znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 19/2010-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. mája 2010 v senáte zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa o sťažnosti   I.   K.,   B.,   zastúpeného   advokátkou   JUDr.   I.   R.,   K.,   vo   veci   namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 1313/98 v období   po   rozhodnutí   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   č.   k.   IV.   ÚS   268/04-45 z 15. marca 2005 takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 1313/98 v období od rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 268/04-45 z 15. marca 2005 p o r u š i l   základné právo I. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo na prerokovanie veci   v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Okresnému   súdu   Bardejov   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   4   C   1313/98 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. I. K. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré j e   Okresný súd Bardejov p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Kancelárii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky u k l a d á   zaplatiť   trovy právneho zastúpenia I. K. v sume 127,44 € (slovom stodvadsaťsedem eur a štyridsaťštyri centov)   na   účet   ustanovenej   advokátky   JUDr. I.   R.,   K.,   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Okresný súd Bardejov j e   p o v i n n ý   uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia v sume 127,44 € (slovom stodvadsaťsedem eur a štyridsaťštyri centov) na účet Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 18. januára 2010 prijal na ďalšie konanie sťažnosť I. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 1313/98. Ústavný súd súčasne rozhodol o žiadosti   sťažovateľa   o   ustanovenie   právneho   zástupcu   na   zastupovanie v   konaní pred ústavným súdom a ustanovil mu za právnu zástupkyňu v konaní pred ústavným súdom advokátku JUDr. I. R.

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľ uviedol: „Odo dňa 14. II. 1991 vediem súdny spor o ochranu vlastníckeho a užívacieho práva k pozemkom patriacich mojej rodine v B. Pôvodne bolo toto súdne konanie vedené na Okresnom súde v Bardejove pod č. k. 7C 101/91...

Žiaľ od tejto doby bude už pomaly 19 rokov (!) a konečná bodka za týmto banálnym prípadom daná nie je! Najväčší podiel na tom má bardejovský prvostupňový súd, ktorý lavíroval a výdatne zmätkoval, veci komplikoval a aj keď vynášal rozhodnutia, boli tak z profesionálneho hľadiska nedostatočne, vadné aj formálne chybné, že odvolací prešovský súd ich až doposiaľ zrušoval. Preto ma tento neuspokojivý stav vedie k napísaniu ďalšej ústavnej   sťažnosti   v   nádeji,   že   sa   v   krátkej   dobe   dočkám   spravodlivého   a   konečného súdneho rozhodnutia.“

V ďalšom sťažovateľ uviedol, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu jeho základného práva   na prerokovanie   jeho veci   bez prieťahov zaručeného v čl.   48 ods.   2 ústavy, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 dohovoru. Dôsledkom   postupu   týchto   súdov   je   skutočnosť,   že   jeho   vec   nie   je   ani   po   19   rokoch právoplatne skončená.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že jeho základné a ľudské práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru boli postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 1313/98 porušené, prikázal okresnému súdu, aby v tomto konaní   ďalej   konal   bez   prieťahov,   a priznal   mu   spravodlivé   finančné   zadosťučinenie vo výške 5 000 €.

Priznaním navrhovaného finančného zadosťučinenia odôvodnil ujmu za dlhodobý stav právnej neistoty z neskončenej veci.

Právna zástupkyňa sťažovateľovu sťažnosť zo 4. decembra 2009 nedoplnila a na výzvu ústavného súdu len podaním zo 7. apríla 2010 oznámila, že sťažovateľ netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval aj predsedu okresného súdu, aby sa vyjadril k sťažnosti. Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti v liste sp. zn. Spr. 304/2010 zo 6. apríla 2010 uviedol:

„Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   svojim   nálezom   zo   dňa   15.   marca   2005   č.k. IV. ÚS 268/04-45 vyslovil, že postupom Okresného súdu Bardejov v jeho konaní vedenom pod sp. zn. 4C 1313/98 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 7C 107/91) bolo porušené základné ľudské právo I. K.... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, okresnému súdu prikázal konať vo veci sp. zn. 4C 1313/98   bez   zbytočných   prieťahov,   pričom   sťažovateľovi   primerané   finančné zadosťučinenie nepriznal. Nález sa stal dňom 25.4.2005 právoplatným. Sťažovateľ tvrdí, že k   porušovaniu   jeho   základných   ľudských   práv   a   slobôd   dochádza   aj   po   nadobudnutí právoplatnosti   citovaného   nálezu,   lebo   v   konaní   aj   naďalej   dochádza   k   zbytočným prieťahom zavinených súdom.

Vychádzajúc z obsahu spisu akceptujem tvrdenie sťažovateľa, že v konaní Okresného súdu Bardejov sp. zn. 4C 1313/98 došlo aj v období po nadobudnutí právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.3.2005 č.k. IV. ÚS 268/04-45 k prieťahom zavinených súdom a to v období od 30.1.2008 do 11.11.2009.   Oznamujem zároveň,   že netrvám na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.“

II.

Zo spisového materiálu týkajúceho sa veci, ktorý si ústavný súd obstaral, zistil takýto priebeh konania:

- 14. februára 1991 podal sťažovateľ na okresnom súde žalobu o ochranu vlastníctva proti žalovanému J. R. (vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 7 C 107/1991). Po rozhodnutí okresného súdu uznesením z 31. októbra 1996, ktorým pripustil zmenu petitu žaloby, bola vec ďalej vedená pod sp. zn. 4 C 1313/98.

V období od podania žaloby do 15. marca 2005, keď ústavný súd nálezom č. k. IV. ÚS   268/06-45   po   prvýkrát   vyslovil   porušenie   sťažovateľovho   základného   práva zaručeného   v čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   zaručeného   v čl.   6   ods.   1   dohovoru,   po rozhodnutie ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľa 4. decembra 2009 okresný súd vo veci vykonal   viacero   úkonov,   napríklad   bolo   nariadených   13 pojednávaní,   z ktorých   sa uskutočnilo 9 pojednávaní (2. apríla 1992, 18. októbra 1994, 20. februára 1995, 4. júla 1995, 10. septembra 1996, 31. októbra 1996, 18. mája 1999, 9. júna 1999 a 10. decembra 2004), 9. júna 1999 okresný súd vyhlásil rozsudok, v ktorom uložil žalovaným zdržať sa zásahov do spornej nehnuteľnosti a v prevyšujúcej časti vec vylúčil na samostatné konanie, trikrát rozhodol   o pripustení   zmeny   žaloby.   Na   základe   odvolania   sťažovateľa   k vznesenej námietke predpojatosti bol spis trikrát na rozhodnutie na krajskom súde (od 22. júna 2000 do 27. marca 2001, od 19. decembra 2001 do 6. februára 2003, od 17. marca 2003 do mája 2004).

V období po rozhodnutí ústavného súdu nálezom sp. zn. IV. ÚS 268/06 z 15. marca 2005 okresný súd vo veci uskutočnil tieto úkony:

- 24. marca 2005 okresný súd požiadal Správu katastra B. o zaslanie aktuálneho LV č. 3326 k. ú. B.

- 5. apríla 2005 Správa katastra B. oznámila, že žiadosť okresného súdu je potrebné opatriť kolkovými známkami.

- 6. apríla 2005 okresný súd s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 1 písm. a ) a b) zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 145/1995   Z.   z.   o správnych   poplatkoch v znení neskorších predpisov, podľa ktorého žiadosť súdu je úkon, ktorý je oslobodený od poplatkov, opäť požiadal o doručenie LV v lehote 15 dní.

- 21. júna 2005 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby v lehote 15 dní oznámil, či trvá na   svojej   žalobe   v   časti,   v   ktorej   navrhuje „uložiť   žalovanému   zdržať   sa   akýchkoľvek zásahov do nehnuteľnosti KN 4639 zapísanej v LV. Č. 2080“.  

-   4.   júla   2005   sťažovateľ   oznámil,   že   v   súčasnosti   už   nie   je   potrebné   ukladať povinnosť zdržať sa zásahov zo strany žalovaných, pretože sa tam už nezdržiavajú, ale „nemá nič proti tomu, keď taká povinnosť súdom uložená bola...“

-   12.   decembra   2005   okresný   súd   oznámil   právnemu   zástupcovi   žalovaného,   že sťažovateľ v časti zobral svoj návrh späť, a aby oznámil, či s tým súhlasí.

- 24. februára 2006 okresný súd uznesením sp. zn. 4 C 1313/1998 spojil veci vedené pod č. k. 4 C 1313/98-153 a sp. zn. 2 C 168/2004. Ďalej mali byť vedené pod sp. zn. 4 C 1313/98.

- 24. februára 2006 okresný súd uznesením č. k. 4 C 1313/1998-155 konanie zastavil.

- 13. apríla 2006 sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu o zastavení konania.

- 19. apríla 2006 bol spis doručený Krajskému súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) a zaevidovaný pod sp. zn. 1 Co 114/2006.

- 5. februára 2007 bolo okresnému súdu doručené uznesenie krajského súdu sp. zn. 1 Co   114/2006   zo   17.   januára   2007,   ktorým   potvrdil   uznesenie   prvostupňového   súdu o zastavení konania o protinávrhu žalovaných a zrušil uznesenie v ostatnej časti a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

- 7. marca 2007 samosudca oznámil prípisom krajskému súdu, že sa vo veci cíti byť zaujatý.

- 29. januára 2008 sťažovateľ ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na 30. január 2008.

- 30. januára 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, ktorého sa sťažovateľ nezúčastnil. Bolo odročené na neurčito pre účely vyzvania sťažovateľa (žalobcov), aby svoj nárok na zaplatenie finančnej náhrady špecifikoval. Zároveň mal byť vyžiadaný list vlastníctva od žalovaných   na nehnuteľnosti   č.   KN   4637/4   a 4637/10   na účely   výsluchu   svedka   J.   V. Žalovaným bolo uložené, aby v lehote 15 dní doručili súdu aktuálny list vlastníctva.

- 11. novembra 2009 okresný súd vyzval sťažovateľa na špecifikovanie návrhu na finančnú náhradu za vynaloženú prácu a odvoz odpadu od žalovaných.

- 25. novembra 2009 sťažovateľ oznámil, že špecifikovať túto čiastku sa nedá, nech ju určí súd podľa vlastnej úvahy.

-   10.   decembra   2009   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Sťažovateľ   bol   prítomný. Pojednávanie   bolo   uznesením   odročené   na   neurčito „za   účelom   vyžiadania   stanoviska žalobkyne   v   2.   rade   pokiaľ   ide   o   uplatňované   nároky   na   zdržanie   sa   zásahov   do vlastníckeho práva, zákaz vstupu na pozemok v tej časti, či trvá na žalobe, pokiaľ ide o tieto nároky, alebo či žalobu v tejto časti berie späť a tiež za účelom odstraňovania vád v tej časti konania domáha teraz žalobca oproti pôvodne uplatnenému nároku na odpratanie odpadu uloženia povinnosti na finančné plnenie“.

- 18. decembra 2009 vyzval okresný súd sťažovateľa na splnenie povinnosti podľa uznesenia z 10. decembra 2009.

- 4. januára 2010 sťažovateľ reagoval na výzvu okresného súdu.

- 25. marca 2010 okresný súd nariadil pojednávanie na 18. máj 2010.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   4   C   1313/1998   dochádza   k   porušovaniu   práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   podľa   ktorého   má   každý   právo,   aby   bola   jeho   vec   spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s   ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02, II. ÚS 44/09). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa. Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

1.   Predmetom   konania   pred   označeným   súdom   bolo   rozhodovanie o majetkoprávnych nárokoch sťažovateľa v súvislosti s ochranou jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Vec nemožno považovať za fakticky ani právne zložitú.

2.   Ďalším   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval   existenciu   zbytočných prieťahov   v   napadnutom   konaní,   bolo   správanie   sťažovateľa   ako   účastníka   súdneho konania. Ústavný súd konštatuje, že hoci sťažovateľ včas odpovedal na výzvy konajúceho súdu,   jeho   podania   boli   nejednoznačné,   čo   sťažovalo   postup   súdu   (napr.   na   výzvu konajúceho súdu, či trvá na svojej žalobe v časti, v ktorej navrhuje „uložiť žalovanému zdržať   sa   akýchkoľvek   zásahov   do   nehnuteľnosti   KN   4639   zapísanej   v   LV   č.   2080“, sťažovateľ odpovedal, že „nemá nič proti tomu, keď by taká povinnosť súdom uložená bola“).   Z   dvoch   nariadených   pojednávaní   sa   zúčastnil   len   jedného.   Ústavný   súd   preto hodnotí   správanie   sťažovateľa   ako   také,   ktoré   čiastočne   prispelo   k   doterajšej   dĺžke posudzovaného konania.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní.Okresný súd sám uznal prieťahy v konaní v období od 30. januára 2008 do 11. novembra 2009. Ústavný súd však konštatuje, že aj v období od 4. júla 2005 do 12. decembra 2005, od 7. marca 2007 do 29. januára 2008 a od 4. januára 2010 do vyhlásenia tohto nálezu bol okresný súd nečinný. Spolu bol teda okresný súd nečinný viac ako 3 roky.

Pri posudzovaní postupu okresného súdu sa ústavný súd sústredil na obdobie po náleze ústavného súdu z 15. marca 2005 č. k. IV. ÚS 268/04-45. Pri posudzovaní miery zásahu do základného práva sťažovateľa však zobral do úvahy aj skutočnosť, že vo veci nebolo ani po 19-ročnom trvaní konania meritórne rozhodnuté.

Ústavný   súd   na   základe   uvedeného   konštatuje,   že   postupom   okresného   súdu v označenom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

Podľa   § 56   ods.   4   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za   odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného   ustanovenia zákona   o   ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s   prihliadnutím   na   všetky okolnosti   zisteného   porušenia   práv   sťažovateľa   považuje   za   primerané   finančné zadosťučinenie sumu 3 000 €.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Podľa   §   36   ods.   2   zákona o   ústavnom   súde   ústavný súd môže v   odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

V   zmysle   uvedeného   ústavný   súd   rozhodol   o   náhrade   trov   právneho   zastúpenia sťažovateľa, ktoré mu vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom advokátkou JUDr. I. R. Advokátka sama trovy nevyčíslila.

Ústavný   súd   priznal   úhradu   120,23   €   za   jeden   úkon   právnej   služby   (prevzatie a prípravu zastúpenia) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov,   čo   spolu s režijným paušálom 7,21 € predstavuje sumu 127,44 €.

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je Kancelária ústavného súdu povinná zaplatiť na účet   právnej   zástupkyne sťažovateľa tak, ako to je uvedené v bode   4 tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. mája 2010