znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 19/03-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. februára 2003 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. Ľ. J., bytom H., vo veci porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Okresným súdom Humenné pre nepostúpenie dovolania z 24. augusta 2001   proti   rozsudku   Krajského   súdu   v Prešove   č.   k.   4 Co   91/01-161   zo 16. mája   2001 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. Ľ. J.   o d m i e t a   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 12. marca 2002 doručené podanie Ing. Ľ. J.,   bytom H., (ďalej len „sťažovateľ“), označené ako „Podnet podľa čl. 130, odstavec 3 Ústavy Slovenskej republiky“, ktorým sa sťažovateľ dožadoval vyslovenia porušenia jeho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 9 C 782/95 o náhradu škody v zmysle čl. 46 ods. 3 a 4 ústavy.

Sťažovateľ vychádzal z nálezu ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 3/00 z 21. júna 2000, ktorým ústavný súd rozhodol o porušení základného práva sťažovateľa upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 9 C 782/95. Napriek   nálezu   ústavného   súdu   Okresný   súd   Humenné   podľa   vyjadrenia   sťažovateľa naďalej pokračoval v porušovaní tohto jeho základného práva.

Sťažovateľ namietal zbytočné prieťahy Okresného súdu Humenné v konaní vedenom pod   č.   k.   9   C   782/95,   a to   z toho   dôvodu,   že   24.   augusta   2001   podal   dovolanie   proti rozsudku sp. zn. 4 Co 91/01-161 zo 16. mája 2001, ktorý mu bol doručený 31. júla 2001 prostredníctvom Okresného súdu Humenné, a toto dovolanie podľa tvrdenia sťažovateľa do dňa   podania   sťažnosti   ústavnému súdu   nebolo postúpené Najvyššiemu   súdu   Slovenskej republiky.

Keďže podanie sťažovateľa nespĺňalo zákonom predpísané náležitosti, ústavný súd vyzval   sťažovateľa   na   ich   doplnenie.   Sťažovateľ   na   výzvu   ústavného   súdu   odpovedal 10. mája 2002. Požiadal o konanie podľa čl. 127 ústavy, o vyslovenie zbytočných prieťahov v konaní podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, o primerané finančné zadosťučinenie podľa čl. 127 ods. 3 ústavy a o ustanovenie právneho zástupcu.

Ústavný súd v nadväznosti na doplnenie sťažnosti sťažovateľom listom   z   5. júna 2002 požiadal Okresný súd Humenné o zaslanie spisu, sp. zn. 9 C 782/95 o informáciu, ako Okresný súd Humenné naložil s dovolaním sťažovateľa. Okresný súd Humenné ústavnému súdu listom z 5. júna 2002 oznámil, že spis sa nachádza na Najvyššom súde Slovenskej republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“),   ktorému   bol   zaslaný   1.   marca   2002   v dôsledku dovolania sťažovateľa.

Ústavný   súd   nevyhovel   žiadosti   sťažovateľa   o ustanovenie   právneho   zástupcu, pretože   dospel   k záveru,   že   v danom   prípade   by   išlo   o zjavne   bezúspešné   uplatňovanie práva na ochranu ústavnosti.

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval. Posúdil, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Ústavný   súd   ako   nezávislý   súdny   orgán   ochrany   ústavnosti   poskytuje   ochranu základnému   právu   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   vtedy,   ak   bola   na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k porušeniu namietaného práva došlo alebo porušenie v tomto čase ešte trvalo (I. ÚS 34/99, I. ÚS 29/02, III. ÚS 20/00, II. ÚS 55/02, II. ÚS 138/02, II. ÚS 139/02).   V čase doručenia sťažnosti sťažovateľa ústavnému súdu bolo už dovolanie postúpené najvyššiemu súdu, preto ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalej otázkou primeraného finančného zadosťučinenia, pretože táto otázka nie je predmetom predbežného prerokovania sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. februára 2003