SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 187/2016-17
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. februára 2016v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcuLajosa Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,
, vo veci namietaného porušenia jejzákladných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskejrepubliky, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd a práva podľa čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politickýchprávach v spojení s porušením čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republikypostupom Okresného súdu Žilina a jeho uznesením sp. zn. 36 T 67/2011 z 9. marca 2015a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. apríla2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietanéhoporušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 a 3 ÚstavySlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 14ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (ďalej len „pakt“)v spojení s porušením čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy postupom Okresného súdu Žilina(ďalej len „okresný súd“) a jeho uznesením sp. zn. 36 T 67/2011 z 9. marca 2015 (ďalej aj„napadnuté uznesenie“).
2. Sťažovateľka namieta porušenie svojich ústavných práv postupom a z jej pohľaduvecne nesprávnym napadnutým uznesením, znemožnením opraviť a zdokladovať svedočné,v dôsledku čoho je z viacerých dôvodov podľa jej mienky napadnuté uznesenieprotiústavné.
2.1 Podstatou sťažnosti je námietka, že okresný súd hrubo a arbitrárne pochybil, aksťažovateľke nepriznal svedočné v rozsahu, ktoré požadovala (ústavný súd poznamenáva,že sťažovateľka v sťažnosti neuviedla, v akom rozsahu jej bolo svedočné priznané, a ani akúvýšku svedočného žiadala priznať, pozn.). Podľa sťažovateľky okresný súd hrubo,arbitrárne a v rozpore so zákonom nerešpektoval jej žiadosť (petit svedočného), v ktorompožadovala viac peňazí, a to vrátane úrokov z omeškania a vreckového, ktoré jej podľa jejpresvedčenia patrili v zmysle zákona, a to ako každému, komu sa oneskorene vyplácasvedočné. Priznanie svedočného zo strany okresného súdu bolo podľa jej mienky navyšenesprávne a prijaté na základe protiústavného postupu. Nepriznanie vreckového pri časovonáročnej ceste ani čiastočne považuje sťažovateľka za šikanózne, v rozpore s dobrýmimravmi a protiústavné, navyše nepreskúmateľné a hrubo odignorované. Podľa sťažovateľkysa okresný súd navyše dopustil odmietnutia spravodlivosti absolútnym odmietnutímvykonať ňou požadované dôkazy s tým, že na toto nie je oprávnený.
3. V závere sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:„1. Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy sa vyslovuje, že základné práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, právo na právnu pomoc ex offo podľa čl. 47 ods. 2 a zákaz procesnej diskriminácie podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, právo na spravodlivé súdne konanie a prístup k súdu podľa čl. 6 ods. 1 v spojení s účinným opravným prostriedkom podľa čl. 13 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických práv samostatne, ale (primárne) aj
a) v spojení s právom na majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
b) v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, boli protiústavným postupom a rozhodnutím porušovateľa, sp. zn. 36T67/2011 zo dňa 09. 03. 2015, porušené.
2. Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy sa právoplatné protiústavné rozhodnutie porušovateľa, sp. zn. 36T67/2011 zo dňa 09. 03. 2015 zrušuje a vec sa vracia späť na ďalšie (nové) konanie a rozhodnutie lege artis.
3. Porušovateľ sa zaväzuje vyplatiť do troch dní od právoplatnosti (doručenia) tohto nálezu náhradu všetkých trov konania sťažovateľa a jeho právneho zástupcu.“
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd aleboľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tentozákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorýchprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísanénáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako ajnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý jezjavne neopodstatnený.
III.
5. Bez potreby uvádzania bližších doktrinálnych záverov k označeným ústavnýmprávam sťažovateľky je potrebné konštatovať, že sťažnosť nespĺňa zákonom o ústavnomsúde predpísané náležitosti.
6. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnémusúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadneproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhua navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)zástupca.
Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musípripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčnýmprávnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, žesa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.
Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatnéhorozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
7. V prvom rade je potrebné konštatovať, že sťažovateľka nepriložila k sťažnostižiadnu kópiu konkrétneho právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu(požiadavka vyplývajúca z § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
7.1 V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ústavný súd ani z obsahu sťažnostinezistil, ktoré konkrétne právne závery okresného súdu sťažovateľka napáda (sťažovateľkanecituje ani neparafrázuje právne závery okresného súdu z napadnutého uznesenia), nie jemu známe odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu, ktorého ústavnúudržateľnosť by mohol ústavný súd potenciálne preskúmať (tzn. sťažnosť nedáva jasnúodpoveď na otázku, akej veci sa týka; požiadavka vyplývajúca z § 20 ods. 1 zákonao ústavnom súde).
7.2 Navyše vzhľadom na predmet sťažnosti (namietané nepriznanie svedočnéhov plnej uplatnenej výške) nedovoľuje jej odôvodnenie (t. j. absencia citácie aleboparafrázovania právnych záverov okresného súdu v spojení s nepriložením kópienapadnutého uznesenia, ako aj absencia informácie o výške okresným súdom priznanéhosvedočného a informácie o výške svedočného uplatneného sťažovateľkou) ústavnému súduposúdiť podstatnú podmienku potenciálneho prijatia sťažnosti na ďalšie konanie, a síce čiide o prípad posudzovaný ako tzv. bagateľná vec, kde vzhľadom na konkrétne okolnostiprípadu by už samotný predmet sporu v napadnutom konaní mohol zakladať z hľadiskadoterajšej judikatúry ústavného súdu (porov. IV. ÚS 358/08, IV. ÚS 340/2014,III. ÚS 529/2014, II. ÚS 468/2015, II. ÚS 357/2015) dôvod na odmietnutie sťažnosti už prijej predbežnom prerokovaní. Opodstatnenosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavyvo veciach bagateľných prichádza totiž do úvahy iba v prípadoch extrémneho vybočeniazo štandardov, ktoré sú pre postupy zisťovania skutkového základu sporu a pre jeho právneposúdenie esenciálne (porov. IV. ÚS 358/08), resp. v prípadoch, ak pôjde o intenzitu zásahukolidujúcu s podstatou a zmyslom základných práv a slobôd (porov. nález Ústavného súduČeskej republiky sp. zn. III. ÚS 1996/13, bod 27). A teda odôvodnenie sťažnosti (ako jednaz náležitostí sťažnosti v zmysle § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde) nemožno považovaťza kompletné pre účely posúdenia prijateľnosti sťažnosti na ďalšie konanie.
7.2.1Nota beneústavný súd uvádza, že si vyžiadal od okresného súdu kópiunapadnutého uznesenia. Z napadnutého uznesenia ústavný súd zistil, že okresný súdnapadnutým uznesením priznal sťažovateľke svedočné vo výške 175,15 eur (136 eurcestovné + 39,15 eur stravné). Sťažovateľke zároveň nepriznal ňou navrhovanú sumuvo výške 20 eur ako cestovné z dôvodu, že sťažovateľka si túto sumu 20 eur (ako cestovné)uplatnila a vyčíslila vyhlásením„autom alebo busom do Markdorfu - autobusom cca do 20 EUR“, čo okresný súd nepovažoval za vyčíslenie účelne vynaložených nákladov, a to ajz toho dôvodu, že sťažovateľka nepredložila cestovný lístok preukazujúci cestu doMarkdorfu. Uvedená výška nepriznanej sumy, ako aj odôvodnenie jej nepriznania zo stranyokresného súdu v napadnutom uznesení by bez ohľadu na potenciálnu perfektnosť(v zmysle splnenia formálnych náležitostí sťažnosti) signalizovali zjavnú neopodstatnenosťsťažnosti z dôvodu bagateľnosti veci a ústavnej udržateľnosti záverov okresného súduv napadnutom uznesení.
7.3 Po ďalšie, sťažovateľka nepriložila k sťažnosti plnú moc na zastupovanieadvokátom pred ústavným súdom (požiadavka vyplývajúca z § 20 ods. 2 zákonao ústavnom súde) a ani nezdokladovala svoje majetkové pomery.
8. Na základe prezentovaných záverov ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. februára 2016