znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 19/07-20

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   6.   júna 2007 v senáte   zloženom   z predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha a Sergeja   Kohuta   o   sťažnosti   A.   M.   a mal. L.   M.,   zastúpeného   zákonnou   zástupkyňou, matkou   A.   M.,   obaja   bytom   K.,   zastúpených   advokátkou   JUDr.   D.   S.,   K.,   vo   veci namietaného   porušenia   ich   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a ich práva na prejednanie ich záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 21 P 359/2005 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo A. M. a maloletého L. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prejednanie ich záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 21 P 359/2005 p o r u š e n é   b o l o.

2.   A.   M. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie 20 000 Sk (slovom   dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Košice I povinný jej vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3.   Maloletému   L.   M. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   20   000   Sk (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Košice I p o v i n n ý   mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice I   j e   p o v i n n ý   uhradiť A. M. a maloletému L. M. trovy právneho   zastúpenia   v sume   10   216   Sk   (slovom   desaťtisícdvestošestnásť   slovenských korún) na účet ich advokátky JUDr. D. S., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 19. februára 2007 doručené podanie A. M. a mal. L. M. (ďalej aj „maloletý“), zastúpeného zákonnou zástupkyňou,   matkou   A.   M.,   obaja   bytom   K.   (ďalej   len   „sťažovatelia“),   zastúpených advokátkou   JUDr.   D.   S.,   K.,   vo   veci   namietaného   porušenia   ich   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a ich práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Košice   I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní vedenom pod sp zn. 21 P 359/2005.

Zo sťažnosti vyplýva, že „dňa 22. 12. 2005 sťažovateľka podala návrh na zvýšenie výživného   na   mal.   sťažovateľa   proti   jeho   otcovi   povinnému   J.   N.,   ktorým   sa   domáha zvýšenia výživného, určeného naposledy ešte v r. 1999 v sume 1.300,- Sk mesačne a to od

1. 9. 2004 na sumu 3.500,- Sk mesačne. Veci sťažovateľov bolo pridelené číslo sp. zn. 21 P 359/2005.

Súd listom, výzvou a uznesením zo dňa 18. 1. 2006 vyzval sťažovateľku aby oznámila súdu   adresu   svojho   zamestnávateľa,   poučil   ju   podľa   §   30   O.   s.   p.   a ustanovil   mal. sťažovateľovi opatrovníka. Potom sťažovateľka trpezlivo ale márne čakala na predvolanie na pojednávanie, súd jej predvolanie neposlal ani inak s ňou celý rok už nekomunikoval. Pretože sťažovateľka sa nedočkala pojednávania o výživnom ani po dobu viac ako 1 roka od podania návrhu (22. 12. 2006) podala 10. 1. 2007 predsedovi súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. Predseda súdu odpovedal sťažovateľke listom z 8. 2. 2007, doručeným sťažovateľke až dňa 16. 2. 2007 t. j. po zákonom stanovenej lehote 30 dní, ktorým uznal sťažnosť za dôvodnú a ospravedlnil sa za prieťahy. Súd predvolaním zo dňa 14. 2. 2007, doručením sťažovateľke dňa 17. 2. 2007 nariadil pojednávanie až na deň 6. 3. 2007, ktoré súd   síce   formálne   nariadil   ale   bez   jeho   riadnej   prípravy   ako   to   nepriamo   vyplýva z odpovedi predsedu súdu.

Pretože súd, ako to vyplýva z popísaného skutkového stavu vecí, porušujúc ust. § 6, § 100,   a   §   114   O.   s.   p.   porušoval   po   dobu   13   mesiacov   a naďalej   porušuje   právo sťažovateľky a mal. sťažovateľa na prejednanie veci v primeranej lehote, zaručené v čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd,   majúc   za   to,   že ospravedlnenie   nie   je   dostatočnou   satisfakciou   domáhajú   sa   ochrany   práva prostredníctvom právnej zástupkyne na ústavnom súde.“

Sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd takto rozhodol:„Okresný súd Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 21 P 359/2005 porušil základné právo A. M. a mal. L. M., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

Okresnému súdu Košice I prikazuje konať vo veci A. M. a mal. L. M. vedenej pred ním pod sp. zn. 21 P 359/2005 bez zbytočných prieťahov.

A. M. a mal. L. M. priznáva finančné zadosťučinenie každému z nich v sume 30.000,- Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je povinný Okresný súd Košice I vyplatiť v lehote   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   nálezu   do   rúk   sťažovateľky   a zákonnej zástupkyne mal. L. M., A. M..

Okresný súd Košice I je povinný vyplatiť A. M. a mal. L. M. trovy konania 11.404,- Sk do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu na účet advokátky JUDr. D. S., K..“

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľov na neverejnom zasadnutí senátu podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a uznesením č. k. II. ÚS 19/07-7 z 15. marca 2007 ju prijal na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 13. apríla 2007 právnu zástupkyňu sťažovateľov a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili k otázke vhodnosti ústneho   pojednávania   a predsedu   okresného   súdu   zároveň   vyzval,   aby   sa   vyjadril   aj k sťažnosti a jej prijatiu na ďalšie konanie.

Právna zástupkyňa sťažovateľov v odpovedi na výzvu zo 17. apríla 2007 (doručenej 23. apríla 2007) oznámila ústavnému súdu, že netrvá na ústnom pojednávaní.

Predseda   okresného   súdu   vo   vyjadrení   k sťažnosti   z 2.   mája   2007   (Spr.   6/07, doručenom ústavnému súdu 3. mája 2007) okrem iného uviedol:

„Sťažovateľka,   zákonná   zástupkyňa   maloletého   L.   M.,   podala   22.   12.   2005   na tunajšom súde návrh na zvýšenie výživného pre maloletého zo sumy 1.300,- Sk na 3.500,- Sk mesačne.

Dňa 18. 1. 2006 súd ustanovil maloletému dieťaťu kolízneho opatrovníka, doručil rovnopis návrhu opatrovníkovi a otcovi.

Dňa 6. 2. 2006 doručil súdu písomné vyjadrenie k návrhu otec a 7. 3. 2006 kolízny opatrovník.

Až do 14. 2. 2007 súd vo veci neurobil žiaden úkon smerujúci k rozhodnutiu vo veci samej, nakoľko riešil prípady, ktoré napadli na súd skôr.

Dňa 14. 2. 2007 súd vytýčil termín pojednávania na 6. 3. 2007, kedy vo veci aj meritórne rozhodol.

Celé konanie pred Okresným súdom Košice I trvalo len 1 rok, 2 mesiace a 15 dní. Predmetom   napadnutého   konania   je   zvýšenie   výživného   na   mal.   dieťa,   čo   podľa judikatúry   Ústavného   súdu   SR   i judikatúry   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   je existenčnou vecou, preto nečinnosť súdu od 18. 1. 2006 do 14. 2. 2007 možno čiastočne označiť ako prieťahy v konaní.

Vec   nebola   právne   ani   fakticky   náročná,   účastníci   konania   sa   správali disciplinovane a poskytli súdu požadovanú súčinnosť, čo sa v konečnom dôsledku prejavilo v tom, že súd vo veci meritórne rozhodol na prvom pojednávaní.

Rozsudok č. k. 21 P 359/2005-36 doposiaľ nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu podal v zákonnej lehote odvolanie otec.

Vzhľadom na takto zistený skutkový stav, navrhujem Ústavnému súdu SR nepriznať sťažovateľke finančné zadosťučinenie.

Súhlasím, aby Ústavný súdu SR prejednal sťažnosť bez nariadenia pojednávania.“.

II.

Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia ich základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne   prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov...,   a porušenia   práva   upraveného   v čl.   6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom   zriadeným zákonom... v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 21 P 359/2005.

Pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd vychádza zo svojej stabilnej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov“   (III.   ÚS   61/98),   pričom   k vytvoreniu právnej istoty preto dochádza   až právoplatným rozhodnutím súdu   alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (I. ÚS 10/98, II. ÚS 210/03).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (I.   ÚS   70/98,   II.   ÚS   813/00, IV. ÚS 74/02) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú 1) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, 2) správanie účastníka konania a 3) postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1.   Pokiaľ   ide   o právnu   a faktickú   zložitosť   veci,   konanie   vedené   pod   sp.   zn. 21 P 359/2005 sa týka návrhu na zvýšenie výživného maloletého. Návrhy tohto typu tvoria štandardnú   súčasť   rozhodovacej   činnosti   všeobecných   súdov.   Z uvedených   dôvodov ústavný   súd   konštatoval,   že   vec   nemožno   posúdiť   ako   právne   a skutkovo   zložitú   a pri sústredenom   postupe   okresného   súdu   ju   možno   uzavrieť   bez   zbytočných   prieťahov v konaní. Napokon aj predseda okresného súdu uviedol, že „vec nebola právne ani fakticky náročná.“ Z hľadiska povahy veci ide o vec, ktorá si vyžaduje osobitnú rýchlosť konania.

2. Ďalším kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných prieťahov v konaní sp. zn. 21 P 359/2005, bolo správanie sťažovateľov ako účastníkov tohto súdneho   konania. Ústavný   súd   hodnotil   ich   správanie ako   aktívne   a súčinnostné,   ktoré zásadným   spôsobom   neprispelo   k doterajšej   dĺžke   konania   pred   okresným   súdom. Sťažovatelia   podali   10.   januára   2007   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní,   ktorej   čiastočnú opodstatnenosť uznal aj predseda okresného súdu

3. Tretím kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval, či došlo k zbytočným prieťahom v označenom súdnom konaní, bol postup samotného okresného súdu.

Ústavný   súd   zo   spisu   zistil,   že   návrh   na   zvýšenie   výživného   na   maloletého   bol okresnému súdu doručený 22. decembra 2005.

Po   tomto   dátume   okresný   súd   ustanovil   18.   januára   2006   maloletému   kolízneho opatrovníka   a doručoval   návrh   odporcovi   (otcovi   maloletého).   Písomné   vyjadrenia   otca maloletého a kolízneho opatrovníka boli okresnému súdu doručené 6. februára 2006, resp. 7. marca 2006.

Okresný súd od 18. januára 2006 až do 14. februára 2007 bol vo veci nečinný, čo uviedol vo vyjadrení aj predseda okresného súdu.

Okresný súd ďalej 14. februára 2007 nariadil pojednávanie vo veci na 6. marec 2007, keď vo veci aj rozhodol.

Na základe toho, že proti rozsudku okresného súdu bolo podané odvolanie, okresný súd   postúpil   12.   apríla   2007   spis   Krajskému   súdu   v Košiciach   na   rozhodnutie   o tomto opravnom prostriedku.

Ústavný   súd   so   zreteľom   na   uvedené   skutočnosti   skonštatoval,   že   rozsudok okresného súdu sp. zn. 21 P 359/2005 ešte nenadobudol právoplatnosť. Vzhľadom na to, že okresný   súd   bol   vo   veci   nečinný   približne   trinásť   mesiacov,   ústavný   súd   rozhodol,   že v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 21 P 359/2005 bolo porušené základné právo sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší takéto rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Sťažovatelia   požadovali   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia 30 000 Sk, pre každého z nich, pričom v odôvodnení sťažnosti uviedli:

„Dôvodom pre ktorý si sťažovatelia uplatňujú aj primerané finančné zadosťučinenie vo veci o výživné na mal. dieťa, ktoré sa žiada vybaviť prednostne a čo najrýchlejšie, lebo ide o zabezpečenie výživy mal. dieťaťa, je pocit právnej neistoty v to, kedy súd konečným rozhodnutím zvýši výživné na mal. a kedy od povinného otca následne dostane už t. č. dlžné výživné v sume cca 78.000, ak súd od podania návrhu v r. 2005 neurobil celý jeden rok a 2 mesiace   taký   relevantný   úkon,   ktorý   by   smeroval   k rozhodnutiu   o návrhu   na   zvýšenie výživného a konanie aj po uplynulom roku je na samom začiatku ako v r. 2005 pri podaní návrhu. Sťažovateľka má dôvodnú obavu, že súd ani na pojednávaní 6. 3. 2007 jej vec nerozhodne konečným rozhodnutím.“

Pri   určení   výšky   primeraného   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal zo zásad   spravodlivosti,   z ktorých   vychádza   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na konkrétne okolnosti prípadu.

S   prihliadnutím   na   dobu   nečinnosti   okresného   súdu   v konaní   vo   veci   sp.   zn. 21 P 359/2005,   berúc   do   úvahy   skutočnosť,   že   sťažovatelia   sa   o predĺženie   tejto   doby zásadne   nepričinili,   a zohľadňujúc   konkrétne   okolnosti   prípadu   vrátane   pozície sťažovateľov   sprevádzanej   pocitom   neistoty,   ako   aj   naplnenie   princípu   spravodlivosti ústavný súd považoval priznanie sumy 20 000 Sk každému sťažovateľovi za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľov,   ktoré   im vznikli v dôsledku právneho zastúpenia advokátkou JUDr. D. S. v konaní pred ústavným súdom. Právna zástupkyňa sťažovateľov si uplatnila nárok na náhradu trov v sume 11 404 Sk za dvakrát dva úkony právnej služby.

Základom   pre   výpočet   náhrady   za   úkon   právnej   služby   (prevzatie   a príprava zastúpenia a písomné podanie vo veci samej) vykonaný v roku 2007 je priemerná mesačná mzda   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky   v   prvom   polroku   2006   v   sume 17 822, t. j. za jeden úkon ide o 2 970 Sk plus 178 Sk režijný paušál.

Ústavný súd priznal sťažovateľom (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania v sume 9 504 Sk, a to dvakrát za dva úkony právnej služby, t. j. príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti (pričom táto základná sadzba bola znížená o 20   %   podľa   §   13   ods.   3   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov) a k tomu štyrikrát náhradu režijného paušálu, spolu 712 Sk. Trovy právneho zastúpenia boli priznané v celkovej sume 10 216 Sk.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. júna 2007