znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  II. ÚS 188/05-11Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. augusta 2005 predbežne prerokoval sťažnosť S. R., toho času vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice - Šaca, namietajúcu porušenie jeho základného práva   podľa   čl.   46   ods.   1   a čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   uzneseniami Krajského súdu v Prešove č. k. 2 Tos 21/05-23 zo 17. marca 2005 a č. k. 2 Nto 15/04-12 z 10. novembra 2005 a uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 3 Nt 8/03-18 z 15. februára 2005, a taktor o z h o d o l :

Sťažnosť S. R. o d m i e t a   z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí. ⬛⬛⬛⬛ O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 14. júna 2005 doručené podanie S. R., toho času vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice - Šaca (ďalej len „sťažovateľ“), označené ako „Sťažnosť“, v ktorej namieta postup Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) a Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní o jeho návrhu na obnovu konania.

Podľa   obsahu   podania   ústavný   súd   usúdil,   že   zámerom   sťažovateľa   bolo   podať sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len   „ústava“). Pretože sťažnosť   sťažovateľa   v predloženom   znení   neobsahovala   všetky   náležitosti   predpísané zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“),   ústavný   súd   vyzval   sťažovateľa,   aby doplnil svoje podanie o chýbajúce náležitosti, a poučil ho, že ak na výzvu v určenej lehote nebude reagovať, ústavný súd jeho sťažnosť odmietne podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Sťažovateľ doplnil svoju sťažnosť podaním doručeným ústavnému súdu 13. júla 2005. Po   doplnení   sťažnosti   ústavný   súd   ustálil,   že   sťažovateľ   namieta   porušenie   svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy uzneseniami krajského súdu č. k. 2 Tos 21/05-23 zo 17. marca 2005 a č. k. 2 Nto 15/04-12 z 10. novembra 2005 a uznesením okresného súdu 3 Nt 8/03 – 18 z 15. februára 2005.

Z obsahu sťažnosti, jej doplnenia i priloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom okresného súdu sp. zn. 2 T 34/01 z 2. októbra 2001 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 2 To 324/01 z 2. októbra 2001 uznaný vinným zo spáchania trestného činu znásilnenia podľa § 241 ods. 1 a ods. 2 písm. a) Trestného zákona a trestného činu súlože medzi príbuznými podľa § 245 Trestného zákona a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní siedmich rokov, ktorý si v súčasnosti odpykáva.

Sťažovateľ   podaním   z 10.   marca   2003   požiadal   okresný   súd   o obnovu   konania s odôvodnením,   že   poškodená   (manželka   sťažovateľa)   krivo   vypovedala.   Pojednávanie v tejto veci sa konalo až 28. septembra 2004 po predchádzajúcej urgencii sťažovateľa. Na pojednávaní sťažovateľ požiadal o odňatie veci okresnému súdu a prikázanie veci inému súdu, vzhľadom na skutočnosť, že jeho manželka   je zamestnankyňou okresného súdu. Krajský   súd   žiadosti   sťažovateľa   namietaným   uznesením   č.   k.   2   Nto   15/04-12 z 10. novembra   2005   nevyhovel.   Následne   okresný   súd   namietaným   uznesením   č.   k. 3 Nt 8/03-18   z   15.   februára   2005   žiadosť   sťažovateľa   o obnovu   konania   zamietol s odôvodnením, že sťažovateľ vo svojej žiadosti neuviedol žiadne nové skutočnosti, keďže „odsúdeným   uvádzané   nepravdivé   vypovedanie   proti   nemu   zo   strany   poškodenej   nie   je možné považovať za nový dôkaz, resp. novú skutočnosť, nakoľko s hodnotením výpovede tejto svedkyne sa okresný i krajský súd vysporiadali v cit. rozsudku, resp. uznesení“. Proti uzneseniu   okresného   súdu   podal   sťažovateľ   sťažnosť,   o ktorej   rozhodol   krajský   súd namietaným   uznesením   č.   k.   2   Tos   21/05-23   zo   17.   marca   2005   tak,   že   ho   zamietol. V odôvodnení tohto uznesenia sa okrem iného uvádza „Aj krajský súd je toho názoru, že odsúdený   ani   pri   návrhu   na   povolenie   obnovy   konania,   ani   pri   výpovedi   na   verejnom zasadnutí   v konaní   o návrhu   na   povolenie   obnovy   konania   neuviedol   žiadne   nové skutočnosti, alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe, alebo v spojení s inými skutočnosťami a dôkazmi súdu skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie, ako bolo rozhodnutie okresného súdu, následne rozhodnutie Krajského súdu v Prešove.“.

Sťažnosť ani po doplnení neobsahuje návrh na rozhodnutie ústavného súdu.   II.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   zistil,   že   sťažnosť   ani   po   doplnení neobsahuje „návrh, akého rozhodnutia sa sťažovateľ domáha“, t. j. neobsahuje náležitosť predpísanú   zákonom   o ústavnom   súde   (§   20),   a to   aj   napriek   tomu,   že   ústavný   súd sťažovateľa vyzval, aby doplnil svoje podanie o chýbajúce náležitosti, zároveň sťažovateľa poučil o tom, aké náležitosti musí sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy obsahovať. Na tomto základe ústavný súd sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom prerokovaní uznesením odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.

Nad rámec tohto rozhodnutia ústavný súd uvádza, že vo vzťahu k časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľ namieta uznesenie krajského súdu č. k. 2 Nto 15/04-12 z 10. novembra 2005 a uznesenie okresného súdu č. k. 3 Nt 8/03–18 z 15. februára 2005, je sťažnosť podaná vzhľadom na lehotu uvedenú v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde oneskorene, t. j. je založený aj ďalší dôvod na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Vo vzťahu k časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľ namieta uznesenie krajského súdu č. k. 2 Tos 21/05-23 zo 17. marca 2005, navyše podľa názoru ústavného súdu existujú aj argumenty na jej odmietnutie z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, pretože ústavný súd sa po preskúmaní predloženej dokumentácie stotožnil s názorom krajského súdu, že sťažovateľ vo svojej žiadosti o obnovu konania nepredložil žiadne nové skutočnosti a nové dôkazy, ktoré by zakladali dôvod na iné rozhodnutie krajského súdu vo veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.   V Košiciach 24. augusta 2005