znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 187/2012-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. júna 2012 predbežne prerokoval sťažnosť V. G., Č., zastúpeného advokátkou JUDr. P. K., B., vo veci namietaného   porušenia   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   v   konaní   vedenom Okresnou prokuratúrou Žilina pod sp. zn. 2 Pv 970/10 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. G.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. mája 2012 doručená sťažnosť V. G., Č. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   v   konaní   vedenom   Okresnou prokuratúrou   Žilina (ďalej len „okresná prokuratúra“) pod sp.   zn. 2 Pv   970/10. Dátum odovzdania sťažnosti na poštovú prepravu je nečitateľný.

Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva   Policajného   zboru   v Ž.,   odboru   kriminálnej   polície,   oddelenia   ekonomickej kriminality (ďalej len „vyšetrovateľ“), uznesením sp. zn. ČVS: ORP-1009/OEK-ZA-2010 z 26. januára 2012 vzniesol voči sťažovateľovi obvinenie pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 a 2 Trestného zákona. Sťažovateľ podal proti uzneseniu vyšetrovateľa sťažnosť, v ktorej detailne a vyčerpávajúco poukázal na závažné, rozporuplné a protichodné tvrdenia svedkov, účelovosť trestného stíhania, možné procesné pochybenia vyšetrovateľa a jeho neštandardný postup predchádzajúci vydaniu uznesenia, nezákonnosť a nepreskúmateľnosť uznesenia (najmä vzhľadom na skutočnosť, že nie je časovo ustálené obdobie, kedy malo ku skutku dochádzať a kedy malo dôjsť ku vzniku škody). Uznesením okresnej prokuratúry č. k. 2 Pv 970/10-26 zo 6. marca 2012 bola sťažnosť podaná sťažovateľom proti uzneseniu vyšetrovateľa zamietnutá ako nedôvodná. Okresná prokuratúra sa so všetkými námietkami sťažovateľa   vysporiadala   iba   strohým   a   paušálnym   zhrnutím,   podľa   ktorého   dôkazná situácia vyšetrovateľovi nedávala inú možnosť, pričom na základe skutočností, ktoré boli podkladom na vydanie uznesenia o vznesení obvinenia, dospel vyšetrovateľ k záveru, že došlo k spáchaniu trestného činu sťažovateľom. Miera pravdepodobnosti spáchania skutku sťažovateľom je dostatočná na vznesenie obvinenia. Podľa názoru sťažovateľa treba postup okresnej   prokuratúry   považovať   za   svojvoľný   a   nepreskúmateľný.   Uznesenie   okresnej prokuratúry č. k. 2 Pv 970/10-26 zo 6. marca 2012 bolo sťažovateľovi doručené 23. marca 2012, a preto je sťažnosť ústavnému súdu podaná včas.

Sťažovateľ   navrhuje   vydať   nález,   ktorým   by   ústavný   súd   vyslovil   porušenie označeného   článku   ústavy   v   konaní   vedenom   okresnou   prokuratúrou   pod   sp.   zn. 2 Pv 970/10   s   tým,   aby   bolo   uznesenie   zo   6.   marca   2012   zrušené   a   vec   bola   vrátená na ďalšie konanie. Domáha sa tiež náhrady trov právneho zastúpenia v sume 269,58 €.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť treba považovať za neprípustnú.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

V   prípadoch,   pri   ktorých   sťažovatelia   namietajú   porušenie   svojich   ústavou garantovaných   práv   alebo   slobôd   v   trestnom   konaní,   ústavný   súd   vo   svojej   judikatúre opakovane zdôrazňuje, že trestné konanie je od svojho začiatku až po koniec procesom, v rámci ktorého sa pri vykonávaní jednotlivých úkonov môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní, ako aj v predmetnej veci konajúcich všeobecných súdov naprávať, resp. korigovať jednotlivé pochybenia, ku ktorým došlo v predchádzajúcich štádiách trestného konania.   Preto   spravidla   až   po   právoplatnom   skončení   trestného   konania   možno na ústavnom   súde   namietať   také   pochybenia   príslušných   orgánov   verejnej   moci,   ktoré neboli   odstránené   v   jeho   dovtedajšom   priebehu   a   ktoré   mohli   vo   svojich   dôsledkoch spôsobiť porušenie práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy (m. m. pozri napr. II. ÚS 3/02, III. ÚS 18/04, IV. ÚS 76/05, IV. ÚS 220/07).

Podľa   §   363   ods.   1   Trestného   poriadku   generálny   prokurátor   zruší   právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon. Porušením zákona sa rozumie podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci.

Podľa   §   364   ods.   3   Trestného   poriadku   generálny   prokurátor,   ak   rozhoduje   bez návrhu podľa odseku 1, môže zrušiť rozhodnutie podľa § 363 ods. 1 do troch mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia; ak rozhoduje na základe návrhu podľa odseku 1, môže   rozhodnutie   podľa   §   363   ods.   1   zrušiť   do   šiestich   mesiacov   od   právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.

Medzi mimoriadne opravné prostriedky v trestnom konaní patrí aj inštitút zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku. Právomoc rušiť takéto rozhodnutia má generálny prokurátor Slovenskej republiky, a to tak na návrh, ako aj bez neho. Medzi rozhodnutia v prípravnom konaní, ktoré možno preskúmať uvedeným postupom, patria aj právoplatné uznesenia o vznesení obvinenia. Sťažovateľ teda má   možnosť   podať   návrh   na   zrušenie   uznesenia,   ktorým   bolo   proti   nemu   vznesené obvinenie. Uznesenie je možné zrušiť do šiestich mesiacov, čo znamená, že zákonná lehota na podanie návrhu sťažovateľovi podľa všetkého dosiaľ neuplynula.

Z   podanej   sťažnosti   nevyplýva,   že   by   sťažovateľ   tento   mimoriadny   opravný prostriedok využil. Možno preto dospieť k záveru, že sťažovateľ dosiaľ nevyčerpal opravný prostriedok, ktorý mu Trestný poriadok na ochranu označeného základného práva účinne poskytuje a na ktorého použitie je oprávnený. To vedie k záveru o neprípustnosti sťažnosti. Treba tiež dodať, že sťažovateľ ani len netvrdil (tým menej preukazoval), že návrh na zrušenie uznesenia vyšetrovateľa nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Preto zo strany ústavného súdu neprichádzal do úvahy prípadný postup podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. júna 2012