znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 189/2014-39

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. októbra 2014 v senáte zloženom   z predsedu   Lajosa   Mészárosa   (sudca   spravodajca),   zo   sudkyne   Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť spoločnosti V. s. r. o., právne   zastúpenej   advokátkou   JUDr. Emíliou   Korčekovou,   Advokátska   kancelária, L. Novomeského   25,   Pezinok,   vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   a práva   na prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods.   1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bratislava   I   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   7 C   175/08   (pôvodne   vedenom   pod   sp. zn. 7 C 202/08) a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 175/08   p o r u š i l základné právo spoločnosti V. s. r. o., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej   republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému   súdu   Bratislava   I   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   7   C   175/08 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti V. s. r. o.,   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e   Okresný súd Bratislava I   p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I   j e   p o v i n n ý   uhradiť spoločnosti V. s. r. o., trovy konania   v sume   331,12   €   (slovom   tristotridsaťjeden   eur   a dvanásť   centov)   na   účet   jej advokátky JUDr. Emílie Korčekovej, Advokátska kancelária, L. Novomeského 25, Pezinok, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 189/2014-14   z 24.   apríla   2014   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   spoločnosti   V.   s. r. o.   (ďalej   len „sťažovateľka“),   ktorou   namieta   porušenie   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 175/08 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 7 C 202/08).

2. Zo sťažnosti vyplynuli najmä tieto skutočnosti:«(...) Sťažovateľ majúci od 03. 11. 2008 postavenie navrhovateľa v kompenzačnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod č. k. 7C/175/2008 (pôvodne č. k. 7C/202/2008) voči SR v zast. Ministerstvom spravodlivosti SR na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy nesprávneho úradného postupu porušovateľa a exekútora za účinnosti zák. č. 514/2003 Z. z. podáva týmto(...) návrh na začatie konania - sťažnosť o porušení základných   práv   a   slobôd   pred   Ústavným   súdom   Slovenskej   republiky   a   navrhuje,   aby ústavný súd na podklade skutkového stavu veci osvedčeného priloženými listinnými dôkazmi ako aj spisovým materiálom(...) nálezom takto rozhodol:

1.   Základné   právo   obchodnej   spoločnosti   V.   s.   r.   o.   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručené podľa čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky a právo prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v Bratislave v kompenzačnom konaní č. k. 7C/175/2008 (pôvodne 7C/202/2008) porušené boli

2. Okresnému súdu Bratislava I v Bratislave sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod č. k. 7C/175/2008 konal bez zbytočných prieťahov

3. Obchodnej spoločnosti V. s. r. o. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5.000 € (...), ktoré je Okresný súd Bratislava I v Bratislave povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu

4. Obchodnej spoločnosti V. s. r. o. priznáva úhradu trov konania v sume 269,58 € (...), ktoré je Okresný súd Bratislava I v Bratislave povinný zaplatiť na účet jej právnej zástupkyne   advokátky   JUDr.   Emílie   Korčekovej,   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti nálezu.

(...) Sťažovateľ listom zo dňa 31. 03. 2008 doručeným do podateľne Ministerstva spravodlivosti   SR   dňa   31.   03.   2008   podal   Žiadosť   o   predbežné   prerokovanie   nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy(...)

Dňa   03.   11.   2008   o   11:49:00   podal   na   Okresnom   súde   Bratislava   1   žalobu v kompenzačnom konaní č. k. 7C/202/2008 voči SR v zast. Ministerstvom spravodlivosti SR na   náhradu   škody   78.000,-   Sk   istiny   s prísl.   a   zmluvnou   pokutou,   nemajetkovej   ujmy 300.000,-   Sk   titulom   nesprávneho   úradného   postupu   Okresného   súdu   Bratislava   I   a súdneho exekútora za účinnosti zák. č. 514/2003 Z. z.(...)

Porušovateľ vytýčil 1. termín pojednávania až na deň 25. 06. 2009 a to vo veci č. k. 7C 175/2008(...), na ktorom doručil sťažovateľovi uznesenie č. k. 7C 175/2008-117 zo dňa 25. 06. 2009, ktorým rozhodol o spojení na spoločné konanie veci vedené na Okresnom súde Bratislava I pod č. k. 7C 175/2008 a č. k. 7C 202/2008 a o tom, že vec bude naďalej vedená pod č. k. 7C 175/2008(...) s tým, že proti uzneseniu nepripustil odvolanie /ust. §-u 202 ods. 3 písm. a/ O. s. p./.

Po spojení veci porušovateľ o uplatnenom nároku sťažovateľa v pôvodnom konaní č. k. 7C/202/2008 nekonal efektívne, doslovne maril a rýchle prejednanie veci a rozhodnutie o tomto nároku v primeranej lehote, čoho dôkazom je aj Zápisnica o pojednávaní dňa 28. 04. 2011(...) dokumentujúca, že porušovateľ ani za viac ako 3 a 1/2 roka nezabezpečil z Okresného súdu Bratislava V spis č. k. EX 59/1996 a od exekútora spis EX 365/2002 za účelom zistenia postupu exekútora (teda jeho nesprávneho úradného postupu).

Ku dňu podania sťažnosti o tomto nároku porušovateľ meritórne nerozhodol; listom zo dňa 02. 03. 2012, doručený dňa 27. 03. 2012 oznámil sťažovateľa odročenie veci na neurčito a to z dôvodu podania návrhu odporkyne podľa §-u 141a O. s. p. s tým, že po rozhodnutí o návrhu na uloženie povinnosti zloženia preddavku na trovy konania zo dňa 02. 02. 2012... budú účastníci písomne volaní na nový termín pojednávania(...) - KU DŇU PODANIA   ÚSTAVNEJ   SŤAŽNOSTI   NEBOLO   PORUŠOVATEĽOM   ROZHODNUTÉ O NÁVRHU, teda ani za viac ako 1 rok a 9 mesiacov neefektívneho konania porušovateľa, porušenia zásady rýchlosti súdneho konania (§ 6 O. s. p.).

Pojednávanie   vytýčené   na   deň   08.   03.   2012   sa   neuskutočnilo   z   dôvodu   vyššie deklarovaného podania odporkyne zo dňa 02. 02. 2012 na uloženie povinnosti sťažovateľovi podľa §-u 141a O. s. p., pričom sťažovateľ sa ho z dôvodov kolízie s iným pojednávaním nemohol   aj   tak   zúčastniť(...)   o   presun   termínu   pojednávania   z   dôvodu   kolízie   s   iným pojednávaním   na   Okresnom   súde   Bratislava   I   dňa   08.   03.   2012,   pričom   tento   termín pojednávania v totožný deň a hodinu bol sťažovateľovi skôr známy.

Sťažovateľ zaslal porušovateľovi vyplnené tlačivo listom zo dňa 19. 03. 2012(...) Následne bol porušovateľ nečinný, nekonal efektívne a rýchlo, jeho konanie je poznačené nesúrodosťou a zmätočnosťou, čo sťažovateľ listom zo dňa 10. 04. 2013 zaslaný mailom, doručený do podateľne OS Bratislava I dňa 17.   04.   2013(...) vytkol porušovateľovi,   že porušovateľ mal povinnosť skúmať majetkové pomery sťažovateľa bezodkladne po doručení návrhu   odporkyne   podľa   §-u   141a   O.   s.   p.,   teda   vybavovať   vec,   kvôli   ktorej   prerušil konanie, podľa poradia vecí došlých súdu.

Sťažovateľ prikladá Odpoveď podpredsedníčky Okresného súdu Bratislava I listom Spr. 2252/2013 zo dňa 22. 10. 2013, doručená 13. 11. 2013 na sťažnosť na prieťahy, ktorým porušovateľ   skonštatoval,   že   za   účelom   zabránenia   prieťahov   v   konaní   pristúpil k priebežnému sledovaniu veci až do jej právoplatného skončenia(...)

Ku dňu podania tejto sťažnosti nie je vo veci pôvodne vedenej pod č. k. 7C/202/2008 od   03.   11.   2008 ani   vo veci   pôvodne vedenej   pod č.   k.   7C/175/2008   od 03.   10.   2008 meritórne rozhodnuté vinou neefektívneho a zmätočného konania zo strany porušovateľa majúceho za následok prieťahy vo veci samej a teda aj vyvolanie stavu neistoty sťažovateľa o   výsledok   2-och   (slovom:   dvoch)   kompenzačných   konaní.   Preto   sa   sťažovateľ,   obeť porušenia   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   obracia   s   dôverou so žiadosťou o pomoc na ústavný súd.

Dľa judikatúry ESĽP do dĺžky kompenzačného konania o odškodnení je potrebným počítať aj okamih uplatnenia nároku na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody u   ústredného   orgánu   štátu,   čo   sťažovateľ   učinil   podaním   už   dňa 31.   03.   2008 na Ministerstve spravodlivosti SR(...)

Teda   sťažovateľ   nedosiahol   primeraného   odškodnenia   v   primeranej   lehote   vinou prieťahov a neefektívneho konania zo strany porušovateľa ani za viac ako 5 rokov, pričom už v nezákonnom konaní zo strany Okresného súdu Bratislava 1 a zo strany exekútora sa stal   obeťou   prieťahov,   jeho   neistota   trvala   od   25.   01.   2005,   kedy   exekútor   doručil sťažovateľovi nezákonný a svojvoľne vydaný, sfalšovaný Exekučný príkaz na postihnutie obchodného podielu jediného spoločníka V. s. r. o., čo malo za následok vyvolanie stavu zrušenia sťažovateľa (§ 113b ods. 5 Ex. poriadku).

Exekútor uviedol do omylu aj porušovateľa a následne sa oba tieto subjekty podieľali na neprípustnom likvidačnom konaní sťažovateľa, čo malo za následok vznik majetkovej a nemajetkovej škody sťažovateľovi uplatnenej parciálne v dvoch samostatných konaniach, pričom ani o jednom z týchto nárokov nie je ku dnešnému dňu porušovateľom meritórne rozhodnuté.

Ukázalo   sa,   že   „spojenie“   vecí   vedených   pôvodne   pod   č.   k.   7C/202/2008 a 7C/175/2008 bolo iba účelové, neviedlo a ani nevedie k ich prejednaniu v primeranej lehote, je nesporným, čo porušovateľ vníma ako deštrukčné konanie.

Sťažovateľ vníma pasivitu a neefektívne, zmätočné a zjavne nespravodlivé konanie porušovateľa ako odmietnutie spravodlivosti súdneho konania.

Konanie v danej veci nie je zložité po skutkovej a ani po právnej stránke. Vec má pre sťažovateľa mimoriadny význam.

Tento stav neistoty a bezmocnosti sťažovateľa o výsledok kompenzačného konania na Okresnom súde Bratislava I aj naďalej v čase podania ústavnej sťažnosti trvá.

Na prieťahoch a neefektívnom konaní súdu sa sťažovateľ nepodieľal, dôkazom sú priložené listinné dôkazy ako aj spisový materiál Okresného súdu Bratislava I.

Sťažovateľ   od   počiatku   mal   a   má   iba   záujem   na   zákonnom   a   spravodlivom rozhodnutí   súdu   v oboch predmetných kompenzačných veciach   v   primeranej lehote,   čo porušovateľ   zjavne   naďalej   neprípustne   ignoruje,   zjavne   porušil   právo   sťažovateľa   na prejednanie kompenzačnej veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   ako   aj   právo   na   rozhodnutie   o   odškodnení   bez zbytočných prieťahov.

(...) V súlade s konštantnou a aktuálnou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva   sťažovateľ   požaduje   priznať   ústavným   súdom   primerané   finančné   zadosťučinenie titulom prieťahov v kompenzačnom konaní zavinených porušovateľom a to vo výške 5.000,- €, teda prieťahov zapríčinených vyslovene zo strany porušovateľa, a to všetko nie vinou sťažovateľa.

Sťažovateľ   sa   na   prieťahoch   zavinených   porušovateľom   a   na   jeho   neefektívnom konaní nepodieľal. (...)

Sťažovateľom   uplatnená   nemajetková   ujma   vyplýva   z   jeho   pocitu   neistoty, bezmocnosti, beznádeje, ďalšej morálnej ujmy v kontexte viac ako 5 rokov od uplatnenia práva na súde dňa 03. 11. 2008 (pôvodne konanie vedené pod č. k. 7C/202/2008), významu veci pre sťažovateľa - kompenzačné konanie o odškodnení, kde sa ako obeť porušenia práva orgánom štátu v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdu a exekútora za účinnosti zák. č. 514/2003 Z. z. stal opätovne obeťou ďalších prieťahov zavinených porušovateľom (teda Okresným súdom Bratislava I – teda pôvodcu nezákonného konania a rozhodnutia o výmaze dňa 19. 05. 2005...), pričom porušovateľ od 03. 11. 2008 zákonným a ústavne konformným spôsobom nerozhodol.

Naopak   porušovateľ   konal   tak,   aby   zneužitím   procesného   práva   vytvoril   také podmienky, ktoré by viedli k nezákonnému a protiústavnému predlžovaniu kompenzačného konania a tým spôsobeniu sťažovateľovi nemajetkovej ujmy.

Sťažovateľ   tvrdí,   že   nebyť   prieťahov   zjavne   zavinených   porušovateľom v kompenzačnej   veci   za   obvyklého   chodu   veci,   nerešpektovania   práva   sťažovateľa   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   tak   by   sťažovateľovi   nemajetková   ujma nevznikla.

Uplatnená výška primeraného finančného zadosťučinenia v sume 5.000,- € je preto v tomto   štádiu   konania   dľa   sťažovateľa   dôvodná,   zmysluplná   a   v   kontexte   zjavne nezákonného a nespravodlivého „konania“ nevedúceho k meritórnemu rozhodnutiu vo veci samej ani na prvom stupni je primeraná a spravodlivá(...)»

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania: okresný   súd,   zastúpený   jeho predsedníčkou,   prípisom   sp.   zn. Spr.   3282/2014 z 19. júna 2014 (ku ktorému bolo pripojené aj vyjadrenie zákonnej sudkyne v napadnutom konaní) a právna   zástupkyňa   sťažovateľky   stanoviskom   k vyjadreniu   okresného   súdu   z   31.   júla 2014.

3.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla chronológiu úkonov vykonaných súdom v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:

«(...) V úvode môjho vyjadrenia si Vám dovoľujem oznámiť, že netrvám na ústnom prejednaní prijatej sťažnosti a súhlasím s tým, aby podľa ust. § 30 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ústavný súd upustil od ústneho pojednávania   o   prijatej   sťažnosti,   ak   dospeje   k   názoru,   že   od   ústneho   pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. (...)

K veci samej si dovolím poukázať na vyjadrenie zákonnej sudkyne Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej (...), s ktorým vyjadrením sa v celom rozsahu stotožňujem.

Mám za to, že sa jedná o vec po faktickej i právnej stránke zložitú, samotná povaha veci si vyžaduje osobitnú starostlivosť pri prerokúvaní a jej rozhodovaní. V konaní bolo potrebné   vykonať   rozsiahle   znalecké   dokazovanie,   a   to   výsluchmi   svedkov   (ktorých navrhovateľ označoval v priebehu celého konania a pre zabezpečenie účasti ktorých musel súd opakovanie odročovať pojednávania), oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov i celých   súdnych   spisov,   zadovažovanie   ktorých   predlžovalo   lehoty   medzi   jednotlivými úkonmi súdu, zároveň v počiatočných fázach súd s poukazom na množstvo vecí, podaných navrhovateľom   s   totožnými   účastníkmi   konania   musel   skúmať   podmienky   konania   (res judicata a litispendenciu).

K predĺženiu súdneho konania s poukazom na vyššie uvedený zoznam úkonov prispel i samotný navrhovateľ, ktorý nepredložil súdu všetky listinné dôkazy, na ktoré sa v návrhu odvoláva a tieto si musí zaobstarávať súd, zároveň navrhovateľ v priebehu celého konania realizuje   svoje procesné   práva (navrhuje doplniť   dokazovanie novými dôkazmi,   podáva procesné návrhy - návrhy na zmenu účastníkov, zmenu žalobného návrhu, vylúčenie veci na samostatné konanie, o ktorých návrhoch bolo potrebné rozhodnúť), niektoré pojednávania boli odročované práve z dôvodov na strane účastníkov konania a svedkov.

V   prípade,   ak   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   dospeje   k   záveru,   že   právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo porušené, dovoľujem si požiadať Ústavný súd Slovenskej republiky,   aby pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia vzal do úvahy vyššie uvedené objektívne dôvody, ktoré mali za následok, že predmetné konanie nebolo doposiaľ právoplatne skončené a sťažovateľke aby uplatnený nárok na finančné zadosťučinenie nepriznal v plnej výške.

Konečné   rozhodnutie   ponechávam   na   zváženie   Ústavnému   súdu   Slovenskej republiky.»

3.2 Zákonná sudkyňa Mgr. Miriam Plavčáková sa k prijatej sťažnosti vyjadrila takto:„(...) 1. k námietke neskorého vytýčenia 1. pojednávania vo veci - prvé pojednávanie bolo vytýčené po cca 7 mesiacoch od podania návrhu z dôvodu, že navrhovateľ/sťažovateľ nepripojil   k   návrhu   na   začatie   konania   všetky   listinné   dôkazy,   na   ktoré   sa   v   návrhu odvolával a v namietanom období súd tieto listiny zabezpečoval

2. k námietke, že po vytýčenom prvom pojednávaní súd konal neefektívne poukazujem na pripojený spisový prehľad, z ktorého vyplýva, že to bol práve navrhovateľ/sťažovateľ ktorý sťažoval priebeh konania, ktorý dopĺňal návrhy na doplnenie dokazovania prakticky na   každom   pojednávaní,   ktoré   vo   veci   prebehlo,   pričom   označené   listiny   vždy   musel zabezpečovať súd. Súčasne poukazujem na to, že niektoré z vytýčených pojednávaní museli byť odročené z dôvodov na strane účastníkov konania a svedkov.

3. k námietke, že súd viac ako 1 rok a 9 mesiacov nerozhodol o návrhu odporcu na zloženie preddavku na trovy konania - na dĺžku rozhodovania o tomto procesnom návrhu malo vplyv správanie navrhovateľa, ktorý počas rozhodovania o tomto návrhu žiadal, aby časť veci bola vylúčená na samostatné konanie (tak, že by predmetom konania zostala iba časť,   ktorá   by   nepodliehala   povinnosti   zložiť   preddavok),   navrhovateľ   časť   predmetu konania   postúpil   na   p.   V.   (rovnako   v   tomto   prípade   by   zostávajúca   časť   nepodliehala povinnosti zložiť preddavok), ktorý následne rovnakú časť postúpil na konateľa sťažovateľa. To znamená, že súd musel v tomto prípade na účely rozhodnutia o žiadosti odporcu na zloženie   preddavku   skúmať   majetkové   pomery   dvoch   osôb   namiesto   pôvodne   jedného navrhovateľ (v dôsledku konania sťažovateľa po podaní procesného návrhu), rozhodnúť 2x o zmene účastníka, o návrhu na vylúčenie časti veci na samostatné konanie, rozhodnúť o zmene petitu. O procesnom návrhu odporcu na uloženie preddavku súd rozhodol dňa 30.1.2014.

4.   vo   vzťahu   k celkovej dĺžke   konania   si dovoľujem uviesť,   že ide o   vec právne a najmä skutkovo veľmi zložitú, pričom celkovú dĺžku konania ovplyvnilo:

- najmä správanie sťažovateľa, ktorý označuje dôkazy v priebehu celého konania, pričom listinné dôkazy, ktoré žiada v konaní vykonať neprikladá, ale musí ich zabezpečiť súd

- povinnosť súdu rozhodovať o viacerých procesných návrhoch účastníkov konania

- že v priebehu konania došlo k zmene zákonného sudcu a bolo potrebné naštudovať obsiahly spisový materiál

Dovoľujem si poukázať aj na skutočnosť, že vo veci som sa stala zákonným sudcom až dňa 6.11.2013.“

3.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky nezaujala stanovisko k vyjadreniam okresného súdu, iba oznámila, že „v súvislosti so sťažnosťou obchodnej spoločnosti(...) uvádzam, že súhlasíme s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti“.

4.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 7 C 175/08 (ku ktorému bol spojený spis sp. zn. 7 C 202/08):

Dňa 3. októbra 2008 podala sťažovateľka na okresnom súde žalobný návrh proti Slovenskej   republike   –   Ministerstvu   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   (ďalej   aj „odporca“)   na náhradu   škody („pre   nesprávny   úradný   postup   a nezákonné   rozhodnutia vydávané   súdnym   exekútorom“).   Vec   bola   zaevidovaná   na   okresnom   súde   pod   sp.   zn. 7 C 175/08.

Dňa   21.   januára   2009   boli   zákonnou   sudkyňou   zapožičané   súvisiace   spisy nachádzajúce sa na okresnom súde „za účelom posúdenia, či nejde o res iudicata alebo o litispendenciu“.

Dňa 30. januára 2009 zákonná sudkyňa dala pokyn kancelárii okresného súdu, aby vyhotovila kópie návrhov zo súvisiacich podaní.

Dňa   23.   apríla   2009   sťažovateľka   požiadala   okresný   súd „o vytýčenie   termínu pojednávania“.

Dňa 20. mája 2009 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 25. jún 2009.Dňa 24. júna 2009 sa odporca písomne vyjadril k návrhu. Dňa 25. júna 2009 okresný súd uznesením č. k. 7 C 175/08-117 spojil na spoločné konanie veci vedené pod sp. zn. 7 C 175/08 a sp. zn. 7 C 202/08, ktoré budú ďalej vedené pod sp. zn. 7 C 175/08.

[Pokiaľ ide o vec sp. zn. 7 C 202/08, táto napadla na okresný súd 3. novembra 2008, pričom išlo taktiež o žalobný návrh sťažovateľky proti Slovenskej republike – Ministerstvu spravodlivosti   Slovenskej   republiky   na náhradu   škody.   Dňa   14.   novembra   2008   boli zákonnou   sudkyňou   zapožičané   súvisiace   spisy   nachádzajúce   sa   na   okresnom   súde „za účelom posúdenia, či nejde o res iudicata alebo o litispendenciu“.]

Dňa 25. júna 2009 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 30. november 2009.

Dňa 3.   novembra   2009   sťažovateľka   ospravedlnila   svoju   neúčasť   na nariadenom pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti.

Dňa 30. novembra 2009 bolo pojednávanie odročené na 11. marec 2010.Dňa 11. marca 2010 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 17. máj 2010.

Dňa 17. mája 2010 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 2. september 2010.

Dňa 2. septembra 2010 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 11. november 2010.

Dňa 11. novembra 2010 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 10. február 2011.

Dňa   10.   februára   2011   bolo   pojednávanie   pre   neospravedlnenú   neprítomnosť odporcu odročené na 24. február 2011.

Dňa 24. februára 2011 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 28. apríl 2011.

Dňa 28. apríla 2011 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 17. október 2011.

Dňa 25. júla 2011 bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľky označené ako „Rozšírenie žalobného návrhu“.

Dňa   13.   októbra   2011   odporca   ospravedlnil   svoju   neúčasť   na   nariadenom pojednávaní a požiadal o jeho odročenie.

Dňa 17. októbra 2011 bolo pojednávanie odročené na 8. marec 2012.Dňa 2. februára 2012 bolo okresnému súdu doručené podanie odporcu označené ako „NÁVRH ŽALOVANEJ NA ZLOŽENIE PREDDAVKU NA TROVY KONANIA podľa ust. § 141a OSP“.

Dňa 15. februára 2012 okresný súd vyzval sťažovateľku na doručenie vyplneného tlačiva „pre   dokladovanie   pomerov   účastníka   konania,   ktorý   navrhuje,   aby   mu   bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov (PRÁVNICKÁ OSOBA)“.

Dňa   22.   februára   2012   sťažovateľka   požiadala   okresný   súd „o   presun   termínu pojednávania“, pretože jej toto pojednávanie kolidovalo s pojednávaním nariadeným v inej veci.

Dňa   2.   marca   2012   okresný   súd   písomne   oznámil   účastníkom   konania,   že pojednávanie nariadené na 8. marec 2012 bude odročené na neurčito.

Dňa 21. marca 2012 sťažovateľka reagovala na výzvu okresného súdu z 15. februára 2012. Dňa   18.   mája   2012   sťažovateľka   písomne   oznámila   okresnému   súdu,   že „došlo k postúpeniu   pohľadávky   žalovanej   v tomto   konaní   titulom   majetkovej   ujmy“ na občana V. V. z B., „nedošlo však k postúpeniu uplatnenej nemajetkovej ujmy (odškodného) v tomto konaní“, preto žalobu v časti navrhuje vylúčiť na samostatné konanie.

Dňa 21. mája 2012 bol okresnému súdu doručený návrh V. V. „na zámenu účastníka konania“.

Dňa   14.   septembra   2012   okresný   súd   uznesením   č.   k.   7   C   175/08-397   návrh sťažovateľky „na   vylúčenie   uplatnenej   pohľadávky   v časti   týkajúcej   sa   istiny   vo   výške 19958,17 eur na samostatné konanie“ zamietol. Uvedeným uznesením okresný súd pripustil vstup V. V. ako navrhovateľa v 2. rade (ďalej aj „navrhovateľ 2“) do predmetného konania. Dňa 1. februára 2013 okresný súd vyzval navrhovateľa 2 na doručenie vyplneného tlačiva „pre   dokladovanie   pomerov   účastníka   konania,   ktorý   navrhuje,   aby   mu   bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov (FYZICKÁ OSOBA)“.

Dňa 15. februára 2013 navrhovateľ 2 reagoval na uvedenú výzvu okresného súdu. Dňa   1.   marca   2013   zákonná   sudkyňa   (JUDr.   Tatiana   Rendekovičová   Koprdová) oznámila predsedníčke okresného súdu, že „vzhľadom na neprimeraný počet pridelených vecí Rozvrhom práce na rok 2013 – v oddelení 7C ku dňu 1.3.2013 (457) a v oddelení 13C (11) popri priemernom mesačnom nápade nových vecí, nie je možné ich vybavenie bez zbytočných, mnou nezavinených prieťahov v konaní“.

Dňa 25. marca 2013 Mgr. Ing. J. S. písomne oznámil okresnému súdu, že „došlo k postúpeniu   pohľadávky   v sume   3.042.503,10   €   istiny   s prísl.“ v predmetnom   konaní „vo vlastníctve   občana SR:   V.   V.(...)   na   občana   SR Mgr.   Ing.   J.   S.“,   a preto   navrhuje zámenu účastníkov konania. V rovnaký deň okresný súd uznesením č. k. 7 C 175/08-416 pripustil,   aby   do   napadnutého   konania „vstúpil   na   miesto   doterajšieho   navrhovateľa v II. rade ako navrhovateľ v II. rade Mgr. Ing. J. S.“.

Dňa 2. apríla 2013 okresný súd vyzval Mgr. Ing. J. S., aby upravil „petit návrhu na začatie konania tak, aby z neho bolo súdu zrejmé, čo, ktorý účastník žiada“.

Dňa 15. mája 2013 sťažovateľka a Mgr. Ing. J. S. doručili okresnému súdu podanie označené ako „ŠPECIFIKÁCIA petitu“.

Dňa 4. júla 2013 okresný súd uznesením č. k. 7 C 175/08-421 pripustil zmenu petitu žalobného návrhu.

Dňa 30. januára 2014 okresný súd uznesením č. k. 7 C 175/08-445 návrh odporcu na zloženie preddavku na trovy konania zamietol.

Dňa 13. júna 2014 zákonná sudkyňa dala „súhlas k zapožičaniu spisu na ÚS SR“.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom   konania pred   ústavným súdom   bolo posúdenie,   či   vo   veci   o náhradu škody   postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   7   C   175/08   (pôvodne vedenom pod sp. zn. 7 C 202/08) dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov(...)

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu   (povahu   veci)   v posudzovanom   konaní   a jeho   význam   pre   sťažovateľa   (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie v napadnutom   konaní po   skutkovej   stránke   je   nepochybne   zložitejšie,   pretože   zmenou okruhu účastníkov konania sa aj skutkové posúdenie veci počas konania menilo. Avšak napriek tomu, že zdĺhavý priebeh napadnutého konania ústavný súd nemôže pripísať iba na vrub   zložitosti   veci,   na   túto   okolnosť   nemohol   neprihliadať   pri   určení   primeraného finančného zadosťučinenia. Po právnej stránke možno danú vec považovať za štandardnú, nijako sa nevymykajúcu bežnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.

Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky v preskúmavanej veci,   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   významnú   okolnosť,   ktorá   by   mala   byť   osobitne zohľadnená   na   ťarchu   sťažovateľky   (jej   zástupcov),   hoci   je   pravdou,   že   opakovane požiadala   o odročenie   už   nariadeného   pojednávania,   a tým   došlo   nesporne   k predĺženiu napadnutého konania. Je tiež pravda, že sťažovateľka opakovane požiadala o zmenu svojho pôvodného žalobného návrhu, avšak využitie možností daných navrhovateľom procesnými predpismi (napr. podľa Občianskeho súdneho poriadku) na uplatňovanie a presadzovanie ich   práva   v občianskom   súdnom   konaní   síce   spôsobuje   predĺženie   priebehu   konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (napr. I. ÚS 31/01).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci a predovšetkým poukazuje na to, že nemožno pochybovať o tom, že povaha danej veci, t. j. náhrada   škody   si   vyžaduje   osobitnú   starostlivosť   všeobecného   súdu   o naplnenie   účelu konania,   čo   okrem   iného   znamená,   že   všeobecný   súd   má   povinnosť   organizovať   svoj procesný   postup   tak,   aby   vec   bola   čo   najrýchlejšie   prerokovaná   a skončená,   aby   sa   čo najskôr   odstránil   stav   právnej   neistoty   účastníkov   konania.   Ústavný   súd   konštatuje,   že trvanie napadnutého konania už takmer 6 rokov bez meritórneho rozhodnutia na okresnom súde   je   v kontexte   nároku   o náhradu   škody   už   samo   osebe   neprimerané.   Okrem   toho okresný súd bol danej veci aj opakovane krátkodobo bez akýchkoľvek dôvodov nečinný, a to konkrétne od 14. septembra 2012 do 1. februára 2013 (štyri mesiace), od 4. júla 2013 do 30. januára 2014 (šesť mesiacov) a od 30. januára 2014 do 13. júna 2014 (štyri mesiace). Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas minimálne štrnásť   mesiacov   súd   nevykonával   vo   veci   úkony,   ktoré   mali   smerovať   k   odstráneniu právnej   neistoty,   v ktorej   sa   sťažovateľka   ako   navrhovateľka   v predmetnej   veci   počas súdneho   konania   nachádzala,   čo   je   základným   účelom   práva   zaručeného   v citovanom článku   ústavy   (pozri   napr.   I.   ÚS   41/02).   K uvedenej   nečinnosti,   a teda   k zbytočným prieťahom   pritom   nedošlo   v dôsledku   zložitosti   veci   ani   správania   účastníkov,   ale v dôsledku postupu súdu. Ústava pritom v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti,   aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci – a teda vykonanie spravodlivosti – bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľky   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods.   2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa   čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka požadovala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, pričom „uplatnená   nemajetková   ujma   vyplýva   z   jeho   pocitu   neistoty,   bezmocnosti, beznádeje, ďalšej morálnej ujmy v kontexte viac ako 5 rokov od uplatnenia práva na súde“. Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku.   Ústavný   súd   preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   jej   aj   finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky, ako aj vzhľadom na povahu veci považuje za primerané vo výške 1 000 €.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za dva úkony   právnej   služby   (prevzatie   a príprava   zastúpenia   a   spísanie   ústavnej   sťažnosti z 22. novembra 2013). Za dva úkony vykonané v roku 2013 patrí odmena v sume dvakrát po 130,16 € a režijný paušál v sume dvakrát po 7,81 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú sumu 275,94 €, ku ktorej bolo treba pripočítať 20 % DPH, teda sumu 55,18 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkove sumu 331,12 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľky rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. októbra 2014