znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 19/02-36

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   13.   novembra   2002 v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Alexandra Bröstla a Jána Klučku v konaní o sťažnosti V. H., bytom B., zastúpenej advokátom JUDr. T. Š., Advokátska kancelária, K., vo veci porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 105/00 takto

r o z h o d o l :

Základné právo V. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky   postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 105/00   p o r u š e n é   n e b o l o.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 21. decembra 2001   doručené   podanie   V.   H.   (ďalej   len   „navrhovateľka“),   bytom   B.,   označené   ako „Sťažnosť na Okresný súd Bratislava IV. na porušovanie Článku 48 ods. 2 Ústavy SR“. Keďže navrhovateľka k svojmu podaniu nepripojila splnomocnenie pre advokáta alebo pre komerčného právnika, ústavný súd ju 23. januára 2002 vyzval, aby mu také splnomocnenie predložila.

Na výzvu ústavného súdu navrhovateľka pripojila k svojmu podaniu splnomocnenie pre   advokáta   JUDr.   T.   Š.,   Advokátska   kancelária,   K.,   na   zastupovanie   v konaní   pred ústavným súdom vo veci sp. zn. Rvp 692/01, ktorý toto splnomocnenie prijal a „Oznámenie o prevzatí zastupovania a pripojenie plnomocenstva“ doručil ústavnému súdu 15. februára 2002.

Navrhovateľka uviedla, že 21. júna 2000 podala na Okresnom súde Bratislava IV návrh na vydanie platobného rozkazu, v súvislosti s ktorým zaplatila súdny poplatok vo výške 8 175 Sk,   pričom   podľa   nej „súd však takmer   poldruha   roka   sa   prípadom   vôbec nezaoberal“.

Prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu v konaní (sp. zn. 14 Rob 616/00, 19 C 105/00) sa navrhovateľka 10. augusta 2001 obrátila so sťažnosťou na prieťahy na Okresný súd Bratislava IV. Sťažnosť na nesprávny úradný postup podala aj Ministerstvu spravodlivosti   Slovenskej   republiky   4.   októbra   2001   a opätovne   13.   decembra   2001   po oznámení predsedníčky Okresného súdu Bratislava IV doručenom 30. augusta 2001 o tom, že   označený   spis   bol   postúpený   Okresnému   súdu   v Malackách   (v   skutočnosti   bol   spis postúpený tomuto súdu 25. októbra 2001 a bol mu doručený 31. októbra 2001).

Ústavný   súd   je   podľa   čl.   124   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“) nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany   ústavnosti.   Tento   článok   ústavy   v spojení   s čl.   1 ods. 1   ústavy   zakladá   kontinuálnu   právomoc   ústavného   súdu   na   ochranu   ústavnosti, predovšetkým   základných   práv   a slobôd   občanov,   aj   v období   zrušenia   ustanovení o podnete a neexistencie tzv. „novej“ ústavnej sťažnosti od 1. júla 2001 do 31. decembra 2001.

Vzhľadom na to, že ústavný súd po predbežnom prerokovaní podania zistil, že toto podanie spĺňa náležitosti návrhu na začatie konania podľa § 20 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   a že   nie   sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona, rozhodol o jeho prijatí na konanie.

Po prijatí podania navrhovateľky na ďalšie konanie ústavný súd výzvou z 12. marca 2002   požiadal   predsedníčku   Okresného   súdu   Bratislava   IV   o vyjadrenie   k vhodnosti ústneho   pojednávania   vo   veci.   Rovnakú   výzvu   na   vyjadrenie   zaslal   30.   júla   2002   aj navrhovateľke.

Navrhovateľka   v odpovedi   na   výzvu   doručenú   ústavnému   súdu   15.   marca   2002 oznámila, že súhlasí s tým, aby ústavný súd konal bez nariadenia ústneho pojednávania. Navrhla tiež, aby ústavný súd vydal tento nález:

„Okresný   súd   Bratislava   IV.   svojím   postupom   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 19 C 105/00   porušil   základné   právo   sťažovateľky   na   konanie   vo   veci   bez   zbytočných prieťahov, zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Odporca je povinný zaplatiť sťažovateľke finančné zadosťučinenie vo výške 50. 000,- Sk do 3 dní po doručení tohto nálezu.

Odporca   je   povinný   nahradiť   sťažovateľke   trovy   právneho   zastúpenia   vo   výške 2.000,- Sk do 3 dní po doručení tohto nálezu.“

Vyjadrenie Okresného súdu Bratislava IV z 21. marca 2002 bolo ústavnému súdu doručené 28. marca 2002 a z jeho obsahu vyplynulo:

„Navrhovateľka vo svojom podnete uvádza, že dňa 21. 6. 2000 podala na tunajšom súde návrh na vydanie platobného rozkazu. Ako dôchodkyňa zaplatila súdny poplatok vo výške 8.175 Sk. Súd sa prípadom poldruha roka nezaoberal.

K časti podnetu, kde navrhovateľka poukazuje na skutočnosť, že dňa 26. 10. 2001 bol spis odstúpený Okresnému súdu v Malackách musím len konštatovať, že spis Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 19 C 105/00 bol dňa 26. 10. 2001 zaslaný na Okresný súd v Malackách v zmysle rozhodnutia zákonného sudcu.

K časti sťažnosti na prieťahy v konaní udávam, že sťažnosť je vedená pod sp. zn.: Spr. 2132/01. Odpoveď sťažovateľke bola zaslaná a doručená dňa 23. 11. 2001. V odpovedi na sťažnosť uvádzam, že v prípade nesúhlasu Okresného súdu v Malackách s odstúpením spisu   Okresného   súdu   Bratislava   IV   sp.   zn.   19   C 105/00   a následne   jeho   vrátením   na Okresný   súd   Bratislava   IV,   budem   ako   predsedníčka   súdu   túto   vec   sledovať   až   do   jej právoplatného skončenia, aby sa zabránilo prieťahom v konaní.

Zároveň  ...   oznamujem,   že   súhlasím,   aby   Ústavný   súd   SR   upustil   od   ústneho pojednávania v prijatom podnete.“

Navrhovateľka (ďalej len „sťažovateľka“) vo svojom podaní doručenom ústavnému súdu   28.   marca   2002   uviedla: „V   označenej   veci...   s poukazom   na   §   79a   ods.   1   zák. č. 124/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zák. č. 38/1993 Z. z. oznamujem, že žiadam, aby sa naše podanie posudzovalo ako podanie podľa tohto zákona“.

Ústavný súd listom zo 16. apríla 2002 požiadal Okresný súd Malacky o zaslanie označeného súdneho spisu.   Predseda   Okresného súdu   Malacky v odpovedi   na tento list z 23. apríla 2002 uviedol:

„Vec pôvodne vedená na Okresnom súde Bratislava IV., sp. zn. 19 C 105/00, bola tunajšiemu súdu postúpená dňa 31. 10. 2001 a zapísaná pod sp. zn. 5 C 200/01. Okresný súd Malacky neuznal svoju príslušnosť a tým vyvolal kompetenčný spor. Podľa spisových pomôcok sa spis od 5. 4. 2002 nachádza na Najvyššom súde SR.   Z uvedených dôvodov nemôže byť spis v uvedenej lehote zapožičaný pre Vašu služobnú potrebu.“

Ústavný súd sa ďalej listom z 21. mája 2002 obrátil na predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej   republiky   so   žiadosťou   o zapožičanie   označeného   súdneho   spisu.   Predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v odpovedi na tento list doručenej ústavnému súdu 3. júna 2002 oznámil, že „tento spis sa dňa 7. mája 2002 vrátil Okresnému súdu Malacky“.

Po opätovnej výzve Okresnému súdu Malacky zo 17. júna 2002 predseda tohto súdu zaslal ústavnému súdu „procesný spis tunajšieho súdu, sp. zn. 5 C 200/01, pre... služobnú potrebu“.  

II.

Sťažovateľka   sa   svojou   sťažnosťou   domáhala   vyslovenia   porušenia   svojho základného   práva   upraveného   v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“),   podľa   ktorého   „Každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne   prerokovala   bez zbytočných prieťahov...“

Ústavný súd v prípadoch podaní namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy zohľadňuje svoju stabilnú judikatúru, v súlade s ktorou „odstránenie stavu   právnej   neistoty   je   podstatou,   účelom   a cieľom   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov“   (II.   ÚS   61/98),   pričom   „tento   účel   možno   zásadne   dosiahnuť právoplatným   súdnym   rozhodnutím.   Nepostačuje,   že   štátny   orgán   vo   veci   koná“ (II. ÚS 26/95).   K vytvoreniu   stavu   právnej   istoty   preto   dochádza   až   „právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (I. ÚS 10/98). Podľa názoru ústavného súdu možno preto za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu účastníka konania považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu vo veci.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 70/98, II. ÚS 74/97, II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka   súdneho   konania   (2)   a postup   samotného   súdu   (3).   Za   súčasť   prvého   kritéria ústavný súd považuje aj povahu prejednávanej veci

Ústavný   súd   preskúmal   doterajšie   konanie   pred   Okresným   súdom   Bratislava   IV vedené pod sp. zn. 19 C 105/00 a dospel k nasledovným záverom:

1.   Pokiaľ   ide   o právnu   a faktickú   povahu   veci,   konanie   vedené   pred   Okresným súdom Bratislava IV pod sp. zn. 19 C 105/00 (pôvodný návrh z 21. júna 2000 vedený pod sp. zn. 14 Rob 616/00 bol 31. augusta 2000 prevedený do registra občianskych vecí) sa týka návrhu na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 204 339,20 Sk s príslušenstvom a nie je zložité.   Samotné   vydanie   platobného   rozkazu   tvorí   bežnú   súčasť   rozhodovacej   činnosti súdov   a predstavuje   samostatnú   formu   rozhodnutia   vo   veci   samej   v skrátenom   konaní. Jednou z prekážok vydania platobného rozkazu je prípad, ak nie je známy pobyt odporcu, ktorého súd chce vypočuť, ako to je aj v danom prípade

2.   Pokiaľ   ide   o správanie   sťažovateľky   ako   účastníčky   súdneho   konania   pred Okresným súdom Bratislava IV, ústavný súd zistil, že sťažovateľka podala neúplný návrh a že súdny poplatok zaplatila po počiatočných úkonoch súdu a po jeho výzve 6. novembra 2000, pričom svojím ďalším konaním neprispela k tomu, aby sa dosiahol účel súdneho konania v zmysle §   101   ods.   1   Občianskeho   súdneho   poriadku   (až   vo   svojej   sťažnosti na nesprávny   úradný   postup   zo   4.   októbra   2001   zaslanej   Ministerstvu   spravodlivosti Slovenskej republiky tvrdila, že „odporca má stále trvalé bydlisko v B.“, a teda z hľadiska miestnej príslušnosti považuje za príslušný Okresný súd Bratislava IV).

3. Tretím kritériom, použitím ktorého ústavný súd zisťoval, či nedošlo k zbytočným prieťahom   v konaní   sp.   zn.   19   C   105/00,   bol   postup   samotného   Okresného   súdu Bratislava IV. Ústavný súd zistil, že Okresný súd Bratislava IV v období od 30. augusta 2000 do 31. októbra 2001, keď bola vec vedená pod touto spisovou značkou, t. j. počas obdobia 14 mesiacov, vykonával úkony smerujúce k príprave rozhodnutia v konaní (vo veci vedenej   ešte   pod   sp.   zn.   14   Rob   616/00   výzva   z 3.   augusta   2001   na   oznámenie,   či navrhovateľka podala návrh ako podnikateľka; záznam zo 14. augusta 2000 o oznámení navrhovateľky, že návrh podala ako fyzická osoba – nepodnikateľ; výzva z 31. augusta 2000 na prevedenie veci do registra „C“ pod sp. zn. 19 C 105/00; výzva na zaplatenie súdneho poplatku pripravená 12. októbra 2000 a expedovaná 4. novembra 2000; záznam z 10. novembra 2000 o zložení súdneho poplatku; pokyn z 21. marca 2001 na zaslanie návrhu na vyjadrenie odporcovi; záznam z 2. mája 2001 o vrátení zásielky pre odporcu (pozn.   „odsťahovaný   bez   udania   adresy“);   výzva   adresovaná   Registru   obyvateľov Slovenskej   republiky   na   zistenie   aktuálnej   adresy   odporcu   vypravená   23.   júla   2001; potvrdenie o prechodnom pobyte a o trvalom pobyte odporcu, ktoré došlo Okresnému súdu Bratislava IV 7. augusta 2001 a oznámenie navrhovateľke z 27. augusta 2001, že spis bude odstúpený Okresnému súdu Malacky, podľa trvalého bydliska odporcu). Spis bol potom postúpený uvedenému okresnému súdu 25. októbra 2001 (doručený 31. októbra 2001).

Ústavný súd postup   Okresného   súdu   Bratislava   IV vo   veci   sp.   zn.   19 C   105/00 v období   od   30. augusta   2000   do   31.   októbra   2001   vyhodnotil   ako   taký,   ktorý   až   do postúpenia veci inému súdu v zásade smeroval k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľky v jej veci, a teda ako taký, ktorý nespôsobil zbytočné prieťahy v označenej veci.

Ústavný   súd   na   základe   uvedených   skutočností   uzavrel,   že   základné   právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 105/00 nebolo porušené.

Vzhľadom na uvedený výrok sa ústavný súd už nezaoberal zvyšnou časťou sťažnosti sťažovateľky.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2002