SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 187/2015-15
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. marca 2015 v senátezloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a LadislavaOrosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátom JUDr. Ivanom Drdošom, Párovská 26,Nitra, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ÚstavySlovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 18 C 112/2012 zo 4. marca2013 a uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8 Co 752/2014 z 28. novembra 2014,a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavnéhosúdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. marca 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Ivanom Drdošom, Párovská 26, Nitra, ktorounamieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Žilina (ďalej len„okresný súd“) sp. zn. 18 C 112/2012 zo 4. marca 2013 (ďalej aj „napadnuté uznesenieokresného súdu“) a uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.8 Co 752/2014 z 28. novembra 2014 (ďalej aj „napadnuté uznesenie krajského súdu“).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je právnym zástupcom žalobcovv konaní o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti vedenomokresným súdom pod sp. zn. 18 C 112/2012.
Uznesením sp. zn. 18 C 112/2012 zo 4. marca 2013 bola sťažovateľovi uloženáporiadková pokuta vo výške 200 € z dôvodu, že sa nezúčastnil pojednávania 8. februára2013. Sťažovateľ svoju neprítomnosť písomne ospravedlnil deň pre termínom pojednávaniaz dôvodu jeho kolízie s iným pojednávaním na Okresnom súde Bratislava I. Okresný súdv odôvodnení uznesenia uvádza, že sťažovateľ „zmaril uplatnenie základného práva odporkyne ako iného účastníka konania... a zároveň hrubo sťažil postup súdu v konaní...“.Sťažovateľ podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie.
Krajský súd uznesením sp. zn. 8 Co 752/2014 z 28. novembra 2014 napadnutéuznesenie okresného súdu potvrdil.
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:„Predmetný postih poriadkovou pokutou bol nezákonný a šikanózny, ale v neposlednom rade ústavne neudržateľný. Treba uviesť, že všeobecný súd musí vykladať a používať ustanovenia zák. č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (O. s. p.) v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o uložení poriadkovej pokuty v zmysle § 53 O. s. p. je spôsobilé zasiahnuť do základných práv a slobôd účastníkov konania ako aj ich zástupcov, patrí zásada prieskumu týchto rozhodnutí vydaných v rámci sústavy všeobecných súdov k základným ústavným princípom spravodlivého procesu. Uloženie poriadkovej pokuty je vždy hraničným a nevyhnutným poriadkovým opatrením, ktoré je možné uložiť len tam, kde dohovor alebo iné miernejšie prostriedky neviedli k náprave. Aplikácia jednotlivých ustanovení O. s. p. musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.“
Podľa názoru sťažovateľa „z napadnutého uznesenia okresného súdu navyše nevyplýva, čím konkrétne som mal hrubo sťažovať postup súdu. Zákon sankcionuje sťažovanie či marenie postupu súdu, ak ide o trvalý alebo dlhodobejší stav. Kolízia termínov z povahy veci logicky vylučuje konanie spočívajúce v sťažovaní či marení postupu súdu. Za kolíziu termínov advokát nemôže zodpovedať. Pokiaľ súd kolíziu termínov neakceptuje, pojednávanie vykoná, nemôže však advokátovi uložiť poriadkovú pokutu, nakoľko na dvoch miestach súčasne objektívne prítomný byť nemožno a žiaden advokát zastupovanie účastníka logicky nepreberá s tým, že v budúcnosti bude mať kolíziu termínov, pre ktorú by mohol byť sankcionovaný... V neposlednom rade okresný súd ako aj krajský súd sa nijak nezaoberali ani výškou uloženej poriadkovej pokuty a túto svoju úvahu ani žiadnym spôsobom neodôvodnili, čo zaťažilo obe rozhodnutia vadou nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti.“.
Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súdnálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛... na súdnu na inú právnu ochranu zaručené podľa čl.46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základné právo na spravodlivý súdny proces zaručené podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu v Žiline sp. zn. 18 C 112/2012-182 zo dňa 04. 03. 2013 a uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8 Co 752/2014 zo dňa 28. 11. 2014 porušené bolo.
2. Uznesenie Okresného súdu v Žiline sp. zn. 18 C 112/2012-182 zo dňa 04. 03. 2013 a uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8 Co 752/2014 zo dňa 28. 11. 2014 sa zrušuje.
3. Okresný súd v Žiline a Krajský súd v Žiline sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť sťažovateľovi ⬛⬛⬛⬛... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu trovy konania vo výške 296,44 EUR (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur štyridsaťštyri centov) na účet advokáta JUDr. Ivana Drdoša...“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či niesú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovaniektorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustnénávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podanéoneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
V súvislosti s predbežným prerokovaním sťažnosti ústavný súd považuje za potrebnév prvom rade zdôrazniť, že sťažovateľ sa uchádza o ústavnú ochranu sťažnosťou podľačl. 127 ods. 1 ústavy v súvislosti s právnou vecou, ktorej podstatou je (zjednodušene) sporo peňažné plnenie v sume 200 €. Ide nepochybne o právnu vec, ktorú možno označiť akobagateľnú. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na prvú vetu § 238 ods. 5 Občianskehosúdneho poriadku, z ktorej vyplýva, že vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatnérozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnejmzdy, je dovolanie ex lege neprípustné. Za okolností, keď Občiansky súdny poriadokvylučuje u bagateľných vecí prieskum rozhodnutí vydaných druhostupňovými súdmi, boloby proti logike pripustiť, aby ich prieskum bol automaticky posunutý do roviny ústavnéhosúdnictva. Opodstatnenosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy v takejto veci prichádzado úvahy iba v prípadoch extrémneho vybočenia zo štandardov uplatňovanýchv rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ktoré môžu mať za následok porušenie ústavougarantovaných základných práv a slobôd (m. m. IV. ÚS 358/08, IV. ÚS 94/2014).
Uvedené skutočnosti samy osebe zakladajú dôvod na odmietnutie sťažnostisťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde už pri jej predbežnom prerokovaní.Podľa názoru ústavného súdu navyše ale existujú aj ďalšie dôvody na odmietnutie sťažnostipre nedostatok právomoci ústavného súdu, a to tak v časti týkajúcej sa napadnutéhouznesenia okresného súdu, ako aj napadnutého uznesenia krajského súdu.
II.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu
Sťažovateľ sťažnosťou namieta porušenie označených práv uznesením okresnéhosúdu, ktorým mu bola uložená poriadková pokuta.
Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práva slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecnýchsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje inýsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.
Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranuzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôdnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadizásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je danáprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnomprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môžedomôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musítakúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV.ÚS 115/07).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ využil svoje právo podať protinapadnutému uzneseniu okresného súdu odvolanie, o ktorom bol oprávnený a aj povinnýrozhodnúť krajský súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľa v danomprípade vylučuje právomoc ústavného súdu.
Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časťsťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojejprávomoci.
II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu
Sťažovateľ sťažnosťou namieta porušenie svojich práv aj napadnutým uznesenímkrajského súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa o uložení poriadkovejpokuty.
Vychádzajúc z princípu subsidiarity svojej právomoci, ústavný súd považujeza potrebné vo vzťahu k tejto časti sťažnosti konštatovať, že napadnuté uznesenie krajskéhosúdu potvrdzuje procesné rozhodnutie súdu prvého stupňa, pričom konanie v merite vecibude ďalej pokračovať pred súdom prvého stupňa. Napadnuté uznesenie krajského súdu nieje konečným rozhodnutím všeobecných súdov vo vzťahu k uloženej poriadkovej pokute,keďže podľa § 53 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku uloženú poriadkovú pokutu môžesúd dodatočne, a to i po skončení konania odpustiť, ak to odôvodňuje neskoršie správanie satoho, komu bola uložená, alebo ak nastali dôvody hodné osobitného zreteľa; to neplatí, akuž bola poriadková pokuta zaplatená.
Na základe uvedeného ústavný súd zastáva názor, že sťažovateľ má na zabezpečenieochrany svojich základných práv a slobôd k dispozícii účinný prostriedok nápravy, za ktorýmožno v okolnostiach posudzovanej veci považovať žiadosť (návrh) o odpustenieporiadkovej pokuty (zo sťažnosti ani z jej príloh nevyplýva, že sťažovateľ uloženúporiadkovú pokutu už zaplatil, pozn.).
Ústavný súd už viackrát vo svojej doterajšej judikatúre vyslovil, že nemožnoakceptovať, aby napĺňanie úsilia o spravodlivé súdne konanie príslušným všeobecnýmsúdom nahradzoval ústavný súd svojím vstupovaním a ingerenciou do dosiaľ neskončenéhosúdneho konania. Ústavný súd môže urobiť zásah na ochranu ústavou alebo kvalifikovanoumedzinárodnou zmluvou garantovaných práv sťažovateľa až vtedy, keď už ostatné orgányverejnej moci nemajú možnosť namietaný protiústavný stav napraviť (m. m. IV. ÚS 322/09).Rovnako ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre zdôrazňuje, že predpokladom na záver oporušení základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva naspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je také porušenie, ktoré nie jenapraviteľné alebo odstrániteľné činnosťou všeobecného súdu pred začatím konania alebo vkonaní vo veci samej, resp. ktoré nemožno napraviť procesnými prostriedkami, ktoré súobsiahnuté v Občianskom súdnom poriadku (m. m. I. ÚS 148/03, III. ÚS 355/05, II. ÚS307/06).
Keďže ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že sťažovateľ saochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupnýcha účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, sťažnosť i v tejto častiodmietol podľa § 25 ods. 2 (v spojení s § 53 ods. 1) zákona o ústavnom súde pre nedostatoksvojej právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07, IV. ÚS 803/2013).
Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšíminávrhmi sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. marca 2015