znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 188/2012-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. júna 2012 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. G. S., K., zastúpenej advokátom JUDr. L. S., K., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej   republiky   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 224/2011 a jeho rozsudkom z 27. marca 2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr.   G.   S.   o d m i e t a   pre nedostatok   právomoci   Ústavného   súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. júna 2012 doručená   sťažnosť   JUDr.   G.   S.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namietala   porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej   len   „ústava“)   a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 224/2011 a jeho rozsudkom z 27. marca 2012.

2.   Z obsahu   sťažnosti   a jej   príloh   vyplýva,   že   Okresný   súd   Košice   II   (ďalej   len „okresný súd“) rozsudkom sp. zn. 12 C 61/09 zo 14. júna 2011 zamietol žalobný návrh sťažovateľky   a Ing.   R.   S.   na určenie,   že   ich   právne   záväzky   ako   povinných   zakotvené v notárskej   zápisnici   č.   N   53/2008   neexistujú.   Krajský   súd   v dôsledku   odvolania sťažovateľky   pre   odňatie   možnosti   konať   pred   okresným   súdom   (konkrétne   osobne vypovedať)   preskúmal   postup   a rozsudok   okresného   súdu   a   napadnutým   rozsudkom potvrdil rozsudok okresného súdu.  

3. Sťažovateľka vyjadruje   nespokojnosť   s postupom   a následným   rozsudkom krajského súdu z dôvodu, že v konaní bolo porušené predovšetkým jej právo na prítomnosť na pojednávaní, ako aj porušenie spočívajúce v nevykonaní dôkazu jej výsluchom. Zároveň v sťažnosti uviedla, že 9. mája 2012 podala proti napadnutému rozsudku krajského súdu dovolanie.   Z pripojeného   dovolania   je   zrejmé,   že   jeho   obsahom   sú   identické   námietky sťažovateľky uplatnené aj v ústavnej sťažnosti.

4.   Sťažovateľka   ústavnému   súdu   navrhla,   aby   sťažnosť   prijal   na   ďalšie   konanie a nálezom   rozhodol   o   porušení   označených   práv   podľa   ústavy   a dohovoru   postupom krajského súdu, napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a priznal jej náhradu trov konania.

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Ústavný súd konštatuje, že nie je v jeho právomoci o merite podanej sťažnosti konať a rozhodnúť.

7. Ako   to   vyplýva   z citovaného   ustanovenia   čl.   127   ods.   1   ústavy,   právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

8.   Proti   napadnutému   rozsudku   krajského   súdu   podala   sťažovateľka   (ako   sama uviedla) dovolanie z dôvodov podľa § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku, a preto právomoc   poskytnúť   ochranu   označeným   právam   má   teraz   Najvyšší   súd   Slovenskej republiky   v rámci   dovolacieho   konania.   Nie   je   totiž   možné,   aby   právomoc   poskytnúť ochranu označeným právam mal Najvyšší súd Slovenskej republiky a zároveň aj ústavný súd.

9.   Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. júna 2012