SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
II. ÚS 189/2015-34
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. júla 2015 v senátezloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a LadislavaOrosza (sudca spravodajca) v konaní o sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛,, obaja bytom, zastúpených Advokátskoukanceláriou Andrea Havelkova, s. r. o., D. Dlabača 2748/28, Žilina, konajúcouprostredníctvom konateľky a advokátky JUDr. Andrey Havelkovej, ktorou namietajúporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranejlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupomOkresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Cb 108/1996, za účasti Okresnéhosúdu Čadca, takto
r o z h o d o l :
Základné právo ⬛⬛⬛⬛,, a ⬛⬛⬛⬛,, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súduČadca v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Cb 108/1996 p o r u š e n é b o l i.
Okresnému súdu Čadca p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn.14 Cb 108/1996 konal bez zbytočných prieťahov.
,, a ⬛⬛⬛⬛,,p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému v sume po 5 000 € (slovom päťtisíc eur),ktoré im j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnostitohto nálezu.
Okresný súd Čadca j e p o v i n n ý uhradiť ⬛⬛⬛⬛,,a ⬛⬛⬛⬛,, trovy konania v sume 375,86 € (slovomtristosedemdesiatpäť eur a osemdesiatšesť centov) na účet Advokátskej kancelárie AndreaHavelkova, s. r. o., D. Dlabača 2748/28, Žilina, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohtonálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. februára2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, (ďalej len „sťažovateľ v 1. rade“),a ⬛⬛⬛⬛, (ďalej len „sťažovateľ v 2. rade“), obaja bytom (ďalej spolu len „sťažovatelia“), zastúpených Advokátskou kanceláriou AndreaHavelkova, s. r. o., D. Dlabača 2748/28, Žilina, konajúcou prostredníctvom konateľkya advokátky JUDr. Andrey Havelkovej, ktorou namietajú porušenie svojho základnéhopráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehotepodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len„dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenompod sp. zn. 14 Cb 108/1996 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Zo sťažnosti, ako i z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 14 Cb 108/1996ústavný súd zistil, že sťažovatelia sú v procesnom postavení odporcov účastníkminapadnutého konania, ktorého predmetom je rozhodovanie o zaplatení peňažného plnenias príslušenstvom z titulu zmluvy o združení. Návrh na začatie konania bol okresnému súdudoručený 2. mája 1996.
Sťažovatelia v sťažnosti okrem prehľadu procesných úkonov okresného súdu najmäuvádzajú:
„Do dnešného dňa, t. .j ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu Slovenskej republiky nie je konanie v predmetnej právnej veci právoplatne skončené. Podľa názoru sťažovateľov uvedený postup Okresného súdu Čadca nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizoval v súlade s povinnosťou uloženou mu v ust. § 100 ods. 1 O. s. p. tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá...
Podľa nášho názoru postupom Okresného súdu Čadca došlo a stále dochádza k porušovaniu čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Okresný súd Čadca pri rozhodovaní v tejto veci svojim postupom, resp. nečinnosťou či neefektívnosťou spôsobil stav právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia nachádzajú už 19-ty rok. Občiansky súdny poriadok obsahuje viaceré účinné prostriedky zabezpečujúce plynulosť a optimálnu dĺžku súdneho konania, ktorých výsledkom je právoplatné rozhodnutie vo veci samej a účastníkom poskytuje stav právnej istoty. Domnievame sa, že prieťahy v danom súdnom konaní vznikli neefektívnou činnosťou Okresného súdu Čadca.“
V ďalšej časti sťažnosti sťažovatelia uvádzajú:„Vzhľadom na všetky osobitosti konania a jeho význam pre sťažovateľov, ako aj jeho dopad na ich pracovný a súkromný život požadujú sťažovatelia primerané finančné zadosťučinenie vo výške 20.000,- € každý z nich.“
Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovatelia domáhajú, aby ústavnýsúd nálezom takto rozhodol:
„Základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca vo veci vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 14 Cb/108/1996 porušené bolo.
Okresnému súdu Čadca v konaní vedenom na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 14 Cb/108/1996 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľovi 1/ priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 20.000,- € (slovom pätnásť tisíc eur), ktoré je Okresný súd Čadca povinný zaplatiť sťažovateľovi 1/ do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Sťažovateľovi 2/ priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 20.000,- € (slovom pätnásť tisíc eur), ktoré je Okresný súd Čadca povinný zaplatiť sťažovateľovi 2/ do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Sťažovateľom priznáva náhradu trov konania vo výške 848,92 € (dva úkony právnej služby – príprava a prevzatie a spísanie tejto sťažnosti pri hodnote jedného úkonu vo výške 168,47 € + 8,39 € režijný paušál + 20 % DPH), ktorú im Okresný súd Čadca je povinný zaplatiť na účet jeho právneho zástupcu spoločnosti Advokátska kancelária, s. r. o... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
Ústavný súd sťažnosť sťažovateľov predbežne prerokoval a uznesením č. k. II. ÚS 189/2015-18 z 26. marca 2015 ju prijal na ďalšie konanie v rozsahu namietanéhoporušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Cb 108/1996.
Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedníčku okresnéhosúdu na vyjadrenie k sťažnosti a zároveň ju vyzval, aby oznámila, či trvá na ústnompojednávaní vo veci.
Na žiadosť ústavného súdu reagovala predsedníčka okresného súdu v prípisesp. zn. Spr 857/15 z 12. mája 2015, v ktorom okrem prehľadu procesných úkonov uviedla: „Po prešetrení oboznámení sa so súdnym spisom, vykonanými úkonmi, som dospela k záveru, že po právnej a skutkovej stránke ide o vec náročnú vyžadujúcu si okrem iného aj dokazovanie znalcom. Samotní účastníci konania (sťažovatelia) sa domáhajú na jednej strane poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany, na druhej strane ani oni samotní svojím konaním neprispeli k tomu, aby bola v čo najkratšom čase rozhodnutá (podávanie neúplných podaní, odvolaní, nepredkladáme dôkazov, nepreberanie zásielok, žiadosti o odročenie, námietky zaujatosti). Pokiaľ sťažovatelia využili v konaní svoje práva predkladať návrhy, podávať odvolania, vznášať námietky zaujatosti, podávať podania na iné orgány za účelom prešetrovania postupu zákonného sudcu, s týmito početnými podaniami sa musel súd procesné vysporiadať, čo samozrejme v značnej miere súdne konanie predĺžilo.
Vo veci sťažovateľov netrvám na ústnom pojednávaní.“
Dňa 29. mája 2015 vyzval ústavný súd právnu zástupkyňu sťažovateľov, aby savyjadrila, či trvajú na konaní ústneho pojednávania, a zároveň jej zaslal vyjadreniepredsedníčky okresného súdu k sťažnosti na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska.
Právna zástupkyňa sťažovateľov v podaní doručenom ústavnému súdu 2. júla 2015oznámila, že sťažovatelia netrvajú na ústnom pojednávaní vo veci, a okrem iného uviedla:„... nemôže byť na škodu sťažovateľov to, že sa v konaní, v ktorom došlo k prieťahom procesné bránili a uplatňovali svoje práva. Sťažovatelia legálne využívali možnosti, ktoré im právny poriadok SR poskytuje na ochranu svojich práv a právom chránených záujmov... JUDr. Pytliaková, PhD. dňa 20. 05. 2013, ako zákonná sudkyňa v danej veci podala námietku zaujatosti. Preto poukazujeme na skutočnosť, že aj jej vyjadrenie k sťažnosti sťažovateľov v tejto veci môže byť touto zaujatosťou čiastočne ovplyvnené.“
Podľa názoru sťažovateľov: „Z nevysvetliteľných príčin súd prvého stupňa nevykonal odporcami navrhované dokazovanie včas a teda v dôsledku tohto nezákonného postupu súdu bola zmarená obrana odporcov 2/ a 4/ v tomto konaní, ktorí konali včas a označili dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré považoval za zásadné pre meritórne rozhodnutie aj súd druhého stupňa a v dôsledku tohto nezákonného postupu bolo nakoľko vykonané dokazovanie len rozsahu, ktorý nepostačuje pre spravodlivé rozhodnutie v tejto veci.“
Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľov a predsedníčky okresnéhosúdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlades § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizáciiÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania,pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Zo sťažnosti, z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. 14 Cb 108/1996 a z písomnýchvyjadrení účastníkov konania ústavný súd zistil tieto skutočnosti:
Dňa 2. mája 1996 bol okresnému súdu doručený návrh na začatie konaniao zaplatenie sumy 502 930 Sk s príslušenstvom z titulu zmluvy o združení, v ktorom bolisťažovatelia označení ako odporcovia.
Dňa 17. mája 1996 vyzval okresný súd sťažovateľov na vyjadrenie k návrhua navrhovateľa vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania.Dňa 6. júna 1996 okresný súd vyzval navrhovateľa na úpravu petitu žalobya následne 19. júna 1996 vyzval odporcov na vyjadrenie k doplnenému návrhu.
Na pojednávaní 6. septembra 1996 bola vec riadne prerokovaná, pojednávanie boloodročené na účely predloženia dôkazov.
Okresný súd vyzval 25. septembra 1996 Sociálnu poisťovňu na predloženieplatobných výmerov a 11. októbra 1996 daňový úrad na predloženie daňových priznaníúčastníkov konania.
Dňa 12. novembra 1996 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom bolivypočutí svedkovia — pojednávanie bolo odročené z dôvodu potreby predvolať svedkyňu,ktorá je dlhodobo práceneschopná.
Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo 14. januára 1997, vec bola prerokovanáa odročená na účely nariadenia znaleckého dokazovania.
Uznesením sp. zn. 14 Cb 108/96 z 9. apríla 1997 okresný súd nariadil znaleckédokazovanie a uznesením sp. zn. 14 Cb 108/96 z 18. apríla 1997 uložil navrhovateľovipovinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania.
Súdny znalec okresnému súdu 11. júla 1997 oznámil, že daňový úrad si vyžiadalvrátenie posudzovaných dokladov pre vykonanie daňovej kontroly, po vrátení dokladovz daňového úradu vypracuje posudok.
Okresný súd opakovane zisťoval stav daňového konania, pričom až 9. marca 1998zistil, že daňové konanie bolo skončené, a 10. marca 1998 predložil spis znalcovina vypracovanie znaleckého posudku.
Dňa 11. augusta 1998 okresný súd vyzval znalca, aby mu vrátil spis na účelyzabezpečenia podkladov pre znalecké dokazovanie od účastníkov konania, a 26. augusta1998 okresný súd vyzval účastníkov konania na predloženie dokladov potrebnýchna vypracovanie znaleckého posudku.
Okresný súd 8. októbra 1998, 23. októbra 1998 a 6. novembra 1998 urgoval jednéhoz účastníkov konania na predloženie účtovných dokladov.
Znalec predložil vypracovaný znalecký posudok okresnému súdu 23. februára 1999,25. februára 1999 bol posudok doručovaný účastníkom konania.
Dňa 3. mája 1999 sa uskutočnilo pojednávanie, okresný súd vec prerokovala pojednávanie odročil.
Uznesením sp. zn. 14 Cb 108/1996 zo 6. mája 1999 okresný súd priznal znalcoviznalečné.
Dňa 2. júla 1999 bol na pojednávaní vypočutý znalec. Uznesením sp. zn.14 Cb 108/96 z 2. júla 1999 okresný súd vyzval sťažovateľov na zloženie preddavkuna znalecké dokazovanie, ktorí proti nemu podali odvolanie (z 2. a 5. augusta 1999).Dňa 8. marca 2000 vyzval okresný súd navrhovateľa na vyjadrenie k odvolaniusťažovateľov.
Dňa 27. júla 2000 okresný súd predložil spis Krajskému súdu v Žiline (ďalej len„krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní; krajský súd 19. septembra 2000 spis vrátilokresnému súdu ako predčasne predložený.
Uznesením sp. zn. 14 Cb 108/96 zo 16. marca 2001 okresný súd uložil sťažovateľompovinnosť zaplatiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania, proti ktorému podal jedenzo sťažovateľov odvolanie (10. apríla 2001).
Okresný súd predložil vec 5. septembra 2001 na rozhodnutie o odvolaní krajskémusúdu, ktorý uznesením sp. zn. 20 Cob 319/01 z 18. septembra 2001 napadnuté uzneseniasp. zn. 14 Cb 108/96 zo 16. marca 2001 a z 2. júla 1999 zrušil ako nepreskúmateľnéa nedostatočne odôvodnené a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Dňa 1. augusta 2003 okresný súd vyzval navrhovateľa na spresnenie petitu žaloby.Pojednávania 4. decembra 2003 a 18. januára 2004 okresný súd odročil; sťažovateliasa z účasti na nich ospravedlnili zo zdravotných dôvodov.
Na pojednávaní 21. apríla 2004 bola vec prerokovaná, okresný súd pripustil zmenupetitu žaloby a pojednávanie odročil na účely zaujatia stanoviska sťažovateľov k novémupetitu žaloby.
Pojednávanie nariadené na 13. október 2005 okresný súd odročil pre vaduv doručovaní, následne okresný súd odročil aj pojednávanie nariadené na 15. november2005 pre neúčasť sťažovateľov (pobyt sťažovateľa v 1. rade bol neznámy, sťažovateľv 2. rade sa bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil).
Sťažovatelia sa nedostavili bez ospravedlnenia ani na pojednávanie nariadenéna 25. apríl 2006 aj napriek tomu, že doručenie predvolania mali vykázané; pojednávaniebolo odročené na účely rozhodnutia o procesných návrhoch navrhovateľa.
Dňa 13. júna 2006 okresný súd vyzval sťažovateľov na zaujatie stanoviskak čiastočnému späťvzatiu návrhu a 14. novembra 2006 urgoval ich stanovisko.
Okresný súd zisťoval 26. augusta 2008 okruh dedičov po zomrelom odporcoviv 3. rade.
Pojednávania 23. marca 2009, 31. marca 2009 a 27. apríla 2009 boli odročené, všetkyz dôvodov žiadosti účastníkov konania (nie sťažovateľov) o ich odročenie.
Dňa 21. apríla 2009 sťažovatelia doručili okresnému súdu námietku zaujatosti sudcovokresného súdu.
Okresný súd predložil námietku zaujatosti krajskému súdu 19. mája 2009, ktorý26. mája 2009 vrátil spis okresnému súdu ako predčasne predložený.
Okresný súd uznesením sp. zn. 14 Cb 108/1996 zo 17. júna 2009 vyzval sťažovateľovna zaplatenie súdneho poplatku za námietku zaujatosti, ktorí proti nemu podali odvolanie22. júla 2009.
Okresný súd predložil spis 14. augusta 2009 na rozhodnutie o odvolaní, ktorý ho28. septembra 2009 okresnému súdu vrátil ako predčasne predložený, pričom zároveňuznesením sp. zn. 13 Ncb 9/2009 z toho istého dňa rozhodol aj o námietke zaujatosti.Dňa 11. novembra 2009 bol spis pridelený novému zákonnému sudcovi.Okresný súd vyzval sťažovateľov 21. januára 2010 na preukázanie ich pomerovna účely rozhodovania o oslobodení od súdnych poplatkov a následne uznesením sp. zn.14 Cb 108/96 z 22. februára 2010 im oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal.Na pojednávaní 7. apríla 2010 okresný súd vec prerokoval, sťažovatelia sapojednávania bez ospravedlnenia nezúčastnili.
Na pojednávaní 14. júna 2010 okresný súd vec prerokoval (sťažovatelia sa opätovnebez ospravedlnenia nezúčastnili) a vyhlásil rozsudok sp. zn. 14 Cb 108/1996 zo 14. júna2010.Všetci účastníci konania okrem sťažovateľa v 1. rade podali proti rozsudku sp. zn.14 Cb 10/1996 zo 14. júna 2010 odvolanie, okresný súd ich preto v júli až septembri 2010vyzýval na zaplatenie súdnych poplatkov, resp. preukázanie majetkových pomerov na účelyrozhodnutia o oslobodení od súdnych poplatkov.
Uznesením sp. zn. 14 Cb 108/1996 zo 16. septembra 2010 priznal odporkyniv 5. rade oslobodenie od súdnych poplatkov.
Dňa 2. decembra 2010 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutieo odvolaniach.
Krajský súd uznesením sp. zn. 14 Cob 297/2010 z 25. apríla 2012 oznámil dátum, časa miesto verejného vyhlásenia rozsudku bez nariadenia ústneho pojednávania.
Krajský súd rozsudkom sp. zn. 14 Cob 297/2010 zo 16. mája 2012 odvolaniaminapadnutý rozsudok okresného súdu sčasti potvrdil, sčasti zrušil a vrátil na ďalšie konanieokresnému súdu a v časti odvolanie sťažovateľov odmietol. Vo vzťahu k zrušujúcemuvýroku krajský súd v odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa vec nesprávne právneposúdil tým, že neaplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistilskutkový stav, pričom navyše sa účastníkovi konania jeho postupom odňala možnosť konaťpred súdom.
Okresný súd vyzval 11. júla 2012 navrhovateľa na spresnenie a objasnenie jehopodania – čiastočného späťvzatia návrhu, pričom následne urgoval svoju výzvu 24. októbra2012, 26. novembra 2012 a 3. januára 2013.
Dňa 15. marca 2013 vyzval okresný súd na vyčíslenie trov právneho zastúpeniaJUDr. Vysockého.
Na pojednávaní 13. mája 2013 bola vec prerokovaná, okresný súd uložilsťažovateľom predložiť dôkazy, na ktoré sa odvolávajú.
Dňa 1. júla 2013 okresný súd dožiadal justičné orgány Českej republiky o vykonaniedokazovania.
Pojednávanie nariadené na 9. december 2013 okresný súd odročil na neurčitoz dôvodu ospravedlnenia jedného zo sťažovateľov (dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav).Sťažovatelia doručili okresnému súdu 20. februára 2014 svoje podanie, v nadväznostinato ich okresný súd poučil o náležitostiach, ktoré musí obsahovať námietka zaujatosti, akoaj o ďalšom procesnom postupe.
Opatrením podpredsedu okresného súdu bol spis pridelený novému zákonnémusudcovi 21. mája 2014, ktorý 28. mája 2014 oznámil svoju zaujatosť v konaní a žiadal, abybol vylúčený z jej prerokovania.
Krajský súd uznesením sp. zn. 14 Ncb 8/2014 z 15. júla 2014 rozhodol o nevylúčenízákonného sudcu z prerokovania veci a spis vrátil okresnému súdu 21. júla 2014.
Dňa 7. januára 2015 bol spis opatrením predsedníčky okresného súdu pridelenýnovému zákonnému sudcovi z dôvodu prerušenia výkonu funkcie pôvodného zákonnéhosudcu, pričom 9. marca 2015 mu bol opätovne vrátený z dôvodu návratu po prerušenífunkcie.
Pojednávanie nariadené na 23. apríl 2015 bolo odročené na 7. máj 2015, keď okresnýsúd rozhodol vo veci samej rozsudkom, ktorý napadli sťažovatelia odvolaním. Vec bola25. júna 2015 predložená odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní.
III.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Akporušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Cb 108/1996 došlo k porušeniuzákladného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného včl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6ods. 1 dohovoru.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstráneniestavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecnéhosúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sarozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatnýmrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenieprávnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konaniapostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľaktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vecbola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný urobiť vhodné opatrenia, aby sazabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významnápovinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 a 4 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môžeodročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročeniepojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní aleboupovedomení. Súd spravidla uvedie deň, keď sa bude konať nové pojednávanie. Dôvodna odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súladeso svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňujetri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlades judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritériaprihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam presťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritériíposudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.
1. Predmetom napadnutého konania pred okresným súdom je rozhodovanie o návrhuna zaplatenie peňažného plnenia s príslušenstvom z titulu zmluvy o združení, v ktorom majúsťažovatelia procesné postavenie odporcov. Po právnej stránke ide o vec, ktorá patrído štandardnej rozhodovacej agendy všeobecných súdov. Zo skutočností uvedenýchsťažovateľmi a okresným súdom ani z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavnýsúd nezistil žiadnu takú okolnosť, ktorá by odôvodňovala záver o právnej zložitosti veci. Zoskutkového hľadiska ústavný súd zastáva názor, že ide o vec, ktorú možno považovať zafakticky zložitejšiu (potreba vykonania znaleckého dokazovania, ako aj zabezpečeniaväčšieho množstva listinných dôkazov). Ústavný súd zároveň ale konštatuje, že faktickázložitosť veci nemôže ospravedlniť skutočnosť, že vec ani po uplynutí devätnástich rokov odpodania návrhu nie je dosiaľ právoplatne skončená.
2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľov ako účastníkov konania, ústavný súd zistil, žev roku 2003 a 2004 boli na ich žiadosť odročené dve pojednávania zo zdravotných dôvodov.Obdobie od 21. apríla 2004 do konca roku 2006 bolo poznačené pasivitou sťažovateľov,ktorí sa nezúčastnili žiadneho z pojednávaní nariadených v tomto období. Sťažovatelianereagovali ani na opakované výzvy okresného súdu na zaujatie stanoviska k čiastočnémuspäťvzatiu návrhu. Následne sa sťažovatelia bez ospravedlnenia nedostavili na dvepojednávania nariadené v roku 2010, na ktoré boli riadne a včas predvolaní. Z uvedenéhovyplýva, že správanie sťažovateľov objektívne spôsobilo predĺženie napadnutého konania,a preto na túto skutočnosť ústavný súd prihliadal pri rozhodovaní o výške primeranéhofinančného zadosťučinenia.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súduv napadnutom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorejzbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecnéhosúdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne kodstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
V súvislosti s hodnotením postupu okresného súdu ústavný súd v súlade so svojouustálenou judikatúrou vzal predovšetkým do úvahy celkovú dĺžku namietaného konaniaa na tomto základe konštatoval, že z ústavnoprávneho hľadiska je (už samo osebe)neakceptovateľné, aby sťažovatelia museli čakať na právoplatné meritórne rozhodnutievšeobecného súdu v ich veci vyše 19 rokov (pozri m. m. IV. ÚS 160/03, IV. ÚS 19/04,IV. ÚS 261/07 atď.).
Napriek tomu, že v napadnutom konaní sa vyskytli i obdobia krátkodobej nečinnosti,rozhodujúce pochybenie okresného súdu v posudzovanom konaní podľa názoru ústavnéhosúdu spočíva v tom, že konanie ako celok je poznačené neefektívnou, resp. nesústredenoučinnosťou súvisiacou najmä s predkladaním opravných prostriedkov, resp. námietokzaujatosti účastníkov konania krajskému súdu, so zisťovaním právneho nástupníctvaúčastníkov konania a zabezpečovaním vyjadrení a stanovísk účastníkov konania. Rovnakoako neefektívny, resp. nesústredený hodnotí ústavný súd aj postup okresného súdu súvisiacis rozhodnutím vo veci samej rozsudkom sp. zn. 14 Cb 108/1996 zo 14. júna 2010, ktorýodvolací súd sčasti potvrdil, sčasti zrušil, vrátil na ďalšie konanie okresnému súdua odvolanie sťažovateľov v časti odmietol. Vo vzťahu k zrušujúcemu výroku odvolací súdv odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužilsprávne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a navyše saúčastníkovi konania jeho postupom odňala možnosť konať pred súdom.
Takýto postup všeobecného súdu ústavný súd nemôže hodnotiť ako efektívny, a tedasmerujúci k odstráneniu stavu právnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase,a preto nie je podľa názoru ústavného súdu zlučiteľný so základným právom sťažovateľov naprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Vychádzajúc z doterajšej zjavne neprimeranej dĺžky napadnutého konania (vyšedevätnásť rokov), ktorá je z ústavného hľadiska už sama osebe neakceptovateľná, v spojení sobdobiami neodôvodnenej nečinnosti a neefektívnou činnosťou okresného súdu,zohľadňujúc aj skutočnosť, že sťažovatelia svojím konaním objektívne prispeli k prieťahomv napadnutom konaní, ústavný súd dospel k záveru, že v predmetnom konaní došlok zbytočným prieťahom, a teda aj k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48ods. 2 ústavy, ako aj ich práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).
Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovaniaústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázalokresnému súdu konať v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Cb 108/1996 bez zbytočnýchprieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).
IV.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súdrozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právoalebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacovod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušenéhozákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorývyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkazna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).
Sťažovatelia sa domáhajú priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume20 000 € pre každého z nich z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.
Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádzazo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorýspravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľomna konkrétne okolnosti prípadu.
Zohľadňujúc zjavne neprimeranú dĺžku napadnutého konania a neefektívnu činnosťokresného súdu na jednej strane a na druhej strane skutočnosť, že ide o konanie faktickyzložitejšie, a zdôrazňujúc, že sťažovatelia svojím konaním objektívne prispeli k prieťahomv napadnutom konaní, ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade bude priznaniefinančného zadosťučinenia v sume 5 000 € pre každého z nich primerané konkrétnymokolnostiam prípadu (bod 3 výroku tohto nálezu).
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, abyúplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Ústavný súd v zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trovkonania sťažovateľov, ktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym zastupovanímAdvokátskou kanceláriou Andrea Havelkova, s. r. o., D. Dlabača 2748/28, Žilina. Ústavnýsúd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní trov konania z priemernej mesačnej mzdyzamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá bola 839 €(za 2 úkony urobené v roku 2015).
Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané (prevzatie a prípravuzastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2 a § 13a ods. 1písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republikyč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služiebv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
Každému zo sťažovateľov priznal za každý úkon vykonaný v roku 2015 sumu139,83 €, čo po znížení o 50 % podľa § 13 ods. 2 vyhlášky predstavuje sumu 279,66 €a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony pri dvoch sťažovateľoch vykonané v roku2015 po 8,39 €, čo spolu predstavuje sumu 313,22 €, ktorú bolo potrebné zvýšiť o 20 %DPH, keďže právna zástupkyňa sťažovateľov je platcom DPH; celková odmenaza poskytnuté právne služby tak predstavuje sumu 375,86 € (bod 4 výroku tohto nálezu).
Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnejzástupkyne sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jehodoručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. júla 2015