znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 188/08-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. júla 2008 v senáte zloženom   z predsedu   Sergeja   Kohuta   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Lajosa   Mészárosa o sťažnosti   P.   S.,   B.,   zastúpeného   advokátkou   JUDr. E.   Ľ.,   B.,   vo   veci   namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 38 E 3/2006 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo P. S. zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 38 E 3/2006   p o r u š e n é b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e,   aby vo veci vedenej pod sp. zn. 38 E 3/2006 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   P.   S.   p r i z n á v a   úhradu   trov   konania   v sume   6   918   Sk   (slovom šesťtisícdeväťstoosemnásť   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Bratislava   III p o v i n n ý   zaplatiť   na   účet   advokátky   JUDr.   E.   Ľ.,   B.,   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   sp.   zn. II. ÚS 188/08   z 22.   apríla   2008   prijal   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   P.   S.   (ďalej   len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. E. Ľ., B., v ktorej namietal porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 38 E 3/2006.

Sťažovateľ   uviedol,   že   rozsudkom   okresného   súdu   z 19.   júna   2006   č.   k. 41 C 238/2005-40   okresný   súd   rozviedol   jeho   manželstvo   a na   základe   dohody   upravil práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu. Keďže matka maloletých detí dohodu dobrovoľne   nechcela   dodržiavať,   podal   2.   októbra   2006   okresnému   súdu   návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ukladaním pokút povinnej matke dieťaťa. Okresný súd po dvoch   pojednávaniach   a psychologickom   vyšetrení   účastníkov   zostal   nečinný. Sťažovateľ   nečinnosť   konajúcej   sudkyne   namietal   sťažnosťou   z   27.   augusta   2007 adresovanou   predsedovi   okresného   súdu.   Predseda   okresného   súdu   na   sťažnosť neodpovedal a nedošlo ani k náprave v postupe konajúceho súdu.

Sťažovateľ   namieta,   že   nekonaním   okresného   súdu   dochádza   k porušovaniu   jeho základného   práva   zaručeného   v čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   zaručeného   v čl.   6   ods.   1 dohovoru. Postup okresného súdu považuje za bezprecedentný, pretože „prístupom súdu k tak mimoriadne závažným rodičovským právam, ktoré sa teraz intenzívne formujú, akými sú vytváranie trvalých väzieb spolupatričnosti, rodinnej súdržnosti, úcty a pod., dochádza k neodčiniteľným škodám v imateriálnej podobe“.

Navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„1. Základné právo P. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 38 E 3/2006, porušené bolo.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   III   prikazuje   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 38 E 3/2006 konať bez zbytočných prieťahov.

3. P. S. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 200.000 Sk, ktoré je Okresný súd povinný zaplatiť do 2 mesiacov od doručenia nálezu.

4. Okresný súd Bratislava III je povinný nahradiť P. S. trovy právneho zastúpenia v sume 6.918 Sk – za dva úkony + 2 x RP + 19 % DPH /IČ pre DPH: SK 1029351917 – na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. E. Ľ. do 1 mesiaca od doručenia nálezu.“

Na   výzvu   ústavného   súdu   sa   k sťažnosti   vyjadrila   predsedníčka   okresného   súdu, ktorá   oznámila,   že   vo   veci   došlo   k   zbytočným   prieťahom   zo   strany   súdu,   za   čo   bola zákonnej sudkyni uložená písomná výtka predsedom okresného súdu.

Priložila   vyjadrenie   zákonnej   sudkyne   a zároveň   oznámila,   že   netrvá   na   ústnom prerokovaní veci.

Zákonná sudkyňa vo veci JUDr. Z. M. v podstatnej časti vyjadrenia uviedla:„Vec   napadla   dňa   02.   10.   2006.   Z   nejasného   podania   právnej   zástupkyne navrhovateľa   z   predmetného   dňa   súd   zistil,   že   sa   jedná   pravdepodobne   o   návrh   na nariadenie výkonu rozhodnutia týkajúceho sa úpravy styku otca s maloletou i napriek tomu, že podanie neobsahovalo jednoznačný petit. Za účelom odstránenia neúplnosti návrhu bolo vo veci vytýčené pojednávanie úpravou zo dňa 08. 12. 2006 na deň 08. 02. 2007.

Dňa 10. 01. 2007 bol návrhu doručený povinnej, pričom dňa 31. 01. 2007 právna zástupkyňa povinnej založila do spisu plnú moc a následne dňa 02. 02. 2007 PZ povinnej doručila súdu stanovisko k návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia v ktorom poukázala na   skutočnosť,   že   neexistuje   vykonateľný   a   vymožiteľný   titul   na   uskutočnenie   výkonu rozhodnutia o úprave styku otca s mal. Zároveň namietala a žiadala, aby súd konanie zastavil a pojednávanie určené na deň 08. 02. 2007 zrušil. Vo svojom písomnom vyjadrení ďalej   uviedla,   že pracovníčka ÚPSV   a R zorganizovala   spoločné stretnutie   otca   matky a dieťaťa, na ktoré sa otec bez uvedenia dôvody nedostavil a ani inak neprejavil vec riešiť. Poukázala   na   odmietavý   a   nekompromisný   postoj   otca   vo   vzťahu   k   maloletej,   jeho neprimerané reakcie a jeho správanie spôsobujúce maloletej psychickú traumu, ktorú nie je možné bez ústretovosti otca a jeho súčinnosti s psychológom, matkou a dieťaťom, prípadne iným odborníkom odstrániť. V záujme maloletého dieťaťa ako i vzhľadom na uvedené bolo vo veci vytýčené pojednávanie dňa 08. 02. 2007 a 06. 03. 2007.

Na pojednávaní dňa 06. 03. 2007 bola vyzvaná PZ otca, aby uviedla, či v konaní o rozvode   manželstva   bola   podpísaná   dohoda   rodičov   ohľadom   úpravy   styku.   PZ   otca uviedla, že sa domnieva, že sa rodičia dohodli a táto skutočnosť by mala byť uvedená v spise tunajšieho súdu 41 C 238/05 a obsiahnutá v zápisnici zo dňa 19. 06. 2006 a preto žiadala, aby súd nariadil výkon rozhodnutia v zmysle podaného návrhu. PZ matky trvala na zastavení konania a namietala tú skutočnosť, že bola uzavretá RD ohľadom úpravy styku otca s maloletou a poukázala na to, že styk otca s mal. je neobmedzený a rozhodnutie je nevykonateľné. Na pojednávaní dňa 06. 03. 2007 bolo rodičom súdom doporučené, aby navštívili psychologičku, ktorá vykonávala psychologické vyšetrenie mal. dieťaťa a obaja rodičia   boli   vyzvaní   na   spoluprácu   s   kolíznym,   opatrovníkom   ohľadom   styku   otca s maloletou. Písomným podaním PZ otca dňa 04. 06. 2007 oznámila, že je toho názoru, že dohoda o úprave styku bola riadne uzavretá a v prípade, že ju súd nebude rešpektovať žiada konania zastaviť, aby mohli podať opravný prostriedok, alebo podať návrh na súdnu úpravu styku, ktorému sa matka bráni a tvrdí, že styk je bez akéhokoľvek obmedzenia. Dňa 31. 07. 2007   súd   vyzval   PZ   otca   na   doručenie   správy   z   psychologického   vyšetrenia   rodičov a maloletej.

Úpravou zo dňa 23. 01. 2008 bol vo veci určený termín pojednávania na 28. 02. 2008, ktorý bol zmenený na termín 18. 03. 2008. PZ matky dňa 22. 02. 2008 doručila súdu správu z psychologického vyšetrenia maloletej a otca, ktorá poukazovala, že akýkoľvek negatívny   vplyv,   stres môže   vážne narušiť   psychickú   rovnováhu zdravotne postihnutého dieťaťa, ktoré vo vzťahu k otcovi prejavovalo nedôveru a obavy, pričom psychologička sa snažila vysvetliť postupnosť krokov k otcovi pri stretávaní sa s dieťaťom, ako si získať dôveru dieťaťa, aby sa stretnutie uskutočnilo bez konfliktov. V správe konštatovala, že od 15.   05.   2007 do februára 2008 sa otec s maloletou nekontaktoval,   za dieťaťom   nebol, nekontaktoval sa ani telefonicky ani počas Vianoc a narodenín dieťaťa.

Dňa 03. 03. 2008 podal ÚPSV a R podnet na začatie konania ex offo o úprave styku otca s maloletou, v ktorom zároveň poukázal, že konanie o výkone rozhodnutia vo veci styku otca s maloletou nesleduje záujem maloletého dieťaťa. Dňa 11. 03. 2008 bolo podanie ÚPSV a R vylúčené na samostatné konanie uznesením sp. zn. 38 E 3/06 bolo konanie z dôvodu,   že   neexistuje   exekučný   titul   pre   nariadenie   výkonu   rozhodnutia,   nakoľko zápisnica   z   pojednávania   neobsahuje   uzavretú   dohodu   rodičov   týkajúcu   sa   styku   otca s maloletou S., preto konanie na výkon rozhodnutia o výchove maloletej zastavil

Predmetná   zápisnica   z   rozvodového   konania   okrem   iného   obsahuje   podpisy povinnej, oprávneného a kolízneho opatrovníka pod textom dohoda o úprave styku. Podpisy sa však vzťahujú k obsahu zápisnice. Samotná dohoda textovo vyjadrená nie je. V súvislosti s uvedeným predmetná dohoda rodičov o úprave styku s maloletým dieťaťom nie je ani obsiahnutá vo výroku rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 19.06.2006 a ani v jeho písomnom vyhotovení, ktoré je súčasťou spisového materiálu. Súd má za to, že enunciát rozsudku musí byť presný a konkrétny, musí presne určovať práva a povinnosti účastníkov. V predmetnej veci je to splnené, len v časti týkajúcej sa schválenie dohody rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností v zmysle §-u 24 Zákona o rodine.

Z podania právnej zástupkyne otca o nariadení výkonu rozhodnutia je zrejmé, že otázka styku rodičov s maloletým deťom sa javí ako problematická, súd v záujme ochrany práv maloletého dieťaťa vyplývajúcich z pojednávania, na ktorých sa aktívne súd pokúsil viesť   rodičov   na   dobrovoľné   plnenie.   Doporučil   obom   rodičom   za   týmto   účelom   aj spoluprácu s psychológom a kolíznym opatrovníkom. Z postojov oboch rodičov (viď správu z   pedagogicko-psychologickej   poradne,   B.   zo   dňa   20.   02.   2008)   vyplynulo,   že   riešenie úpravy styku dohodou (dobrovoľne) nie je reálne, z ktorého dôvodu mal súd za to, že sú splnené podmienky na začatie konania ex offo o úprave styku otca s maloletou S., keďže doposiaľ takéto konanie otec maloletej neinicioval.“

Zo   spisového   materiálu   Krajského   súdu   v Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“) ústavný súd zistil, že 2. októbra 2006 podal sťažovateľ okresnému súdu návrh na výkon rozhodnutia ukladaním pokút matke dieťaťa. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 38 E 3/2006. Pojednávanie   nariadené   na   8.   február   2007   sa   neuskutočnilo   z dôvodu   neprítomnosti zákonnej   sudkyne.   Na   pojednávaní   6.   marca   2007   súd   uložil   sťažovateľovi   „návštevu“ u psychologičky. Dňa 31. júla 2007 konajúca sudkyňa vyzvala sťažovateľa doručiť správy od   psychologičky.   Po   námietke   právnej   zástupkyne   sťažovateľa   o nesplniteľnosti požiadavky   súdu,   sudkyňa   na   zaslanie   tejto   správy   vyzvala   4.   februára   2008   právnu zástupkyňu matky. Právna zástupkyňa matky doručila správu z psychologického vyšetrenia 22.   februára   2008.   Dňa   11.   marca   2008   okresný   súd   konanie   s odôvodnením nevykonateľnosti rozsudku z 19. júna 2006 zastavil pre neexistenciu podkladu pre výkon rozhodnutia. Proti uzneseniu o zastavení konania podal sťažovateľ 7. apríla 2008 odvolanie a súčasne podal návrh na opravu rozsudku č. k. 41 C 23/2005-40 z 19. júna 2006. Spis s odvolaním sťažovateľa bol 13. júna 2008 doručený krajskému súdu.

Sťažovateľ, v zastúpení svojej právnej zástupkyne, v podaní doručenom ústavnému súdu 4. júna 2008 oznámil, že v súvislosti s tým, že konanie na okresnom súde sa toho času vedie pod sp. zn. 37/P/132/2008, navrhuje zmeniť petit návrhu sťažnosti tak, že ústavný súd prikáže   okresnému   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   37/P/132/2008   konať   bez zbytočných prieťahov.

II.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa   ktorého   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola   spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej   judikatúry,   podľa   ktorej   účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu   právnej neistoty, v ktorej   sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (II. ÚS 61/98). Samotným prerokovaním veci na   súde   alebo   inom   štátnom   orgáne   sa   právna   neistota   neodstráni.   Tento   účel   možno zásadne   dosiahnuť   právoplatným   rozhodnutím   alebo   iným   zákonom   predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (II. ÚS 219/04).

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, v namietanom konaní ide o výkon rozhodnutia ukladaním pokút povinnej, matke dieťaťa. Vec nemožno z právneho hľadiska považovať za zložitú, zisťovanie skutkového stavu v tejto veci si však vyžiadalo znalecké dokazovanie, čo v konečnom dôsledku ovplyvnilo priebeh a dĺžku konania.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka konania, ústavný súd ho hodnotí ako   dostatočne   súčinnostné.   Okrem   toho,   že   na   výzvy   okresného   súdu   včas   reagoval, o zlepšenie   plynulosti   konania   sa   v jeho   priebehu   niekoľkokrát   domáhal   aj   písomnými žiadosťami o „pokračovanie v konaní“.

3. Z vyhodnotenia postupu okresného súdu jednoznačne vyplýva, že tento súd bol od októbra   2006   do   marca   2007   (5   mesiacov)   a potom   od   júla   2007   do   marca   2008 (8 mesiacov)   nečinný.   Na   argument   konajúcej   sudkyne   v   jej   vyjadrení   k sťažnosti,   že konanie   bolo   potrebné   zastaviť   z dôvodu,   že   neexistoval   exekučný   titul,   ústavný   súd konštatuje, že touto okolnosťou bol okresný súd povinný zaoberať sa už po podaní návrhu na vykonanie rozhodnutia 2. októbra 2006.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   okresný   súd   v konaní vedenom pod sp. zn. 38 E 3/2006 svojím postupom porušil základné právo sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

V časti   sťažnosti,   v ktorej   sťažovateľ   navrhuje   zmenu   petitu   tak,   aby   príkaz ústavného súdu   na ďalšie konanie bez zbytočných   prieťahov smeroval okresnému súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 37 P 1328/2008, nemohol ústavný súd vyhovieť, pretože ide o nové   konanie.   Predmetom   predbežného   prerokovania   v konaní   na   ústavnom   súde a následne prijaté na ďalšie konanie bolo konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. 38 E 3/2006. Toto konanie nebolo dosiaľ právoplatne skončené. Po odvolaní sťažovateľa sa vec od 13. júna 2008 nachádza na Krajskom súde v Bratislave.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Pretože namietané konanie nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti právoplatne   skončené   (sťažovateľ   podal   proti   uzneseniu   z 11.   marca   2008   o zastavení konania odvolanie), ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 38 C 3/2006 v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa   §   56   ods.   4 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.   Podľa   §   50   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   ak   sa   sťažovateľ   domáha primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľ žiadal, aby mu bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 200 000 Sk s odôvodnením   traumy   zo   svojho   handicapovaného   postavenia   v konaní   s   mimoriadne závažným predmetom – výkonom rodičovských práv.

Ústavný   súd   vychádzajúc   zo   zásad   spravodlivosti,   so   zreteľom   na   konkrétne okolnosti   prípadu,   riadiac   sa   úvahou,   že   cieľom   priznania   primeraného   finančného zadosťučinenia   je   len   zmiernenie   ujmy   pociťovanej   v dôsledku   zbytočných   prieťahov, považuje za dostatočné konštatovanie porušenia označeného základného práva sťažovateľa, tak   ako   to   je   uvedené   v bode   1   výroku   tohto   nálezu,   a   preto   mu   primerané   finančné zadosťučinenie nepriznal.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj o náhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu   vznikli   v súvislosti   s jeho   právnym zastupovaním advokátkou JUDr. E. Ľ. v konaní pred ústavným súdom.

V sťažnosti   ich sťažovateľ vyčíslil   sumou 6 918 Sk. Táto suma nie je v rozpore s výpočtom podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.   z.   o odmenách   a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení neskorších predpisov, preto ústavný súd sťažovateľovi priznal odmenu v uplatnenej výške.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku) podľa výroku rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júla 2008