znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 19/2013-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. januára 2013 predbežne prerokoval sťažnosť L. B. a V. B., obaja bytom K., zastúpených advokátkou JUDr.   D.   H.,   K.,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   súdnu   ochranu zaručeného   v   čl.   46   ods.   1 Ústavy   Slovenskej   republiky a práva   na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako   aj   čl.   13   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   uzneseniami Krajského   riaditeľstva   Policajného zboru,   Úradu   justičnej   a kriminálnej   polície,   odboru justičnej   polície   v   Košiciach   ČVS:   KRP-23/OEK-KE-2009   z   19.   novembra   2010 a 15. decembra 2011, uznesením Krajskej prokuratúry v Košiciach sp. zn. 1/1 KPt 864/2010 z   18.   januára   2011,   uznesením   Okresnej   prokuratúry   Košice   I   sp.   zn.   2 Pv 250/09 z 19. januára 2012 a postupom a rozhodnutím Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. IV/3 GPt 176/12-7 z 10. júla 2012 v konaní o opakovanom podnete a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť L. B. a V. B. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. septembra 2012 doručená sťažnosť L. B. a V. B. (ďalej len „sťažovatelia“), obaja bytom K., vo veci namietaného   porušenia   základného   práva   na   súdnu   ochranu   zaručeného   v čl. 46   ods.   1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj čl. 13 dohovoru uzneseniami Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Úradu   justičnej   a kriminálnej   polície,   odboru   justičnej   polície   v   Košiciach   (ďalej   len „krajské   riaditeľstvo   PZ“)   ČVS: KRP-23/OEK-KE-2009   z   19.   novembra   2010   a 15. decembra   2011,   uznesením   Krajskej   prokuratúry   v   Košiciach   (ďalej   len   „krajská prokuratúra“) sp. zn. 1/1 KPt 864/2010 z 18. januára 2011, uznesením Okresnej prokuratúry Košice   I   (ďalej   len   „okresná prokuratúra“)   sp.   zn.   2   Pv   250/09   z   19.   januára   2012 a postupom   a rozhodnutím Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „generálna prokuratúra“) č. k. IV/3 GPt 176/12-7 z 10. júla 2012 v konaní o opakovanom podnete.

Sťažovatelia v sťažnosti uviedli:„Trestné oznámenie podal L. B... dňa 6. 1. 2009 na OO PZ Staré Mesto, doplnil trestné oznámenie dňa 12. 2. 2009.

Vyšetrovateľ PZ KÚV dňa 26. 3. 2009 pod ČVS: KRP-23/OEK-KE-2009 podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začal trestné stíhanie za obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 4 písm. a/ Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v citovanom uznesení vyšetrovateľa....

Uznesením vyšetrovateľky KR PZ zo dňa 21. 12. 2009 ČVS: KRP-23/OEK-KE-2009 bol do konania pribratý Ústav súdneho inžinierstva ŽU v Žiline, sekcia kriminalistických expertíz,   detašované   pracovisko   Bratislava   na   podanie   znaleckého   posudku   z   odboru písmoznalectva,   odvetvia   ručného   písma.   Predmetom   skúmania   boli   sporné   podpisy sťažovateľov... nachádzajúce sa na originály písomnosti Výdavkový pokladničný doklad bez čísla V., s. r. o. zo dňa 25. 10. 2007 vystavený na sumu 7.900.000,- Sk. Záver znaleckého posudku   bol   taký,   že   pri   analýze   sporných   podpisov   neboli   zistené   žiadne   znaky nasvedčujúce falšovaniu podpisov....

Napriek   tomu   vyšetrovateľ   PZ   uznesením   zo   dňa   19.   11.   2010   trestné   stíhanie zastavil s tým, že je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie. Krajský   prokurátor   v   Košiciach,   prokurátor   krajskej   prokuratúry   JUDr.   M.   S. uznesením zo dňa 18. 01. 2011 zamietol sťažnosť sťažovateľov... pod sp. zn. 1 Kpt 864/2010. O   tom,   že   krajský   prokurátor   rozhodol   predčasne   a   nezákonne   svedčí   to,   že Generálny prokurátor SR rozhodnutím pod č. IV/6/GPt7/l 1 uznesenie vyšetrovateľky KRPZ v Košiciach zo dňa 19.   11.   2010 o zastavení trestného stíhania   v spojení s uznesením prokurátora Krajskej prokuratúry v Košiciach zo dňa 18. 1. 2011 o zamietnutí sťažnosti poškodených zrušil, lebo bolo vydané predčasne a pre rozpory vyplývajúce z dokazovania. Po tomto pokyne generálneho prokurátora SR vyšetrovateľka PZ opätovne začala dňa   9.   mája   2011   trestné   stíhanie,   pribrala   do   konania   KÚ   PZ   ako   znalca   z   odboru kriminalistiky,   odvetvia   grafickej   diagnostiky   na   podanie   znaleckého   posudku.   Úlohou znaleckého   posudku   bolo   posúdiť,   či   vo   výdavkovom   pokladničnom   doklade   došlo k odstraňovaniu, prepisovaniu a neoprávnenému zásahu.

Záver posudku je taký, že preskúmaním výdavkového pokladničného dokladu neboli zistené stopy po ich odstraňovaní a následnom prepisovaní. Metódami a prostriedkami grafickej diagnostiky však nie je možné potvrdiť ani vylúčiť, že došlo k neoprávnenému zásahu spočívajúcemu v dopisovaní zápisov, resp. ich segmentov do kolónok pokladničného dokladu. Podstatou je teda to, že Kriminalistický a expertízny ústav PZ Bratislava, odvetvia grafickej diagnostiky ani nemohol úlohu danú zadávateľom splniť....

Napriek tomu vyšetrovateľka PZ uznesením zo dňa 15. 12. 2011 za takto neúplné zisteného skutkového stavu veci znovu trestné stíhanie zastavila, lebo je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie.

Okresný prokurátor Košice I. pod sp. zn. 2 Pv 250/09 zo dňa 19. 1. 2012 sťažnosť sťažovateľov proti uzneseniu zo dňa 15. 12. 2011 o zastavení trestného stíhania zamietol....... až neskôr dňa 13. 4. 2012 sme sa dozvedeli, že prokurátor Krajskej prokuratúry v Košiciach JUDr. M. S. je v blízkom príbuzenskom vzťahu s JUDr. R. H., ktorý zastupuje spoločnosť V., s. r. o. (je strýko jeho manželky).

Námietku   zaujatosti   poškodení   oznámili   dňa   17.   4.   2012   Krajskej   prokuratúre v Košiciach, avšak to už bolo po právoplatnom zastavení trestného stíhania, a odložení podnetu prokurátorom Krajskej prokuratúry v Košiciach JUDr. S....

Rozhodnutiam   okresnej   prokuratúry   ako   krajskej   prokuratúry   aj   generálnej prokuratúry   sťažovatelia   vytýka   nepreskúmateľnosť   týchto   rozhodnutí   z   dôvodu nedostatočného odôvodnenia. To, že právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia patrí medzi základné   zásady   spravodlivého   procesu   (trestného   aj   súdneho)   jednoznačne   vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Ústavný súd SR už vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva   na   spravodlivý   proces   je   aj   právo   účastníka   konania   na   také   odôvodnenie rozhodnutia,   ktoré   jasne   a   zrozumiteľne   dáva   odpovede   na   všetky   právne   a   skutkovo relevantné   otázky   súvisiace   s   predmetnom   súdnej   ochrany   t. j.   s   uplatnením   nárokov a obranou   proti   takémuto   uplatneniu.   Podľa   nášho   názoru   sa   prokuratúry   dostatočne nevysporiadali   so   všetkými   dôležitými   otázkami,   ktoré   vyvstali   v   trestnom   konaní a dostatočne nezodpovedali na všetky relevantné otázkami, odôvodňujúce ich rozhodnutia. Rozhodnutiami   okresnej   ako   aj   krajskej   prokuratúra   došlo   k   porušenia   práva   na spravodlivý proces.

Sťažovatelia zdôrazňuje, že generálna aj krajská prokuratúra ich podnet vybavila formálne bez akéhokoľvek prešetrenia okolnosti rozhodujúcich či došlo k porušeniu zákona. Oznámenie   generálnej   prokuratúry   a   krajskej   prokuratúry   o   odložení   podnetu   boli sťažovateľom doručené bez akéhokoľvek odôvodnenia....

Podľa názoru sťažovateľov generálna prokuratúra nevybavila ich podnet ústavne konformným spôsobom, neuviedla žiadne skutkové ani právne úvahy, na základe ktorých dospela k odloženiu podnetu sťažovateľov....“

Vychádzajúc z uvedeného sťažovatelia žiadali, aby ústavný súd takto rozhodol:„Základné právo sťažovateľov L. B. a V. B..., ktorou namietajú porušenie svojho základné práva na súdnu a inú ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 ako aj čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajskej prokuratúry v Košiciach zo dňa 18. 1. 2011 sp. zn. 1 KPt 864/2010, Okresnej prokuratúry Košice I zo dňa 19. 1. 2012 sp. zn. 2 Pv 250/09 a uzneseniami vyšetrovateľky PZ zo dňa 19. 11. 2010 a 15. 12. 2011 a postupom a rozhodnutím Generálnej prokuratúry SR v konaní o opakovanom podnete vedenom pod sp. zn. IV/3 GPt 176/12-7 boli porušené.

II. Uznesenie Krajskej prokuratúry v Košiciach zo dňa 18. 1. 2011 sp. zn. 1 KPt 864/2010,   Okresnej   prokuratúry   Košice   1   zo   dňa   19.   1.   2012   sp.   zn.   2   Pv   250/09 a uzneseniami vyšetrovateľky PZ zo dňa 1 9. 11. 2010 a 15. 12. 2011 sa zrušuje.

III. Podľa § 56 ods. 3 písm. b/ zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii ústavného súdu, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, Ústavný súd SR vracia vec vedenú pod sp. zn. IV/3 176/12-7 z 10. 06. 2012 Generálnej prokuratúre SR na ďalšie konanie a rozhodnutie.

IV.   Generálna   prokuratúra   SR,   Krajská   prokuratúra   v   Košiciach   a   Okresná prokuratúra Košice I sú povinní uhradiť sťažovateľom trovy právneho zastúpenia v sume 332,50 € na účet ich právnej zástupkyne JUDr. D. H., AK, K. do jedného mesiaca od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky.“

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovať v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie práv sťažovateľov zaručených v čl. 46 ods.   1   ústavy   a   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   ako   aj   čl.   13   dohovoru   uzneseniami   krajského riaditeľstva PZ ČVS: KRP-23/OEK-KE-2009 z 19. novembra 2010 a z 15. decembra 2011, uznesením krajskej prokuratúry sp. zn. 1 KPt 864/2010 z 18. januára 2011, uznesením okresnej prokuratúry sp. zn. 2 Pv 250/09 z 19. januára 2012 a postupom a rozhodnutím generálnej prokuratúry č. k. IV/3 GPt 176/12-7 z 10. júla 2012 v konaní o opakovanom podnete.

1.   K   namietanému   porušeniu   označených   práv   uzneseniami   krajského riaditeľstva PZ ČVS: KRP-23/OEK-KE-2009 z 19. novembra 2010 a z 15. decembra 2011, uznesením krajskej prokuratúry sp. zn. 1/1 KPt 864/2010 z 18. januára 2011 a uznesením okresnej prokuratúry sp. zn. 2 Pv 250/09 z 19. januára 2012

1.1 Proti namietanému uzneseniu krajského riaditeľstva PZ o zamietnutí sťažnosti z 19. novembra 2010 mohli sťažovatelia v danom prípade podať sťažnosť, čo aj využili. O sťažnosti   bola   oprávnená   a aj   povinná   rozhodnúť   krajská   prokuratúra,   ktorá   o nej   aj rozhodla uznesením sp.   zn. 1/1 KPt 864/2010 z 18.   januára 2011 tak,   že sťažnosť ako nedôvodnú zamietla.

Označené   uznesenie   krajskej   prokuratúry   napadli   sťažovatelia   podnetom,   ktorý vybavila   generálna   prokuratúra   listom   č.   k.   IV/6/GPt   7/11-18   z 12.   apríla   2011   tak,   že uznesenie krajského riaditeľstva PZ a uznesenie krajskej prokuratúry zrušila ako predčasne vydané a pre rozpory vyplývajúce z dokazovania.

1.2 Po rozhodnutí generálnej prokuratúry vyšetrovateľka krajského riaditeľstva PZ 9. mája 2011 opätovne začala trestné stíhanie, ktoré bolo uznesením ČVS: KRP-23/OEK-KE-2009 z 15. decembra 2011 zastavené z dôvodu, že sa nestal skutok, pre ktorý bolo vedené   trestné   stíhanie.   Sťažovatelia   27.   decembra   2011   podali   proti   predmetnému uzneseniu sťažnosť, o ktorej rozhodla okresná prokuratúra uznesením sp. zn. 2 Pv 250/09 z 19. januára 2012 tak, že sťažnosť zamietla. Dňa 30. januára 2012 podali sťažovatelia podnet generálnej prokuratúre, ktorá listom č. k. IV/3 GPt 34/12-5 z 24. februára 2012 oznámila,   že   podnet   postúpila   na   vybavenie   krajskej   prokuratúre.   Krajská   prokuratúra listom č. k. 1/1 KPt 864/10-50 zo 4. apríla 2012 ich podnet ako nedôvodný odložila.

Právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je založená   na   princípe   subsidiarity.   Princíp   subsidiarity   právomoci   ústavného   súdu   je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá   namieta   porušenie   svojho   základného   práva,   musí   rešpektovať   postupnosť   tejto ochrany a požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorý je kompetenčne predsunutý pred   uplatnenie   právomoci   ústavného   súdu   (podobne   II. ÚS 148/02,   IV. ÚS 78/04, I. ÚS 178/04, IV. ÚS 380/04).

Aplikujúc   princíp   subsidiarity   na   prerokúvanú   vec   sťažovateľov   ústavný   súd konštatuje,   že   v danom   prípade   nemá   právomoc   preskúmavať   uznesenie   krajského riaditeľstva   PZ   ČVS: KRP-23/OEK-KE-2009   z 19.   novembra   2010   a postup,   ktorý predchádzal   jeho   vydaniu,   keďže   ich   preskúmanie   podliehalo   prieskumnej   právomoci krajskej   prokuratúry. Rovnako ústavný súd   nemá právomoc preskúmavať ani uznesenie krajskej prokuratúry sp. zn. 1/1 KPt 864/2010 z 18. januára 2011 a postup predchádzajúci jeho vydaniu, pretože tak bola oprávnená a aj povinná urobiť generálna prokuratúra na základe podnetu sťažovateľov.

Uvedené platí aj pre uznesenie krajského riaditeľstva PZ ČVS: KRP-23/OEK-KE-2009   z 15.   decembra   2011   a postup,   ktorý   predchádzal   jeho   vydaniu,   keďže   ich preskúmanie podliehalo prieskumnej právomoci okresnej prokuratúry. Rovnako ústavný súd nemá   právomoc   preskúmavať   ani   uznesenie   okresnej   prokuratúry   sp.   zn.   2   Pv   250/09 z 19. januára 2012 a postup predchádzajúci jeho vydaniu, pretože tak bola oprávnená a aj povinná urobiť krajská prokuratúra na základe podnetu sťažovateľov.

Vychádzajúc z uvedených skutočností bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre jej neprípustnosť.

2. K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľov listom generálnej prokuratúry č. k. IV/3 GPt 176/12-7 z 10. júla 2012

Sťažovatelia podali 7. mája 2012 podnet na preskúmanie zákonnosti postupu orgánov činných   v trestnom   konaní   a ich   rozhodnutí,   ako   aj   zákonnosti   vybavenia   ich   podnetu prokurátorom krajskej prokuratúry.

Generálna   prokuratúra   listom   č.   k.   IV/3   GPt   176/12-7   z   10.   júla   2012   podnet sťažovateľov   odložila   vzhľadom   na   to,   že   v postupe   ani   v rozhodnutiach   vyšetrovateľa a podriadených prokurátorov nezistila pochybenia.

Podľa   § 31   ods. 1   zákona   č. 153/2001   Z.   z.   o prokuratúre   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o prokuratúre“)   prokurátor   preskúmava   zákonnosť   postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj na základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa   § 32   ods. 1   zákona   o   prokuratúre   podnet   možno   podať   na   ktorejkoľvek prokuratúre...

Podľa § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný vybaviť podnet do dvoch mesiacov od jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor.

Podľa   § 35   ods. 1   zákona   o   prokuratúre   pri   vybavovaní   podnetu   je   prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť   do   už   začatého   konania   pred   súdom   alebo   vykonať   iné   opatrenia,   na   ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu, pričom prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákona   a   ostatných   všeobecne   záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre je nadriadený prokurátor oprávnený vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh.

Podľa   § 34   ods. 1   zákona   o   prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre). Podľa § 34 ods. 2 uvedeného zákona   ďalší   opakovaný   podnet   v   tej   istej   veci   vybaví   nadriadený   prokurátor   uvedený v odseku   1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu podnet v zmysle § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre,   ako   aj   opakovaný   podnet   podľa   § 34   zákona   o   prokuratúre   poskytujú sťažovateľovi   účinnú   ochranu   jeho   práv   a   právom   chránených   záujmov   (m. m. IV. ÚS 158/03,   IV. ÚS 80/03,   IV. ÚS 330/04,   IV. ÚS 53/05,   I. ÚS 186/05,   II. ÚS 94/06, I. ÚS 112/06).   Podnet,   ako   aj   opakovaný   podnet   zakladajú   povinnosť   príslušného prokurátora,   resp.   nadriadeného   prokurátora   sa   ním   zaoberať,   vybaviť   ho   a   spôsob vybavenia oznámiť podnecovateľovi.

Ústavný súd aj v predchádzajúcich konaniach vyslovil právny názor, že vynechanie opakovaného   podnetu   ako   právneho   prostriedku   nápravy   v   rámci   sústavy   orgánov prokuratúry   Slovenskej   republiky   nemožno   nahrádzať   podaním   sťažnosti   v konaní   pred ústavným   súdom,   pretože   takto   by   sa   obmedzovala   možnosť   orgánov   prokuratúry vo vlastnej   kompetencii   nielen   preveriť   skutočnosti,   ktoré   tvrdí   sťažovateľ,   ale aj   prijať opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli odstráneniu procesných alebo faktických prekážok zákonného postupu (m. m. I. ÚS 186/05, IV. ÚS 53/05).

Ústavnému súdu nie je známy žiaden dôvod na to, aby sa vo veci sťažovateľov odchýlil od uvedeného právneho názoru. Zákon o prokuratúre poskytoval a stále poskytuje sťažovateľom aj ďalší prostriedok nápravy – opakovaný podnet (podľa § 31 až § 36 zákona o prokuratúre), ktorým sa mohli, resp. môžu domáhať preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia   okresnej   prokuratúry   aj   krajskej   prokuratúry   v   predmetnej   veci.   Uvedený právny prostriedok umožňoval, resp. umožňuje sťažovateľom dosiahnuť účinnú nápravu vzhľadom   na   právomoc   nadriadeného   prokurátora   (generálneho   prokurátora   Slovenskej republiky) záväzným pokynom nariadiť prijatie efektívnych opatrení v predmetnej veci aj napriek   doterajšiemu   postupu   generálnej   prokuratúry,   ak   by   na   základe   opakovaného podnetu sťažovateľov dospel k záveru, že jej list č. k. IV/3 GPt 176/12-7 z 10. júla 2012 bol v rozpore so zákonom.

Použitie týchto právnych prostriedkov je v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom (napr. I. ÚS 256/05).

Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Po   preskúmaní   sťažnosti   ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovatelia,   zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom, v sťažnosti neuvádzajú nijaké dôvody, a už vôbec nie dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal ústavný súd postupovať podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na uvedené bolo potrebné pri predbežnom prerokovaní sťažnosť aj v tejto časti   odmietnuť   ako   neprípustnú   pre   nevyčerpanie   všetkých   opravných   prostriedkov (§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

Po   odmietnutí   sťažnosti   sťažovateľov   ako   celku   bolo   už   bez   právneho   dôvodu zaoberať sa ich ďalšími návrhmi.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. januára 2013