znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 190/2017-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. marca 2017 v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť Oberbank AG, Untere Donaulände 28, A-4020 Linz, Rakúska republika, organizačná zložka Oberbank AG, pobočka zahraničnej banky v Slovenskej republike, Prievozská 4/A, Bratislava, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou Nosko & Partners s. r. o., Podjavorinskej 2, Bratislava, v mene ktorej koná advokátka Mgr. Milena Nosková, MBA, LL.M., PhD., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom sp. zn. 32 R 9/2014 a jeho uznesením zo 17. apríla 2015, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Oberbank AG o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. júna 2015 doručená sťažnosť Oberbank AG, Untere Donaulände 28, A-4020 Linz, Rakúska republika, organizačná zložka Oberbank AG, pobočka zahraničnej banky v Slovenskej republike, Prievozská 4/A, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou Nosko & Partners s. r. o., Podjavorinskej 2, Bratislava, v mene ktorej koná advokátka Mgr. Milena Nosková, MBA, LL.M., PhD., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 32 R 9/2014 a jeho uznesením zo 17. apríla 2015. Právna zástupkyňa sťažovateľky podaním z 30. júna 2015 ústavnému súdu doručeným 2. júla 2015 doplnila sťažnosť o splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľky pred ústavným súdom.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v reštrukturalizácii povolenej uznesením okresného súdu sp. zn. 32 R 9/2014 z 12. februára 2015, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 33/2015 z 18. februára 2015, voči dlžníkovi

(ďalej len „dlžník“), sťažovateľka 16. marca 2015 doručila správcovi, (ďalej len „správca“), prihlášky nasledovných zabezpečených pohľadávok:„pohľadávka sťažovateľa, prihlásená prihláškou č. 1 v celkovej výške 71 116,85 EUR, pohľadávka sťažovateľa, prihlásená prihláškou č. 2 v celkovej výške 614 520,26 EUR, pohľadávka sťažovateľa, prihlásená prihláškou č. 3 v celkovej výške 58 788,20 EUR, pohľadávka sťažovateľa, prihlásená prihláškou č. 4 v celkovej výške 117576,39 EUR.”

Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že «správca ku dňu 16. 03. 2015, po predchádzajúcom ústnom potvrdení o splnení všetkých predpísaných zákonných náležitostí v prihláškach, vystavil písomné potvrdenie o zapísaní pohľadávok č. 1, č. 2, č. 3 a č. 4 veriteľa „Oberbank AG, pobočka zahraničnej banky v Slovenskej republike, sídlo: Prievozská 4/4, 821 09 Bratislava, IČO: 36861146” do zoznamu pohľadávok v zmysle § 122 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z.... a predmetné pohľadávky aj skutočne do zoznamu pohľadávok zapísal.».

V tejto súvislosti sťažovateľka tvrdí, že „v nadväznosti na znenie ustanovenia § 122 ods. 3 ZKR a ustanovenia § 26 vyhlášky týmto vystavením potvrdenia o zapísaní pohľadávok do zoznamu pohľadávok a ich skutočným zapísaním správca potvrdil, že prihlášky pohľadávok obsahujú všetky zákonom predpísané náležitosti, a z tohto dôvodu sa na tieto prihlášky prihliada”.

Ďalej sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že „napriek skutočnosti, že správca vystavil sťažovateľovi potvrdenie o zapísaní jeho pohľadávok do zoznamu pohľadávok následne (podľa informácii sťažovateľa dňa 17. 04. 2015) predložil vyššie opísané prihlášky pohľadávok porušovateľovi, aby tento rozhodol, či sa na prihlášky pohľadávok sťažovateľa prihliada. Podľa sťažovateľa však nebol na postup podľa § 122 ods. 4 ZKR daný zákonný predpoklad, keďže neboli dané pochybnosti. Tieto pochybnosti byť dané nemohli, najmä s ohľadom na skutočnosť, že správca jednak pohľadávky na základe uvedených prihlášok zapísal do zoznamu pohľadávok a vystavil o tom potvrdenie sťažovateľovi a jednak k zoznamu pohľadávok nevyhotovil záznam s uvedením dôvodov, pre ktoré sa na prihlášku pohľadávok neprihliada.

Zároveň je potrebné uviesť, že správca okrem vydania potvrdenia v zmysle § 122 ods. 3 ZKR zaslal dňa 20. 04. 2015 e-mailom právnemu zástupcovi Oberbank AG, pobočka zahraničnej banky v Slovenskej republike návrh záväznej časti reštrukturalizačného plánu, kde uvádza, že pohľadávka sťažovateľa je dokonca zistená a bude uhradená v plnej výške.”.

Okresný súd uznesením sp. zn. 32 R 9/2014 zo 17. apríla 2015 rozhodol tak, že na podania sťažovateľky sa ako na prihlášky pohľadávok neprihliada. Predmetné uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 75/2015 z 21. apríla 2015.

Sťažovateľka namieta, že v dôsledku uvedeného rozhodnutia okresného súdu stratila postavenie účastníka reštrukturalizačného konania, hoci bola veriteľom zabezpečených pohľadávok v celkovej sume 862 001,70 €.

V súvislosti s namietaným porušením základného práva na súdnu ochranu garantovaného čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie garantovaného čl. 6 ods. 1 dohovoru sťažovateľka v sťažnosti najmä uvádza:

„V predmetnom prípade je potrebné poukázať na to, že sťažovateľ bol vystavený absolútnej arbitrárnosti postupu a rozhodovania správcu a porušovateľa, keď najskôr získal zápisom pohľadávok do zoznamu pohľadávok istotu o formálnej správnosti prihlášok a následne, v posledný deň lehoty na popieranie (nie prihlasovanie) pohľadávok bol podaný správcom návrh na určenie, či sa na prihlášky sťažovateľa prihliada resp. neprihliada, a to bez toho, aby: a) bol sťažovateľ o takom podaní upovedomený, b) sa sťažovateľ mohol k podaniu vyjadriť, c) sťažovateľovi bolo rozhodnutie doručené, d) sťažovateľ mohol poznať nielen výrok ale aj dôvody takého rozhodnutia a e) sťažovateľ mohol uplatniť riadny alebo mimoriadny opravný prostriedok proti takému rozhodnutiu...

Sťažovateľ síce nepozná dôvody, pre ktoré bolo rozhodnuté o tom, že sa na jeho prihlášky neprihliada, avšak podľa informácii od správcu má údajne ísť o otázku subjektivity veriteľa označeného v prihláške. Uvedené však nie je predmetom ústavnej sťažnosti.”

Na základe uvedeného sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd prijal jej sťažnosť na ďalšie konanie a následne nálezom takto rozhodol:

„1. Okresný súd Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 32R/9/2014 porušil základné práva Oberbank AG, so sídlom Untere Donaulände 28, A-4020 Linz, Rakúska republika, zapísaná v obchodnom registri (Firmenbuch) Krajského súdu Linz (Landesgericht Linz) pod číslom FN 79063w, organizačná zložka Oberbank AG, pobočka zahraničnej banky v Slovenskej republike, sídlo Prievozská 4/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 861 146, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd.: Po, vložka č. 1660/B zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Uznesenie Okresného súdu Nitra sp. zn. 32R/9/2014 zo dňa 17. 04. 2015 sa zrušuje. Sťažovateľovi Oberbank AG, so sídlom Untere Donaulände 28, A-4020 Linz, Rakúska republika, zapísaná v obchodnom registri (Firmenbuch) Krajského súdu Linz (Landesgericht Linz) pod číslom FN 79063w, organizačná zložka Oberbank AG, pobočka zahraničnej banky v Slovenskej republike, sídlo Prievozská 4/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 861 146, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd.: Po, vložka č. 1660/B sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 EUR (slovom desaťtisíc eur), ktoré mu je Okresný súd Nitra povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Nitra je povinný zaplatiť náhradu trov konania sťažovateľovi Oberbank AG, so sídlom Untere Donaulände 28, A-4020 Linz, Rakúska republika, zapísaná v obchodnom registri (Firmenbuch) Krajského súdu Linz (Landesgericht Linz) pod číslom FK 79063w, organizačná zložka Oberbank AG, pobočka zahraničnej banky v Slovenskej republike, sídlo Prievozská 4/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 861 146, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd.: Po, vložka č. 1660/B v sume 5.171,24 EUR (za dva úkony právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia; písomné podanie na súd) na účet jeho právneho zástupcu Nosko & Partners s. r. o., so sídlom Podjavorinskej 2, 811 03 Bratislava... do pätnástich dni od právoplatnosti tohto nálezu.”

V súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti ústavný súd 2. februára 2017 požiadal okresný súd o vyjadrenie k sťažnosti. Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti zo 17. februára 2017 (č. Spr 159/2017) doručenom ústavnému súdu 23. februára 2017 okrem iného uvádza:

„Navrhovateľ... podal na tunajšom súde dňa 23. 12. 2014 návrh na povolenie reštrukturalizácie dlžníka:... Tunajší súd o návrhu rozhodol uznesením č. k. 32R/9/2014-182 dňa 7. 1. 2015 tak, že začal reštrukturalizačné konanie. Uznesením č. k. 32R/9/2014-188 zo dňa 12. 2. 2015 súd rozhodol o povolení reštrukturalizácie dlžníka, ustanovil do funkcie správcu

, kancelária správcu, vyzval veriteľov dlžníka na prihlásenie pohľadávok, určil rozsah právnych úkonov dlžníka podliehajúcich súhlasu správcu, uložil správcovi bez zbytočného odkladu informovať o reštrukturalizačnom konaní známych veriteľov dlžníka, ktorí majú zvyčajné miesto pobytu, trvalé bydlisko alebo registrované sídlo v iných členských štátoch Európskej únie ako v Slovenskej republike, spôsobom v zmysle čl. 40 Nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 zo dňa 29. mája 2000, poučil účastníkov reštrukturalizačného konania o práve uplatniť námietku zaujatosti z dôvodov podľa § 14 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť a poučil veriteľov o spôsobe, náležitostiach a lehote na podanie prihlášok do reštrukturalizačného konania.

V priebehu reštrukturalizácie dňa 16. 4. 2015 doručil správca súdu žiadosť podľa § 122 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z. z. na určenie či sa prihliada na prihlášky pohľadávok veriteľa Oberbank AG pobočka zahraničnej banky v Slovenskej republike, so sídlom Prievozská 4/ A, Bratislava, IČO: 36 861 146. Jednalo sa o pohľadávku s poradovým číslom 1 v celkovej výške prihlásenej sumy 71.116,85 eur, pohľadávku s poradovým číslom 2 v celkovej výške prihlásenej sumy 614.520,26 eur, pohľadávku s poradovým číslom 3 v celkovej výške prihlásenej sumy 58.788,20 eur, pohľadávku s poradovým číslom 4 v celkovej výške 117.576,39 eur. Správca poukázal na skutočnosť, že veriteľ označený ako Oberbank AG pobočka zahraničnej banky v Slovenskej republike je podnikom zahraničnej osoby (organizačnou zložkou podniku zahraničnej osoby), čiže ako subjekt nemá v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky v súlade s ustálenou judikatúrou súdov Slovenskej republiky právnu subjektivitu, t. j. spôsobilosť na práva a povinnosti. Dôvodil tým, že spôsobilosť na práva a povinnosti a následne aj spôsobilosť byť účastníkom konania má len zahraničná osoba - spoločnosť Oberbank AG, ktorá však svoje pohľadávky do reštrukturalizačného konania neprihlásila. Jednotlivé prihlášky správca pripojil k žiadosti.

Súd o žiadosti správcu rozhodol uznesením č. k. 32R/9/2014-247 zo dňa 17. 4. 2015 tak, že určil že,

I. na podanie veriteľa Oberbank AG pobočka zahraničnej banky v Slovenskej republike, so sídlom Prievozská 4/A, Bratislava, IČO: 36 861 146, doručené správcovi dňa 16. 3. 2015, ktorým si uplatňuje pohľadávku v sume 71.116,85 eur, sa ako na prihlášku neprihliada;

II. na podanie veriteľa Oberbank AG pobočka zahraničnej banky v Slovenskej republike, so sídlom Prievozská 4/A, Bratislava, IČO: 36 861 146, doručené správcovi dňa 16. 3. 2015, ktorým si uplatňuje pohľadávku v sume 614 520,26 eur, sa ako na prihlášku neprihliada;

III. na podanie veriteľa Oberbank AG pobočka zahraničnej banky v Slovenskej republike, so sídlom Prievozská 4/A, Bratislava, IČO: 36 861 146, doručené správcovi dňa 16. 3. 2015, ktorým si uplatňuje pohľadávku v sume 58 788,20 eur, sa ako na prihlášku neprihliada;

IV. na podanie veriteľa Oberbank AG pobočka zahraničnej banky v Slovenskej republike, so sídlom Prievozská 4/A, Bratislava, IČO: 36 861 146, doručené správcovi dňa 16. 3. 2015, ktorým si uplatňuje pohľadávku v sume 117 576,39 eur, sa ako na prihlášku neprihliada.

Uznesenie č. k. 32R/19/2014-247 zo dňa 17. 4. 2015 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22. 4. 2015 a toto uznesenie napadol sťažnosťou pre porušenie zákona sťažovateľ.

K tvrdeniam sťažovateľa uvádzame nasledovné:

Súd o žiadosti správcu rozhodol podľa § 122 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z. z. v znení účinnom od 1. 1. 2012. Z tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že ak sú pochybnosti, správca môže kedykoľvek počas reštrukturalizácie predložiť súdu prihlášku na rozhodnutie, či sa na ňu prihliada. Je to teda aj v prípade, že správca zapísal pohľadávku veriteľa do zoznamu pohľadávok podľa § 123 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. a zmenu v zozname pohľadávok správca potom zapisuje podľa ods. 5 uvedeného právneho predpisu.

Reštrukturalizácia začína podľa § 118 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. povolením reštrukturalizácie a končí podľa § 153 ods. 1, alebo podľa § 154 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z. z. V danom prípade reštrukturalizácia začala dňa 19. 2. 2015 (uznesenie č. k. 32R/9/2014-188 zo dňa 12. 2. 2015, právoplatné dňa 19. 2. 2015) a skončila dňa 18. 12. 2015 (uznesenie č. k. 32R/9/2014 -1332 zo dňa 10. 12. 2015, právoplatné dňa 18. 12. 2015). V období od 19. 2. 2015 do 18. 12. 2015 mohol správca na základe pochybnosti o podanej prihláške predložiť súdu prihlášku na rozhodnutie, či sa na ňu prihliada.

Zo všetkých štyroch prihlášok sťažovateľa - veriteľa doručených správcovi dňa 16. 3. 2015 vyplýva, že ich podal veriteľ označený ako Oberbank AG pobočka zahraničnej banky v Slovenskej republike, so sídlom Prievozská 4/A, Bratislava, IČO: 36 861 146. Organizačná zložka podniku zahraničnej osoby nemá v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky (§ 19 O. s. p., teraz § 61 CSP) a v súlade s ustálenou judikatúrou súdov Slovenskej republiky právnu subjektivitu, t. j. spôsobilosť na práva a povinnosti. Z tohto dôvodu organizačná zložka nemohla s právnymi následkami prihlásiť pohľadávky do reštrukturalizačného konania, keď nedisponuje právom vymáhať vo svojom mene a na svoj účet pohľadávku. Toto oprávnenie patrí len zahraničnej osobe, ktorá prostredníctvom organizačnej zložky podniká na území Slovenskej republiky. Súd svoj názor oprel aj o judikatúru Najvyššieho súdu SR, in concreto uznesenie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 4Obdo/54/2011 zo dňa 30. 11. 2011, uznesenie sp. zn. 3Obdo/3/2013 zo dňa 24. 09. 2013, v zmysle ktorých spôsobilosť byť účastníkom konania má iba zahraničná fyzická alebo právnická osoba, nie organizačná zložka právnickej osoby.

Vo vzťahu k tvrdeniu sťažovateľa - veriteľa, že súd vo veci nenariadil pojednávanie súd konštatuje, že vzhľadom na charakter námietky správcu vo vzťahu k predloženým prihláškam (nedostatok subjektivity veriteľa), súd nepovažoval za potrebné pojednávanie nariadiť (§ 197 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z.), keď samozrejme vzal do úvahy aj to, že sa jedná o reštrukturalizačné konanie a v ňom sa aplikujúce lehoty a fázy konania (efektivita a rýchlosť konania).

Z ďalšieho priebehu reštrukturalizácie je zrejmé, že sťažovateľ si uvedomil chybu v označení seba ako veriteľa prihlasujúceho pohľadávky do reštrukturalizácie, keď podaním zo dňa 29. 4. 2015, doručeného súdu dňa 4. 5. 2015, poukazoval na porušenie povinnosti správcu informovať o reštrukturalizačnom konaní známych veriteľov dlžníka

., ktorí majú zvyčajné miesto pobytu, trvalé bydlisko alebo registrované sídlo v iných členských štátoch Európskej únie ako v Slovenskej republike, spôsobom v zmysle čl. 40 Nariadenia Rady (ES) č.1346/2000 zo dňa 29. mája 2000, keď mal správca informovať veriteľa Oberbank AG, Untere Donaulände 28, A-4020 Linz, Rakúska republika. Tiež je to zrejmé aj z toho, že sťažovateľ doručil správcovi dňa 13. 5. 2015 tie isté štyri prihlášky pohľadávok veriteľa označeného už ako Oberbank AG, Untere Donaulände 28, A-4020 Linz, Rakúska republika, o ktorých správca doručil súdu dňa 20. 5. 2015 žiadosť na určenie podľa § 122 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z. z.

O žiadosti správcu... súd rozhodol uznesením č. k. 32R/9/20 14-417 zo dňa 25. 5. 2015 tak, že určil že,

I. na podanie veriteľa Oberbank AG, Untere Donaulände 28, A-4020 Linz, Rakúska republika zo dňa 21. 4. 2015, doručené správcovi dňa 13. 5. 2015, nazvané „Prihláška pohľadávky”, ktorým si uplatňuje pohľadávku v celkovej sume 71.116,85 €, sa považuje za prihlášku a na toto podanie sa ako na prihlášku prihliada;

II. na podanie veriteľa Oberbank AG, Untere Donaulände 28, Linz, Rakúska republika zo dňa 21. 4. 2015, doručené správcovi dňa 13. 5. 2015, nazvané „Prihláška pohľadávky”, ktorým si uplatňuje pohľadávku v celkovej sume 614.520,26 eur, sa považuje za prihlášku a na toto podanie sa ako na prihlášku prihliada; III. na podanie veriteľa Oberbank AG, Untere Donaulände 28, Linz, Rakúska republika zo dňa 21. 4. 2015, doručené správcovi dňa 13. 5. 2015, nazvané „Prihláška pohľadávky” ktorým si uplatňuje pohľadávku v celkovej sume 58.788,20 eur, sa považuje za prihlášku a na toto podanie sa ako na prihlášku prihliada;

IV. na podanie veriteľa Oberbank AG, Untere Donaulände 28, Linz, Rakúska republika zo dňa 21. 4. 2015, doručené správcovi dňa 13. 5. 2015, nazvané „Prihláška pohľadávky”, ktorým si uplatňuje pohľadávku v celkovej sume 117.576,39 €, sa považuje za prihlášku a na toto podanie sa ako na prihlášku prihliada.

Uznesenie č. k. 32R/9/2014-417 zo dňa 25. 5. 2015 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 30. 5. 2015 a súd pri rozhodovaní vychádzal zo zisteného skutkového stavu, že správca nesplnil povinnosť uloženú mu súdom vo výroku V. uznesenia o povolení reštrukturalizácie č. k. 32R/9/2014-188 zo dňa 12. 2. 2015, keď v zmysle článku 40 Nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní nevyzval veriteľa Oberbank AG, Untere Donaulände 28, Linz, Rakúska republika na prihlásenie pohľadávok. Proti uzneseniu č. k. 32R/9/2014-417 zo dňa 25. 5. 2015 podal odvolanie dlžník, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 1CoKR/59/2015-1320 zo dňa 10. 11. 2015, ktorým odvolanie odmietol.

Sťažovateľ podal okrem toho na tunajší súd dňa 4. 5. 2015 žalobu na určenie, že na prihlášky sa prihliada a návrh na nariadenie predbežného opatrenia..., pričom sa jednalo o prihlášky veriteľa označeného ako Oberbank AG pobočka zahraničnej banky v Slovenskej republike (subjekt bez právnej subjektivity) a dňa 21. 5. 2015 podal žalobu na určenie, že na prihlášky sa prihliada a návrh na nariadenie predbežného opatrenia..., pričom sa jednalo o prihlášky veriteľa označeného ako Oberbank AG, Untere Donaulände 28, Linz, Rakúska republika (subjekt s právnou subjektivitou). Obidve tieto žaloby vzal sťažovateľ späť a súd konanie zastavil.

V ďalšom priebehu konania súd uznesením č. k. 32R/9/2014-1278 zo dňa 24. 6. 2015 zamietol návrh dlžníka na nahradenie súhlasu na prijatie reštrukturalizačného plánu dlžníka..., o ktorom hlasovala schvaľovacia schôdza veriteľov dňa 4. 6. 2015, a to v skupine veriteľov č. 2 pre zabezpečené pohľadávky a zamietol reštrukturalizačný plán dlžníka..., ktorý nebol prijatý schvaľovacou schôdzou dňa 4. 6. 2015. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie dlžník a o tomto odvolaní rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 1 CoKR/60/2015-1322 zo dňa 10. 11. 2015 tak, že potvrdil napadnuté uznesenie.

Uznesením č. k. 32R/9/2014-1332 zo dňa 10. 12. 2015 súd zastavil reštrukturalizačné konanie dlžníka..., začal konkurzné konanie na dlžníka, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka, ustanovil správcu, sídlo kancelárie správcu, vyzval všetkých veriteľov dlžníka, aby si prihlásili svoje pohľadávky so zákonnými náležitosťami, uložil správcovi bez zbytočného odkladu informovať o konkurznom konaní známych veriteľov dlžníka, ktorí majú zvyčajné miesto pobytu, trvalé bydlisko alebo registrované sídlo v iných členských štátoch Európskej únie ako v Slovenskej republike, spôsobom v zmysle čl. 40 Nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 zo dňa 29. mája 2000 a poučil účastníkov konkurzného konania o práve uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18. 12. 2015.

Po konverzii reštrukturalizačného konania na konkurzné konanie je vec vedená pod sp. zn. 32K/82/2015 a sťažovateľ do konkurzu prihlásil 4 pohľadávky totožné s prihláškami v reštrukturalizácii, pričom je ako veriteľ označený obchodným menom Oberbank AG, Untere Donaulände 28, A-4020 Linz, Rakúska republika.

Záverom Okresný súd Nitra uvádza, že uznesením č. k. 32R/9/2014-247 zo dňa 17. 4. 2015 nedošlo k porušeniu zákona, súd rozhodol v súlade s platným právnym poriadkom, keď sťažovateľ označený v prihláškach pohľadávok ako Oberbank AG pobočka zahraničnej banky v Slovenskej republike, Prievozská 4/A, Bratislava, IČO:36 861 146 nemá ako organizačná zložka podniku zahraničnej osoby spôsobilosť na práva a povinnosti.”

II.

Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu sp. zn. 32 R 9/2014 zo 17. apríla 2015 a postupom v reštrukturalizačnom konaní, ktorý predchádzal jeho vydaniu, a to tým, že okresný súd neprihliadol na prihlášky sťažovateľky v tomto konaní aj napriek tomu, že správca vystavil sťažovateľke potvrdenie o zapísaní pohľadávok do zoznamu pohľadávok. Podľa sťažovateľky nie je „absolútne možné pripustiť, aby porušovateľ po vystavení potvrdenia správcom o zapísaní pohľadávok do zoznamu pohľadávok a ich skutočnom zapísaní do zoznamu pohľadávok, rozhodoval o tom, či sa na prihlášku pohľadávky prihliada alebo neprihliada“.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistujú zásadné odlišnosti (m. m. II. ÚS 71/97), a preto namietané porušenie týchto práv možno posudzovať spoločne.

V súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti si ústavný súd na účely preskúmania námietok sťažovateľky vyžiadal spis okresného súdu sp. zn. 32 R 9/2014, z ktorého zistil tieto skutočnosti relevantné rozhodnutie o jej sťažnosti:

Počas reštrukturalizácie dlžníka povolenej okresným súdom (uznesenie sp. zn. 32 R 9/2014 zverejnené v Obchodnom vestníku č. 33/2015 z 18. februára 2015) si sťažovateľka prihlásila v určenej lehote svoje pohľadávky doručením vyplnených prihlášok (v počte 4), avšak podľa názoru správcu, ako aj okresného súdu nie zákonom ustanoveným spôsobom.

Správca podaním doručeným okresnému súdu 16. apríla 2015 požiadal okresný súd o určenie podľa § 122 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurz a reštrukturalizácii“), či sa prihliada na prihlášky pohľadávok veriteľa označeného ako „Oberbank AG pobočka zahraničnej banky v Slovenskej republike“. Podľa jeho názoru „organizačná zložka nemá právnu subjektivitu, nie je ani veriteľom a nemôže byť ani nositeľom práv patriacich veriteľovi, t. j. nedisponuje právom vymáhať vo svojom mene a na svoj účet pohľadávku a prihlásiť pohľadávku do reštrukturalizačného konania. Toto oprávnenie patrí len zahraničnej osobe, ktorá prostredníctvom organizačnej zložky podniká na území Slovenskej republiky.“.

Okresný súd uznesením sp. zn. 32 R 9/2014 zo 17. apríla 2015 o prihláškach sťažovateľky predložených správcom rozhodol tak, že na ne neprihliadol. V odôvodnení napadnutého uznesenia formuloval svoje vlastné právne závery k právnej relevantnosti zákonných náležitostí predložených prihlášok sťažovateľky, keď najmä uviedol:

„Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z... ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká...

Podľa § 122 ods. 4 ZoKR, ak sú pochybnosti, správca môže kedykoľvek počas reštrukturalizácie predložiť prihlášku súdu, aby rozhodol, či sa na prihlášku prihliada. Podľa § 29 ods. 1 ZoKR, prihláška musí byť podaná na predpísanom tlačive a musí obsahovať základné náležitosti, inak sa na prihlášku neprihliada. Základnými náležitosťami prihlášky sú: a) meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo veriteľa, b) meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo úpadcu, c) právny dôvod vzniku pohľadávky, d) poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty, e) celková suma pohľadávky, f) podpis.

Podľa § 19 O. s. p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju priznáva zákon priznáva...

Zo správcom predloženého podania - prihlášok pohľadávok veriteľa Oberbank AG pobočka zahraničnej banky v Slovenskej republike, so sídlom Prievozská 4/A, Bratislava, IČO: 36 861 146 súd zistil, že predmetné podanie bolo správcovi doručené dňa 16. 3. 2015. Preskúmaním podania - prihlášok číslo 1 v celkovej výške prihlásenej sumy 71.116,85 eura, číslo 2 v celkovej výške prihlásenej sumy 614.520,26 eura, číslo 3 v celkovej výške prihlásenej sumy 58.788,20 eura, číslo 4 v celkovej výške 117.576,39 eura súd zistil, že veriteľ je v danom prípade označený ako Oberbank AG pobočka zahraničnej banky v Slovenskej republike.

Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I súd zistil, že v tomto registri je zapísaná v oddieli Po, vložka č. 1660/B organizačná zložka po obchodným menom Oberbank AG pobočka zahraničnej banky v Slovenskej republike a má právnu formu: podnik zahraničnej osoby (organizačná zložka podniku zahraničnej osoby), jej zriaďovateľom je Oberbanka AG, Untere Donaulalände 28, A-4020 Linz.

Organizačná zložka podniku zahraničnej osoby nemá v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky právnu subjektivitu, t. j. spôsobilosť na práva a povinnosti. Z tohto dôvodu organizačná zložka nemohla s právnymi následkami prihlásiť pohľadávky do reštrukturalizačného konania, keď nedisponuje právom vymáhať vo svojom mene a na svoj účet pohľadávku. Toto oprávnenie patrí len zahraničnej osobe, ktorá prostredníctvom organizačnej zložky podniká na území Slovenskej republiky. Súd svoj názor oprel aj o judikatúru Najvyššieho súdu SR, in concreto uznesenie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 4Obdo/54/2011 zo dňa 30. 11. 2011, uznesenie sp. zn. 3 Obdo/3/2013 zo dňa 24. 09. 2013, v zmysle ktorých spôsobilosť byť účastníkom konania má iba zahraničná fyzická alebo právnická osoba, nie organizačná zložka právnickej osoby.

Z uvedených skutočností vyplýva, že prihláška pohľadávky s poradovým číslom 1 v celkovej výške 71.116,85 eura, prihláška pohľadávky s poradovým číslom 2 v celkovej výške 614.520,26 eura, prihláška pohľadávky s poradovým číslom 3 v celkovej výške 58.788,20 eura a prihláška pohľadávky s poradovým číslom 4 v celkovej výške 117.576,39 eura, veriteľa Oberbank AG pobočka zahraničnej banky v Slovenskej republike, je prihláškou veriteľa, ktorý nemá právnu subjektivitu, a preto súd na vyššie uvedené prihlášky neprihliadol podľa § 122 ods. 4 ZoKR.“

Uznesenie sp. zn. 32 R 9/2014 zo 17. apríla 2015 bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 75/2015 z 21. apríla 2015 a právoplatnosť nadobudlo 22. apríla 2015.

E-mailovou správou doručenou okresnému súdu 30. apríla 2015 sťažovateľka ako veriteľ s registrovaným sídlom v inom členskom štáte Európskej únie požiadala o poskytnutie informácie o reštrukturalizačnom konaní v zmysle čl. 40 nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000, ktoré jej dosiaľ zo strany správcu poskytnuté neboli. V nadväznosti na to podaním doručeným okresnému súdu 4. mája 2015 sťažovateľka v súvislosti s porušením povinnosti správcu informovať zahraničného veriteľa o začatí reštrukturalizácie podala podnet na výkon dohľadu súdu v zmysle § 131 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.Následne 13. mája 2015 sťažovateľka doručila správcovi 4 prihlášky pohľadávok veriteľa z 21. apríla 2015: „prihláška pohľadávky, poradové číslo: 1 v celkovej výške prihlásenej sumy: 71 116,85 €, prihláška pohľadávky, poradové číslo: 2 v celkovej výške prihlásenej sumy: 614 520,26 €, prihláška pohľadávky, poradové číslo: 3 v celkovej výške prihlásenej sumy: 58 788,20 €, prihláška pohľadávky, poradové číslo: 4 v celkovej výške prihlásenej sumy: 117 576,39 €”, v ktorých ako veriteľ bol označený už Oberbank AG, Untere Donaulände 28, A-4020 Linz, Rakúska republika.

Ústavný súd zo spisu okresného súdu zistil, že o žiadosti správcu (o prihláškach sťažovateľky) doručenej okresnému súdu 21. mája 2015 okresný súd uznesením sp. zn. 32 R 9/2014 z 25. mája 2015 rozhodol tak, že určil, že podania sťažovateľky doručené správcovi 13. mája 2015 sa považujú za prihlášky a na tieto podania sa ako na prihlášky prihliada, keď uviedol, že «podľa článku 39 Nariadenia Rady (ES) 1346/2000 o konkurznom konaní, každý veriteľ, ktorý má zvyčajné miesto pobytu, trvalé bydlisko alebo sídlo v členskom štáte inom, ako je štát, v ktorom sa konanie začne, vrátane daňových úradov a sociálnych poisťovní členských štátov, má právo písomne prihlásiť svoje pohľadávky do konkurzného konania.

Podľa čl. 40 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) 1346/2000 o konkurznom konaní, hneď po začatí konkurzného konania v členskom štáte súd tohto štátu s príslušnou právomocou alebo likvidátor ním vymenovaný bude okamžite informovať známych veriteľov, ktorí majú zvyčajné miesto pobytu, trvalé bydlisko alebo sídlo v iných členských štátoch...

Zo správcom predložených podaní veriteľa Oberbank AG, Untere Donaulände 28, Linz, Rakúska republika z dňa 21. apríla 2015 nazvaných „prihláška pohľadávky“ súd zistil, že uvedené podania boli správcovi doručené dňa 13. 5. 2015. Z uvedených podaní je zrejmé, že sa jedná o zahraničného veriteľa dlžníka, podania obsahujú označenie veriteľa, obsahujú označenie dlžníka, takisto podania obsahujú právny dôvod vzniku pohľadávky, poradie uspokojovania, obsahujú aj celkovú sumu pohľadávky a obsahujú aj podpis, čím je zrejmé, že podania obsahujú základné náležitosti prihlášky podľa ustanovenia § 29 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

Zo správcom poskytnutých informácií súd zistil, že správca v zmysle článku 40 Nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní nevyzval veriteľa Oberbank AG, Untere Donaulände 28, Linz, Rakúska republika na prihlásenie pohľadávok, keďže podľa jeho názoru takúto povinnosť nemal...

Podľa článku 40 Nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní mal správca splniť oznamovaciu povinnosť voči veriteľovi Oberbank AG, Untere Donaulände 28, Linz, Rakúska republika, keďže sa jedná o veriteľa, ktorý má registrované sídlo v inom členskom štáte, v Rakúskej republike. Na tejto povinnosti správcu nič nemení skutočnosť, že tento veriteľ má zriadenú organizačnú zložku v štáte, v ktorom sa konanie začalo. Umiestnenie organizačnej zložky na území Slovenskej republiky je v tomto prípade nerozhodné, keďže právnu subjektivitu má veriteľ len ako zahraničná osoba, pričom na tejto skutočnosti bolo založené rozhodnutie tunajšieho súdu č. k. 32R/9/2014-247 zo dňa 17. 4. 2015 v tejto veci.

V konaní je preukázané, že správca oznamovaciu povinnosť voči veriteľovi Oberbank AG, Untere Donaulände 28, Linz, Rakúska republika nesplnil, a preto nemožno ani uvažovať o tom, že tomuto veriteľovi začala plynúť 30 dňová lehota od povolenia reštrukturalizácie na doručenie prihlášky v jednom rovnopise u správcu podľa § 121 ZoKR. Keď lehota ani nezačala plynúť v dôsledku nečinnosti správcu, nemohla ani uplynúť a veriteľ nemohol preto doručiť správcovi prihlášku oneskorene...

Keďže teda správca nesprávne posúdil podania veriteľa Oberbank AG, Untere Donaulände 28, Linz, Rakúska republika zo dňa 21. apríla 2015, súd rozhodol o tom, že na podania tohto veriteľa zo dňa 21. 4. 2015 sa prihliada ako na prihlášky.».

Uznesenie sp. zn. 32 R 9/2014 z 25. mája 2015 bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 101/2015 z 29. mája 2015 a právoplatnosť nadobudlo 30. mája 2015.

Medzičasom sťažovateľka (ešte pred samotným rozhodnutím okresného súdu o prihliadaní na jej prihlášky pohľadávok) na účel ochrany svojich práv veriteľa uplatnila ako právny prostriedok nápravy na okresnom súde žalobu o určenie, že na prihlášky jej pohľadávok sa prihliada (z 29. apríla 2015), a návrh predbežného opatrenia (zo 6. mája 2015).

Dňa 22. mája 2015 bola obdobná žaloba spolu s návrhom predbežného opatrenia (z 19. mája 2015) doručená okresnému súdu aj od žalobcu označeného ako Oberbank AG, Untere Donaulände 28, A-4020 Linz, Rakúska republika.

Podaním z 1. júna 2015 sťažovateľka vzala späť návrh na nariadenie predbežného opatrenia (doručený okresnému súdu 4. mája 2015, pozn.), ktorý bol podaný súčasne so žalobou o určenie, že na prihlášky pohľadávok sa prihliada. Podaním z toho istého dňa sťažovateľka v procesnom postavení žalobcu označeného už ako Oberbank AG, Untere Donaulände 28, A-4020 Linz, Rakúska republika, vzala späť návrh (doručený okresnému súdu 21. mája 2015, pozn.) na nariadenie predbežného opatrenia aj žalobu o určenie, že na prihlášky pohľadávok sa prihliada. Samotná sťažovateľka tvrdí, že v prípade uvedených podaní „ide o odlišnú žalobu... je odlišná obsahom aj označením účastníkov“.

Podľa zistení ústavného súdu okresný súd uznesením sp. zn. 32 R 9/2014 z 18. júna 2015 konanie o návrhu sťažovateľky na nariadenie predbežného opatrenia zo 6. mája 2015 zastavil. Taktiež zastavil konanie o návrhu na určenie prihliadania na prihlášky pohľadávok a o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia z 19. mája 2015.

V nadväznosti na svojej zistenia ústavný súd konštatuje, že jeho právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je založená na princípe subsidiarity.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza zo zásady, že ústava ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).

Súčasťou ustálenej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu (IV. ÚS 128/04). Ak o závažných procesných pochybeniach, ktorými sa porušujú aj niektoré zo základných práv alebo slobôd, je oprávnený a povinný rozhodnúť všeobecný súd na základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov upravených v príslušnom procesnom poriadku, je právomoc ústavného súdu pred ich vyčerpaním vylúčená (IV. ÚS 10/02).

V posudzovanom prípade sťažovateľka v priebehu reštrukturalizácie poukazovala na porušenie povinnosti správcu informovať o reštrukturalizačnom konaní známych veriteľov dlžníka, ktorí majú zvyčajné miesto pobytu, trvalé bydlisko alebo registrované sídlo v iných členských štátoch Európskej únie ako v Slovenskej republike, spôsobom v zmysle čl. 40 nariadenia Rady (ES) č.1346/2000 z 29. mája 2000. Dôsledkom porušenia tejto povinnosti správcu je zachovanie zákonnej lehoty pre veriteľa na včasné doručenie prihlášok v reštrukturalizácii dlžníka. Na opätovne podané prihlášky sťažovateľky označenej už ako „Oberbank AG, Untere Donaulände 28, Linz, Rakúska republika“ okresný súd prihliadol a ako veriteľ zabezpečených pohľadávok sa tak sťažovateľka stala účastníčkou reštrukturalizačného konania.

Právomoc okresného súdu rozhodnúť v rámci reštrukturalizačného konania vedeného pod sp. zn. 32 R 9/2014 o prihliadaní na prihlášky pohľadávok veriteľa   sťažovateľky potom, čo správca nesprávne posúdil podania veriteľa Oberbank AG, Untere Donaulände 28, Linz, Rakúska republika z 21. apríla 2015, vylučuje právomoc ústavného súdu. V rámci označeného konania totiž okresný súd môže (a je aj povinný) poskytnúť (a aj poskytol) účinnú ochranu právam sťažovateľky, ktorých porušenie namieta sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

V danom prípade v reštrukturalizačnom konaní vedenom pod sp. zn. 32 R 9/2014 voči dlžníkovi došlo postupom okresného súdu k náprave pochybení v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Ústavný súd poukazuje na právny názor, ktorý už viackrát vyslovil vo svojej doterajšej judikatúre, podľa ktorého ak bola náprava vo veci sťažovateľky vykonaná v rámci všeobecného súdnictva, ústavný súd v zásade nemôže vysloviť porušenie označených práv sťažovateľky (napr. I. ÚS 191/06, IV. ÚS 263/08), čo sa vo veci sťažovateľky aj stalo (v prospech sťažovateľky).

Navyše, zo spisu okresného súdu, ako aj z vyjadrenia jeho predsedníčky vyplýva, že v ďalšom priebehu konania okresný súd uznesením sp. zn. 32 R 9/2014 z 24. júna 2015 zamietol reštrukturalizačný plán dlžníka, ktorý nebol prijatý schvaľovacou schôdzou 4. júna 2015. Uznesením sp. zn. 32 R 9/2014 z 10. decembra 2015 okresný súd zastavil reštrukturalizačné konanie dlžníka, začal konkurzné konanie a vyhlásil konkurz na majetok dlžníka, ustanovil správcu,, vyzval všetkých veriteľov dlžníka, aby si prihlásili svoje pohľadávky so zákonnými náležitosťami, uložil správcovi bez zbytočného odkladu informovať o konkurznom konaní známych veriteľov dlžníka, ktorí majú zvyčajné miesto pobytu, trvalé bydlisko alebo registrované sídlo v iných členských štátoch Európskej únie ako v Slovenskej republike, spôsobom v zmysle čl. 40 nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 a poučil účastníkov konkurzného konania o práve uplatniť námietku zaujatosti proti sudcovi, ktorý má vec prerokovať a rozhodnúť. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 18. decembra 2015.

Podľa zistenia ústavného súdu po konverzii reštrukturalizačného konania na konkurzné konanie je vec vedená pod sp. zn. 32 K 82/2015 a sťažovateľka do konkurzu prihlásila 4 pohľadávky totožné s prihláškami v reštrukturalizácii, pričom je ako veriteľ označený obchodným menom Oberbank AG, Untere Donaulände 28, A-4020 Linz, Rakúska republika.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa už ústavný súd ďalšími požiadavkami sťažovateľky na ochranu ústavnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. marca 2017