SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
II. ÚS 188/2015-36
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. júla 2015 v senátezloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohutaa Ladislava Orosza (sudca spravodajca) v konaní o sťažnosti ⬛⬛⬛⬛ a, obaja bytom ⬛⬛⬛⬛, zastúpených RASLEGAL, s. r. o.,Františkánske námestie 3, Bratislava, konajúca prostredníctvom advokáta a konateľaJUDr. Slavomíra Rabatina, ktorou namietajú porušenie svojho základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súduBratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 187/2005, za účasti Okresného súduBratislava III, takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právona prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konanívedenom pod sp. zn. 11 C 187/2005 p o r u š e n é b o l i.
2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e, aby v konaní vedenompod sp. zn. 11 C 187/2005 konal bez zbytočných prieťahov.
3. ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučineniekaždému v sume po 4 000 € (slovom štyritisíc eur), ktoré j e im Okresný súd Bratislava IIIp o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý uhradiť ⬛⬛⬛⬛ a trovy konania v sume 360,19 € (slovom tristošesťdesiat eur a devätnásť centov) naúčet RASLEGAL, s. r. o., Františkánske námestie 3, Bratislava, do dvoch mesiacovod právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola22. decembra 2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, obaja bytom ⬛⬛⬛⬛ (spolu ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených RASLEGAL, s. r. o.,Františkánske námestie 3, Bratislava, konajúca prostredníctvom advokáta a konateľaJUDr. Slavomíra Rabatina, ktorou namietajú porušenie svojho základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehotepodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konanívedenom pod sp. zn. 11 C 187/2005 (ďalej len „napadnuté konanie“).
Z vyžiadaného spisu a zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia sú právnymi nástupcamipôvodného odporcu (sú jeho rodičmi, pozn.) v konaní vedenom okresným súdompod sp. zn. 11 C 187/2005 o zaplatenie istiny 93 097,64 € s príslušenstvom z dôvodu úhradynákladov spojených s investíciou do nehnuteľnosti vo vlastníctve pôvodného odporcu.Návrh na začatie konania bol okresnému súdu doručený 9. mája 2005. Sťažovatelia sa staliúčastníkmi konania na základe univerzálnej sukcesie z dôvodu úmrtia pôvodného odporcu3. septembra 2010.
Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uvádzajú:„Do úmrtia pôvodného žalovaného trvalo konanie vyše 5 rokov a neuskutočnilo sa ani jedno pojednávanie v merite veci. Napriek tomu, že súd v tomto období rozhodoval najmä o opakovaných návrhoch žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia, (ktorým bolo opakovane vyhovené), v tomto období došlo aj k viacerým procesným pochybeniam na strane konajúceho súdu. V dôsledku toho boli viaceré rozhodnutia porušovateľa o predbežnom opatrení odvolacím súdom zmenené resp. zrušené a vrátené súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Príkladmo možno uviesť rozhodnutia odvolacieho súdu sp. zn. 3 Co 37/06 z 30. 10. 2007, 3 Co 135/08, 3 Co 136/08, 3 Co 137/08 z 28. 8. 2008, ktorým boli zrušené uznesenia súdu prvého stupňa z 11. 1. 2006 a 3. 1. 2008 z dôvodu nedôsledného a predčasného postupu súdu prvého stupňa pri rozhodovaní o procesných návrhoch žalobcu. Ďalším dôkazom procesného pochybenia porušovateľa je aj uznesenie odvolacieho súdu sp. zn. 3 Co 8/2012 z 9. 2. 2012, ktorým bolo zrušené uznesenie prvostupňového súdu o nezrušení predbežného opatrenia pre nepreskúmateľnosť.
Po vstupe sťažovateľov do konania sa konalo prvé pojednávanie (čo bolo vôbec prvé pojednávanie vo veci samej v predmetnom konaní) až dňa 22. 3. 2012. Odvtedy sa uskutočnilo niekoľko pojednávaní, avšak od posledného pojednávania (15. 1. 2013), ktoré bolo odročené na neurčito za účelom vykonania znaleckého dokazovania, nebolo za takmer 2 roky opätovne vytýčené ďalšie pojednávanie vo veci. Znalecké dokazovanie bolo síce súdom nariadené uznesením z 4. 3. 2013, avšak znalecký posudok bol znalcom vypracovaný až 21. 2. 2014. To znamená, že tento úkon, ktorého vykonanie mohol súd priamo ovplyvniť (včasným vyplatením preddavku a včasným zaslaním spisu znalcovi) trval takmer rok. Sám znalec pritom listom z 18. 4. 2013 urgoval súd o zaslanie súdneho spisu a poskytnutie preddavku na znalecké dokazovanie. Opätovne znalec žiadal súd o poskytnutie preddavku v liste z 20. 11. 2013. Z uvedeného vyplýva, že tieto prieťahy v znaleckom dokazovaní a teda aj v konaní vo veci samej nespôsobil znalec, ale porušovateľ.
Uznesením z 5. 12. 2013 súd prvého stupňa rozhodol o zrušení predbežného opatrenia nariadeného súdom ešte dňa 10. 10. 2008 len v časti týkajúceho sa zákazu prenájmu nehnuteľnosti. Aj toto uznesenie porušovateľa však bolo vydané so zásadnou chybou (absencia zamietavého výroku v rozhodnutí). To súd napravil až na základe odvolania sťažovateľov z 30. 12. 2013, keď súd vydal dňa 20. 1. 2014 opravné uznesenie. Odvtedy sa vo veci samej nekonalo, nakoľko zrejme celý spis bol postúpený na Krajský súd v Bratislave na rozhodnutie o našom odvolaní z 30.12.2013, pričom do dnešného dňa tak nebolo v predmetnej veci o našom odvolaní rozhodnuté.“
Podľa názoru sťažovateľov „... postup porušovateľa v konaní vedenom pod spis. zn. 11 C 187/2005 nemožno hodnotiť ako rešpektovanie čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Naopak, na základe uvedeného namietame, že porušovateľ svojím postupom v predmetnej veci porušil základné právo sťažovateľov i ich právneho predchodcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
V súlade s už citovaným nálezom IV. ÚS 75/05 z 25. 8. 2005 sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd preskúmal a zohľadnil celkovú dĺžku konania sp. zn. 11 C 187/2005 a teda aj obdobie, v ktorom bol účastníkom konania právny predchodca sťažovateľov.“.
Sťažovatelia žiadajú o priznanie primeraného finančného zadosťučineniav sume 5 000 € pre každého z nich, keďže „... Stav neistoty ohľadne uplatneného nároku, ako už bolo uvedené vyššie, sa plynutím času značne prehlbuje a riziko potenciálneho zásahu do majetkovej sféry sťažovateľov sa len zvyšuje. V prípade eventuálneho úspechu žalobcu v konaní sp. zn. 11 C 187/2005, t. j. v prípade priznania aspoň časti zo žalovanej pohľadávky budú sťažovatelia povinní znášať okrem iného aj neprimerane vysoké úroky z omeškania (16,5 %) za celé doterajšie obdobie súdneho konania, ktoré by sťažovatelia znášať nemuseli, ak by porušovateľ o nároku žalobcov rozhodol v primeranej lehote.“.
Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súdnálezom takto rozhodol:
„a/ Základné právo ⬛⬛⬛⬛... a ⬛⬛⬛⬛... na prerokovanie a rozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, boli postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod spis. zn. 11 C 187/2005 porušené.
b/ Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Bratislava III, aby v konaní 11 C 187/2005 konal ďalej bez zbytočných prieťahov.
c/ Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľom ⬛⬛⬛⬛... a ⬛⬛⬛⬛... primerané finančné zadosťučinenie a to každému zo sťažovateľov samostatne vo výške 5.000,- € (slovom: päťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný vyplatiť sťažovateľom v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
d/ Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľom ⬛⬛⬛⬛... a ⬛⬛⬛⬛... náhradu trov konania / právneho zastúpenia vo výške 360,19 € vrátane DPH (2x2 úkony právnej služby [prevzatie a príprava zastúpenia + návrh na začatie konania] po 67 € + 2x2 režijné paušály vo výške 8,04 € + 20% DPH), ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný zaplatiť sťažovateľom na účet ich právneho zástupcu, advokátskej kancelárie RASLEGAL, s. r. o..., v lehote do dvoch mesiacov právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
Ešte pred predbežným prerokovaním ústavný súd požiadal predsedu okresného súduo vyjadrenie k sťažnosti. Na žiadosť ústavného súdu reagoval predseda okresného súduv prípise sp. zn. Spr 3152/2015 zo 6. marca 2015, v ktorom okrem prehľadu procesnýchúkonov uviedol:
„... konanie vzhľadom k tomu, že začalo v máji 2005 a do dnešného dňa nebolo vo veci meritórne rozhodnuté trvá neprimerane dlho, avšak ako som už vyššie uviedol, navrhujem ústavnému súdu, aby vo svojom rozhodnutí zohľadnil najmä tú skutočnosť, že najmä v období keď účastníkom bol právny predchodca odporcov v období rokov 2005 - 2010 to bol práve on, ktorý bránil meritórnemu začatiu konania vo veci samej nedostavovaním sa na pojednávanie resp. opakovanými žiadosťami o jeho odročenie. Potom ako nastúpili do konania sťažovatelia, súd plynulo od roku 2012 vo veci konal. Pokiaľ aj od uplynutia nariadenia znaleckého dokazovania 04. 03. 2013 do jeho ukončenia 24. 02. 2014 uplynul dlhší časový úsek, čo som konštatoval i v odpovedi na sťažnosť, keď som túto kvalifikoval z titulu prieťahov v konaní ako dôvodnú, tento prieťah však nemožno kvalifikovať ako porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv, prípadne porušenie článku 48 ods. 2 Ústavy SR. Z tohto pohľadu sa javí žiadosť o primerané zadosťučinenie vo výške 5.000,- Eur každému z odporcov za zrejme neprimeraný.“
Uznesením č. k. II. ÚS 188/2015-23 z 26. marca 2015 ústavný súd prijal sťažnosťsťažovateľov na ďalšie konanie v rozsahu namietaného porušenia ich základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právana prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 187/2005.
Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval ústavný súd predsedu okresného súdu,aby prípadne doplnil predchádzajúce vyjadrenie okresného súdu k sťažnosti a zároveňoznámil, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predseda okresného súduv prípise sp. zn. Spr. 3152/2015 z 13. mája 2015 oznámil, že súhlasí s tým, aby ústavný súdupustil od ústneho pojednávania, a pridržiava sa svojho pôvodného vyjadreniasp. zn. Spr 3152/2015 zo 6. marca 2015.
Následne ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľov, aby sa vyjadrila,či trvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň jej zaslal vyjadrenia predsedu okresnéhosúdu sp. zn. Spr 3152/2015 zo 6. marca 2015 a z 13. mája 2015 na vedomie a prípadnézaujatie stanoviska.
Právna zástupkyňa sťažovateľov v podaní doručenom ústavnému súdu 29. mája 2015oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, a žiadala, „... aby Ústavný súd SR rozhodol v zmysle petitu našej sťažnosti z 22. 12. 2014“.
Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľov a predsedu okresnéhosúdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlades § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizáciiÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania,pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd zisťoval skutočnosti o doterajšom priebehu napadnutého konaniazo sťažnosti, z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. 11 C 187/2005 a z písomného vyjadreniapredsedu okresného súdu, ktorý v rámci podrobného prehľadu procesných úkonovvykonaných v napadnutom konaní najmä uviedol:
„Návrhom na začatie konania, ktorý bol súdu doručený dňa 9. 5. 2005 sa navrhovateľ (COLONIAL, spol. s r.o.) domáhal, aby súd zaviazal odporcu ( ) zaplatiť mu 2.804.659,60 Sk s príslušenstvom, z titulu náhrady nákladov adaptácie rodinného domu na reštauráciu.
Dňa 13. 6. 2005 súd vydal platobný rozkaz, voči ktorému podal odporca odôvodnený odpor... pojednávanie bolo vytýčené na 3. 11. 2005.
Navrhovateľ podal dňa 17. 10. 2005 návrh na zmenu účastníka, z dôvodu postúpenia pohľadávky. Termín pojednávania bol zmenený na 5. 12. 2005.
Dňa 29. 11. 2005 podal navrhovateľ návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorému súd dňa 7. 12. 2005 vyhovel, rozhodnutím č. k. 11C/187/2005-203. Rozhodnutím zo dňa 30. 10. 2007 krajský súd napadnuté uznesenie zmenil a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, spis bol súdu prvého stupňa doručený dňa 20. 11. 2007. Uznesením zo dňa 23. 12. 2005 11C/187/2005-226 v spojení s opravným uznesením zo dňa 30. 11. 2007 súd pripustil, aby do konania na miesto navrhovateľa vstúpil. Toto rozhodnutie bolo krajským súdom potvrdené.
Dňa 15. 11. 2005 odporca žiadal vydanie predbežného opatrenia, o jeho návrhu súd rozhodol uznesením č. k. 11C/187/2005-227 zo dňa 11. 1. 2006. Uznesením zo dňa 28. 8. 2008 krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Dňa 3. 12. 2007 podal COLONIAL, spol. s. r. o., návrh na vydanie predbežného opatrenia, návrh bol vzatý späť a konanie uznesením zo dňa 1. 2. 2008 č. k. 11C/187/2005- 313 zastavené.
Dňa 19. 12. 2007 navrhovateľ (Ing. Kalný) podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia.
Uznesením č. k. 11C/187/2005-228 zo dňa 3. 1. 2008 súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal odporcovi nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami. Aj toto uznesenie krajský súd uznesením zo dňa 28. 8. 2008 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Spis bol súdu prvého stupňa doručený dňa 10. 9. 2008.
Návrhom, ktorý bol súdu doručený dňa 17. 9. 2008, navrhovateľ žiadal vydanie predbežného opatrenia. Uznesením č. k. 11C/187/2005-345 zo dňa 10. 10. 2008 súd nariadil predbežné opatrenie. Dňa 10. 10. 2008 uznesením č. k. 11C/187/2005-341 súd zamietol návrh odporcu na nariadenie predbežného opatrenia. Krajský súd o opravných prostriedkoch rozhodol uznesením zo dňa 9. 2. 2009 tak, že obe odvolania odmietol. Spis bol súdu prvého stupňa doručený dňa 11. 2. 2009.
Uznesením č. k. 11C/187/2005-341 zo dňa 10. 10. 2008 súd návrh odporcu na vydanie predbežného opatrenia zamietol, zároveň zamietol aj návrh spoločnosti COLONIAL, spol. s r. o., na vydanie predbežného opatrenia.
Uznesením č. k. 11C/187/2005-345 zo dňa 10. 10. 2008 súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal nakladať s nehnuteľnosťami.
Vo veci bol vytýčený termín na deň 16. 12. 2008, na ktorý sa odporca ospravedlnil a žiadal odročenie. Súd stanovil nový termín na 24. 2. 2009. Tento termín bol zrušený z dôvodu podaného návrhu odporcu (spis na KS).
Na odvolanie krajský súd odvolanie voči uzneseniu č. k. 11C/187/2005-341 a odvolanie voči uzneseniu č. k. 11C/187/2005-345 odmietol.
Pojednávanie stanovené na deň 23. 2. 2009 bolo odročené z dôvodu PN PZN na deň 31. 3. 2009.
Dňa 25. 2. 2009 bol súdu doručený návrh odporcu na prerušenie konania. Uznesením č. k. 11C/187/2005-404 zo dňa 27. 2. 2009 súd zamietol návrh odporcu zo dňa 25. 2. 2009 na prerušenie konania. Krajský súd uznesením zo dňa 6. 10. 2009 napadnuté uznesenie potvrdil, spis bol súdu doručený dňa 12. 11. 2009.
Vo veci bolo nariadené pojednávanie na 26. 1. 2010, na ktoré sa odporca ospravedlnil a žiadal odročenie, z dôvodu práceneschopnosti. Súd nariadil pojednávanie na deň 25. 2. 2010. Ak na tento termín sa odporca ospravedlnil a žiadal pojednávanie odročiť z dôvodu práceneschopnosti.
Uznesením č. k. 11C/187/2005-449 zo dňa 8. 3. 2010 súd zamietol návrh odporcu zo dňa 15. 2. 2010 na prerušenie konania.
Krajský súd o podanom odvolaní rozhodol dňa 23. 12. 2010 tak, že uznesenie potvrdil. Spis bol súdu doručený dňa 17. 1. 2011.
Odporca zomrel dňa 3. 9. 2010, uznesením zo dňa 1. 2. 2011 č. k. 11C/187/2005-484 súd konanie prerušil do skončenia konania o dedičstve. Osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňa 14. 12. 2011.
Dňa 21. 9. 2011 bol súdu doručený návrh ⬛⬛⬛⬛, domnelého dediča, ktorým sa domáhal zrušenia predbežného opatrenia. Uznesením č. k. 11C/187/2005-499 zo dňa 17. 10. 2011 súd jeho návrh zamietol. Krajský súd rozhodnutím zo dňa 9. 2. 2012 napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Spis bol súdu doručený dňa 17. 2. 2012.
Uznesením zo dňa 16. 3. 2012 súd opätovne rozhodol o návrhu na zrušenie predbežného opatrenia uznesením č. k. 11C/187/2005-541 tak, že návrh zamietol.
Vo veci bol vytýčený termín pojednávania na deň 22. 3. 2012, na ktorom súd otvoril pojednávanie vo veci samej a bol vypočutý navrhovateľ. Ďalší termín bol stanovený na deň 17. 5. 2012, na ktorom boli vypočutí odporcovia. Spis bol následne predložený na KS za účelom rozhodnutia o podanom odvolaní.
Uznesením zo dňa 29. 6. 2012 krajský súd napadnuté uznesenie č. k. 11C/187/2005- 541 zo dňa 16. 3. 2012 potvrdil. Spis bol súdu doručený dňa 3. 8. 2012.
Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 27. 9. 2012, ktoré sa uskutočnilo, bolo odročené na 27. 11. 2012, na ktorom navrhovateľ navrhol pristúpenie ďalšieho účastníka do konania. Pojednávanie bolo odročené na 15. 1. 2013.
Uznesením zo dňa 28. 11. 2012 č. k. 11C/187/2005-693 súd pripustil, aby na strane navrhovateľa pristúpila spoločnosť COLONIAL, spol. s r. o., zároveň pripustil zmenu petitu. Pojednávanie sa uskutočnilo dňa 15. 1. 2013, bolo odročené za účelom nariadenia znaleckého dokazovania.
Dňa 4. 3. 2013 súd uznesením č. k. 11C/187/2005-744 nariadil znalecké dokazovanie, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 3. 2013.
Dňa 2. 10. 2013 bol súdu doručený návrh odporcov na zrušenie predbežného opatrenia.
Rozhodnutím zo dňa 5. 12. 2013, č. k. 11C/187/2005-789 súd o danom návrhu rozhodol. Dňa 20. 1. 2014 bolo vydané doplňujúce uznesenie č. k. 11C/187/2005-815. Voči tomuto rozhodnutiu bolo podané odvolanie.
Dňa 24. 2. 2014 bol súdu zaslaný znalecký posudok, ktorý bol doručovaný účastníkom konania a vec bola predložená krajskému súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní. Krajskému súdu bola vec predložená dňa 4. 3. 2014, vo veci nebolo doteraz rozhodnuté.“
Ústavný súd zo spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. 11 C 187/2005 zistil, žepopis doterajšieho priebehu konania obsiahnutý vo vyjadrení predsedu okresného súduzodpovedá obsahu označeného spisu, a preto z neho pri rozhodovaní o sťažnostisťažovateľov vychádzal. Navyše ústavný súd zistil, že Krajský súd v Bratislave (ďalej len„krajský súd“) uznesením sp. zn. 3 Co 37/06 z 30. októbra 2007 zmenil rozhodnutieokresného súdu sp. zn. 11 C 187/05 zo 7. decembra 2005 a návrh na nariadenie predbežnéhoopatrenia zamietol z dôvodu „vážnych procesných pochybení“ súdu prvého stupňaa z dôvodu nedostatku aktívnej procesnej legitimácie.
Ústavný súd tiež zistil, že krajský súd uznesením sp. zn. 3 Co 136/08,sp. zn. 3 Co 137/08 z 28. augusta 2008 zrušil aj uznesenia okresného súdusp. zn. 11 C 187/05 z 11. januára 2006 a z 3. januára 2008 a vec mu vrátil na ďalšie konaniez dôvodu, že sa účastníkovi odňala postupom súdu prvého stupňa možnosť konaťpred súdom. Uznesením sp. zn. 3 Co 8/2012 z 9. februára 2012 krajský súd rovnako zrušilrozhodnutie okresného súdu sp. zn. 11 C 187/05 zo 17. októbra 2011 a vec mu vrátilna ďalšie konanie z dôvodu, že sa účastníkovi odňala postupom súdu prvého stupňamožnosť konať pred súdom.
III.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 187/2005 došlo k porušeniu základnéhopráva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1dohovoru.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstráneniestavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecnéhosúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sarozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatnýmrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenieprávnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalejlen „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konaniapostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľaktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vecbola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný urobiť vhodné opatrenia, aby sazabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významnápovinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 a 4 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môžeodročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročeniepojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní aleboupovedomení. Súd spravidla uvedie deň, keď sa bude konať nové pojednávanie. Dôvodna odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súladeso svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňujetri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlades judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritériaprihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význampre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritériíposudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.
1. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súdkonštatuje, že spory o zaplatenie peňažnej sumy s príslušenstvom z titulu nájomných zmlúv,ktoré tvoria aj podstatu namietaného konania, patria do bežnej rozhodovacej agendyvšeobecných súdov. Keďže v danej veci je potrebné vykonať dokazovanie v súvislostis preukazovaním, či došlo k zhodnoteniu nehnuteľnosti, ústavný súd pripúšťa určitú mierufaktickej zložitosti namietaného konania. Zároveň ale ústavný súd konštatuje, že faktickázložitosť veci nemôže ospravedlniť stav, v akom sa namietané konanie nachádzalo v časedoručenia sťažnosti ústavnému súdu, možno ju však zohľadniť pri rozhodovaní o výškeprimeraného finančného zadosťučinenia.
2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sauplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru. Ústavný súd zo zapožičaného súdneho spisu nezistil žiadnu významnú okolnosť,ktorú by bolo potrebné pripísať na ťarchu sťažovateľov, ktorí sú účastníkmi napadnutéhokonania, v súvislosti s prieťahmi v tomto konaní.
Pri hodnotení správania pôvodného odporcu (sťažovatelia vstúpili do konaniana základe univerzálnej sukcesie) ústavný súd konštatuje, že na celkovej dĺžke konania malsvoj podiel aj pôvodný odporca najmä tým, že sa v období od decembra 2008 do februára2010 spolu štyrikrát neustanovil na pojednávanie, avšak svoju neprítomnosť ospravedlnilpráceneschopnosťou. V konečnom dôsledku to však vzhľadom na celkovú dĺžku konanianemalo podstatný vplyv na jeho doterajší priebeh.
V nadväznosti na uvedené ústavný súd poznamenáva, že univerzálna sukcesia(na rozdiel od singulárnej sukcesie) vyvoláva automaticky aj procesnoprávne nástupníctvo,konajúci súd nemusí o pripustení tejto zmeny rozhodnúť svojím uznesením. Keďže prizmene účastníkov nedochádza k vzniku nového procesnoprávneho vzťahu,ale k procesnoprávnemu nástupníctvu do už existujúceho procesnoprávneho vzťahu(m. m. I. ÚS 52/01, I. ÚS 102/05), ústavný súd nemá pochybnosť o tom, že sťažovateliamôžu uplatňovať právo na konanie bez zbytočných prieťahov aj pre štádium konania, ktorétejto zmene predchádzalo.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súduv namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorejzbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecnéhosúdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne kodstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
Rozhodujúce pochybenie okresného súdu podľa názoru ústavného súdu spočívav tom, že konanie ako celok je poznačené neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťousúvisiacou najmä s rozhodovaním o návrhoch účastníkov konania, ktorými sa domáhalipredbežnej úpravy právnych vzťahov bez toho, aby konal vo veci samej. Ústavný súdpoukazuje tiež na dôvody, pre ktoré boli predbežné opatrenia nariadené okresným súdomzrušené súdom druhého stupňa (uznesením sp. zn. 3 Co 37/06 z 30. októbra 2007 zmenilrozhodnutie okresného súdu sp. zn. 11 C 187/05 zo 7. decembra 2005 a návrh na nariadeniepredbežného opatrenia zamietol z dôvodu „vážnych procesných pochybení“ súdu prvéhostupňa a z dôvodu nedostatku aktívnej procesnej legitimácie, uznesenímsp. zn. 3 Co 136/08, sp. zn. 3 Co 137/08 z 28. augusta 2008 zrušil uznesenia okresnéhosúdu sp. zn. 11 C 187/05 z 11. januára 2006 a z 3. januára 2008 a vec mu vrátil na ďalšiekonanie z dôvodu, že sa účastníkovi odňala postupom súdu prvého stupňa možnosť konaťpred súdom, uznesením sp. zn. 3 Co 8/2012 z 9. februára 2012 zrušil rozhodnutie okresnéhosúdu sp. zn. 11 C 187/05 zo 17. októbra 2011 a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, žesa účastníkovi odňala postupom súdu prvého stupňa možnosť konať pred súdom). Takýtopostup nesmeruje efektívne k odstráneniu stavu právnej neistoty účastníka konania, a pretonie je zlučiteľný so základným právom sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov.
Zohľadňujúc aj doterajšiu neprimeranú dĺžku namietaného konania (desať rokovbez rozhodnutia vo veci samej), ústavný súd dospel k záveru, že v jeho doterajšom priebehudošlo k zbytočným prieťahom, ktoré boli spôsobené najmä neefektívnou, resp.nesústredenou činnosťou okresného súdu. Na tomto základe ústavný súd rozhodol,že postupom okresného súdu v namietanom konaní bolo porušené základné právosťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a ich právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1výroku tohto nálezu).
Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovaniaústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázalokresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 187/2005 konal bez zbytočnýchprieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).
IV.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súdrozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právoalebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacovod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušenéhozákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorývyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkazna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).
Sťažovatelia sa domáhajú priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 5000 € pre každého z nich z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.
Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádzazo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorýspravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľomna konkrétne okolnosti prípadu.
Vzhľadom na charakter neefektívnej činnosti okresného súdu, berúc do úvahydoterajšiu neprimeranú dĺžku napadnutého konania, ako i skutočnosť, že ide o konaniefakticky zložitejšie, dospel ústavný súd k záveru, že v danom prípade bude priznaniefinančného zadosťučinenia v sume 4 000 € pre každého z nich primerané konkrétnymokolnostiam prípadu (bod 3 výroku tohto nálezu).
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, abyúplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Ústavný súd v zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trovkonania sťažovateľov, ktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym zastupovanímRASLEGAL, s. r. o., Františkánske námestie 3, Bratislava. Ústavný súd vychádzalpri rozhodovaní o priznaní trov konania z priemernej mesačnej mzdy zamestnancahospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2013, ktorá bola 804 € (za 2 úkony urobenév roku 2014).
Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané (prevzatie a prípravuzastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2, § 13a ods. 1písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republikyč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služiebv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
Každému zo sťažovateľov priznal za každý úkon vykonaný v roku 2014 sumu 134 €,čo po znížení o 50 % podľa § 13 ods. 2 vyhlášky predstavuje sumu 268 € a režijný paušál(§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony pri dvoch sťažovateľoch vykonané v roku 2014 po 8,04 €,čo spolu predstavuje sumu 300,16 €, ktorú bolo potrebné zvýšiť o 20 % DPH, keďže právnazástupkyňa sťažovateľov je platcom DPH; celková odmena za poskytnuté právne služby takpredstavuje sumu 360,19 € (bod 4 výroku tohto nálezu).
Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnejzástupkyne sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jehodoručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 29. júla 2015