znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 19/06-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. februára 2006 predbežne   prerokoval   sťažnosť   T.   B.,   Maďarská   republika,   zastúpeného   advokátom JUDr. V. M., Z., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky – Okresného súdu Veľký Krtíš v konaní vedenom pod sp. zn. 8 P/190/04, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť T. B. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. januára 2006 doručená sťažnosť T. B., Maďarská republika (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. V. M., Z.,   vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky – Okresného   súdu   Veľký   Krtíš   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 8 P/190/04.

Sťažovateľ   namieta   zbytočné   prieťahy   v konaní vedenom   na okresnom   súde   pod sp. zn. 8 P/190/04, ktoré začalo podaním návrhu R. D. z 29. októbra 2004 na zverenie jej do výchovy mal. B. B., dcéry sťažovateľa, ktorá jej 22. decembra 2004 bola dočasne zverená do starostlivosti predbežným opatrením, ktoré Krajský súd v Banskej Bystrici 22. februára 2005 ako vecne správne potvrdil. R. D. bola ustanovená aj za opatrovníčku maloletej a táto jej funkcia napriek návrhu sťažovateľa na uvoľnenie R. D. z tejto funkcie stále trvá (vec bola takto právoplatne uzavretá 21. decembra 2004). Okresný súd 29. decembra 2004 návrh otca   na   vydanie   predbežného   opatrenia   o   odovzdaní   jeho   mal.   dcéry   B.   B.   do   jeho starostlivosti uznesením č. k. 3 P 223/04-7 zamietol; okresný súd argumentoval tým, že by došlo   k duplicitnému   rozhodnutiu   o tom,   komu   je   potrebné   dieťa   dať   –   zveriť   alebo odovzdať, keďže v tejto otázke sa už v inom konaní rozhodlo a toto rozhodnutie v čase podania   návrhu   sťažovateľa   na   vydanie   predbežného   opatrenia   nebolo   ešte   právoplatné (o odvolaní   rozhodoval   Krajský   súd   v Banskej   Bystrici   22.   februára   2005).   Sťažovateľ v nadväznosti na toto rozhodnutie podal okresnému súdu 10. januára 2005 návrh na začatie konania   o   odovzdaní   maloletého   dieťaťa   do   jeho   starostlivosti.   Sťažovateľ   vo   svojej sťažnosti neuviedol, ako okresný súd naložil s týmto jeho návrhom, a taktiež neuviedol, či v súvislosti s namietanými zbytočnými prieťahmi v konaní vedenom pod sp. zn. 8 P/190/04 využil sťažnosť podanú orgánu štátnej správy príslušného súdu.

Vo svojej sťažnosti sa sťažovateľ odvoláva aj na čl. 8 a nasl. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva chrániace práva na súkromný život s ohľadom na výchovu a opateru maloletých detí. Túto skutočnosť však do návrhu rozhodnutia ústavného súdu sťažovateľ nepremietol.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol: „1. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky – Okresný súd vo Veľkom Krtíši v konaní vedenom pod sp. zn. 8 P/190/04 porušil právo T. B., (...), Maďarská republika, občana   Maďarskej   republiky,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov, zaručené v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. T. B. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 300.000,- Sk, ktoré je povinný Okresný súd vo Veľkom Krtíši vyplatiť do 30 dní od právoplatnosti nálezu k rukám T. B., (...) Maďarská republika.“.

II.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, sťažnosti,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané   náležitosti,   neprípustné   sťažnosti   alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. V danom prípade je to využitie sťažnosti podľa § 62 a nasl. zákona č 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 757/2004 Z. z.“).

Podľa   §   20   a   §   50   zákona   o ústavnom   súde   musí   mať   sťažnosť   predpísané náležitosti, musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ju podáva, proti komu smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Sťažovateľ musí označiť, ktoré základné práva alebo slobody boli porušené, právoplatné rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, ktorým sa porušili základné práva a slobody. K sťažnosti musí sťažovateľ pripojiť kópiu právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu, ako aj splnomocnenie pre advokáta na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

Sťažovateľ   namieta   zbytočné   prieťahy   v konaní vedenom   na okresnom   súde   pod sp. zn. 8 P/190/04, ktoré začalo 29. októbra 2004 na návrh súčasnej opatrovníčky mal. B. B. – R. D., ktorej bola zverená mal. dcéra sťažovateľa do starostlivosti predbežným opatrením. Sťažovateľ odôvodňuje svoju sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní o zverení jeho mal. dcéry   do   jeho   starostlivosti   predovšetkým   tým,   že   sa   nedopustil   žiadneho   správania, v dôsledku ktorého by mu malo byť dieťa odňaté z rodičovskej výchovy. Namieta uznesenia okresného   súdu   a aj   Krajského   súdu   v Banskej   Bystrici,   ktoré   sa   podľa   neho   priečia základným   zásadám   Zákona   o rodine   a aj   Dohovoru   o právach   dieťaťa.   Vo vzťahu k zbytočným prieťahom v konaní uvádza iba to, že od roku 2003 sa bezúspešne domáha zverenia dcéry do svojej opatery. Všetky konania, v ktorých bol dosiaľ neúspešný, sú podľa neho   neobjektívne.   Aj   svoje   administratívne   vyhostenie   zo   Slovenskej   republiky s platnosťou do 25. júna 2007 považuje za vykonštruované. Tieto argumenty nesignalizujú však žiadnu príčinnú súvislosť s namietaným porušením základného práva na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy.   Vo   vzťahu   k označenému konaniu, v ktorom malo dôjsť k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, totižto   neuvádza   žiadne skutočnosti   a   dôkazy, ktoré   by preukazovali zbytočné   prieťahy v tomto konaní. Nevyužitie právnych prostriedkov, ktoré má sťažovateľ k dispozícii podľa osobitných   predpisov   (v   danom   prípade   sťažnosť   podľa   §   62   a   nasl.   zákona č. 757/2004 Z. z.)   je   totižto   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   pre   jej   neprípustnosť. Pretože sťažovateľ nepreukázal, či využil sťažnosť na prieťahy v konaní podanú orgánu štátnej správy súdov, ústavný súd jeho sťažnosť odmietol z dôvodu neprípustnosti.

Vo vzťahu k Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky sťažovateľ neuviedol žiadne   skutočnosti   preukazujúce,   že   postupom   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky mohlo dôjsť v namietanom súdnom konaní k porušeniu jeho základných práv, a preto ústavný súd   odmietol   túto časť   sťažnosti   pre nesplnenie zákonom   predpísaných náležitostí.

Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   pre   jej   neprípustnosť   a zjavnú   neopodstatnenosť. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa na rozhodnutie sformulované v petite sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. februára 2006