znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 188/2015-36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. júla 2015 v senátezloženom   z   predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   a   zo   sudcov   Sergeja   Kohutaa Ladislava Orosza (sudca spravodajca) v konaní o sťažnosti ⬛⬛⬛⬛ a,   obaja   bytom ⬛⬛⬛⬛,   zastúpených   RASLEGAL,   s.   r.   o.,Františkánske   námestie   3,   Bratislava,   konajúca   prostredníctvom   advokáta   a   konateľaJUDr. Slavomíra   Rabatina,   ktorou   namietajú   porušenie   svojho   základného   právana prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskejrepubliky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súduBratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 187/2005, za účasti Okresného súduBratislava III, takto

r o z h o d o l :

1.   Základné   právo ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ na   prerokovanie   vecibez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právona prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III v   konanívedenom pod sp. zn. 11 C 187/2005 p o r u š e n é   b o l i.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   III p r i k a z u j e,   aby   v   konaní   vedenompod sp. zn. 11 C 187/2005 konal bez zbytočných prieťahov.

3. ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a   finančné zadosťučineniekaždému v sume po 4 000 € (slovom štyritisíc eur), ktoré j e im Okresný súd Bratislava IIIp o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava III j e   p o v i n n ý uhradiť ⬛⬛⬛⬛ a trovy konania v sume 360,19 € (slovom tristošesťdesiat eur a devätnásť centov) naúčet   RASLEGAL,   s.   r.   o.,   Františkánske   námestie   3,   Bratislava,   do   dvoch   mesiacovod právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola22. decembra 2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, obaja bytom ⬛⬛⬛⬛ (spolu ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených RASLEGAL, s. r. o.,Františkánske   námestie   3,   Bratislava,   konajúca   prostredníctvom   advokáta   a   konateľaJUDr. Slavomíra   Rabatina,   ktorou   namietajú   porušenie   svojho   základného   právana prerokovanie   veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehotepodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konanívedenom pod sp. zn. 11 C 187/2005 (ďalej len „napadnuté konanie“).

Z vyžiadaného spisu a zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia sú právnymi nástupcamipôvodného   odporcu   (sú   jeho   rodičmi,   pozn.)   v   konaní   vedenom   okresným   súdompod sp. zn. 11 C 187/2005 o zaplatenie istiny 93 097,64 € s príslušenstvom z dôvodu úhradynákladov   spojených   s   investíciou   do   nehnuteľnosti   vo   vlastníctve   pôvodného   odporcu.Návrh na začatie konania bol okresnému súdu doručený 9. mája 2005. Sťažovatelia sa staliúčastníkmi konania na základe univerzálnej sukcesie z dôvodu úmrtia pôvodného odporcu3. septembra 2010.

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uvádzajú:„Do úmrtia pôvodného žalovaného trvalo konanie vyše 5 rokov a neuskutočnilo sa ani jedno pojednávanie v merite veci. Napriek tomu, že súd v tomto období rozhodoval najmä o opakovaných návrhoch žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia, (ktorým bolo opakovane vyhovené), v tomto období došlo aj k viacerým procesným pochybeniam na strane   konajúceho   súdu.   V   dôsledku   toho   boli   viaceré   rozhodnutia   porušovateľa o predbežnom opatrení odvolacím súdom zmenené resp. zrušené a vrátené súdu prvého stupňa   na   ďalšie   konanie.   Príkladmo   možno   uviesť   rozhodnutia   odvolacieho   súdu sp. zn. 3 Co 37/06 z 30. 10. 2007, 3 Co 135/08, 3 Co 136/08, 3 Co 137/08 z 28. 8. 2008, ktorým boli zrušené uznesenia súdu prvého stupňa z 11. 1. 2006 a 3. 1. 2008 z dôvodu nedôsledného a predčasného postupu súdu prvého stupňa pri rozhodovaní o procesných návrhoch žalobcu. Ďalším dôkazom procesného pochybenia porušovateľa je aj uznesenie odvolacieho   súdu   sp.   zn.   3   Co   8/2012   z   9.   2.   2012,   ktorým   bolo   zrušené   uznesenie prvostupňového súdu o nezrušení predbežného opatrenia pre nepreskúmateľnosť.

Po vstupe sťažovateľov do konania sa konalo prvé pojednávanie (čo bolo vôbec prvé pojednávanie   vo   veci   samej   v   predmetnom   konaní)   až   dňa   22.   3.   2012.   Odvtedy   sa uskutočnilo niekoľko pojednávaní, avšak od posledného pojednávania (15. 1. 2013), ktoré bolo odročené na neurčito za účelom vykonania znaleckého dokazovania, nebolo za takmer 2 roky opätovne vytýčené ďalšie pojednávanie vo veci. Znalecké dokazovanie bolo síce súdom nariadené uznesením z 4. 3. 2013, avšak znalecký posudok bol znalcom vypracovaný až 21. 2. 2014. To znamená, že tento úkon, ktorého vykonanie mohol súd priamo ovplyvniť (včasným   vyplatením   preddavku   a   včasným   zaslaním   spisu   znalcovi)   trval   takmer   rok. Sám znalec pritom listom z 18. 4. 2013 urgoval súd o zaslanie súdneho spisu a poskytnutie preddavku na znalecké dokazovanie. Opätovne znalec žiadal súd o poskytnutie preddavku v liste z 20. 11. 2013. Z uvedeného vyplýva, že tieto prieťahy v znaleckom dokazovaní a teda aj v konaní vo veci samej nespôsobil znalec, ale porušovateľ.

Uznesením   z   5.   12.   2013   súd   prvého   stupňa   rozhodol   o   zrušení   predbežného opatrenia nariadeného súdom ešte dňa 10. 10. 2008 len v   časti týkajúceho sa zákazu prenájmu nehnuteľnosti. Aj toto uznesenie porušovateľa však bolo vydané so zásadnou chybou   (absencia   zamietavého   výroku   v   rozhodnutí).   To   súd   napravil   až   na   základe odvolania sťažovateľov z 30. 12. 2013, keď súd vydal dňa 20. 1. 2014 opravné uznesenie. Odvtedy sa vo veci samej nekonalo, nakoľko zrejme celý spis bol postúpený na Krajský súd v Bratislave na rozhodnutie o našom odvolaní z 30.12.2013, pričom do dnešného dňa tak nebolo v predmetnej veci o našom odvolaní rozhodnuté.“

Podľa   názoru   sťažovateľov „...   postup   porušovateľa   v   konaní   vedenom pod spis. zn. 11 C 187/2005 nemožno hodnotiť ako rešpektovanie čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Naopak, na základe uvedeného namietame, že porušovateľ svojím postupom v predmetnej veci porušil základné právo sťažovateľov i ich právneho predchodcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

V súlade s už citovaným nálezom IV. ÚS 75/05 z 25. 8. 2005 sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd preskúmal a zohľadnil celkovú dĺžku konania sp. zn. 11 C 187/2005 a teda aj obdobie, v ktorom bol účastníkom konania právny predchodca sťažovateľov.“.

Sťažovatelia   žiadajú   o   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučineniav sume 5 000 € pre každého z nich, keďže „... Stav neistoty ohľadne uplatneného nároku, ako už bolo uvedené vyššie, sa plynutím času značne prehlbuje a riziko potenciálneho zásahu do majetkovej sféry sťažovateľov sa len zvyšuje. V prípade eventuálneho úspechu žalobcu v konaní sp. zn. 11 C 187/2005, t. j. v prípade priznania aspoň časti zo žalovanej pohľadávky budú sťažovatelia povinní znášať okrem iného aj neprimerane vysoké úroky z omeškania (16,5 %) za celé doterajšie obdobie súdneho konania, ktoré by sťažovatelia znášať nemuseli, ak by porušovateľ o nároku žalobcov rozhodol v primeranej lehote.“.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súdnálezom takto rozhodol:

„a/   Základné   právo ⬛⬛⬛⬛...   a ⬛⬛⬛⬛...   na   prerokovanie a rozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, boli postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod spis. zn. 11 C 187/2005 porušené.

b/ Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Bratislava III, aby v konaní 11 C 187/2005 konal ďalej bez zbytočných prieťahov.

c/ Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľom ⬛⬛⬛⬛... a ⬛⬛⬛⬛...   primerané   finančné   zadosťučinenie   a   to   každému   zo   sťažovateľov samostatne vo výške 5.000,- € (slovom: päťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný   vyplatiť   sťažovateľom   v   lehote   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.

d/ Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľom ⬛⬛⬛⬛... a ⬛⬛⬛⬛...   náhradu   trov   konania   /   právneho   zastúpenia   vo   výške   360,19   € vrátane   DPH   (2x2   úkony   právnej   služby   [prevzatie   a   príprava   zastúpenia   +   návrh na začatie konania] po 67 € + 2x2 režijné paušály vo výške 8,04 € + 20% DPH), ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný zaplatiť sťažovateľom na účet ich právneho zástupcu, advokátskej kancelárie RASLEGAL, s. r. o..., v lehote do dvoch mesiacov právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Ešte pred predbežným prerokovaním ústavný súd požiadal predsedu okresného súduo vyjadrenie k sťažnosti. Na žiadosť ústavného súdu reagoval predseda okresného súduv prípise sp. zn. Spr 3152/2015 zo 6. marca 2015, v ktorom okrem prehľadu procesnýchúkonov uviedol:

„... konanie vzhľadom k tomu, že začalo v máji 2005 a do dnešného dňa nebolo vo veci meritórne rozhodnuté trvá neprimerane dlho, avšak ako som už vyššie uviedol, navrhujem   ústavnému   súdu,   aby   vo   svojom   rozhodnutí   zohľadnil   najmä   tú   skutočnosť, že najmä v období keď účastníkom bol právny predchodca odporcov v období rokov 2005 - 2010   to   bol   práve   on,   ktorý   bránil   meritórnemu   začatiu   konania   vo   veci   samej nedostavovaním   sa   na   pojednávanie   resp.   opakovanými   žiadosťami   o   jeho   odročenie. Potom ako nastúpili do konania sťažovatelia, súd plynulo od roku 2012 vo veci konal. Pokiaľ aj od uplynutia nariadenia znaleckého dokazovania 04. 03. 2013 do jeho ukončenia 24. 02. 2014 uplynul dlhší časový úsek, čo som konštatoval i v odpovedi na sťažnosť, keď som túto kvalifikoval z titulu prieťahov v konaní ako dôvodnú, tento prieťah však nemožno kvalifikovať   ako   porušenie   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv,   prípadne porušenie   článku   48   ods.   2   Ústavy   SR.   Z   tohto   pohľadu   sa   javí   žiadosť   o   primerané zadosťučinenie vo výške 5.000,- Eur každému z odporcov za zrejme neprimeraný.“

Uznesením č. k. II. ÚS 188/2015-23 z 26. marca 2015 ústavný súd prijal sťažnosťsťažovateľov na ďalšie konanie v rozsahu namietaného porušenia ich základného právana prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   právana prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 187/2005.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval ústavný súd predsedu okresného súdu,aby   prípadne   doplnil   predchádzajúce   vyjadrenie   okresného   súdu   k   sťažnosti   a   zároveňoznámil, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predseda okresného súduv prípise sp. zn. Spr. 3152/2015 z 13. mája 2015 oznámil, že súhlasí s tým, aby ústavný súdupustil   od   ústneho   pojednávania,   a   pridržiava   sa   svojho   pôvodného   vyjadreniasp. zn. Spr 3152/2015 zo 6. marca 2015.

Následne   ústavný   súd   vyzval   právnu   zástupkyňu   sťažovateľov,   aby   sa   vyjadrila,či trvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň jej zaslal vyjadrenia predsedu okresnéhosúdu sp. zn. Spr 3152/2015 zo 6. marca 2015 a z 13. mája 2015 na vedomie a prípadnézaujatie stanoviska.

Právna zástupkyňa sťažovateľov v podaní doručenom ústavnému súdu 29. mája 2015oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, a žiadala, „... aby Ústavný súd SR rozhodol v zmysle petitu našej sťažnosti z 22. 12. 2014“.

Vzhľadom   na   oznámenia   právnej   zástupkyne   sťažovateľov   a   predsedu   okresnéhosúdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlades § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizáciiÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania,pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný   súd   zisťoval   skutočnosti   o   doterajšom   priebehu   napadnutého   konaniazo sťažnosti, z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. 11 C 187/2005 a z písomného vyjadreniapredsedu   okresného   súdu,   ktorý   v   rámci   podrobného   prehľadu   procesných   úkonovvykonaných v napadnutom konaní najmä uviedol:

„Návrhom   na   začatie   konania,   ktorý   bol   súdu   doručený   dňa   9.   5.   2005   sa navrhovateľ (COLONIAL, spol. s r.o.) domáhal, aby súd zaviazal odporcu ( ) zaplatiť   mu   2.804.659,60   Sk   s   príslušenstvom,   z   titulu   náhrady   nákladov   adaptácie rodinného domu na reštauráciu.

Dňa 13. 6. 2005 súd vydal platobný rozkaz, voči ktorému podal odporca odôvodnený odpor... pojednávanie bolo vytýčené na 3. 11. 2005.

Navrhovateľ podal dňa 17. 10. 2005 návrh na zmenu účastníka, z dôvodu postúpenia pohľadávky. Termín pojednávania bol zmenený na 5. 12. 2005.

Dňa 29. 11. 2005 podal navrhovateľ návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorému súd dňa 7. 12. 2005 vyhovel, rozhodnutím č. k. 11C/187/2005-203. Rozhodnutím zo dňa   30.   10.   2007   krajský   súd   napadnuté   uznesenie   zmenil   a   návrh   na   nariadenie predbežného opatrenia zamietol, spis bol súdu prvého stupňa doručený dňa 20. 11. 2007. Uznesením zo dňa 23. 12. 2005 11C/187/2005-226 v spojení s opravným uznesením zo dňa 30. 11. 2007 súd pripustil, aby do konania na miesto navrhovateľa vstúpil. Toto rozhodnutie bolo krajským súdom potvrdené.

Dňa 15. 11. 2005 odporca žiadal vydanie predbežného opatrenia, o jeho návrhu súd rozhodol   uznesením   č.   k.   11C/187/2005-227   zo   dňa   11.   1.   2006.   Uznesením   zo   dňa 28. 8. 2008 krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 3. 12. 2007 podal COLONIAL, spol. s. r. o., návrh na vydanie predbežného opatrenia, návrh bol vzatý späť a konanie uznesením zo dňa 1. 2. 2008 č. k. 11C/187/2005- 313 zastavené.

Dňa 19. 12. 2007 navrhovateľ (Ing. Kalný) podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia.

Uznesením   č.   k.   11C/187/2005-228   zo   dňa   3.   1.   2008   súd   nariadil   predbežné opatrenie,   ktorým   zakázal   odporcovi   nakladať   s   predmetnými   nehnuteľnosťami.   Aj   toto uznesenie krajský súd uznesením zo dňa 28. 8. 2008 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Spis bol súdu prvého stupňa doručený dňa 10. 9. 2008.

Návrhom, ktorý bol súdu doručený dňa 17. 9. 2008, navrhovateľ žiadal vydanie predbežného   opatrenia.   Uznesením   č.   k.   11C/187/2005-345   zo   dňa   10.   10.   2008   súd nariadil predbežné opatrenie. Dňa 10. 10. 2008 uznesením č. k. 11C/187/2005-341 súd zamietol návrh odporcu na nariadenie predbežného opatrenia. Krajský súd o opravných prostriedkoch rozhodol uznesením zo dňa 9. 2. 2009 tak, že obe odvolania odmietol. Spis bol súdu prvého stupňa doručený dňa 11. 2. 2009.

Uznesením   č.   k.   11C/187/2005-341   zo   dňa   10.   10.   2008   súd   návrh   odporcu na vydanie   predbežného   opatrenia   zamietol,   zároveň   zamietol   aj   návrh   spoločnosti COLONIAL, spol. s r. o., na vydanie predbežného opatrenia.

Uznesením č. k. 11C/187/2005-345 zo dňa 10. 10. 2008 súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal nakladať s nehnuteľnosťami.

Vo veci bol vytýčený termín na deň 16. 12. 2008, na ktorý sa odporca ospravedlnil a žiadal odročenie. Súd stanovil nový termín na 24. 2. 2009. Tento termín bol zrušený z dôvodu podaného návrhu odporcu (spis na KS).

Na   odvolanie   krajský   súd   odvolanie   voči   uzneseniu   č.   k.   11C/187/2005-341 a odvolanie voči uzneseniu č. k. 11C/187/2005-345 odmietol.

Pojednávanie stanovené na deň 23. 2. 2009 bolo odročené z dôvodu PN PZN na deň 31. 3. 2009.

Dňa   25.   2.   2009   bol   súdu   doručený   návrh   odporcu   na   prerušenie   konania. Uznesením č. k. 11C/187/2005-404 zo dňa 27. 2. 2009 súd zamietol návrh odporcu zo dňa 25. 2. 2009 na prerušenie konania. Krajský súd uznesením zo dňa 6. 10. 2009 napadnuté uznesenie potvrdil, spis bol súdu doručený dňa 12. 11. 2009.

Vo   veci   bolo   nariadené   pojednávanie   na   26.   1.   2010,   na   ktoré   sa   odporca ospravedlnil a žiadal odročenie, z dôvodu práceneschopnosti. Súd nariadil pojednávanie na deň 25. 2. 2010. Ak na tento termín sa odporca ospravedlnil a žiadal pojednávanie odročiť z dôvodu práceneschopnosti.

Uznesením č. k. 11C/187/2005-449 zo dňa 8. 3. 2010 súd zamietol návrh odporcu zo dňa 15. 2. 2010 na prerušenie konania.

Krajský   súd   o   podanom   odvolaní   rozhodol   dňa   23.   12.   2010   tak,   že   uznesenie potvrdil. Spis bol súdu doručený dňa 17. 1. 2011.

Odporca zomrel   dňa   3.   9.   2010,   uznesením   zo   dňa   1.   2.   2011 č. k. 11C/187/2005-484 súd konanie prerušil do skončenia konania o dedičstve. Osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňa 14. 12. 2011.

Dňa 21. 9. 2011 bol súdu doručený návrh ⬛⬛⬛⬛, domnelého dediča, ktorým sa domáhal zrušenia predbežného opatrenia. Uznesením č. k. 11C/187/2005-499 zo dňa 17. 10. 2011 súd jeho návrh zamietol. Krajský súd rozhodnutím zo dňa 9. 2. 2012 napadnuté   uznesenie   zrušil   a   vec   vrátil   na   ďalšie   konanie.   Spis   bol   súdu   doručený dňa 17. 2. 2012.

Uznesením   zo   dňa   16.   3.   2012   súd   opätovne   rozhodol   o   návrhu   na   zrušenie predbežného opatrenia uznesením č. k. 11C/187/2005-541 tak, že návrh zamietol.

Vo veci bol vytýčený termín pojednávania na deň 22. 3. 2012, na ktorom súd otvoril pojednávanie vo veci samej a bol vypočutý navrhovateľ. Ďalší termín bol stanovený na deň 17. 5. 2012, na ktorom boli vypočutí odporcovia. Spis bol následne predložený na KS za účelom rozhodnutia o podanom odvolaní.

Uznesením zo dňa 29. 6. 2012 krajský súd napadnuté uznesenie č. k. 11C/187/2005- 541 zo dňa 16. 3. 2012 potvrdil. Spis bol súdu doručený dňa 3. 8. 2012.

Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 27. 9. 2012, ktoré sa uskutočnilo, bolo odročené na 27. 11. 2012, na ktorom navrhovateľ navrhol pristúpenie ďalšieho účastníka do konania. Pojednávanie bolo odročené na 15. 1. 2013.

Uznesením zo dňa 28. 11. 2012 č. k. 11C/187/2005-693 súd pripustil, aby na strane navrhovateľa pristúpila spoločnosť COLONIAL, spol. s r. o., zároveň pripustil zmenu petitu. Pojednávanie sa uskutočnilo dňa 15. 1. 2013, bolo odročené za účelom nariadenia znaleckého dokazovania.

Dňa   4.   3.   2013   súd   uznesením   č.   k.   11C/187/2005-744   nariadil   znalecké dokazovanie, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 3. 2013.

Dňa   2.   10.   2013   bol   súdu   doručený   návrh   odporcov   na   zrušenie   predbežného opatrenia.

Rozhodnutím zo dňa 5. 12. 2013,   č. k. 11C/187/2005-789 súd o danom návrhu rozhodol. Dňa 20. 1. 2014 bolo vydané doplňujúce uznesenie č. k. 11C/187/2005-815. Voči tomuto rozhodnutiu bolo podané odvolanie.

Dňa   24.   2.   2014   bol   súdu   zaslaný   znalecký   posudok,   ktorý   bol   doručovaný účastníkom konania a vec bola predložená krajskému súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní. Krajskému súdu bola vec predložená dňa 4. 3. 2014, vo veci nebolo doteraz rozhodnuté.“

Ústavný súd zo spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. 11 C 187/2005 zistil, žepopis   doterajšieho   priebehu   konania   obsiahnutý   vo   vyjadrení   predsedu   okresného   súduzodpovedá   obsahu   označeného   spisu,   a   preto   z   neho   pri   rozhodovaní   o   sťažnostisťažovateľov vychádzal. Navyše ústavný súd zistil, že Krajský súd v Bratislave (ďalej len„krajský   súd“)   uznesením   sp.   zn.   3   Co   37/06   z   30.   októbra   2007   zmenil   rozhodnutieokresného súdu sp. zn. 11 C 187/05 zo 7. decembra 2005 a návrh na nariadenie predbežnéhoopatrenia   zamietol   z   dôvodu „vážnych   procesných   pochybení“ súdu   prvého   stupňaa z dôvodu nedostatku aktívnej procesnej legitimácie.

Ústavný   súd   tiež   zistil,   že   krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   3   Co   136/08,sp. zn. 3 Co 137/08   z   28.   augusta   2008   zrušil   aj   uznesenia   okresného   súdusp. zn. 11 C 187/05 z 11. januára 2006 a z 3. januára 2008 a vec mu vrátil na ďalšie konaniez   dôvodu,   že   sa   účastníkovi   odňala   postupom   súdu   prvého   stupňa   možnosť   konaťpred súdom. Uznesením sp. zn. 3 Co 8/2012 z 9. februára 2012 krajský súd rovnako zrušilrozhodnutie okresného súdu sp. zn. 11 C 187/05 zo 17. októbra 2011 a vec mu vrátilna ďalšie   konanie   z dôvodu,   že   sa   účastníkovi   odňala   postupom   súdu   prvého   stupňamožnosť konať pred súdom.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah.Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Predmetom   konania   pred   ústavným   súdom   je   rozhodovanie   o   tom,   či   postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 187/2005 došlo k porušeniu základnéhopráva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1dohovoru.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstráneniestavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecnéhosúdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sarozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatnýmrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenieprávnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalejlen „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konaniapostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľaktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vecbola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca   je   podľa   §   117   ods.   1   OSP   povinný   urobiť   vhodné   opatrenia,   aby   sazabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významnápovinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 a 4 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môžeodročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročeniepojednávania,   bez   zbytočného   odkladu   informuje   tých,   ktorí   boli   predvolaní   aleboupovedomení. Súd spravidla uvedie deň, keď sa bude konať nové pojednávanie. Dôvodna odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súladeso svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňujetri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),správanie   účastníka   súdneho   konania   (2)   a   postup   samotného   súdu   (3).   V   súlades judikatúrou   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   ústavný   súd   v   rámci   prvého   kritériaprihliada   aj   na   predmet   sporu   (povahu   veci)   v   posudzovanom   konaní   a   jeho   význampre sťažovateľa   (I.   ÚS   19/00,   II.   ÚS   32/02,   IV.   ÚS   187/07).   Podľa   uvedených   kritériíposudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.

1. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súdkonštatuje, že spory o zaplatenie peňažnej sumy s príslušenstvom z titulu nájomných zmlúv,ktoré   tvoria   aj   podstatu   namietaného   konania,   patria   do   bežnej   rozhodovacej   agendyvšeobecných súdov.   Keďže   v danej veci je   potrebné vykonať   dokazovanie v   súvislostis preukazovaním, či došlo k zhodnoteniu nehnuteľnosti, ústavný súd pripúšťa určitú mierufaktickej zložitosti namietaného konania. Zároveň ale ústavný súd konštatuje, že faktickázložitosť veci nemôže ospravedlniť stav, v akom sa namietané konanie nachádzalo v časedoručenia sťažnosti ústavnému súdu, možno ju však zohľadniť pri rozhodovaní o výškeprimeraného finančného zadosťučinenia.

2.   Správanie   sťažovateľa   ako   účastníka   konania   je   druhým   kritériom,   ktoré   sauplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru. Ústavný súd zo zapožičaného súdneho spisu nezistil žiadnu významnú okolnosť,ktorú by bolo potrebné pripísať na ťarchu sťažovateľov, ktorí sú účastníkmi napadnutéhokonania, v súvislosti s prieťahmi v tomto konaní.

Pri   hodnotení   správania   pôvodného   odporcu   (sťažovatelia   vstúpili   do konaniana základe univerzálnej sukcesie) ústavný súd konštatuje, že na celkovej dĺžke konania malsvoj podiel aj pôvodný odporca najmä tým, že sa v období od decembra 2008 do februára2010 spolu štyrikrát neustanovil na pojednávanie, avšak svoju neprítomnosť ospravedlnilpráceneschopnosťou. V konečnom dôsledku to však vzhľadom na celkovú dĺžku konanianemalo podstatný vplyv na jeho doterajší priebeh.

V nadväznosti   na   uvedené   ústavný   súd   poznamenáva,   že   univerzálna   sukcesia(na rozdiel od singulárnej sukcesie) vyvoláva automaticky aj procesnoprávne nástupníctvo,konajúci súd nemusí o pripustení tejto zmeny rozhodnúť svojím uznesením. Keďže prizmene   účastníkov   nedochádza   k   vzniku   nového   procesnoprávneho   vzťahu,ale k procesnoprávnemu   nástupníctvu   do   už   existujúceho   procesnoprávneho   vzťahu(m. m. I. ÚS 52/01, I. ÚS 102/05), ústavný súd nemá pochybnosť o tom, že sťažovateliamôžu uplatňovať právo na konanie bez zbytočných prieťahov aj pre štádium konania, ktorétejto zmene predchádzalo.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   hodnotením   postupu   okresného   súduv namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorejzbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecnéhosúdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne kodstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).

Rozhodujúce   pochybenie   okresného   súdu   podľa   názoru   ústavného   súdu   spočívav tom, že konanie ako celok je poznačené neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťousúvisiacou najmä s rozhodovaním o návrhoch účastníkov konania, ktorými sa domáhalipredbežnej úpravy   právnych   vzťahov bez toho, aby   konal   vo veci samej.   Ústavný   súdpoukazuje tiež na dôvody, pre ktoré boli predbežné opatrenia nariadené okresným súdomzrušené súdom druhého stupňa (uznesením sp. zn. 3 Co 37/06 z 30. októbra 2007 zmenilrozhodnutie okresného súdu sp. zn. 11 C 187/05 zo 7. decembra 2005 a návrh na nariadeniepredbežného opatrenia zamietol z dôvodu „vážnych procesných pochybení“ súdu prvéhostupňa   a   z   dôvodu   nedostatku   aktívnej   procesnej   legitimácie,   uznesenímsp. zn. 3 Co 136/08, sp. zn. 3 Co   137/08 z 28. augusta 2008 zrušil uznesenia okresnéhosúdu sp. zn. 11 C 187/05 z 11. januára 2006 a z 3. januára 2008 a vec mu vrátil na ďalšiekonanie z dôvodu, že sa účastníkovi odňala postupom súdu prvého stupňa možnosť konaťpred súdom, uznesením sp. zn. 3 Co 8/2012 z 9. februára 2012 zrušil rozhodnutie okresnéhosúdu sp. zn. 11 C 187/05 zo 17. októbra 2011 a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, žesa účastníkovi odňala postupom súdu prvého stupňa možnosť konať pred súdom). Takýtopostup nesmeruje efektívne k odstráneniu stavu právnej neistoty účastníka konania, a pretonie je zlučiteľný so základným právom sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov.

Zohľadňujúc   aj   doterajšiu   neprimeranú   dĺžku   namietaného   konania   (desať   rokovbez rozhodnutia vo veci samej), ústavný súd dospel k záveru, že v jeho doterajšom priebehudošlo   k   zbytočným   prieťahom,   ktoré   boli   spôsobené   najmä   neefektívnou,   resp.nesústredenou   činnosťou   okresného   súdu.   Na   tomto   základe   ústavný   súd   rozhodol,že postupom   okresného   súdu   v   namietanom   konaní   bolo   porušené   základné   právosťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a ich právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1výroku tohto nálezu).

Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   napadnuté   konanie   nebolo   v   čase   rozhodovaniaústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázalokresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 187/2005 konal bez zbytočnýchprieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

IV.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančnézadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súdrozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právoalebo   slobodu   porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacovod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušenéhozákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorývyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkazna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).

Sťažovatelia sa domáhajú priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 5000 € pre každého z nich z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.

Pri   rozhodovaní   o   primeranom   finančnom   zadosťučinení   ústavný   súd   vychádzazo zásad   spravodlivosti,   z   ktorých   vychádza   aj   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   ktorýspravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľomna konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom   na   charakter   neefektívnej   činnosti   okresného   súdu,   berúc   do   úvahydoterajšiu   neprimeranú   dĺžku   napadnutého   konania,   ako   i skutočnosť,   že   ide   o konaniefakticky   zložitejšie,   dospel   ústavný   súd   k   záveru,   že   v   danom   prípade   bude   priznaniefinančného   zadosťučinenia   v   sume   4   000   €   pre   každého   z nich   primerané   konkrétnymokolnostiam prípadu (bod 3 výroku tohto nálezu).

Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, abyúplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd v zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trovkonania   sťažovateľov,   ktoré   im   vznikli   v   súvislosti   s   ich   právnym   zastupovanímRASLEGAL,   s.   r.   o.,   Františkánske   námestie   3,   Bratislava.   Ústavný   súd   vychádzalpri rozhodovaní   o   priznaní   trov   konania   z   priemernej   mesačnej   mzdy   zamestnancahospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2013, ktorá bola 804 € (za 2 úkony urobenév roku 2014).

Úhradu   priznal   za   dva   úkony   právnej   služby   vykonané   (prevzatie   a   prípravuzastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2, § 13a ods. 1písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republikyč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služiebv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Každému zo sťažovateľov priznal za každý úkon vykonaný v roku 2014 sumu 134 €,čo po znížení o 50 % podľa § 13 ods. 2 vyhlášky predstavuje sumu 268 € a režijný paušál(§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony pri dvoch sťažovateľoch vykonané v roku 2014 po 8,04 €,čo spolu predstavuje sumu 300,16 €, ktorú bolo potrebné zvýšiť o 20 % DPH, keďže právnazástupkyňa sťažovateľov je platcom DPH; celková odmena za poskytnuté právne služby takpredstavuje sumu 360,19 € (bod 4 výroku tohto nálezu).

Priznanú   úhradu   trov   konania   je   okresný   súd   povinný   zaplatiť   na   účet   právnejzástupkyne sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jehodoručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 29. júla 2015