znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 191/05-22

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   13.   októbra   2005 v senáte   zloženom   z predsedu   Jána   Mazáka   a zo   sudcov   Alexandra   Bröstla   a Ľudmily Gajdošíkovej o sťažnosti A. M., B., L. J., B., E. P., B., S. B., B., a Ing. J. L., B., zastúpených advokátom   JUDr.   V.   N.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   ich   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 9 C 164/99 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo A. M., L. J., E. P., S. B. a Ing. J. L. na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 164/99   p o r u š e n é b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 164/99 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   A.   M. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie 20 000 Sk (slovom   dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.   L.   J. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   20   000   Sk   (slovom   dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5.   E.   P. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   20   000   Sk   (slovom   dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

6.   S.   B. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   20   000   Sk   (slovom   dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

7. Ing. J. L. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie 20 000 Sk (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

8. Okresný súd Bratislava III j e   p o v i n n ý   uhradiť trovy konania A. M., L. J., E. P., S. B. a Ing. J. L. 21 508 Sk (slovom dvadsaťjedentisícpäťstoosem slovenských korún) na účet ich právneho zástupcu JUDr. V. N., a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. augusta 2005 doručená sťažnosť A. M., B., L. J., B., E. P., B., S. B., B., a Ing. J. L., B., (ďalej spolu aj „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. V. N., B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 164/99.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti uvádzajú, že 14. decembra 1999 podali návrh na zrušenie   a vyporiadanie   podielového   spoluvlastníctva   po   tom,   ako   sa   s odporkyňami nedokázali   dohodnúť   o spôsobe   užívania   nehnuteľností,   ktoré   mali   s odporkyňami v podielovom   spoluvlastníctve.   Počas   konania   zomrela   jedna   z navrhovateliek,   a to navrhovateľka v prvom rade S. M. (opravené na základe upozornenia právneho zástupcu sťažovateľov),   v dôsledku   čoho   bolo   konanie   na   okresnom   súde   prerušené   z dôvodu dedičského   konania.   Po   zohľadnení   doby   prerušenia   konania   trvá   dosiaľ   konanie   na okresnom súde štyri roky. Okresný súd počas štvorročnej doby, počas ktorej mal a mohol konať,   len   vypočul   navrhovateľov   (sťažovateľov)   a nariadil   znalecké   ohodnotenie nehnuteľností   (nariadenie   znaleckého   dokazovania   trvalo   súdu   1   rok   a 9   mesiacov   od začatia   konania   a po   odpadnutí   dôvodu   prerušenia   konania   potreboval   okresný   súd   na odoslanie tohto uznesenia ďalší 1 rok a 1 mesiac). Sťažovatelia využili aj podanie sťažnosti 26. mája 2005 orgánu štátnej správy súdu; zatiaľ o spôsobe vybavenia sťažnosti a prijatých opatreniach neboli informovaní a na sťažnosť ešte nedostali odpoveď.

Sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľov M. A., J. L., P. E., B. S. a Ing. L. J. na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2) Ústavy Slovenskej republiky bolo postupom Okresného súdu Bratislava 3 v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 164/99 porušené.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   3   prikazuje,   aby   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 9 C 164/99 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľom priznáva finančné zadosťučinenie tak, že Okresný súd Bratislava 3 je   povinný   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto   nálezu   zaplatiť   ako   finančné zadosťučinenie sťažovateľovi M. A. sumu 100 000,- Sk, J. L. sumu 300 000,- Sk, P. E. sumu 100 000,- Sk, B. S. sumu 100 000,- Sk, Ing. L. J. sumu 100 000,- Sk.

Okresný súd je povinný poukázať sťažovateľom finančné zadosťučinenie v celkovej výške 700 000,- Sk na účet ich právneho zástupcu číslo..., vedený v S. s., a. s. B..

4. Sťažovateľom priznáva náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 5 302,- Sk za dva   úkony   právnych   služieb:   prevzatie   a príprava   zastúpenia   a vypracovanie   sťažnosti, každý po 2 501,- Sk + 150,- Sk režijný paušál, stanovenú v súlade s ustanovením § 11 ods. 2) vyhl. č. 655/2004 Z. z. Náhradu právneho zastúpenia je súd povinný poukázať na účet právneho zástupcu sťažovateľov číslo..., vedený v S. s., a. s. B..“.

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľov predbežne prerokoval podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí senátu 24. augusta 2005 a pretože nezistil dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, prijal sťažnosť na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval sťažovateľov aj okresný súd, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, a okresný súd tiež na vyjadrenie k sťažnosti.

Sťažovatelia a aj okresný súd oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Okresný súd k sťažnosti uviedol nasledovné: „Návrh na začatie konania bol podaný dňa 14. 12. 1999. Vec pôvodne prejednával a rozhodoval sudca JUDr.   R.   H.,   ktorý vo veci riadne konal až do 31. 12. 2002, kedy ukončil svoje pôsobenia na Okresnom súde Bratislava III, pričom od 1. 1. 2003 sa stal sudcom Krajského súdu v Bratislave.

Opatrením predsedu súdu zo dňa 15. 4. 2003 prevzal 399 nevybavených vecí sudcu JUDr. R. H. sudca Mgr. M. D., ktorý dovtedy vybavoval veci výkonu rozhodnutí.

Sudca Mgr. M. D. vo veci konal takisto riadne.

Posledný úkon súdu bolo priznanie odmeny znalcovi uznesením zo dňa 6. 6. 2005. Uznesenie sa stalo právoplatným dňa 2. 7. 2005, učtáreň ho prevzala dňa 21. 9. 2005. V ďalšom priebehu konania sa súd bude musieť vysporiadať s nesúhlasom odporkýň 1) a 2) so znaleckým posudkom, pričom situácia je o to komplikovanejšia, že odporkyne 1) a 2) sa doposiaľ neustanovovali na pojednávania, zásielky súdu vôbec nepreberali, neboli prítomné ani na ohliadke nehnuteľnosti.

Ústavnú sťažnosť považujem teda za nedôvodnú.“.

Ústavný súd zo spisu sp. zn. 9 C 164/99 zistil, že predmetom konania je zrušenie a vyporiadanie   podielového   spoluvlastníctva;   konanie   začalo   na   návrh   navrhovateľov (v zásade sťažovateľov) zo 14. decembra 1999. V tomto období až po prerušenie konania v decembri   2001   nariadil   okresný   súd   vo   veci   päť   pojednávaní,   z ktorých   prvé   tri   sa neuskutočnili   pre   neprítomnosť   odporkýň,   ktoré   si   oznámenia   o nariadených pojednávaniach opakovane neprebrali, hoci okresný súd využil možnosť doručiť im zásielky prostredníctvom   príslušného   orgánu   Policajného   zboru   Slovenskej   republiky.   Štvrté pojednávanie (19. februára 2001) bolo odročené za účelom dokazovania a piate (4. apríla 2001)   bolo   odročené   za   účelom   vypracovania   znaleckého   posudku;   ani   na   týchto pojednávaniach   sa   odporkyne   nezúčastnili   (oznámenia   o nariadených   pojednávaniach   si opäť neprebrali). Okresný súd 15. augusta 2001 nariadil znalecké dokazovanie s tým, že ustanovený   znalec má vypracovať   znalecký   posudok   do   60   dní.   Pretože   navrhovateľka v prvom rade S. M. zomrela 18. augusta 2001 a na Okresnom súde Bratislava II začalo dedičské konanie o pozostalosti zomrelej (okresnému súdu túto skutočnosť oznámil právny zástupca navrhovateľov 2. októbra 2001), okresný súd prerušil konanie uznesením č. k. 9 C 164/99-145 z 20. novembra 2001 do právoplatného skončenia dedičského konania po zomrelej S. M..

Právny   zástupca   navrhovateľov   14.   júla   2003   oznámil   okresnému   súdu,   že osvedčenie o dedičstve bolo vydané 7. marca 2003, a na základe tejto skutočnosti požiadal o pokračovanie v konaní; túto žiadosť opakoval 10. februára 2004. Po prerušení konania sa uskutočnilo pojednávanie 25. februára 2004 opäť za neúčasti odporkýň, ktoré si oznámenia o nariadení pojednávania neprebrali. Pojednávanie bolo odročené za účelom   znaleckého dokazovania a zistenia pobytu odporkýň. V nadväznosti na túto skutočnosť okresný súd zisťoval   potrebné   informácie   dožiadaniami   adresovanými   Sociálnej   poisťovni   (oznámiť zamestnávateľov   odporkýň),   Registru   obyvateľstva   (oznámiť   aktuálne   miesto   pobytu odporkýň), príslušnému orgánu Policajného zboru (prešetriť pobyt odporkýň v mieste ich trvalého   pobytu),   ako   aj   Ústrednej   evidencii   väzňov.   Výsledkom   tohto   zisťovania   bolo potvrdenie trvalého pobytu odporkýň aj ako miesta, kde sa zdržiavajú.

Ustanovený   znalec 11.   októbra   2004   doručil   okresnému   súdu   znalecký   posudok, ktorý vypracoval na základe uznesenia č. k. 9 C 164/99-125 z 15. augusta 2001, ktoré mu bolo   doručené   podľa   jeho   vyjadrenia   19.   augusta   2004   (doručenie   má   na   doručenke vykázané 23. augusta 2001). Tento znalecký posudok bol zaslaný v marci 2005 účastníkom konania   na   vyjadrenie:   navrhovatelia   nemajú   k nemu   námietky,   odporkyne   vo   svojom vyjadrení uviedli, že so znaleckým posudkom nesúhlasia.

II.

Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov“   (II.   ÚS   61/98),   pričom   „tento   účel   možno   zásadne dosiahnuť právoplatným... rozhodnutím. Nepostačuje, že štátny orgán vo veci koná“ (II. ÚS 26/95) K vytvoreniu stavu právnej istoty preto dochádza až „právoplatným rozhodnutím súdu“ (I. ÚS 10/98) alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorého výsledkom je nastolenie právnej istoty inak, ako je právoplatné rozhodnutie súdu (II. ÚS 219/04).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 70/98, II. ÚS 74/97, II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prejednávanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd dospel k záveru, že konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva po právnej stránke zložité nie je; tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti súdov. Faktickú zložitosť však ústavný súd   pripustil,   pretože   v danom   konaní   bolo   potrebné   uskutočniť   znalecké   dokazovanie, obhliadku   miesta   a okresný   súd musel   so   zreteľom   na   úmrtie   jednej   z navrhovateliek prerušiť   konanie   a rozšíriť   okruh   účastníkov   (navrhovateľov)   konania   v nadväznosti   na výsledok dedičského konania.

2.   Správanie   sťažovateľov   bolo   aktívne   a súčinnostné   a svojím   správaním neovplyvnili dĺžku namietaného konania.

3. Posledným kritériom, ktoré ústavný súd hodnotil, bol postup súdu. Ústavný súd hodnotil postup súdu v dvoch etapách – a to od podania návrhu do prerušenia konania a od prerušenia konania do začatia konania na ústavnom súde, t. j. hodnotil vyše tri a polročné konanie okresného súdu.

V prvej etape okresný súd postupoval podľa názoru ústavného súdu v zásade plynulo a bez zbytočných prieťahov v konaní. Opakované nepreberanie zásielok odporkyňami sa okresný súd usiloval riešiť ich doručením prostredníctvom príslušného orgánu Policajného zboru, avšak tiež bezúspešne. Nariadil znalecké dokazovanie; uznesenie okresného súdu o nariadení   znaleckého   dokazovania   sa   však   nevykonalo   v lehote   určenej   v tomto rozhodnutí, ale až po pokračovaní v prerušenom konaní v októbri 2004, pričom zo spisu nie je zrejmé, z akých dôvodov došlo k takému prekročeniu lehoty na jednoduché ocenenie spornej   nehnuteľnosti,   a tým   k   nedodržaniu   lehoty   určenej   znalcovi   na   vypracovanie znaleckého posudku.

V druhej   etape   okresný   súd   podľa   názoru   ústavného   súdu   nevyužil   účinnejšie procesné   prostriedky,   ktoré   by   zabezpečili   doručenie   zásielky   a   účasť   sťažovateľov   na nariadenom   pojednávaní.   Až   v tomto   období   došlo   k podaniu   znaleckého   posudku   na základe uznesenia č. k. 9 C 164/99-125 z 15. augusta 2001, ktorý bol doručený okresnému súdu 11. októbra 2004 a k zabezpečeniu vyjadrení všetkých účastníkov k nemu.

Vychádzajúc   z hodnotenia   označeného   namietaného   konania   podľa   troch   kritérií ústavný súd dospel k záveru, že v postupe okresného súdu sú obdobia, ktoré mohol využiť efektívnejšie (čas, kým nariadil znalecké dokazovanie, zabezpečenie znaleckého posudku), ktoré   podľa   názoru   ústavného   súdu   sú   obdobiami   zbytočných   prieťahov   v označenom konaní,   ktoré   mali   za   následok   porušenie   sťažovateľmi   označených   základných   práv. Ústavný súd preto rozhodol, že okresný súd porušil označené základné právo sťažovateľov.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Pretože namietané konanie nebolo do času rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti ešte právoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 164/99 v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov.

Aj keď ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní sp. zn. 9 C 164/99 konal bez zbytočných prieťahov, nepovažoval vzhľadom na okolnosti prípadu uplatnenie tejto svojej   právomoci   za dostatočné   na to,   aby sa   dosiahla vo   veci   účinná náprava, a preto považoval za potrebné rozhodnúť aj o žiadosti sťažovateľov priznať im primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia   žiadali,   aby   im   bolo   priznané   finančné   zadosťučinenie   každému   po 100 000   Sk,   okrem   L.   J.,   ktorý   požadoval   300   000   Sk   z dôvodu   spôsobenej   ujmy. Vzhľadom na okolnosti prípadu, doterajšiu dĺžku konania, v ktorom došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a povahu veci, ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade suma 20   000   Sk   pre   každého   zo   sťažovateľov   zodpovedá   primeranému   finančnému zadosťučineniu za ujmu, ktorú utrpeli v dôsledku týchto prieťahov.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd aj zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa riadil úvahou, že cieľom   primeraného   finančného   zadosťučinenia   je   síce   zmiernenie   nemajetkovej   ujmy, avšak nie aj prípadná náhrady škody.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj o úhrade   trov   konania   sťažovateľov,   ktoré   im   vznikli   v súvislosti   s ich   právnym zastupovaním advokátom JUDr. V. N. v konaní pred ústavným súdom.   Ústavný súd ich priznal v sume 21 508 Sk (slovom dvadsaťjedentisícpäťstoosem slovenských korún) spolu za dva úkony právnej pomoci pre každého zo sťažovateľov podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (zníženej o 20 %, keďže išlo o právne úkony urobené spoločne pre päť osôb).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. októbra 2005