znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 187/2011-48

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   8.   decembra   2011 v senáte   zloženom   z   predsedu   Sergeja   Kohuta   a   zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a   Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť M. K., B., zastúpeného advokátkou JUDr. V. D., Advokátska   kancelária,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   V   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 20 Cb 240/02 (pôvodne vedenom Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 59 Cb 75/98, Mestským súdom v Bratislave pod sp. zn. 59 Cb 75/98 a Obvodným súdom Bratislava I pod sp. zn. 26 Cb 15/96) a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo M. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 20 Cb 240/02 (pôvodne vedenom Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 59 Cb 75/98, Mestským súdom v Bratislave pod sp. zn. 59 Cb 75/98 a Obvodným súdom Bratislava I pod sp. zn. 26 Cb 15/96) p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   V p r i k a z u j e,   aby   vo   veci   vedenej   pod sp. zn. 20 Cb 240/02 konal bez zbytočných prieťahov.

3. M. K. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € (slovom päťtisíc eur), ktoré s ú Okresný súd Bratislava V a Krajský súd v Bratislave p o v i n n é mu vyplatiť každý z nich v sume po 2 500 € (slovom dvetisícpäťsto eur) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. M. K. p r i z n á v a   úhradu trov právneho zastúpenia v sume 254,88 € (slovom dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem centov), ktorú s ú Okresný súd Bratislava V a Krajský súd v Bratislave p o v i n n é   vyplatiť každý z nich v sume po 127,44 € (slovom stodvadsaťsedem eur a štyridsaťštyri centov) na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. V. D., Advokátska kancelária, B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. II. ÚS 187/2010-26 zo 4. mája 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu   Bratislava V (ďalej   len „okresný   súd“)   v konaní vedenom   pod sp.   zn. 20 Cb 240/02 (pôvodne vedenom Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 59 Cb 75/98, Mestským súdom v Bratislave pod sp. zn. 59 Cb 75/98 a Obvodným súdom Bratislava I pod sp. zn. 26 Cb 15/96).

Zo sťažnosti, z jej príloh, ako aj z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu vyplýva, že Obvodnému súdu Bratislava I (ďalej len „obvodný súd“) bolo 16. júla 1996 doručené písomné podanie označené ako „Žaloba o ušlý zisk, peniaze, dlžobu a odškodné od firmy B. a H. B. v dôsledku nekalej konkurencie, podvodu a krádeže majetku“ z 26. mája 1996, ktorým sa sťažovateľ ako žalobca domáhal proti žalovanému „Firma B. a H. v r. 1994 so sídlom v B... zastúpenú jej majiteľom..., ktorí v rokovaniach vystupovali menom firmy“ (ďalej len „žalovaný“), zaplatenia sumy 3 014 952 Sk s príslušenstvom, pričom zároveň   žiadal   aj o   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov.   Toto   podanie   sťažovateľa   bolo obvodným súdom zaevidované pod sp. zn. 26 Cb 15/96.

Na základe prípisu obvodného súdu z 10. septembra 1996 však bola daná právna vec pre obvodným súdom zistenú vecnú nepríslušnosť postúpená Mestskému súdu v Bratislave (ďalej len „mestský súd“) ako súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie, kde sa konanie po doručení spisu 8. októbra 1996 viedlo pod sp. zn. 59 Cb 75/98.

Následne po premenovaní mestského súdu na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v zmysle čl. IV ods. 2 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 328/1996 Z. z., ktorým sa ustanovujú nové sídla a obvody súdov, a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 22. novembra 1996 sa konanie v danej právnej veci sťažovateľa   viedlo   krajským   súdom   ako   súdom   prvého   stupňa   naďalej   pod sp. zn. 59 Cb 75/98.

Krajský súd však prípisom zo 16. septembra 2002 danú právnu vec pre ním zistenú vecnú nepríslušnosť postúpil okresnému súdu ako súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

V danej právnej veci   bol 14. októbra   2002 spis dôsledkom   postúpenia doručený okresnému súdu, kde bol zaevidovaný pod sp. zn. 20 Cb 240/02, pod ktorou sa konanie bez meritórneho rozhodnutia vedie doteraz.

Sťažovateľ   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   postupom   označených   všeobecných   súdov   v   konaní   o   jeho   právnej   veci odôvodňuje najmä takto:

„...   Doteraz   vo   veci   nebolo   vydané   súdne   rozhodnutie.   Moja   právna   zástupkyňa zaslala predsedovi súdu na Okresný súd Bratislava V v Bratislave sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní. Kópiu sťažnosti zakladám do spisu.

Účelom   a   cieľom   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty. Tento účel možno dosiahnuť právoplatným rozhodnutím. Nepostačuje,   že   štátny   orgán   vo   veci   koná.   K   vytvoreniu   právnej   istoty   dochádza   až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu.

Doteraz   o   mojej   žalobe   nebolo   právoplatne   rozhodnuté.   Tým,   že   súd   doteraz právoplatne   nerozhodol,   svojím   konaním   porušil   právo   na   spravodlivý   súdny   proces. Zbytočnými prieťahmi v konaní som postavený do pozície právnej neistoty, čo mi spôsobuje psychickú   záťaž,   o   to   viac,   že   odporcovia   zneužili   moje   zdravotné   problémy   a   mňa poškodili.

Domáham sa spravodlivého rozhodnutia vo veci, ktoré mi dá zadosťučinenie v mojej krivde, ktorá sa mi stala a v mojich právach, ktoré sú opodstatnené.

Týmito dôvodmi a mojou dlhotrvajúcou psychickou traumou zdôvodňujem uplatnenú výšku finančného zadosťučinenia....“

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľ   navrhuje,   aby   ústavný   súd   takto rozhodol:

„1. Základné právo M. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods.   2   Ústavy   SR   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v   Bratislave   v   konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb 15/96, postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 59 Cb 75/98, postupom Okresného súdu Bratislava V v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 20 Cb 240/02 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava V v Bratislave prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 20 Cb 240/02 konal bez zbytočných prieťahov.

3. M. K. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 16.597.- EUR, ktoré je Okresný súd Bratislava I, Krajský súd v Bratislave a Okresný súd Bratislava V v Bratislave spoločne   a   nerozdielne   povinní   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   nálezu. Alternatívne navrhujem, vyplatenie finančného zadosťučinenia rozdeliť medzi uvedené súdy podľa rozsahu zbytočných prieťahov v konaní.

4. Okresný súd Bratislava V v Bratislave je povinný nahradiť M. K. do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu trovy konania na účet advokátky JUDr. V. D... vo výške priznanej za 2 úkony a režíjny paušál, spolu 254. – EUR, 88 centov.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania: za okresný súd jeho predseda listom sp. zn. Spr. 2039/2011 doručeným ústavnému súdu 28. júna   2011   a   právna   zástupkyňa   sťažovateľa   stanoviskom   k   uvedenému   vyjadreniu okresného súdu doručeným ústavnému súdu 8. augusta 2011, následne za krajský súd jeho predsedníčka listom sp. zn. Spr. 3501/11 doručeným ústavnému súdu 18. októbra 2011 a právna   zástupkyňa   sťažovateľa   stanoviskom   k   vyjadreniu   krajského   súdu   doručeným ústavnému súdu 8. novembra 2011.

2.1   Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   okrem   prehľadu   procesných úkonov vykonaných v skúmanom konaní okrem iného uviedol:

„Z vyššie uvedeného vyplýva, že základným problémom bola skutočnosť, že návrh nemal   náležitosti,   ktoré   predpokladá   zákon   a   návrh   sa   viackrát   opravoval,   doplňoval, pričom problém bol aj vtedy, keď navrhovateľ mal právneho zástupcu. Ďalším problémom bolo zisťovanie adries účastníkov, čo malo za následok, že v konaní sa nekonalo plynulo a vyskytli sa dosť dlhové časové obdobia medzi jednotlivými úkonmi.

Právna zástupkyňa navrhovateľa podala sťažnosť dňa 30. 11. 2010, ktorá je vedená pod č. Spr. 2085/2010, na ktorú predseda súdu odpovedal 2. 12. 2010, kde táto sťažnosť bola vyhodnotená ako neopodstatnená z hľadiska posledných termínov pojednávania, kde práve   táto   právna   zástupkyňa   žiadala   odročiť   pojednávanie,   ktoré   bolo   určené   na   deň 29. 11. 2010 a následne 30. 11. 2010 podáva sťažnosť.

Súhlasím   s   tým,   aby   podľa   §   30   ods.   2   zákona   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii Ústavného   súdu   SR,   o   konaní   pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších predpisov, Ústavný súd upustil od ústneho pojednávania.“

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu uviedla:

„... súhlasím s tým, aby podľa §30 ods. 2 zákona Národnej rady SR č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania o prijatom návrhu....   V   plnom   rozsahu   trváme   na   našej   sťažnosti,   ktorá   bola   Ústavnému   súdu   SR doručená dňa 13. 12. 2010. Poukazujeme na to, že návrh navrhovateľa M. K. bol prijatý podateľňou   Okresného   súdu   Bratislava   I   dňa   16.   7.   1996   a   bol   vedený   pod   sp. zn. 26 Cb15/96. Teraz je rok 2011 a vo veci nie je právoplatne rozhodnuté.

... Dôvodom na odročenie termínu pojednávania nariadeného na deň 29. 11. 2010 bolo, že odporcovia sa opätovne nedostavili na súd a nie skutočnosť, ako uvádza predseda OS BA V, že ja som žiadala odročiť termín pojednávania, pretože bez vypočutia odporcov a ich vyjadrenia súd nemôže vo veci rozhodnúť.... Naša sťažnosť je opodstatnená....“

2.3   Predsedníčka   krajského   súdu   vo   svojom   vyjadrení   okrem   prehľadu   zmien zákonných sudcov v súlade s rozvrhom práce krajského súdu, ako aj procesných úkonov vykonaných v skúmanom konaní okrem iného uviedla:

„... Pokiaľ ide o obsah sťažnosti sťažovateľa voči konaniu na vtedajšom Mestskom súde   Bratislava   (následne   Krajskom   súde   v   Bratislave)   vo   veci   sp.   zn.   59Cb   75/1998, poukazujem   na   to,   že   s   ohľadom   na   opakované   prerozdeľovanie   predmetnej   veci v nadväznosti   na   prijaté   zmeny   podľa   jednotlivých   Rozvrhov   prác   tunajšieho   súdu v osobách   sudcov,   ktorí   v   nej   konali   tak,   ako   je   to   vyššie   uvedené,   vzniknuté   zbytočné prieťahy   kvalifikujem   ako   objektívne,   keďže   ich   základom   navyše   bol   aj   vysoký   nápad nových vecí a nadmerný počet starých neskončených vecí....

Krajský   súd   v   Bratislave   podľa   ustanovenia   §   30   ods.   2   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii ÚS SR, o konaní pred ním a o postavení jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov,   netrvá   na   ústnom   prerokovaní   veci   pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.“

2.4 Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom stanovisku k vyjadreniu krajského súdu okrem toho, že poukázala na obsah svojho stanoviska z 8. augusta 2011, uviedla, že „prieťahy v konaní spôsobili súdy svojim postupom a nečinnosťou v konaní pred súdom. Návrh podal navrhovateľ súdu v roku 1996 a doteraz nie je vec právoplatne skončená.“.

Zároveň   vyjadrila   svoj   súhlas   s   tým,   aby   ústavný   súd   upustil   od   ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy.   Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný   procesný   prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   pre   meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo, alebo nebolo   porušené   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   (I.   ÚS   40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Zo   sťažnosti,   z jej   príloh, z   vyjadrení účastníkov konania a   z obsahu na vec sa vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil   tento   priebeh   a   stav   konania   vedeného okresným   súdom   pod   sp.   zn.   20   Cb   240/02   (pôvodne   vedeného   krajským   súdom   pod sp. zn. 59 Cb 75/98, mestským súdom pod sp. zn. 59 Cb 75/98 a obvodným súdom pod sp. zn. 26 Cb 15/96):

- 16. júl 1996 – obvodnému súdu ako súdu prvého stupňa bola doručená žaloba sťažovateľa, ktorá   bola   zaevidovaná   pod   sp.   zn.   26   Cb   15/96,   pričom   sťažovateľ   zároveň   žiadal   aj o oslobodenie od súdnych poplatkov,

- 13. august 1996 – obvodný súd pod hrozbou zastavenia konania vyzval sťažovateľa, aby odstránil nedostatky svojej žaloby, najmä aby presne označil žalovaného,

- 26. august 1996 – obvodnému súdu bolo doručené podanie sťažovateľa, v ktorom okrem iného uviedol: „Obchodné meno odporcu je R. Š., B. a H., so sídlom... IČO... Páni D. T. a Ľ.   M.   sú   tichými   spoločníkmi   p.   Š..   K   odpovedi   prikladám   aj   kópiu   zrušenia   mojej živnosti.“,

-   8.   október   1996   –   na   základe   prípisu   obvodného   súdu   o   postúpení   veci   pre   vecnú nepríslušnosť   z   10.   septembra   1996   bol   spis   doručený   mestskému   súdu,   kde   bol zaevidovaný pod sp. zn. 59 Cb 75/98,

- 29.   október   1998   –   mestským   súdom   bol   vyhotovený   úradný   záznam,   podľa   ktorého v danej veci „Nejedná sa o nekalú súťaž podľa § 44 Obch. zák. Prideliť samosudcovi.“,

- 14.   jún   1999   –   krajský   súd   vyzval   sťažovateľa,   aby   predložil   potvrdenie   o   svojich osobných,   zárobkových   a   majetkových   pomeroch   vrátane   ďalších   dokladov   na   účely priznania oslobodenia od súdnych poplatkov,

- 28. jún 1999 – sťažovateľ predložil krajskému súdu požadované doklady s tým, že doklad o vedení v evidencii na úrade práce doloží 30. júna 1999,

- 7. august 2002 – krajský súd vyzval Okresný úrad Bratislava I, odbor živnostenského podnikania (ďalej len „okresný úrad“), aby oznámil, či je sťažovateľ vedený v evidencii úradu ako súkromný podnikateľ,

- 2. september 2002 – krajskému súdu bolo doručené oznámenie okresného úradu o tom, že živnostenské oprávnenie sťažovateľa bolo zrušené k 7. augustu 1995,

- 16. september 2002 – krajský súd vzhľadom na to, že sťažovateľ v čase podania žaloby už nebol   podnikateľom,   s   poukazom   na   ustanovenie   §   9   ods.   3   písm.   a)   a   b)   a   ods.   4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) v znení účinnom v rozhodujúcom období pre svoju vecnú nepríslušnosť postúpil vec okresnému súdu,

- 14. október 2002 – spis bol doručený okresnému súdu ako súdu prvého stupňa, kde bol zaevidovaný pod sp. zn. 20 Cb 240/02,

- 8. január 2003 – okresný súd s poukazom na to, že žaloba nemá náležitosti návrhu na začatie konania, najmä neobsahuje riadne označenie žalovaného a nie je z nej zrejmé ani to, čo sťažovateľ sleduje, resp. čoho sa domáha, vyzval sťažovateľa na odstránenie vytknutých nedostatkov,

- 12.   marec 2003   – sťažovateľ   požiadal   o predĺženie   lehoty   na odstránenie   vytýkaných nedostatkov svojej žaloby do 15. apríla 2003,

- 22.   apríl   2003   –   okresnému   súdu   bolo   doručené   podanie   sťažovateľa   označené   ako „Upresnenie návrhu“, ktorým žalovaného označil ako „Mgr. R. Š., r. č..., bytom...“, a súčasne v rámci úpravy petitu – žalobnej žiadosti navrhol, aby okresný súd rozsudkom voči nemu zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3 014 952 Sk s príslušenstvom,

- 20.   máj   2003   –   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa   na   predloženie   v   prílohe   zaslaného vyplneného tlačiva o jeho osobných, majetkových a zárobkových pomeroch,

- 16. jún 2003 – sťažovateľ doručil okresnému súdu vyplnené tlačivo o svojich osobných, majetkových a zárobkových pomeroch,

- 12.   september   2003   –   okresný   súd   uznesením   sp.   zn.   20   Cb   240/02   sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal,

- 3.   október   2003   –   sťažovateľ   podal   proti   uzneseniu   okresného   súdu   o   nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov odvolanie,

- 13. október 2003 – okresný súd predložil spis krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa z 3. októbra 2003,

- 13. január 2004 – krajský súd ako odvolací súd uznesením č. k. 13 Cob 212/2003-63 rozhodol o odvolaní sťažovateľa tak, že uznesenie okresného súdu sp. zn. 20 Cb 240/02 z 12. septembra 2003 ako vecne správne potvrdil,

- 28. január 2004 – spis bol doručený opäť okresnému súdu ako súdu prvého stupňa,

- 23. február 2004 – okresnému súdu bola vrátená zásielka adresovaná žalovanému, ktorej obsahom bolo uznesenie krajského súdu č. k. 13 Cob 212/2003-63 z 13. januára 2004, ako nedoručená s tým, že adresát sa bez udania adresy odsťahoval,

- 31. marec 2004 – okresný súd uznesením č. k. 20 Cb 240/02-67 konanie pre nezaplatenie súdneho   poplatku   sťažovateľom   zastavil,   pričom   ani   toto   uznesenie   sa   žalovanému nepodarilo doručiť,

- 20. apríl 2004 – okresnému súdu bolo doručené podanie sťažovateľa, v ktorom popri doterajšom žalovanom ako ďalších žalovaných uviedol osobu menom „D. T., bytom...“ a osobu   menom „Ľ.   M.,   bytom...“,   súčasne   svoju   žalobu   v   časti   o zaplatenie   sumy 2 659 358 Sk zobral späť a tiež navrhol, aby okresný súd vykonal pokus o zistenie pobytu doterajšieho žalovaného prostredníctvom centrálnej evidencie obyvateľstva,

- 14. máj 2004 – sťažovateľ podal proti uzneseniu okresného súdu č. k. 20 Cb 240/02-67 z 31. marca 2004 o zastavení konania odvolanie,

- 2. júl 2004 – krajskému súdu ako odvolaciemu súdu bol doručený spis na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa zo 14. mája 2004,

- 7. február 2005 – krajský súd uznesením č. k. 10 Cob 146/2004 -75 rozhodol o odvolaní sťažovateľa okrem iného tak, že späťvzatie žaloby sťažovateľa v časti o zaplatenie sumy 2 659 358 Sk pripustil a vo zvyšku odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,

- 28. február 2005 – spis bol doručený okresnému súdu,

- 30. marec 2005 – okresnému súdu bola vrátená zásielka adresovaná žalovanému, ktorej obsahom bolo uznesenie krajského súdu č. k. 10 Cob/146/2004-75 zo 7. februára 2005 pre jej nedoručenie s tým, že adresát je neznámy,

- 11. máj 2005 – okresný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa na oznámenie, „či podanie   navrhovateľa   zo   dňa   20.   04.   2004   máme   považovať   za   rozšírenie   počtu odporcov...“,

- 18. máj 2005 – okresný súd žiadosťami adresovanými Obvodnému oddeleniu Policajného zboru P. (ďalej len „obvodné oddelenie Juh“), Sociálnej poisťovni, pobočka B. (ďalej len „Sociálna poisťovňa“), ako aj Registru obyvateľov Slovenskej republiky (ďalej len „register obyvateľov“) žiadal o zistenie a oznámenie pobytu žalovaného,

- bez uvedenia dátumu doručenia, ako aj dátumu vyhotovenia sa na č. l. 83 spisu nachádza oznámenie Sociálnej poisťovne o tom, že žalovaný bytom – G., nie je evidovaný v databáze poisťovne od 28. februára 2005,

-   3.   jún   2005   –   okresnému   súdu   bolo   doručené   oznámenie   registra   obyvateľov,   podľa ktorého je žalovaný od 16. júla 1997 evidovaný trvalým pobytom na adrese – G., okres M.,

- 15. jún 2005 – sťažovateľ okresnému súdu oznámil, že „... podanie zo dňa 20. 04. 04 môžete považovať za rozšírenie počtu odporcov... A to okrem Mgr. R. Š. aj D. T. a Ľ. M..“,

- 16. jún 2005 – okresnému súdu bola doručená správa obvodného oddelenia J., podľa ktorej má žalovaný v evidencii obyvateľov zapísaný trvalý pobyt na adrese – G., okres M.,

- 16. august 2005 – okresný súd uznesením č. k. 20 Cb 240/02-87 pod hrozbou odmietnutia podania – žaloby, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania, vyzval   sťažovateľa,   aby   označil   všetkých   žalovaných,   svoj   návrh   riadne   odôvodnil, a zároveň   ho   pod   hrozbou   zastavenia   konania   vyzval   na   zaplatenie   súdneho   poplatku v sume 12 790 Sk,

- 20.   september   2005   –   okresný   súd   uznesením   č.   k.   20   Cb   240/02-89   konanie   pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavil, pričom zásielka adresovaná žalovanému na adresu B.,   ktorej   obsahom   bolo   toto   uznesenie,   bola   30.   septembra   2005   vrátená   späť   ako nedoručená s tým, že adresát je neznámy,

- 21. september 2005 – okresným súdom bol vyhotovený úradný záznam, podľa ktorého súdny poplatok nebol zaplatený,

- 2. november 2005 – uznesenie okresného súdu č. k. 20 Cb 240/02-89 z 20. septembra 2005 bolo žalovanému doručené na adresu G.,

- 19. október 2005 – okresným súdom bol vyhotovený záznam, v zmysle ktorého sťažovateľ súdny poplatok v sume 12 790 Sk zaplatil,

- 26.   októbra   2005   –   okresnému   súdu   bolo   doručené   podanie   právnej   zástupkyne sťažovateľa,   ktorým   vzhľadom   na   to,   že   sťažovateľom   bol   súdny   poplatok   zaplatený v lehote   na   podanie   odvolania   proti   uzneseniu   okresného   súdu   č.   k.   20   Cb   240/02-89 z 20. septembra 2005 o zastavení konania, žiadala o zrušenie tohto uznesenia,

-   9.   november   2005   –   okresný   súd   uznesením   č.   k.   20   Cb   240/02-94   svoje   uznesenie č. k. 20 Cb 240/02-89 z 20. septembra 2005 o zastavení konania zrušil,

- 10. január 2006 – okresný súd uznesením uložil R. Š. ako žalovanému v 1. rade (ďalej len „žalovaný v 1. rade“), D. T. ako žalovanému v 2. rade (ďalej aj „žalovaný v 2. rade“) a Ľ. M. ako žalovanému v 3. rade (ďalej len „žalovaný v 3. rade) povinnosť, aby sa vyjadrili k pripojenej žalobe, avšak zásielka, ktorej obsahom bolo toto uznesenie, bola okresnému súdu vrátená späť z adresy žalovaného v 1. rade 15. februára 2006 ako neprevzatá v odbernej lehote a z adries žalovaných v 2. a 3. rade 26. januára 2006 ako nedoručená s tým, že adresáti sú neznámi,

- 6. marec 2006 – okresnému súdu bolo doručené podanie JUDr. M. B., advokátky (ďalej len   „právna   zástupkyňa   žalovaného   v   1.   rade“),   ktorým   oznámila,   že   prevzala   právne zastupovanie žalovaného v 1. rade,

- 15. marec 2006 – okresný súd uznesením č. k. 20 Cb 240/02-105 opäť vyzval sťažovateľa, aby svoju žalobu opravil a doplnil, resp. presne označil všetkých žalovaných, a zároveň, aby svoju žalobu riadne odôvodnil,

-   16.   marec   2006   –   okresný   súd   vyzval   právnu   zástupkyňu   žalovaného   v   1.   rade   na predloženie originálu udeleného splnomocnenia,

- 23. marec 2006 – právna zástupkyňa žalovaného v 1. rade okresnému súdu oznámila, že s rozhodnutím   o   veci   bez   nariadenia   pojednávania   vo   veci   samej   nesúhlasí,   a   zároveň v prílohe predložila aj udelené splnomocnenie,

- 7. apríl 2006 – sťažovateľ svojím podaním (bez podpisu, pozn.) oznámil okresnému súdu zmenu   svojho   bydliska,   ďalej   upresnil   označenie   žalovaných   (vo   vzťahu   k žalovanému v 3. rade uviedol, že okrem jeho mena a priezviska sa mu iné osobné údaje nepodarilo zistiť a že ďalšie údaje zrejme môžu doplniť žalovaní v 1. a 2. rade, pozn.), súčasne doplnil odôvodnenie žaloby a zároveň označil budúcich svedkov,

- 23.   august   2007   –   okresný   súd   uznesením   č.   k.   20   Cb   240/2002-113   vyzval   právnu zástupkyňu   sťažovateľa,   aby   doplnila   žalobu   o   dátum   narodenia,   bydlisko   a   o   údaj o štátnom občianstve žalovaného v 3. rade,

- 27.   september   2007   –   okresnému   súdu   bolo   doručené   podanie   sťažovateľa,   v   ktorom okrem   iného   uviedol,   že   nie   je   schopný   uviesť   požadované   ďalšie   osobné   údaje o žalovanom v 3. rade, pričom navrhol, „aby súd, ktorý má možnosť zistiť si potrebné údaje, tak učinil. Ak sa ani súdu úradnou cestou nepodarí zistiť potrebné údaje, zoberiem návrh v časti voči odporcovi v 3. rade späť.“,

- 30. január 2007 – právna zástupkyňa žalovaného v 1. rade oznámila okresnému súdu ukončenie právneho zastupovania,

-   11.   marec   2008   –   okresný   súd   uznesením   č.   k.   20   Cb   240/2002-120   žalobu   pre nedoplnenie súdom požadovaných osobných údajov proti žalovanému v 3. rade odmietol, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 14. apríla 2008,

- 2. jún 2008 – okresný súd uznesením č. k. 20 Cb 240/2002-123 uložil žalovanému (zrejme v 2. rade, pozn.), aby sa vyjadril k pripojenej žalobe, pričom zásielka, ktorej obsahom bolo toto   uznesenie,   bola   z   adresy   žalovaného   v   2.   rade   (B.)   vrátená   okresnému   súdu   späť 11. júna 2008 ako nedoručená z dôvodu, že adresát je neznámy,

-   4.   jún   2008   –   okresný   súd   výzvami   adresovanými   registru   obyvateľov,   Sociálnej poisťovni,   Obvodnému   oddeleniu   Policajného   zboru   P.   (ďalej   len   „obvodné   oddelenie Sever“), ako aj Generálnemu riaditeľstvu   Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky   (ďalej   len   „generálne   riaditeľstvo“)   žiadal   o   prešetrenie   a   oznámenie   miesta terajšieho pobytu žalovaného v 2. rade,

- 13. jún 2008 – generálne riaditeľstvo oznámilo okresnému súdu, že žalovaný v 2. rade toho času nie je vo výkone väzby ani vo výkone trestu odňatia slobody,

- 18. jún 2008 – Sociálna poisťovňa oznámila okresnému súdu, že žalovaný v 2. rade nie je nijako zúčastnený na verejnom poistení od 30. júna 2002 a adresa jeho trvalého pobytu v evidencii poisťovne nebola zmenená,

- 3. júl 2008 – okresnému súdu bola doručená správa obvodného oddelenia Sever, podľa ktorej sa mu údaje o mieste pobytu žalovaného v 2. rade nepodarilo zistiť,

- 2. september 2008 – register obyvateľov oznámil okresnému súdu, že osoba menom D. T. ako žalovaný v 2. rade je od 14. júla 1998 evidovaná na adrese trvalého pobytu – B. –P.,

- 12. november 2008 – okresný súd žiadosťou adresovanou registru obyvateľov žiadal opäť o   oznámenie terajšieho   pobytu žalovaného v   2. rade   (menom   D. T.),   ako   aj o zaslanie údajov o osobách, ktoré sú k menovanému v rodinnom, príbuzenskom pomere,

- 27. november 2008 – register obyvateľov oznámil okresnému súdu tie isté skutočnosti ako v oznámení z 2. septembra 2008,

-   25.   marec 2009   –   okresný   súd   žiadosťou   adresovanou   registru   obyvateľov,   Sociálnej poisťovni,   obvodnému   oddeleniu   Sever,   ako   aj   generálnemu   riaditeľstvu   žiadal   opäť o zistenie a oznámenie terajšieho pobytu žalovaného v 2. rade,

- 30.   marec   2009   –   okresný   súd   prostredníctvom   poštového   podniku   vykonal   pokus o doručovanie   zásielky,   ktorej   obsahom   bolo   opäť   uznesenie   okresného   súdu č. k. 20 Cb 240/2002-123 z 2. júna 2008 žalovanému v 2. rade, ktorá však bola 2. apríla 2009 vrátená späť ako nedoručená z dôvodu, že adresát je neznámy,

- 2. apríla 2009 – generálne riaditeľstvo oznámilo okresnému súdu tie isté skutočnosti ako v oznámení z 13. júna 2008,

- 8. apríla 2009 – register obyvateľov oznámil okresnému súdu tie isté skutočnosti ako v oznámení z 2. septembra 2008 a následne 27. novembra 2008,

- bez   uvedenia   dátumu   doručenia   na   č.   l.   136   spisu   sa   nachádza   oznámenie   Sociálnej poisťovne, ktorým oznámila tie isté skutočnosti ako v oznámení z 18. júna 2008,

- 5. máj 2009 – okresný súd uznesením č. k. 20 Cb 240/2002-139 ustanovil žalovanému v 2. rade za opatrovníčku Ľ. T., zamestnankyňu Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „opatrovníčka žalovaného v 2. rade“), a zároveň uznesením č. k. 20 Cb 240/2002-140 uložil žalovanému   (zrejme   v   2.   rade,   pozn.)   povinnosť,   aby   sa   v   lehote   do   15   dní   vyjadril k pripojenej žalobe,

- 11. máj 2009 – okresnému súdu bola doručená správa obvodného oddelenia Sever, podľa ktorej žalovaný na adrese B., nebýva,

- 28. máj 2009 – okresnému súdu bolo prostredníctvom emailovej správy doručené podanie opatrovníčky   žalovaného   v   2.   rade,   ktorým   žiada   o   náležité   zistenie   skutkového   stavu a o spravodlivé rozhodnutie,

- 4.   jún 2009 – okresný   súd   žiadosťou   obvodnému   oddeleniu   Sever   žiadal o doručenie zásielky obsahujúcej žalobu, čiastočné späťvzatie návrhu, uznesenie č. k. 20 Cb 240/2002-140 z 5. mája 2009 vrátane ďalších príloh žalovanému v 2. rade,

- 16. júl 2009 – okresnému súdu bola doručená správa obvodného oddelenia Sever, podľa ktorej, keďže sa žalovaného v 2. rade ani opakovane nepodarilo zastihnúť, nebolo možné žiadosti okresného súdu o doručenie zásielky vyhovieť,

- 18. máj 2010 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 13. september 2010,

- 25.   máj 2010   –   opatrovníčka   žalovaného v   2.   rade   prostredníctvom   emailovej   správy žiadala o ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní nariadenom na 13. september 2010, pričom súhlasila s postupom podľa § 115a OSP,

- 3. jún 2010 – okresnému súdu bolo doručené podanie právnej zástupkyne sťažovateľa, ktorou žiadala o doručovanie ďalšej korešpondencie na ňou uvedenú adresu sťažovateľa pre doručovanie a súčasne oznámila aj adresu svedkyne Ing. M. K,

- 10. august 2010 – okresnému súdu bolo doručené podanie žalovaného v 1. rade, ktorým z dôvodu vopred naplánovanej služobnej cesty ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní vo veci samej nariadenom na 13. september 2010 a zároveň žiadal o jeho odročenie na iný termín,

- 13. september 2010 – okresným súdom bolo pojednávanie bez prerokovania veci samej odročené na 18. október 2010,

-   27.   september   2010   –   opatrovníčka   žalovaného   v   2.   rade   prostredníctvom   emailovej správy žiadala o ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní nariadenom na 18. október 2010, pričom súhlasila s postupom podľa § 115a OSP,

- 18. október 2010 – okresným súdom bolo pojednávanie odročené bez prerokovania veci na 29. november 2010,

- 26. október 2010 – opatrovníčka žalovaného v 2. rade prostredníctvom emailovej správy žiadala o ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní nariadenom na 29. november 2010, pričom súhlasila s postupom podľa § 115a OSP,

- 29. november 2010 – na okresnom súde sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo bez prerokovania veci samej odročené na 8. február 2010,

- 10. december 2010 – opatrovníčka žalovaného v 2. rade prostredníctvom emailovej správy žiadala o ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní nariadenom na 8. február 2011, pričom súhlasila s postupom podľa § 115a OSP,

-   8.   február   2011   –   na   okresnom   súde   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo po prerokovaní veci odročené na 14. marec 2011,

- 15. február 2011 – opatrovníčka žalovaného v 2. rade prostredníctvom emailovej správy žiadala o ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní nariadenom na 14. marec 2011, pričom súhlasila s postupom podľa § 115a OSP,

- 16. februára 2011 – okresnému súdu bolo doručené podanie žalovaného v 1. rade, ktorým zo zdravotných dôvodov žiadal o ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní 8. februára 2011,

- 14. marec 2011 – na okresnom súde sa uskutočnilo pojednávanie vo veci samej, v rámci ktorého   právna   zástupkyňa   sťažovateľa   krátkou   cestou   doručila   písomné   podanie sťažovateľa zo 14. marca 2011, ktorým žiadal opravu zápisnice z pojednávania konaného 29. novembra 2010, pričom po prerokovaní veci bolo pojednávanie odročené na neurčito,

-   22.   marca   2011   –   okresnému   súdu   bolo   doručené   podanie   Ing.   M.   K.   označené   ako „Výpoveď svedka“,

-   10.   október   2011   –   na   okresnom   súde   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo po prerokovaní veci odročené na 7. február 2012.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne   realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom v konaní vedenom   okresným   súdom   pod   sp.   zn.   20   Cb   240/02   (pôvodne   krajským   súdom   pod sp. zn. 59 Cb 75/98, mestským súdom pod sp. zn. 59 Cb 75/98 a obvodným súdom pod sp. zn. 26 Cb 15/96) ako súdom prvého stupňa o žalobe sťažovateľa došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd dospel k záveru, že v právnej veci žaloby sťažovateľa nejde o vec tak právne či fakticky zložitú, ktorá by odôvodňovala jej prerokovanie v trvaní viac ako 15 rokov (od 16. júla 1996, keď bola podaná žaloba, až dosiaľ).   Napokon,   napriek   tomu,   že   sa   sťažovateľ   svojou   žalobou   domáhal   zaplatenia žalovanej sumy z rôznych právnych titulov (pozn. označenie žaloby), vzhľadom na to, že v období od začatia konania, t. j. od 16. júla 1996 do 18. mája 2010, keď bol nariadený termín prvého pojednávania vo veci samej, sa označené všeobecné súdy ako súdy prvého stupňa zaoberali iba odstraňovaním nedostatkov procesných podmienok konania, pričom vec ako taká bola vo svojom merite prvýkrát prerokovaná až na pojednávaní 8. februára 2011,   rôznosť   právnych   titulov   sťažovateľom   uplatňovaného   nároku   pri   doterajšom procesnom   stave   konania   nie   je   možné   ako   zložitosť   veci   v   prospech   označených všeobecných súdov zohľadniť.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka konania, ktorý bol v konaní právnou zástupkyňou zastúpený až od 22. marca 2004, ústavný súd dospel k názoru, že nesprávne, resp. neúplné označenie jediného žalovaného v žalobe a následne nesprávne, resp.   neúplné označenie   ďalších   žalovaných   sťažovateľom,   ktorých   do   konania   navrhol pribrať ako žalovaných v 2. a 3. rade až vo svojom podaní z 20. apríla 2004, podstatnou mierou prispelo k zdržovaniu ďalšieho postupu v konaní, resp. k jeho predĺženiu. Avšak na rozdiel od názoru okresného súdu ústavný súd bez ohľadu na mieru unesenia dôkazného bremena sťažovateľom v budúcnosti zastáva názor, že zo žaloby bolo od samého počiatku dostatočne zrejmé, čoho sa sťažovateľ domáha. Sťažovateľovi možno tiež pričítať na ťarchu aj zastavenie konania pre nezaplatenie súdneho poplatku uznesením okresného súdu č. k. 20 Cb 240/02-89 z 20. septembra 2005, ktoré však vzhľadom na to, že sťažovateľ v lehote na   podanie   odvolania   proti   tomuto   uzneseniu   súdny   poplatok   napokon   zaplatil,   bolo uznesením okresného súdu sp. zn. 20 Cb 240/02-94 z 9. novembra 2005 zrušené. Navyše, aj keď podľa zistenia ústavného súdu zo zápisnice o pojednávaní z 18. októbra 2010, ako aj zo zápisnice o pojednávaní z 29. novembra 2010 vyplýva, že právna zástupkyňa sťažovateľa žiadala   o   odročenie   týchto   pojednávaní   z   dôvodu   zváženia   ďalšieho   postupu   v   tomto konaní,   resp.   na   účely   uzavretia   mimosúdnej   dohody,   je potrebné dodať,   že   ani jeden zo žalovaných, prípadne ich zástupcov na týchto pojednávaniach nebol prítomný, a teda je dôvodný predpoklad, že by okresný súd bol tieto pojednávania bez prerokovania veci samej odročil aj vtedy, ak by právna zástupkyňa sťažovateľa o ich odročenie nebola žiadala.

Napriek už uvedenému však správanie sťažovateľa podľa názoru ústavného súdu nemožno považovať za také, ktoré by zakladalo dôvodnosť trvania tohto konania viac ako 15 rokov.

3. Napokon ústavný súd vzhľadom na to, že v postupe v konaní pôvodne vedenom obvodným súdom pod sp. zn. 26 Cb 15/96 v období od 16. júla 1996 do 10. septembra 1996 porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nevzhliadol, zaoberal sa ďalej postupom krajského súdu, pôvodne mestského súdu, a následne okresného súdu konajúcich v právnej veci žaloby sťažovateľa ako súdy prvého stupňa a v tejto súvislosti prihliadol aj na § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá.

3.1   Ústavný   súd   zistil,   že   postup   krajského   súdu   (pôvodne   mestského   súdu)   sa v rámci prvostupňového konania nevyznačoval plynulým a efektívnym postupom. Mestský súd, resp. po jeho premenovaní krajský súd, ktorému bol spis doručený 8. októbra 1996 po zistení, že sťažovateľ v čase podania žaloby už nebol podnikateľom, vec až prípisom zo 16. septembra 2002 s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 3 písm. a) a b) OSP pre svoju vecnú nepríslušnosť postúpil okresnému súdu. Keďže mestský, resp. krajský súd ako súd prvého stupňa bol v zmysle § 104a ods. 1 OSP povinný skúmať, či sú podmienky vecnej príslušnosti splnené, ešte pred začatím konania o veci samej, svojou nečinnosťou v období od 8. októbra 1996 do 16. septembra 2002 spôsobil zbytočné prieťahy v konaní v trvaní takmer šiestich rokov.

3.2   Je   pravdou,   ako   to   už   bolo   uvedené,   že   sťažovateľ   pre   svoju   nedostatočnú informovanosť o osobách žalovaných ich nebol schopný správne a úplne označiť, najmä čo sa týka uvedenia adresy ich bydliska, avšak pokiaľ ide o žalovaného v 1. rade (v tom čase ešte ako jediného žalovaného, pozn.),   okresný súd mohol   pristúpiť k zisteniu   aktuálnej adresy jeho bydliska bez zbytočného odkladu potom, čo bola okresnému súdu 23. februára 2004 z adresy uvedenej sťažovateľom zásielka (obsahom, ktorej bolo uznesenie krajského súdu   č.   k.   13 Cob   212/2003-63 z 13.   januára 2004)   adresovaná žalovanému v   1.   rade poštovým   podnikom   vrátená   ako   nedoručená   s   tým,   že   adresát   sa   bez   udania   adresy odsťahoval. Následne potom, čo sťažovateľ písomným podaním z 20. apríla 2004 navrhol pribrať   do   konania   žalovaných   v   2.   a   3.   rade,   ktorých   tak   isto   označil   neúplne, resp. nesprávne,   najmä   čo   sa   týka   uvedenia   ich   bydliska,   pričom   tento   nedostatok sťažovateľ nebol schopný ani následne odstrániť, okresný súd mohol pristúpiť k zisteniu adresy bydliska žalovaných v 2. a 3 rade bez zbytočného odkladu po tom, čo mu boli zásielky z adries uvedených sťažovateľom poštovým podnikom vrátené 26. januára 2006 späť ako nedoručené z dôvodu, že adresáti sú neznámi. Totiž, i keď na jednej strane za úplné a správne označenie žalovaných ako účastníkov konania zodpovedá predovšetkým žalobca, ktorým je v danom prípade sťažovateľ, na druhej strane v zmysle § 104 ods. 2 OSP ak   ide   o taký   nedostatok   podmienky   konania,   ktorý   možno   odstrániť,   súd   urobí   preto vhodné opatrenia.

Podľa názoru ústavného súdu úplne neefektívnym procesným úkonom je uznesenie okresného súdu sp. zn. 20 Cb 240/02 z 31. marca 2004 o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho   poplatku   sťažovateľom,   ktoré   bolo   následne   na   základe   odvolania   sťažovateľa zo 14. mája 2004 uznesením krajského súdu č. k. 10 Cob 146/2004-75 zo 7. februára 2005 okrem iného zrušené a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že okresný   súd   konanie   zastavil   bez   toho,   že   by   bol   sťažovateľa   pred   tým   pod   hrozbou zastavenia   konania   na   zaplatenie   súdneho   poplatku   vyzval.   Dôsledkom   toho   v   období od 31. marca 2004 do 28. februára 2005, keď bol spis opäť doručený okresnému súdu, došlo k ďalším zbytočným prieťahom v trvaní 11 mesiacov.

Tak isto podľa vyhodnotenia ústavného súdu sú neúčelnými procesnými úkonmi aj žiadosť okresného súdu z 12. novembra 2008 adresovaná registru obyvateľov, ako aj ďalšie žiadosti   okresného   súdu   z   25.   marca   2009   adresované   registru   obyvateľov,   Sociálnej poisťovni,   obvodnému   oddeleniu   Sever,   ako   aj   generálnemu   riaditeľstvu   smerujúce k zisteniu pobytu žalovaného v 2. rade, potom čo už žiadostiam okresného súdu zo 4. júna 2008 smerujúcim k zisteniu pobytu žalovaného v 2. rade tí istí adresáti zaslaním oznámenia urobili zadosť. Inými slovami, ide o okresným súdom duplicitne vykonané procesné úkony, dôsledkom ktorých v období od 2. septembra 2008 (keď na základe žiadosti okresného súdu zo   4.   júna   2008   bolo   okresnému   súdu   ako   posledné   doručené   oznámenie   registra obyvateľov)   do   5.   mája   2009   (keď   okresný   súd   uznesením   č.   k.   20   Cb   240/2002-139 ustanovil   opatrovníčku   žalovaného   v   2.   rade)   došlo   k   ďalším   zbytočným   prieťahom v konaní v trvaní viac ako 8 mesiacov. Navyše, ústavný súd hodnotí ako zbytočné prieťahy aj obdobie nečinnosti okresného súdu od 16. júla 2009 (keď bola okresnému súdu doručená správa obvodného oddelenia Sever) až do 18. mája 2010 (keď okresný súd nariadil termín pojednávania vo veci samej na 13. september 2010) v trvaní ďalších viac ako 10 mesiacov, pričom   aj   obdobie   medzi   nariadením   termínu   pojednávania,   t. j.   od   18.   mája   2010, a samotným   nariadeným   termínom,   t. j.   13.   septembra   2010,   považuje   ústavný   súd za neprimerané. V danej právnej veci sa následne uskutočnilo pojednávanie aj 14. marca 2011, ktoré bolo odročené na neurčito, pričom ďalší termín pojednávania bol nariadený až na 10. október 2011, čo je vzhľadom na doterajšiu dobu trvania konania obdobie tak isto neprimerané. To isté platí, aj pokiaľ okresný súd pojednávanie konané 10. októbra 2011 po prerokovaní veci odročil na 7. február 2012.

4.   Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   konaním,   v   rámci   ktorého   sa   vec   prerokúva,   sa rozumie časové obdobie od začatia konania až do jeho právoplatného skončenia, najmä meritórnym rozhodnutím, ústavný súd v záujme naplnenia čl. 48 ods. 2 ústavy zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov posudzoval v danej veci konanie v celom sťažovateľom namietanom rozsahu, t. j. postup okresného súdu, ako aj ostatných označených všeobecných súdov konajúcich ako súdy prvého stupňa v minulosti, a pre už uvedené zistenia vyslovil porušenie označeného základného práva, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

5.   Keďže   v   danej   veci   konanie   toho   času   vedené   okresným   súdom   pod sp. zn. 20 Cb 240/02 dosiaľ nie je právoplatne skončené, pričom ďalší termín pojednávania bol   nariadený   až na   7.   február   2012,   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   právna   neistota sťažovateľa nebola odstránená, a preto považoval za potrebné prikázať okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov [§ 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde], tak ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

6. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 16 597 €.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   sťažovateľovi   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa citovaného   ustanovenia   zákona   o   ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, medzi nimi aj na podiel samotného sťažovateľa na   predĺžení   konania,   najmä   však   vzhľadom   na   zistený   rozsah   dlhodobých   prieťahov v konaní mestského, resp. krajského súdu a následne okresného súdu, ich vzájomný pomer ako aj na neefektívnosť ich činnosti, považoval za primerané vo vzťahu ku každému z nich v sume po 2 500 €, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil (v danom prípade okresný súd a mestský, resp. krajský súd konajúce ako súdy prvého stupňa), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

7. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnil nárok na ich náhradu v sume 254,88 €.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   ústavný   súd   vychádzal z príslušných   ustanovení   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení   neskorších   predpisov.   Základná   sadzba   odmeny   za   úkon   právnej   služby uskutočnený v roku 2010 je 120,23 € a hodnota režijného paušálu je 7,21 € a základná sadzba za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2011 je 123,50 € a hodnota režijného paušálu je 7,41 €.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za štyri vykonané úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie sťažnosti z 13.   decembra   2010,   stanovisko   z   8.   augusta   2011   k   vyjadreniu   okresného   súdu a stanovisko   z 8.   novembra   2011 k vyjadreniu   krajského súdu).   Za   dva   úkony právnej služby vykonané v roku 2010 patrí odmena v sume dvakrát po 120,23 € a režijný paušál v sume dvakrát po 7,21   €.   Za dva   úkony právnej služby vykonané v roku   2011 patrí odmena v sume dvakrát po 123,50 € a režijný paušál v sume dvakrát po 7,41 €. Celkové trovy   právneho zastúpenia   prináležiace sťažovateľovi v tomto konaní predstavujú sumu 516,70 €.

Vzhľadom na to, že sťažovateľ si prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v sume 254,88 €, ústavný súd mu priznal náhradu úhradu trov   konania   iba   v   uplatnenej   sume,   pričom   túto   pre   vyslovenie   porušenia   označeného základného práva ako krajským súdom, tak aj okresným súdom, je každý z nich povinný uhradiť rovnakým dielom, t. j. v sume po 127,44 €, tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. decembra 2011