej výroby   omamných   a   psychotropných   látok,   jedov   a   prekurzorov,   ich držanie a obchodovanie   s   nimi   podľa   §   172   ods.   1   písm.   c)   a   d)   a   ods.   2   písm.   a)   zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“). Na základe podnetu vyšetrovateľa PZ podala 17. marca 2007 Okresná prokuratúra v T. (ďalej len „okresná prokuratúra“) pod sp. zn. 1 Pv 256/2007 okresnému súdu návrh na vzatie   sťažovateľa   do   väzby.   Okresný   súd   návrhu   okresnej   prokuratúry   vyhovel a uznesením   sp. zn.   13   Tp   20/07   zo   17.   marca   2007   bol   sťažovateľ   vzatý   do   väzby   z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a) a c) Trestného poriadku. Sťažovateľ zastáva názor, že okresný súd svojím postupom a rozhodnutím porušil jeho základné práva.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „Mojou   sťažnosťou   sa   domáham   toho,   aby   (...)   Ústavný   súd   preskúmal   spisový materiál   sp.   zn.   1   Pv   256/2007   preskúmal   dôkazy,   postup   a   rozhodol,   že   Okresný   súd v Topoľčanoch porušil v rozpore s čl. 17 ods. 2, v rozpore s čl. 47 ods. 2, v rozpore s čl. 48 ods. 2, v rozpore s čl. 5 ods. 3 (správne má byť čl. 50 ods. 3; pozn.) Ústavy SR v rozpore s čl. 5 ods. 1 a ods. 4 Dohovoru v rozpore s čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. b, c, d Dohovoru – moje základné práva zaručené Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami. (…) Na základe vyššie uvedených skutočností (...) navrhujem, aby (...) Ústavný súd:

- preskúmal, posúdil a rozhodol porušenie ústavných práv a medzinárodných zmlúv, ktorými je SR viazaná,

- v zmysle vyššie uvedeného prepustil ma z väzby na slobodu,

- priznal   odmenu   ustanovenému   advokátovi   za   trovy   konania   pri   zastupovaní   pred Ústavným súdom.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv zaručených v čl. 17 ods. 2, čl. 47 ods. 2, čl. 48 ods. 2 a v čl. 50 ods. 3 ústavy a práv zaručených v čl. 5 ods. 1 a 4 a v čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b), c) a d) dohovoru tým, že okresný súd ho svojím rozhodnutím sp. zn. 13 Tp 20/07 zo 17. marca 2007 vzal do väzby, podľa jeho   názoru,   na   základe   nezákonne   získaných   dôkazov   predložených   mu   okresnou prokuratúrou. Sťažovateľ tvrdí, že nezákonnosť dôkazov spočíva v tom, že jeho výsluch (pred vyšetrovateľom PZ a pred sudcom pre prípravné konanie), ako aj výsluchy svedkov neboli vykonané v prítomnosti jeho obhajcu (či už ustanoveného okresným súdom, alebo ním zvoleného), pritom v jeho trestnej veci ide o povinnú obhajobu. Táto skutočnosť mala rovnako prispieť k nesprávnemu zisteniu skutkového stavu veci a napokon k nezákonnej a protiprávnej väzbe sťažovateľa.

Ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1   ústavy   nie   je   príslušný   na   preskúmanie   napadnutého   uznesenia   okresného   súdu, pretože sťažovateľ mal k dispozícii účinný opravný prostriedok, ktorý mu zákon účinne poskytuje na ochranu základných práv, porušenie ktorých sťažnosťou pred ústavným súdom namietal, a na použitie ktorého bol oprávnený podľa osobitných predpisov, a to podanie sťažnosti proti rozhodnutiu okresného súdu podľa § 83 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého   proti   rozhodnutiu   o väzbe   je   prípustná   sťažnosť.   Sťažnosť   nie   je   prípustná,   ak o väzbe rozhoduje   odvolací   súd   alebo dovolací   súd,   ak   tento   zákon   neustanovuje inak. Keďže   sťažovateľ   v sťažnosti   pred   ústavným   súdom   neuviedol,   či   sťažnosť   proti napadnutému rozhodnutiu okresného súdu podal a nič nenasvedčuje tomu, že by tak urobil, ústavný súd jeho sťažnosť odmietol pre nedostatok právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pretože sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. septembra 2007