znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 190/06-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. mája 2006 predbežne prerokoval sťažnosť E. J., bytom M., zastúpeného advokátom JUDr. R. C., so sídlom T., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej lehote podľa   čl. 6 ods.   1 Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Cdo 107/05, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť E. J. o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. mája 2006 doručená sťažnosť E. J., bytom M. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. R. C., so sídlom T., v ktorej namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Cdo 107/05.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 30. júna 2004 na Okresnom súde Trnava návrh na začatie konania o určenie neplatnosti zmluvy a vydanie predbežného opatrenia. Okresný súd Trnava 12. júla 2004 vydal predbežné opatrenie, proti ktorému sa odporca odvolal. Krajský súd v Trnave odvolanie odporcu proti uzneseniu o vydaní predbežného opatrenia 31. decembra 2004 odmietol. Proti tomuto rozhodnutiu podal odporca 15. apríla 2005 dovolanie, o ktorom najvyšší súd vedie konanie pod sp. zn. 1 Cdo 107/05. Sťažovateľ namieta, že najvyšší súd po dobu viac ako jedného roka o tomto mimoriadnom opravnom prostriedku   nerozhodol,   pričom   zdôrazňuje   podstatu   predbežného   opatrenia,   ktorou   je dočasná   a rýchla   úprava   pomerov   účastníkov   konania,   a zároveň   poukazuje   na   právnu jednoduchosť veci a objektívnu zodpovednosť súdu za zabezpečenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ zároveň uviedol, že „Vzhľadom na to, že vo veci NS SR stále koná, nie je možné sa domáhať ochrany mojich práv na inom orgáne a nie je možné použiť iné právne prostriedky na ochranu týchto práv. Podanie mojej sťažnosti nie je vylúčené v zmysle ust. § 53 ods. 1, 3 zák. č. 38/1993 Z. z. Vzhľadom na uvedené je Ústavný súd kompetentný a príslušný v zmysle čl. 127 ods. 1 Ústavy SR, § 49 a 53 zákona č. 38/1993 Z. z. k tomu, aby o mojej sťažnosti rozhodol“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vo veci jeho sťažnosti rozhodol tak, že najvyšší súd v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Cdo 107/05 porušil jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby   prikázal   najvyššiemu   súdu   v označenom   konaní   konať   bez   zbytočných   prieťahov, priznal mu primerané finančné   zadosťučinenie   v sume 10 000 Sk,   ako   aj náhradu   trov právneho zastúpenia.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa   § 25   ods.   2 zákona o ústavnom   súde   návrhy vo   veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho prejednávania.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný   súd   v prípadoch   namietaného   porušenia   základného   práva   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru v dôsledku zbytočných prieťahov v konaní všeobecného súdu skúma, či sťažovateľ využil právne prostriedky, ktoré mu na ochranu jeho práv poskytoval do 31. marca 2005 zákon Slovenskej národnej rady č. 80/1992   Zb.   o sídlach   a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky,   štátnej   správe   súdov, vybavovaní   sťažností   a o voľbách   prísediacich   (zákon   o štátnej   správe   súdov)   v znení neskorších   predpisov   v ustanoveniach   §   17   a nasl.   a   s účinnosťou   od   1.   apríla   2005 poskytuje   v   ustanoveniach   §   62   a nasl.   zákon   č.   757/2004   Z.   z.   o súdoch   a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“). Ústavný súd nevyžaduje ako podmienku prijatia sťažnosti na ďalšie konanie využitie uvedených prostriedkov nápravy, ak   z okolností   konkrétneho   prípadu   vyplýva,   že   túto   podmienku   sťažovateľ   nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde), najmä ak využitie uvedených prostriedkov nápravy nemožno vzhľadom na okolnosti daného prípadu pokladať   za   postup   umožňujúci   dosiahnuť   účinnú   ochranu   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr. III. ÚS 132/05).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ pred podaním sťažnosti ústavnému súdu nepodal   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní podľa   zákona   o súdoch   a   tiež   neuviedol   žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Sťažovateľ neodôvodnil, prečo je toho názoru, že nemožno využiť iné právne prostriedky na ochranu jeho práv.

Na   základe   uvedeného   v súlade   so svojou   stabilnou   judikatúrou   (IV.   ÚS   44/03, IV. ÚS 153/03, III. ÚS 304/04) dospel ústavný súd k záveru, že sťažnosť sťažovateľa nie je prípustná   pre   nevyčerpanie   dostupných   a účinných   právnych   prostriedkov   ochrany   jeho základných   práv,   a preto   rozhodol   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   o jej odmietnutí pre neprípustnosť.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. mája 2006