SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 189/2015-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. júla 2015 v senátezloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a LadislavaOrosza   (sudca   spravodajca)   v   konaní   o   sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛,, obaja bytom, zastúpených Advokátskoukanceláriou   Andrea   Havelkova,   s.   r.   o.,   D.   Dlabača   2748/28,   Žilina,   konajúcouprostredníctvom   konateľky   a   advokátky   JUDr.   Andrey   Havelkovej,   ktorou   namietajúporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranejlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupomOkresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Cb 108/1996, za účasti Okresnéhosúdu Čadca, takto

r o z h o d o l :

Základné   právo ⬛⬛⬛⬛,,   a ⬛⬛⬛⬛,,   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ÚstavySlovenskej republiky a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súduČadca v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Cb 108/1996 p o r u š e n é   b o l i.

Okresnému   súdu   Čadca p r i k a z u j e,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.14 Cb 108/1996 konal bez zbytočných prieťahov.

,,   a ⬛⬛⬛⬛,,p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie každému v sume po 5 000 € (slovom päťtisíc eur),ktoré im j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnostitohto nálezu.

Okresný súd Čadca j e   p o v i n n ý uhradiť ⬛⬛⬛⬛,,a ⬛⬛⬛⬛,,   trovy   konania   v   sume   375,86   €   (slovomtristosedemdesiatpäť eur a osemdesiatšesť centov) na účet Advokátskej kancelárie AndreaHavelkova, s. r. o., D. Dlabača 2748/28, Žilina, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohtonálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. februára2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, (ďalej len „sťažovateľ v 1. rade“),a ⬛⬛⬛⬛, (ďalej len „sťažovateľ v 2. rade“), obaja bytom (ďalej   spolu   len   „sťažovatelia“),   zastúpených   Advokátskou   kanceláriou   AndreaHavelkova,   s.   r.   o.,   D.   Dlabača   2748/28,   Žilina,   konajúcou   prostredníctvom konateľkya advokátky   JUDr.   Andrey   Havelkovej,   ktorou   namietajú   porušenie   svojho   základnéhopráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehotepodľa   čl.   6 ods.   1 Dohovoru   o ochrane   ľudských práv   a základných slobôd   (ďalej len„dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenompod sp. zn. 14 Cb 108/1996 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti, ako i z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 14 Cb 108/1996ústavný   súd   zistil,   že   sťažovatelia   sú   v   procesnom   postavení   odporcov   účastníkminapadnutého konania, ktorého predmetom je rozhodovanie o zaplatení peňažného plnenias príslušenstvom z titulu zmluvy o združení. Návrh na začatie konania bol okresnému súdudoručený 2. mája 1996.

Sťažovatelia v sťažnosti okrem prehľadu procesných úkonov okresného súdu najmäuvádzajú:

„Do   dnešného   dňa,   t.  .j   ku   dňu   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu   Slovenskej republiky nie je konanie v predmetnej právnej veci právoplatne skončené. Podľa názoru sťažovateľov uvedený postup Okresného súdu Čadca nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizoval v súlade s povinnosťou uloženou mu v ust. § 100 ods. 1 O. s. p. tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá...

Podľa   nášho   názoru   postupom   Okresného   súdu   Čadca   došlo   a   stále   dochádza k porušovaniu čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Okresný súd   Čadca   pri   rozhodovaní   v   tejto   veci   svojim   postupom,   resp.   nečinnosťou   či neefektívnosťou spôsobil stav právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia nachádzajú už 19-ty rok.   Občiansky   súdny   poriadok   obsahuje   viaceré   účinné   prostriedky   zabezpečujúce plynulosť   a   optimálnu   dĺžku   súdneho   konania,   ktorých   výsledkom   je   právoplatné rozhodnutie vo veci samej a účastníkom poskytuje stav právnej istoty. Domnievame sa, že prieťahy v danom súdnom konaní vznikli neefektívnou činnosťou Okresného súdu Čadca.“

V ďalšej časti sťažnosti sťažovatelia uvádzajú:„Vzhľadom na všetky osobitosti konania a jeho význam pre sťažovateľov, ako aj jeho dopad   na   ich   pracovný   a   súkromný   život   požadujú   sťažovatelia   primerané   finančné zadosťučinenie vo výške 20.000,- € každý z nich.“

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovatelia domáhajú, aby ústavnýsúd nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného   súdu   Čadca   vo   veci   vedenej   na   Okresnom   súde   Čadca   pod   sp.   zn. 14 Cb/108/1996 porušené bolo.

Okresnému súdu Čadca v konaní vedenom na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 14 Cb/108/1996 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi   1/   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   20.000,-   € (slovom pätnásť tisíc eur), ktoré je Okresný súd Čadca povinný zaplatiť sťažovateľovi 1/ do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Sťažovateľovi   2/   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   20.000,-   € (slovom pätnásť tisíc eur), ktoré je Okresný súd Čadca povinný zaplatiť sťažovateľovi 2/ do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Sťažovateľom priznáva náhradu trov konania vo výške 848,92 € (dva úkony právnej služby – príprava a prevzatie a spísanie tejto sťažnosti pri hodnote jedného úkonu vo výške 168,47 € + 8,39 € režijný paušál + 20 % DPH), ktorú im Okresný súd Čadca je povinný zaplatiť   na   účet   jeho   právneho   zástupcu   spoločnosti   Advokátska   kancelária, s. r. o... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľov   predbežne   prerokoval   a   uznesením č. k. II. ÚS 189/2015-18 z 26. marca 2015 ju prijal na ďalšie konanie v rozsahu namietanéhoporušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Cb 108/1996.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedníčku okresnéhosúdu   na   vyjadrenie   k   sťažnosti   a   zároveň   ju   vyzval,   aby   oznámila,   či   trvá   na   ústnompojednávaní vo veci.

Na   žiadosť   ústavného   súdu   reagovala   predsedníčka   okresného   súdu   v   prípisesp. zn. Spr 857/15 z 12. mája 2015, v ktorom okrem prehľadu procesných úkonov uviedla: „Po prešetrení oboznámení sa so súdnym spisom, vykonanými úkonmi, som dospela k záveru, že po právnej a skutkovej stránke ide o vec náročnú vyžadujúcu si okrem iného aj dokazovanie   znalcom. Samotní   účastníci   konania (sťažovatelia)   sa   domáhajú na   jednej strane poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany, na druhej strane ani oni samotní svojím konaním   neprispeli   k   tomu,   aby   bola   v   čo   najkratšom   čase   rozhodnutá   (podávanie neúplných   podaní,   odvolaní,   nepredkladáme   dôkazov,   nepreberanie   zásielok,   žiadosti o odročenie,   námietky   zaujatosti).   Pokiaľ   sťažovatelia   využili   v   konaní   svoje   práva predkladať návrhy, podávať odvolania, vznášať námietky zaujatosti, podávať podania na iné orgány za účelom prešetrovania postupu zákonného sudcu, s týmito početnými podaniami sa   musel   súd   procesné   vysporiadať,   čo   samozrejme   v   značnej   miere   súdne   konanie predĺžilo.

Vo veci sťažovateľov netrvám na ústnom pojednávaní.“

Dňa 29. mája 2015 vyzval   ústavný súd právnu zástupkyňu sťažovateľov, aby savyjadrila,   či   trvajú   na   konaní   ústneho   pojednávania,   a   zároveň   jej   zaslal   vyjadreniepredsedníčky okresného súdu k sťažnosti na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska.

Právna zástupkyňa sťažovateľov v podaní doručenom ústavnému súdu 2. júla 2015oznámila, že sťažovatelia netrvajú na ústnom pojednávaní vo veci, a okrem iného uviedla:„... nemôže byť na škodu sťažovateľov to, že sa v konaní, v ktorom došlo k prieťahom procesné bránili a uplatňovali svoje práva. Sťažovatelia legálne využívali možnosti, ktoré im právny poriadok SR poskytuje na ochranu svojich práv a právom chránených záujmov... JUDr. Pytliaková, PhD. dňa 20. 05. 2013, ako zákonná sudkyňa v danej veci podala námietku zaujatosti. Preto   poukazujeme na   skutočnosť,   že aj jej   vyjadrenie k sťažnosti sťažovateľov v tejto veci môže byť touto zaujatosťou čiastočne ovplyvnené.“

Podľa názoru sťažovateľov: „Z nevysvetliteľných príčin súd prvého stupňa nevykonal odporcami navrhované dokazovanie včas a teda v dôsledku tohto nezákonného postupu súdu bola zmarená obrana odporcov 2/ a 4/ v tomto konaní, ktorí konali včas a označili dôkazy   na   preukázanie   svojich   tvrdení,   ktoré   považoval   za   zásadné   pre   meritórne rozhodnutie aj súd druhého stupňa a v dôsledku tohto nezákonného postupu bolo nakoľko vykonané dokazovanie len rozsahu, ktorý nepostačuje pre spravodlivé rozhodnutie v tejto veci.“

Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľov a predsedníčky okresnéhosúdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlades § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizáciiÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania,pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Zo sťažnosti, z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. 14 Cb 108/1996 a z písomnýchvyjadrení účastníkov konania ústavný súd zistil tieto skutočnosti:

Dňa   2.   mája   1996   bol   okresnému   súdu   doručený   návrh   na   začatie   konaniao zaplatenie sumy 502 930 Sk s príslušenstvom z titulu zmluvy o združení, v ktorom bolisťažovatelia označení ako odporcovia.

Dňa   17.   mája   1996   vyzval   okresný   súd   sťažovateľov   na   vyjadrenie   k   návrhua navrhovateľa vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania.Dňa   6.   júna   1996   okresný   súd   vyzval   navrhovateľa   na   úpravu   petitu   žalobya následne 19. júna 1996 vyzval odporcov na vyjadrenie k doplnenému návrhu.

Na pojednávaní 6. septembra 1996 bola vec riadne prerokovaná, pojednávanie boloodročené na účely predloženia dôkazov.

Okresný   súd   vyzval   25.   septembra   1996   Sociálnu   poisťovňu   na   predloženieplatobných výmerov a 11. októbra 1996 daňový úrad na predloženie daňových priznaníúčastníkov konania.

Dňa   12.   novembra   1996   sa   uskutočnilo   vo   veci   pojednávanie,   na   ktorom   bolivypočutí svedkovia — pojednávanie bolo odročené z dôvodu potreby predvolať svedkyňu,ktorá je dlhodobo práceneschopná.

Ďalšie   pojednávanie   sa   uskutočnilo   14.   januára   1997,   vec   bola   prerokovanáa odročená na účely nariadenia znaleckého dokazovania.

Uznesením sp. zn. 14 Cb 108/96 z 9. apríla 1997 okresný súd nariadil znaleckédokazovanie a uznesením sp. zn. 14 Cb 108/96 z 18. apríla 1997 uložil navrhovateľovipovinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania.

Súdny znalec okresnému súdu 11. júla 1997 oznámil, že daňový úrad si vyžiadalvrátenie posudzovaných dokladov pre vykonanie daňovej kontroly, po vrátení dokladovz daňového úradu vypracuje posudok.

Okresný súd opakovane zisťoval stav daňového konania, pričom až 9. marca 1998zistil,   že   daňové   konanie   bolo   skončené,   a   10.   marca   1998   predložil   spis   znalcovina vypracovanie znaleckého posudku.

Dňa   11.   augusta   1998   okresný   súd   vyzval   znalca,   aby   mu   vrátil   spis   na   účelyzabezpečenia podkladov pre znalecké dokazovanie od účastníkov konania, a 26. augusta1998   okresný   súd   vyzval   účastníkov   konania   na   predloženie   dokladov   potrebnýchna vypracovanie znaleckého posudku.

Okresný súd 8. októbra 1998, 23. októbra 1998 a 6. novembra 1998 urgoval jednéhoz účastníkov konania na predloženie účtovných dokladov.

Znalec predložil vypracovaný znalecký posudok okresnému súdu 23. februára 1999,25. februára 1999 bol posudok doručovaný účastníkom konania.

Dňa   3.   mája   1999   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   okresný   súd   vec   prerokovala pojednávanie odročil.

Uznesením sp. zn. 14 Cb 108/1996 zo 6. mája 1999 okresný súd priznal znalcoviznalečné.

Dňa   2.   júla   1999   bol   na   pojednávaní   vypočutý   znalec.   Uznesením   sp.   zn.14 Cb 108/96   z   2.   júla   1999   okresný   súd   vyzval   sťažovateľov   na   zloženie   preddavkuna znalecké dokazovanie, ktorí proti nemu podali odvolanie (z 2. a 5. augusta 1999).Dňa 8. marca 2000 vyzval okresný súd navrhovateľa na vyjadrenie k odvolaniusťažovateľov.

Dňa 27. júla 2000 okresný súd predložil spis Krajskému súdu v Žiline (ďalej len„krajský   súd“)   na   rozhodnutie   o odvolaní;   krajský   súd   19.   septembra   2000   spis   vrátilokresnému súdu ako predčasne predložený.

Uznesením sp. zn. 14 Cb 108/96 zo 16. marca 2001 okresný súd uložil sťažovateľompovinnosť zaplatiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania, proti ktorému podal jedenzo sťažovateľov odvolanie (10. apríla 2001).

Okresný súd predložil vec 5. septembra 2001 na rozhodnutie o odvolaní krajskémusúdu, ktorý uznesením sp. zn. 20 Cob 319/01 z 18. septembra 2001 napadnuté uzneseniasp. zn.   14   Cb   108/96   zo   16.   marca   2001   a z 2. júla   1999   zrušil   ako   nepreskúmateľnéa nedostatočne odôvodnené a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Dňa 1. augusta 2003 okresný súd vyzval navrhovateľa na spresnenie petitu žaloby.Pojednávania 4. decembra 2003 a 18. januára 2004 okresný súd odročil; sťažovateliasa z účasti na nich ospravedlnili zo zdravotných dôvodov.

Na pojednávaní 21. apríla 2004 bola vec prerokovaná, okresný súd pripustil zmenupetitu žaloby a pojednávanie odročil na účely zaujatia stanoviska sťažovateľov k novémupetitu žaloby.

Pojednávanie   nariadené   na   13.   október   2005   okresný   súd   odročil   pre   vaduv doručovaní, následne okresný súd odročil aj pojednávanie nariadené na 15. november2005   pre   neúčasť   sťažovateľov   (pobyt   sťažovateľa   v   1.   rade   bol   neznámy,   sťažovateľv 2. rade sa bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil).

Sťažovatelia   sa   nedostavili   bez   ospravedlnenia   ani   na   pojednávanie   nariadenéna 25. apríl 2006 aj napriek tomu, že doručenie predvolania mali vykázané; pojednávaniebolo odročené na účely rozhodnutia o procesných návrhoch navrhovateľa.

Dňa   13.   júna   2006   okresný   súd   vyzval   sťažovateľov   na   zaujatie   stanoviskak čiastočnému späťvzatiu návrhu a 14. novembra 2006 urgoval ich stanovisko.

Okresný   súd   zisťoval   26.   augusta   2008   okruh   dedičov   po   zomrelom   odporcoviv 3. rade.

Pojednávania 23. marca 2009, 31. marca 2009 a 27. apríla 2009 boli odročené, všetkyz dôvodov žiadosti účastníkov konania (nie sťažovateľov) o ich odročenie.

Dňa 21. apríla 2009 sťažovatelia doručili okresnému súdu námietku zaujatosti sudcovokresného súdu.

Okresný súd predložil námietku zaujatosti krajskému súdu 19. mája 2009, ktorý26. mája 2009 vrátil spis okresnému súdu ako predčasne predložený.

Okresný súd uznesením sp. zn. 14 Cb 108/1996 zo 17. júna 2009 vyzval sťažovateľovna zaplatenie súdneho poplatku za námietku zaujatosti, ktorí proti nemu podali odvolanie22. júla 2009.

Okresný súd predložil spis 14. augusta 2009 na rozhodnutie o odvolaní, ktorý ho28. septembra   2009   okresnému   súdu   vrátil   ako   predčasne   predložený,   pričom   zároveňuznesením sp. zn. 13 Ncb 9/2009 z toho istého dňa rozhodol aj o námietke zaujatosti.Dňa 11. novembra 2009 bol spis pridelený novému zákonnému sudcovi.Okresný   súd   vyzval   sťažovateľov   21.   januára   2010   na   preukázanie   ich   pomerovna účely rozhodovania o oslobodení od súdnych poplatkov a následne uznesením sp. zn.14 Cb 108/96 z 22. februára 2010 im oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal.Na   pojednávaní   7.   apríla   2010   okresný   súd   vec   prerokoval,   sťažovatelia   sapojednávania bez ospravedlnenia nezúčastnili.

Na pojednávaní 14. júna 2010 okresný súd vec prerokoval (sťažovatelia sa opätovnebez ospravedlnenia nezúčastnili) a vyhlásil rozsudok sp. zn. 14 Cb 108/1996 zo 14. júna2010.Všetci účastníci konania okrem sťažovateľa v 1. rade podali proti rozsudku sp. zn.14 Cb 10/1996 zo 14. júna 2010 odvolanie, okresný súd ich preto v júli až septembri 2010vyzýval na zaplatenie súdnych poplatkov, resp. preukázanie majetkových pomerov na účelyrozhodnutia o oslobodení od súdnych poplatkov.

Uznesením   sp.   zn.   14   Cb   108/1996   zo   16.   septembra   2010   priznal   odporkyniv 5. rade oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa   2.   decembra   2010   bol   spis   predložený   krajskému   súdu   na   rozhodnutieo odvolaniach.

Krajský súd uznesením sp. zn. 14 Cob 297/2010 z 25. apríla 2012 oznámil dátum, časa miesto verejného vyhlásenia rozsudku bez nariadenia ústneho pojednávania.

Krajský súd rozsudkom sp. zn. 14 Cob 297/2010 zo 16. mája 2012 odvolaniaminapadnutý rozsudok okresného súdu sčasti potvrdil, sčasti zrušil a vrátil na ďalšie konanieokresnému   súdu   a v časti   odvolanie   sťažovateľov   odmietol.   Vo   vzťahu   k   zrušujúcemuvýroku krajský súd v odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa vec nesprávne právneposúdil tým, že neaplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistilskutkový stav, pričom navyše sa účastníkovi konania jeho postupom odňala možnosť konaťpred súdom.

Okresný   súd   vyzval   11.   júla   2012   navrhovateľa   na   spresnenie   a objasnenie   jehopodania – čiastočného späťvzatia návrhu, pričom následne urgoval svoju výzvu 24. októbra2012, 26. novembra 2012 a 3. januára 2013.

Dňa 15. marca 2013 vyzval okresný súd na vyčíslenie trov právneho zastúpeniaJUDr. Vysockého.

Na   pojednávaní   13.   mája   2013   bola   vec   prerokovaná,   okresný   súd   uložilsťažovateľom predložiť dôkazy, na ktoré sa odvolávajú.

Dňa 1. júla 2013 okresný súd dožiadal justičné orgány Českej republiky o vykonaniedokazovania.

Pojednávanie   nariadené   na   9.   december   2013   okresný   súd   odročil   na   neurčitoz dôvodu ospravedlnenia jedného zo sťažovateľov (dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav).Sťažovatelia doručili okresnému súdu 20. februára 2014 svoje podanie, v nadväznostinato ich okresný súd poučil o náležitostiach, ktoré musí obsahovať námietka zaujatosti, akoaj o ďalšom procesnom postupe.

Opatrením   podpredsedu   okresného   súdu   bol   spis   pridelený   novému   zákonnémusudcovi 21. mája 2014, ktorý 28. mája 2014 oznámil svoju zaujatosť v konaní a žiadal, abybol vylúčený z jej prerokovania.

Krajský súd uznesením sp. zn. 14 Ncb 8/2014 z 15. júla 2014 rozhodol o nevylúčenízákonného sudcu z prerokovania veci a spis vrátil okresnému súdu 21. júla 2014.

Dňa   7.   januára 2015   bol spis opatrením   predsedníčky   okresného súdu pridelenýnovému zákonnému sudcovi z dôvodu prerušenia výkonu funkcie pôvodného zákonnéhosudcu, pričom 9. marca 2015 mu bol opätovne vrátený z dôvodu návratu po prerušenífunkcie.

Pojednávanie nariadené na 23. apríl 2015 bolo odročené na 7. máj 2015, keď okresnýsúd rozhodol vo veci samej rozsudkom, ktorý napadli sťažovatelia odvolaním. Vec bola25. júna 2015 predložená odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Akporušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Predmetom   konania   pred   ústavným   súdom   je   rozhodovanie   o   tom,   či   postupomokresného   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   14   Cb   108/1996   došlo   k   porušeniuzákladného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného včl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6ods. 1 dohovoru.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstráneniestavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecnéhosúdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sarozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatnýmrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenieprávnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len„OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konaniapostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľaktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vecbola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca   je   podľa   §   117   ods.   1   OSP   povinný   urobiť   vhodné   opatrenia,   aby   sazabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významnápovinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 a 4 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môžeodročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročeniepojednávania,   bez   zbytočného   odkladu   informuje   tých,   ktorí   boli   predvolaní   aleboupovedomení. Súd spravidla uvedie deň, keď sa bude konať nové pojednávanie. Dôvodna odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súladeso svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňujetri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),správanie   účastníka   súdneho   konania   (2)   a   postup   samotného   súdu   (3).   V   súlades judikatúrou   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   ústavný   súd   v   rámci   prvého   kritériaprihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam presťažovateľa   (I.   ÚS   19/00,   II.   ÚS   32/02,   IV.   ÚS   187/07).   Podľa   uvedených   kritériíposudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.

1. Predmetom napadnutého konania pred okresným súdom je rozhodovanie o návrhuna zaplatenie peňažného plnenia s príslušenstvom z titulu zmluvy o združení, v ktorom majúsťažovatelia   procesné   postavenie   odporcov.   Po   právnej   stránke   ide   o vec,   ktorá   patrído štandardnej   rozhodovacej   agendy   všeobecných   súdov.   Zo   skutočností   uvedenýchsťažovateľmi a okresným súdom ani z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavnýsúd nezistil žiadnu takú okolnosť, ktorá by odôvodňovala záver o právnej zložitosti veci. Zoskutkového hľadiska ústavný súd zastáva názor, že ide o vec, ktorú možno považovať zafakticky   zložitejšiu   (potreba   vykonania   znaleckého   dokazovania,   ako   aj   zabezpečeniaväčšieho množstva listinných dôkazov). Ústavný súd zároveň ale konštatuje, že faktickázložitosť veci nemôže ospravedlniť skutočnosť, že vec ani po uplynutí devätnástich rokov odpodania návrhu nie je dosiaľ právoplatne skončená.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľov ako účastníkov konania, ústavný súd zistil, žev roku 2003 a 2004 boli na ich žiadosť odročené dve pojednávania zo zdravotných dôvodov.Obdobie od 21. apríla 2004 do konca roku 2006 bolo poznačené pasivitou sťažovateľov,ktorí   sa   nezúčastnili   žiadneho   z pojednávaní   nariadených   v tomto   období.   Sťažovatelianereagovali ani na opakované výzvy okresného súdu na zaujatie stanoviska k čiastočnémuspäťvzatiu   návrhu.   Následne   sa   sťažovatelia   bez   ospravedlnenia   nedostavili   na   dvepojednávania nariadené v roku 2010, na ktoré boli riadne a včas predvolaní. Z uvedenéhovyplýva, že správanie sťažovateľov objektívne spôsobilo predĺženie napadnutého konania,a preto na túto skutočnosť ústavný súd prihliadal pri rozhodovaní o výške primeranéhofinančného zadosťučinenia.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   hodnotením   postupu   okresného   súduv napadnutom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorejzbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecnéhosúdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne kodstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).

V súvislosti s hodnotením postupu okresného súdu ústavný súd v súlade so svojouustálenou judikatúrou vzal predovšetkým do úvahy celkovú dĺžku namietaného konaniaa na tomto   základe   konštatoval,   že   z   ústavnoprávneho   hľadiska   je   (už   samo   osebe)neakceptovateľné,   aby   sťažovatelia   museli   čakať   na   právoplatné   meritórne   rozhodnutievšeobecného súdu v ich veci vyše 19 rokov (pozri m. m. IV. ÚS 160/03, IV. ÚS 19/04,IV. ÚS 261/07 atď.).

Napriek tomu, že v napadnutom konaní sa vyskytli i obdobia krátkodobej nečinnosti,rozhodujúce pochybenie okresného súdu v posudzovanom konaní podľa názoru ústavnéhosúdu spočíva v tom, že konanie ako celok je poznačené neefektívnou, resp. nesústredenoučinnosťou   súvisiacou   najmä   s predkladaním   opravných   prostriedkov,   resp.   námietokzaujatosti   účastníkov   konania   krajskému   súdu,   so   zisťovaním   právneho   nástupníctvaúčastníkov konania a zabezpečovaním vyjadrení a stanovísk účastníkov konania. Rovnakoako neefektívny, resp. nesústredený hodnotí ústavný súd aj postup okresného súdu súvisiacis rozhodnutím vo veci samej rozsudkom sp. zn. 14 Cb 108/1996 zo 14. júna 2010, ktorýodvolací   súd   sčasti   potvrdil,   sčasti   zrušil,   vrátil   na   ďalšie   konanie   okresnému   súdua odvolanie sťažovateľov v časti odmietol. Vo vzťahu k zrušujúcemu výroku odvolací súdv odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužilsprávne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a navyše saúčastníkovi konania jeho postupom odňala možnosť konať pred súdom.

Takýto postup všeobecného súdu ústavný súd nemôže hodnotiť ako efektívny, a tedasmerujúci   k   odstráneniu   stavu   právnej   neistoty   účastníkov   konania   v primeranom   čase,a preto nie je podľa názoru ústavného súdu zlučiteľný so základným právom sťažovateľov naprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Vychádzajúc   z   doterajšej   zjavne   neprimeranej   dĺžky   napadnutého   konania   (vyšedevätnásť rokov), ktorá je z ústavného hľadiska už sama osebe neakceptovateľná, v spojení sobdobiami   neodôvodnenej   nečinnosti   a   neefektívnou   činnosťou   okresného   súdu,zohľadňujúc aj skutočnosť, že sťažovatelia svojím konaním objektívne prispeli k prieťahomv napadnutom   konaní,   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   v predmetnom   konaní   došlok zbytočným prieťahom, a teda aj k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48ods. 2 ústavy, ako aj ich práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   napadnuté   konanie   nebolo   v   čase   rozhodovaniaústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázalokresnému súdu konať v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Cb 108/1996 bez zbytočnýchprieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

IV.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančnézadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súdrozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právoalebo   slobodu   porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacovod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušenéhozákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorývyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkazna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).

Sťažovatelia sa domáhajú priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume20 000 € pre každého z nich z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.

Pri   rozhodovaní   o   primeranom   finančnom   zadosťučinení   ústavný   súd   vychádzazo zásad   spravodlivosti,   z   ktorých   vychádza   aj   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   ktorýspravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľomna konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc zjavne neprimeranú dĺžku napadnutého konania a neefektívnu činnosťokresného súdu na jednej strane a na druhej strane skutočnosť, že ide o konanie faktickyzložitejšie, a zdôrazňujúc, že sťažovatelia svojím konaním objektívne prispeli k prieťahomv napadnutom konaní, ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade bude priznaniefinančného zadosťučinenia v sume 5 000 € pre každého z nich primerané konkrétnymokolnostiam prípadu (bod 3 výroku tohto nálezu).

Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, abyúplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd v zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trovkonania   sťažovateľov,   ktoré   im   vznikli   v   súvislosti   s   ich   právnym   zastupovanímAdvokátskou kanceláriou Andrea Havelkova, s. r. o., D. Dlabača 2748/28, Žilina. Ústavnýsúd   vychádzal   pri   rozhodovaní   o   priznaní   trov   konania   z   priemernej   mesačnej   mzdyzamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky   za   I.   polrok   2014,   ktorá   bola   839   €(za 2 úkony urobené v roku 2015).

Úhradu   priznal   za   dva   úkony   právnej   služby   vykonané   (prevzatie   a   prípravuzastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2 a § 13a ods. 1písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republikyč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služiebv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Každému   zo   sťažovateľov   priznal   za   každý   úkon   vykonaný   v   roku   2015   sumu139,83 €, čo po znížení o 50 % podľa § 13 ods. 2 vyhlášky predstavuje sumu 279,66 €a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony pri dvoch sťažovateľoch vykonané v roku2015 po 8,39 €, čo spolu predstavuje sumu 313,22 €, ktorú bolo potrebné zvýšiť o 20 %DPH,   keďže   právna   zástupkyňa   sťažovateľov   je   platcom   DPH;   celková   odmenaza poskytnuté právne služby tak predstavuje sumu 375,86 € (bod 4 výroku tohto nálezu).

Priznanú   úhradu   trov   konania   je   okresný   súd   povinný   zaplatiť   na   účet   právnejzástupkyne sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jehodoručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. júla 2015