SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 191/07-8
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. septembra 2007 predbežne prerokoval sťažnosť L. F., T., t. č. vo výkone väzby, ktorou namietal porušenie základných práv zaručených v čl. 17 ods. 2, čl. 47 ods. 2, čl. 48 ods. 2 a v čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a porušenie práv zaručených v čl. 5 ods. 1 a 4 a v čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b), c) a d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Topoľčany v konaní vedenom pod sp. zn. 13 Tp 20/07 a jeho uznesením zo 17. marca 2007, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť L. F. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. mája 2007 doručená sťažnosť L. F., T., t. č. vo výkone väzby (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základných práv zaručených v čl. 17 ods. 2, čl. 47 ods. 2, čl. 48 ods. 2 a v čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a porušenie práv zaručených v čl. 5 ods. 1 a 4 a v čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b), c) a d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Topoľčany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 Tp 20/07 a jeho uznesením zo 17. marca 2007.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľovi bolo uznesením vyšetrovateľa Úradu justičnej a kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v N. (ďalej len „vyšetrovateľ PZ“) pod sp. zn. ČVS: KRP-34/OVK-NR-07 zo 16. marca 2007 podľa § 206 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) vznesené obvinenie pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) a d) a ods. 2 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“). Na základe podnetu vyšetrovateľa PZ podala 17. marca 2007 Okresná prokuratúra v T. (ďalej len „okresná prokuratúra“) pod sp. zn. 1 Pv 256/2007 okresnému súdu návrh na vzatie sťažovateľa do väzby. Okresný súd návrhu okresnej prokuratúry vyhovel a uznesením sp. zn. 13 Tp 20/07 zo 17. marca 2007 bol sťažovateľ vzatý do väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a) a c) Trestného poriadku. Sťažovateľ zastáva názor, že okresný súd svojím postupom a rozhodnutím porušil jeho základné práva.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „Mojou sťažnosťou sa domáham toho, aby (...) Ústavný súd preskúmal spisový materiál sp. zn. 1 Pv 256/2007 preskúmal dôkazy, postup a rozhodol, že Okresný súd v Topoľčanoch porušil v rozpore s čl. 17 ods. 2, v rozpore s čl. 47 ods. 2, v rozpore s čl. 48 ods. 2, v rozpore s čl. 5 ods. 3 (správne má byť čl. 50 ods. 3; pozn.) Ústavy SR v rozpore s čl. 5 ods. 1 a ods. 4 Dohovoru v rozpore s čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. b, c, d Dohovoru – moje základné práva zaručené Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami. (…) Na základe vyššie uvedených skutočností (...) navrhujem, aby (...) Ústavný súd:
- preskúmal, posúdil a rozhodol porušenie ústavných práv a medzinárodných zmlúv, ktorými je SR viazaná,
- v zmysle vyššie uvedeného prepustil ma z väzby na slobodu,
- priznal odmenu ustanovenému advokátovi za trovy konania pri zastupovaní pred Ústavným súdom.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv zaručených v čl. 17 ods. 2, čl. 47 ods. 2, čl. 48 ods. 2 a v čl. 50 ods. 3 ústavy a práv zaručených v čl. 5 ods. 1 a 4 a v čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b), c) a d) dohovoru tým, že okresný súd ho svojím rozhodnutím sp. zn. 13 Tp 20/07 zo 17. marca 2007 vzal do väzby, podľa jeho názoru, na základe nezákonne získaných dôkazov predložených mu okresnou prokuratúrou. Sťažovateľ tvrdí, že nezákonnosť dôkazov spočíva v tom, že jeho výsluch (pred vyšetrovateľom PZ a pred sudcom pre prípravné konanie), ako aj výsluchy svedkov neboli vykonané v prítomnosti jeho obhajcu (či už ustanoveného okresným súdom, alebo ním zvoleného), pritom v jeho trestnej veci ide o povinnú obhajobu. Táto skutočnosť mala rovnako prispieť k nesprávnemu zisteniu skutkového stavu veci a napokon k nezákonnej a protiprávnej väzbe sťažovateľa.
Ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy nie je príslušný na preskúmanie napadnutého uznesenia okresného súdu, pretože sťažovateľ mal k dispozícii účinný opravný prostriedok, ktorý mu zákon účinne poskytuje na ochranu základných práv, porušenie ktorých sťažnosťou pred ústavným súdom namietal, a na použitie ktorého bol oprávnený podľa osobitných predpisov, a to podanie sťažnosti proti rozhodnutiu okresného súdu podľa § 83 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého proti rozhodnutiu o väzbe je prípustná sťažnosť. Sťažnosť nie je prípustná, ak o väzbe rozhoduje odvolací súd alebo dovolací súd, ak tento zákon neustanovuje inak. Keďže sťažovateľ v sťažnosti pred ústavným súdom neuviedol, či sťažnosť proti napadnutému rozhodnutiu okresného súdu podal a nič nenasvedčuje tomu, že by tak urobil, ústavný súd jeho sťažnosť odmietol pre nedostatok právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Pretože sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. septembra 2007