znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 19/05

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. januára 2005 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   R.   P.,   bytom   V.,   Mgr.   E.   K.,   bytom   N.   D.,   a JUDr. A.   L.,   bytom   B.,   zastúpených   advokátkou   JUDr.   E.   H.,   K.,   ktorou   namietali nečinnosť Okresného súdu Dolný Kubín vo veci vedenej pod sp. zn. D 105/70 týkajúcej sa dedičského konania vedeného na bývalom Štátnom notárstve Dolný Kubín, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. R. P., Mgr.   E. K. a JUDr. A.   L.   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. marca 2004 doručená sťažnosť MUDr. R. P., bytom V., Mgr. E. K., bytom N. D., a JUDr. A. L., bytom B.   (ďalej   aj   „sťažovatelia“),   ktorou   namietali   nečinnosť   Okresného   súdu   Dolný   Kubín (ďalej len „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. D 105/70 týkajúcej sa dedičského konania   vedeného   na   bývalom   Štátnom   notárstve   Dolný   Kubín   (ďalej   len   „štátne notárstvo“) a navrhli, aby ústavný súd rozhodol tak, že prikáže okresnému súdu, aby do 5 dní po doručení rozhodnutia ústavného súdu vydal rozhodnutie vo veci návrhu ich matky na opravu rozhodnutia bývalého štátneho notárstva z 8. septembra 1970 sp. zn. D 105/70, ako aj aby im priznal finančné zadosťučinenie vo výške dvoch miliónov slovenských korún. Ústavný súd doručil sťažovateľom výzvu z 25. augusta 2004 (doručenie preukázané 31.   augusta   2004   a   3.   septembra   2004),   v ktorej   boli   vyzvaní   odstrániť   nedostatok náležitostí   sťažnosti   vrátane predloženia   splnomocnenia   pre   advokáta a sťažnosti   podľa § 17 zákona   Slovenskej   národnej   rady   č.   80/1992   Zb.   o   sídlach   a   obvodoch   súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej   správe   súdov)   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon č. 80/1992 Zb.“). Vo výzve boli sťažovatelia poučení o nedostatkoch sťažnosti a napriek tomu, že 25. októbra 2004 (po požiadaní o predĺženie lehoty) predložili splnomocnenie pre advokátku a doplnenie sťažnosti (4. októbra 2004), toto bolo podpísané len sťažovateľkou JUDr.   A.   L.   a   nedostatky   sťažnosti   ním   odstránené   neboli.   Súčasne   táto   sťažovateľka predložila podanie preukazujúce podanie sťažnosti na nečinnosť okresného súdu, ktorá však bola podpísaná taktiež len ňou. Táto sťažnosť bola okresnému súdu doručená 7. septembra 2004, t. j. až pol roka po podaní sťažnosti ústavnému súdu a iba touto sťažovateľkou.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   sťažnosti   alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd zdôrazňuje aj to, že podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na rozhodnutie vo veci samej.   Môže   teda   konať   len   o porušení   tých   práv,   ktoré   označil   sťažovateľ.   Platí   to predovšetkým   v situácii,   keď   je   sťažovateľ   zastúpený   zvoleným   advokátom.   Právna zástupkyňa   sťažovateľov   predložila   síce   splnomocnenie,   ale   nereagovala   žiadnym spôsobom na obsah výzvy ústavného súdu z 25. augusta 2004.

Vychádzajúc z obsahu sťažnosti a doplnenia doručeného sťažovateľkou JUDr. A. L. 4. októbra 2004 preto ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosti dospel k záveru, že sťažnosť naďalej má také nedostatky náležitostí, ktoré bránia jej prejednaniu v konaní o veci samej, konkrétne

-návrh na rozhodnutie vo veci   samej nezodpovedá právomoci   ústavného súdu, o čom boli sťažovatelia poučení, a ani neumožňuje zistiť, čoho sa sťažovatelia domáhajú,

-návrh   na   rozhodnutie   vo   veci   samej   neobsahuje   označenie   konkrétnych základných   práv   a slobôd,   ktoré   mali   byť   porušené,   a ani   ich   náležitú   skutkovú konkretizáciu   v spojitosti   s konaním   o opravu   pôvodného   rozhodnutia   v konaní o dedičstve,

-sťažnosť podľa § 17 zákona č. 80/1992 Zb. bola podaná len jednou sťažovateľkou a návrh nebol doplnený o dôvody, prečo všetci sťažovatelia nevyužili tento prostriedok nápravy skôr, než podali sťažnosť ústavnému súdu (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Vychádzajúc   z   týchto   záverov   ústavný   súd   odmietol   sťažnosť   pre   nedostatok zákonom predpísaných náležitostí už po jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody   sťažovateľov   (čl.   127   ods.   2   prvá   veta   ústavy),   ústavný   súd   sa   touto   časťou sťažnosti, ktorou sa sťažovatelia domáhali jeho priznania, nezaoberal.