znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 189/06-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. mája 2006 predbežne prerokoval sťažnosť Z. K., trvale bytom B., zastúpenej advokátkou JUDr. D. Š., so sídlom B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 4 E 185/2004 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Z. K. o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. mája 2006 doručená sťažnosť Z. K., trvale bytom B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr.   D.   Š.,   so   sídlom   B.,   v ktorej   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 E 185/2004.

Zo   sťažnosti   a jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľka   podala   28.   októbra   2004   na okresnom   súde   návrh   na   nariadenie   výkonu   rozhodnutí,   o ktorom   okresný   súd   viedol konanie pod sp. zn. 4 E 185/2004. Z dôvodu nečinnosti okresného súdu podala sťažovateľka 23. marca 2006 sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu, ktorý sťažnosť v odpovedi z 19. apríla 2006 uznal za dôvodnú a sťažovateľke oznámil, že vo veci zistil prieťahy   v konaní   od   2.   novembra   2004   do   4.   apríla   2006,   kedy   okresný   súd   vydal uznesenie podľa § 372m Občianskeho súdneho poriadku, ktoré jej bude doručené poštou.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyniesol nález   : „nekonaním   Okresného   súdu   Bratislava   I.   bolo   porušené   právo   sťažovateľky zakotvené   v článku   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a priznáva   sa   jej   finančné zadosťučinenie 35.000,- Sk, ktoré jej budú vyplatené do jedného mesiaca od právoplatnosti nálezu. Právnej zástupkyni sťažovateľky JUDr. D. Š. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia 5.788,- Sk /2 právne úkony á 2.730,- Sk, prevzatie + príprava, písomné podanie, 2 x režijný paušál á 164,- Sk/, ktorá jej bude vyplatená do jedného mesiaca od právoplatnosti nálezu.“.

V súvislosti   s prípravou   predbežného   prerokovania   sťažnosti   podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd na okresnom súde zistil, že uznesením č. k. 4 E 185/2004-7 zo 4. apríla 2006 okresný súd zastavil konanie o výkon rozhodnutia   vedené pod   sp.   zn.   4   E   185/2004.   Predmetné uznesenie bolo sťažovateľke doručené 11. apríla 2006 a právoplatnosť nadobudlo 18. apríla 2006.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnú neopodstatnenosť podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu ide vtedy, ak namietaným   postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť   k porušeniu   toho   základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú je preto   možné   považovať takú   sťažnosť,   pri   predbežnom   prerokovaní ktorej   ústavný   súd nezistil   žiadnu   možnosť   porušenia   označeného   práva   alebo   slobody,   reálnosť   ktorej   by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, II. ÚS 70/00, I. ÚS 56/03, IV. ÚS 59/03).

Pri   posudzovaní   sťažností   namietajúcich   porušenie   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza ústavný súd zo svojej judikatúry (I. ÚS 34/99, II. ÚS 32/00, I. ÚS 116/02, IV. ÚS 61/02), podľa ktorej poskytuje ochranu základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k porušeniu namietaného práva dochádza alebo porušenie v tomto čase ešte trvalo. Právoplatnosťou konečného rozhodnutia všeobecného súdu dochádza podľa názoru ústavného súdu k odstráneniu právnej neistoty účastníka konania, a preto považuje sťažnosť doručenú ústavnému súdu po právoplatnom skončení veci za zjavne neopodstatnenú.

Konanie o výkon rozhodnutia vedené na okresnom súde pod sp. zn. 4 E 185/2004 právoplatne skončilo 18. apríla 2006. Uznesenie o zastavení konania zo 4. apríla 2006 bolo sťažovateľke doručené 11. apríla 2006 a sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 5. mája 2006.

Keďže   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   ústavný   súd   zistil,   že   konanie, v ktorom sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bolo právoplatne skončené ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, t. j. právna neistota sťažovateľky bola v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu odstránená, ústavný súd odmietol sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. mája 2006