znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 191/03-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. októbra 2003 predbežne prerokoval   sťažnosť   J.   K.   a R.   K.,   obaja bytom   K.,   zastúpených   advokátom JUDr.   R.   Ž.,   K.,   vo   veci   porušenia   ich   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice - okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 163/01 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. K. a R. K. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 16. júna 2003 doručené podanie J. K. a R. K. (ďalej len „sťažovatelia“), obaja bytom K., zastúpených advokátom JUDr. R. Ž., K., označené ako „Sťažnosť o porušenie Ústavného práva v zmysle článku 48 ods. 2, Ústavy SR a článku 6 dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na prejednanie vecí bez zbytočných prieťahov“ s prílohou. Z jeho obsahu vyplynulo, že sťažnosť smeruje proti Okresnému súdu Košice - okolie, pred ktorým v konaní sp. zn. 8 C 163/01 ide o spor o neplatnosť kúpnej zmluvy. K priebehu tohto konania sťažovatelia uviedli: „Doteraz súd vo vecí nariadil štyri pojednávania, kde v rámci dokazovania sa súd snažil ozrejmiť skutkový stav záležitostí. Posledné pojednávanie bolo dňa 8. X. 2002. Od uvedenej doby súd vôbec nekoná.“

Na základe uvedeného, ako aj ďalších argumentov obsiahnutých vo svojej sťažnosti sťažovatelia požiadali, aby ústavný súd nálezom rozhodol takto:

„Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   určuje,   že   ústavné   právo   garantované sťažovateľom   v článku   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a článku   6   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na prejednanie vecí bez zbytočných prieťahov porušené bolo.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   zakazuje   Okresnému   súdu   Košice   okolie spôsobovať ďalšie prieťahy v právnej vecí evidovanej na označenom súde pod spisovou značkou 8 C 163/01.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Košice okolie konať v právnej vecí spisovnej značky 8 C 163/01.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľom finančné zadosťučinenie v čiastke 50 000 Sk. Svoje požiadavky na finančné zadosťučinenie odôvodňujeme tým, že vyššie spominanými prieťahmi sa ocitáme v dlhodobej právnej neistote, je voči nám vedená exekucia,   máme   vážne   narušené   vzťahy   s paní   Z.,   mali   sme   značné   výlohy   v súvislostí s doteraz   uvedeným   súdnym   konaním.   Celá   situácia   negatívne   pôsobí   na   naše   rodinné vzťahy   nakoľko   z celej   vecí   sme   dlhodobo   nervózni,   čo   sa   prejavuje   na   kvalite   nášho rodinného spolunažívania.“

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a s účinnosťou od 1. januára 2002 oprávnený konať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ktorými   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv   alebo   slobôd upravených buď v ústave, alebo v medzinárodnej zmluve o ľudských právach, pokiaľ o ich ochrane nerozhoduje iný súd. Podmienky konania ústavného súdu o sťažnostiach, ako aj ich zákonom predpísané náležitosti sú upravené v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“), pričom nesplnenie niektorej z nich má za následok odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd preto predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľov podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona.

Osobitne   sa   zameral   na   preskúmanie   jej   opodstatnenosti,   keďže   pri   sťažnostiach namietajúcich   porušenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) ústavný súd berie do úvahy, že odmietnuť sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú možno „vzhľadom na skutočnosť,   že   celková   doba   konania   pred   súdom...,   ako   aj   postup   zákonného   sudcu nesignalizovali   reálnu   možnosť   zbytočných   prieťahov,   a tým   ani   porušenia   základného práva podľa   čl. 48 ods.   2 ústavy“ (II.   ÚS 109/03),   „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali   v čase   podania   sťažnosti   takú   intenzitu   porušenia   základného   práva   podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“ (II. ÚS 93/03), resp. že „na základe skutočností uvedených v sťažnosti nemožno postup súdu považovať za taký, ktorý   by   signalizoval   pri   predbežnom   prerokovaní   možné   porušenie   základného   práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (II. ÚS 131/03).

Z uvedeného hľadiska ústavný súd posúdil doterajší postup Okresného súdu Košice

-okolie,   a to   aj   na   základe   vyžiadanej   správy   o doterajšom   priebehu   konania   sp.   zn. 8 C 163/01   (Spr.   841/03   z 22.   septembra   2003).   Z jej   obsahu   vyplynulo,   že   v ňom   ide o neplatnosť   kúpnej   zmluvy,   pričom   do   súčasného   obdobia   súd   nariadil   celkom   štyri pojednávania,   na   ktorých   vykonával   dokazovanie   výsluchom   svedkov.   Z vyžiadaného prehľadu súčasne vyplynulo, že aj na pojednávaní konanom 8. októbra 2002 boli vypočutí svedkovia,   avšak   svedok   navrhnutý   žalobcami   (sťažovateľmi   v konaní   pred   ústavným súdom)   sa   na   výsluch   nedostavil   a z tohto   dôvodu   „bola   žalobcom   uložená   povinnosť oznámiť súdu, kedy sa menovaný svedok bude zdržiavať na území SR. S prihliadnutím na túto povinnosť uloženú žalobcom a to uznesením zo dňa 8. 10. 2002 bol spis daný na lehotu“. Ústavný súd preto podotýka, že splnenie tejto povinnosti žalobcami spadá práve do tej lehoty, počas ktorej sťažovatelia namietali zbytočné prieťahy v činnosti Okresného súdu Košice - okolie (t. j. od 8. októbra 2002). Ďalšie pojednávanie súd nariadil na 6. október 2003, „na ktoré pojednávanie sú predvolávaní aj navrhnutí svedkovia“.

Po   posúdení   doterajšieho   postupu   súdu   vo   veci   sp.   zn.   8   C   163/01   ústavný   súd konštatuje, že v období dvoch rokov sa uskutočnili viaceré pojednávania, na ktorých bolo vykonávané dokazovanie nevyhnutné na zistenie skutkových okolností nevyhnutných na rozhodnutie vo veci samej, a dokazovanie je plánované aj na pojednávanie nariadené na 6. október   2003.   Doterajší   postup   súdu   v majetkovoprávnej   veci   sťažovateľov   preto v zásade smeruje k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania a nesignalizuje reálnu možnosť   zbytočných   prieťahov   v konaní   v rozsahu   a intenzite,   ktoré   by   si   vyžadovali prijatie ich sťažnosti na ďalšie konanie.

Z uvedeného   dôvodu   bola   preto   sťažnosť   sťažovateľov   odmietnutá   ako   zjavne neopodstatnená   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   už   po   jej   predbežnom prerokovaní.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. októbra 2003