znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 187/09-43

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2009 v senáte   zloženom   z   predsedu   Lajosa   Mészárosa   a   zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a   Sergeja Kohuta o sťažnosti M. K., D., zastúpenej advokátkou JUDr. M. P., Ž., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 1031/1989 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo M. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 1031/1989 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Žilina p r i k a z u j e   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 6 C 1031/1989 konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. M. K. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 8 500 € (slovom osemtisícpäťsto eur), ktoré j e   Okresný súd Žilina p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. M. K. p r i z n á v a   úhradu trov právneho zastúpenia v sume 292,26 € (slovom dvestodeväťdesiatdva eur a dvadsaťšesť centov), ktorú j e   Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť na účet jej advokátky JUDr. M. P., Ž., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) uznesením č. k. II. ÚS 187/09-26 zo 14. mája 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. K., D. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej aj „listina“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   aj   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Žilina   (ďalej   len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 1031/1989.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že: „V roku 1989 som ako navrhovateľka podala na   Okresný   súd   v   Žiline   návrh   na   začatie   konania,   ktorým   som   sa   domáhala   určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam proti odporcovi J. H. a spol. Toto konanie sa vedie na Okresnom súde v Žiline pod č. k. 6 C 1031/89.

Súd vo veci vytýčil prvé pojednávanie po 4 rokoch od podania môjho návrhu, a to dňa 06. 09. 1993 - pričom toto pojednávanie odročil na neurčito za účelom ohliadky na mieste samom. (...)

Následne mi bola doručená z Okresného súdu v Žiline odpoveď na moju sťažnosť na prieťahy v konaní zo dňa 18. 10. 1996, ktorá bola postúpená Okresnému súdu v Žiline z Ministerstva spravodlivosti SR dňa 29. 10. 1996, pričom podpredseda okresného súdu(...) uviedol,   že   moja   sťažnosť   bola   dôvodná   a   subjektívne   prieťahy   v   konaní   ústne   vytkol predsedkyni senátu a nariadil jej, aby vo veci neodkladne konala.

Následne rok po tejto odpovedi bolo vytýčené vo veci pojednávanie, a to dňa 10. 10. 1997, ako ohliadka na mieste samom, pričom išlo o pojednávanie vytýčené po 4 rokoch od posledného pojednávania.

Posledný úkon súdu bol teda formou ohliadky na mieste samom, a to v roku 1997. Od   tohto   dátumu   (10.   10.   1997)   Okresný   súd   v   Žiline   termín   na   pojednávanie nevytýčil ani vo veci nevykonal žiadny procesný úkon, napriek tomu, že v súčasnosti ide už o 20 rokov trvajúci spor.

Dňa 15. 06. 1998 som v predmetom spore žiadala vytýčiť termín na pojednávanie, ďalej dňa 26. 09. 2006 som do rúk predsedu Okresného súdu v Žiline urobila sťažnosť formou podania, ktorým som žiadala, aby súd vo veci vytýčil pojednávanie a vo veci vydal prvostupňové rozhodnutie, nakoľko takto dochádza k prieťahom v konaní a porušuje sa tak článok 48 ods. 2 Ústavy SR.

Napriek   týmto   mojim   urgenciám   adresovaným   Okresnému   súdu   v   Žiline   ako   aj predsedovi Okresného súdu v Žiline, Okresný súd v Žiline vo veci od roku 1997 nevytýčil žiadne pojednávanie a vo veci nevydal ani prvostupňové rozhodnutie. (...)

Okresný   súd   v   Žiline   porušil   moje   ústavné   právo   na   prerokovanie   vecí   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde v Žiline, č. k. 6 C 1031/1989, nakoľko súdne konanie prebieha už 20 rokov a za obdobie 12 rokov (od roku 1997) súd vo veci nekonal. (...)

Pri   uplatnení   ochrany   môjho   základného   práva   som   využila   všetky   právne prostriedky, ktoré mi právne predpisy na jeho ochranu poskytujú. Dňa 26. 09. 2006 som podala   sťažnosť   –   podanie   proti   porušovaniu   práva   na   verejné   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa § 62 zák. č. 757/2004 Z. z. (zákon o súdoch) v znení neskorších predpisov predsedovi Okresného súdu v Žiline. Tým som splnila podmienku ustanovenú v § 53 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.“

Na   základe   uvedeného   sťažovateľka   navrhla,   aby   ústavný   súd   nálezom   takto rozhodol:

„Základné právo M. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd Okresným súdom v Žiline postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 1031/1989 porušené bolo.

Okresnému súdu v Žiline prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 1031/1989 konať bez zbytočných prieťahov.

M. K. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 16.597,- € (...), ktoré je Okresný súd v Žiline povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. Okresný súd v Žiline je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia sťažovateľky advokátke JUDr. M. P., advokátke, s. r. o., Ž., vo výške 292,26 €(...).“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za okresný súd jeho podpredseda listom sp. zn. SprS/247/2009 zo 16. júla 2009 a právna   zástupkyňa   sťažovateľky   stanoviskom   k   uvedenému   vyjadreniu   okresného   súdu listom z 30. júla 2009.

2.1 Podpredseda okresného súdu vo svojom vyjadrení, ktorého prílohu tvoril prehľad vo veci vykonaných procesných úkonov a vyjadrenie zákonného sudcu, k predmetnej veci uviedol:

„Podľa vyjadrenia konajúceho sudcu je v tejto veci už deviatym zákonným sudcom. K postupu sudcov, ktorým bola vec pridelená pred ním, sa vyjadrovať nebude. Spis mu bol pridelený dňa 18. 1. 2007 po sudkyni, ktorá bola preložená na súd vyššieho stupňa. Fyzicky spis   obdržal   až   dňa   22.   4.   2008,   keďže   tento   sa   dovtedy   nachádzal   u   vyššej   súdnej úradníčky. Táto mala podľa pokynu predchádzajúcej sudkyne vo veci vyhotoviť skutkový a právny   rozbor   veci.   Vzhľadom   na   veľké   množstvo   pridelených   spisov   nebol   schopný okamžite vo všetkých konať. V tejto veci tak vykonal úkony v mesiaci marec 2009 a žiadal správy od správy katastra a Obce D. Vo veci sa jedná o vlastnícku vec, kde od podania návrhu došlo k zmenám v katastri nehnuteľností a účastníci konania sú aj neznáme osoby, po ktorých treba zistiť právnych nástupcov, prípadne konať so Slovenským pozemkových fondom. Keďže v priebehu konania navrhovateľka niekoľkokrát zmenila návrh, bola právnej zástupkyni   navrhovateľa   zaslaná   výzva   na   upresnenie   predmetu   konania   a   okruhu účastníkov. Výzva jej bola doručená dňa 13. 3. 2009 a právna zástupkyňa navrhovateľky podaním zo dňa 6. 5. 2009 požiadala o predĺženie lehoty o 90 dní. Pritom však dňa 9. 4. 2009 podala predmetnú sťažnosť na ústavnom súde.

Po oboznámení sa so stanoviskom konajúceho sudcu a prehľadom úkonov vo veci konštatujem, že v predchádzajúcom období došlo vo veci k prieťahom. Od podania návrhu na súd dňa 6. 5. 1985 až do r. 1994 sa vo veci riadne konalo a nemožno konštatovať, že by dochádzalo k prieťahom. K zdržaniu došlo v nasledujúcom období, kedy boli ďalšie úkony vykonávané až v r. 1996 a 1997. V ďalšom období až do marca 2009 súd vo veci riadne nekonal. K otázke spôsobenia prieťahov v tomto období v súčasnej dobe nie je možné zaujať stanovisko, nakoľko sudcovia, ktorí v tomto období boli vo veci zákonnými sudcami, už na tunajšom súde nepracujú. Súčasný zákonný sudca potom, ako nastúpil na výkon funkcie, prevzal veľké množstvo nerozhodnutých vecí, a preto nemohol v každej bez prieťahov konať. V tejto veci tak začal konať v mesiaci marec 2009, kedy boli vykonané úkony smerujúce k príprave pojednávania. Vzhľadom na neurčitosť predchádzajúcich podaní navrhovateľky bola cestou právnej zástupkyne vyzvaná na upresnenie návrhu. Písomným podaním právna zástupkyňa navrhovateľa požiadala o predĺženie lehoty na upresnenie podaného návrhu. Ďalší postup súdu tak závisí od upresnení návrhu právnou zástupkyňou navrhovateľky.“

Zároveň podpredseda okresného súdu oznámil, že „súhlasí s upustením od ústneho prejednania veci“ v konaní pred ústavným súdom.

2.2   Právna   zástupkyňa   sťažovateľky   vo   svojom   stanovisku   z   30.   júla   2009   k vyjadreniu okresného súdu iba oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania v konaní o sťažnosti sťažovateľky.

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona   o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.   Jej   prerokovanie   na   ústnom   pojednávaní   –   vzhľadom   na   povahu   predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom okresného súdu bolo, alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04, I. ÚS 140/06).

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil   tento   priebeh   a   stav   konania   vedeného okresným súdom pod sp. zn. 6 C 1031/1989:

- 6. máj 1985 – sťažovateľka podala okresnému súdu návrh proti týmto odporcom: 1. J. H. (ďalej len „odporca v 1. rade“), 2. A. H. (ďalej len „odporkyňa v 2. rade), 3. D. B. (ďalej len „odporkyňa v 3. rade“), 4. F. L. (ďalej len „odporkyňa vo 4. rade“), 5. Ing. F. P. (ďalej len „odporca v 5. rade“), 6. Š. P. (ďalej len „odporca v 6. rade“), 7. J. P. (ďalej len „odporca v 7. rade“), 8. Československý štát zastúpený finančným odborom Okresného národného výboru v Ž. (ďalej len „ONV“ alebo len „odporca v 8. rade“) a 9. J. P. (ďalej len „odporca v 9. rade“, spolu ďalej len „odporcovia“) o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (pôvodne pridelená sp. zn. 7 C 374/85),

-   29.   máj   1985   –   okresný   súd   nariadil   pojednávanie   na   17.   jún   1985,   zároveň   žiadal o pripojenie spisov Štátneho notárstva Ž. (ďalej len „štátne notárstvo“) sp. zn. D 144/80, sp. zn. 4 D 1263/83, sp. zn. D 766/65, sp. zn. D 558/79, sp. zn. 4 D 832/84 a sp. zn. 4 D 1318/84,

- 31. máj 1985 – okresný súd uznesením ustanovil Miestny národný výbor D. (ďalej len „MNV“) za opatrovníka odporcom v 1. až 3. rade z dôvodu, že ich pobyt sa nepodarilo zistiť,

- 11. jún 1985 – ONV sa vyjadrilo k návrhu sťažovateľky,

- 17. jún 1985 – na pojednávanie sa nedostavili opatrovník odporcov v 1. až 3. rade a odporcovia   vo   4.,   5.,   6.   a   8.   rade,   okresný   súd   pojednával   v   ich   neprítomnosti,   po vyjadreniach   prítomných   účastníkov   konania bolo   pojednávanie   odročené   na neurčito   z dôvodu predvolania všetkých účastníkov,

- 20. september 1985 – okresný súd nariadil ohliadku na mieste samom na 10. október 1985, sťažovateľku vyzval na zaplatenie preddavku na trovy ohliadky,

- 10. október 1985 – okresný súd vykonal ohliadku na mieste samom,

- 22. október 1985 – okresný súd urgoval pripojenie spisov žiadaných od štátneho notárstva,

-   18.   november   1985   –   okresný   súd   opätovne   urgoval   pripojenie   spisov   od   štátneho notárstva,

-   15.   január   1986   –   okresný   súd   žiadal   Stredisko   geodézie   v Ž.   (ďalej   len   „stredisko geodézie“) o identifikáciu nehnuteľnosti,

- 17. apríl 1986 – okresný súd urgoval žiadosť z 15. januára 1986,

- 23. máj 1986 – okresný súd opätovne urgoval žiadosť z 15. januára 1986,

- 7. august 1986 – okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie,

- 19. august 1986 – okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za znalecké dokazovanie,

- 28. august 1986 – sťažovateľka zaplatila súdny poplatok za znalecké dokazovanie,

- 20. október 1986 – okresný súd zrušil uznesenie zo 7. augusta 1986 o ustanovení súdneho znalca Ing. Š. K. a vypracovaním znaleckého posudku poveril Ing. V. R.,

- 20. máj 1987 – súdny znalec Ing. V. R. predložil znalecký posudok,

- 1. júl 1987 – okresný súd nariadil pojednávanie na 23. júl 1987,

- 14. júl 1987 – ONV doplnil svoje vyjadrenie doručené okresnému súdu 11. júna 1985,

- 23. júl 1987 – okresný súd pojednávanie odročil vzhľadom na potrebu odstránenia rozporu medzi   znaleckým   posudkom   a   identifikáciou   parciel,   a   to   výsluchom   súdneho   znalca Ing. R.,

- 4. august 1987 – okresný súd uložil zložiť preddavok na trovy ohliadky na mieste,

- 20. august 1987 – sťažovateľka zložila preddavok na trovy ohliadky,

- 31. august 1987 – okresný súd nariadil ohliadku na mieste samom na 8. september 1987,

- 8. september 1987 – okresný súd vykonal ohliadku na mieste samom,

-   15.   september   1987   –   okresný   súd   nariadil   kontrolné   znalecké   dokazovanie   a vypracovaním znaleckého posudku poveril Ing. M. K.,

- 3. november 1987 – okresný súd upustil od kontrolného znaleckého dokazovania, pretože sa nejaví potrebné a odporuje zásade ekonomického konania, zároveň nariadil pojednávanie na 19. november 1987,

- 18. november 1987 – MNV potvrdilo užívanie nehnuteľnosti sťažovateľkou,

-   19.   november   1987   –   Jednotné   roľnícke   družstvo   D.   potvrdilo   užívanie   záhumienok parc. čísla 5408, 5999, 5353, 6008/2,

- 19. november 1987 – na pojednávanie sa nedostavili odporcovia ani opatrovník (odporcov v 1. až 3. rade), právna zástupkyňa sťažovateľky na pojednávaní upresnila petit návrhu, okresný   súd   uznesením   pripustil   zmenu   žalobného   petitu,   následne   vyhlásil   rozsudok, ktorým   zrušil   a   vyporiadal   podielové   spoluvlastníctvo   k   spornej   nehnuteľnosti   tak,   že výlučnou   vlastníčkou   sa   stáva   navrhovateľka,   ktorá   bola   zaviazaná   vyplatiť   odporcom súdom určené finančné sumy,

- 6. január 1988 - rozsudok okresného súdu z 19. novembra 1987 nadobudol právoplatnosť.

- 28. november 1989 – Najvyšší súd Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) rozsudkom sp. zn. 1 Cz 105/89 z 28. novembra 1989 rozsudok okresného súdu č. k. 7 C 374/85-66 z 19. novembra 1987 zrušil, pretože ním bol porušený zákon,

- 20. december 1989 – rozsudok najvyššieho súdu bol doručený okresnému súdu (veci bola pridelená sp. zn. 6 C 1031/89),

-   28.   december   1989   –   okresný   súd   doručoval   rozsudok   najvyššieho   súdu   účastníkom konania,

-   7.   marec   1990   –   okresný   súd   vyzval   sťažovateľku,   aby   predložila   list   vlastníctva   na parcelu č. 3781, zároveň žiadal pripojiť spisy sp. zn. D 1398/85 a sp. zn. D 1142/89,

- 12. marec 1990 – sťažovateľka predložila výpis PK, vložka 409, p. č. 3781, k. ú. D.,

- 8. august 1990 – okresný súd nariadil pojednávanie na 17. september 1990,

- 17. september 1990 – na pojednávaní okresný súd uznesením pripustil, aby na strane odporcov ako vedľajšia účastníčka vystupovala V. S. (ďalej len „vedľajšia účastníčka“), okresný   súd   pojednávanie   odročil   na   neurčito;   vedľajšej   účastníčke   uložil   predložiť relevantné doklady; nariadil kontrolné znalecké dokazovanie; ohliadku na mieste samom a sťažovateľke uložil zaplatiť zálohu na znalecké dokazovanie a ohliadku miesta,

-   24.   september   1990   –   sťažovateľka   zaplatila   preddavok   na   znalecké   dokazovanie   a ohliadku miesta,

- 7. marec 1991 – okresný súd nariadil kontrolné znalecké dokazovanie a vypracovaním znaleckého posudku poveril Ing. M. K.,

- 2. máj 1991 – súdny znalec Ing. M. K. predložil kontrolný znalecký posudok,

- 10. máj 1991 – okresný súd zasielal kontrolný znalecký posudok účastníkom konania a vedľajšej účastníčke,

- 16. máj 1991 – právna zástupkyňa sťažovateľky rozšírila návrh vo veci samej,

-   23.   máj   1991   –   vedľajšia   účastníčka   konania   sa   vyjadrila   k   podanému   kontrolnému znaleckému posudku, ktorý žiadala doplniť,

- 24. máj 1991 – vedľajšia účastníčka namietala zaujatosť dvoch sudcov okresného súdu,

- 3. jún 1991 – Obvodný úrad Ž. (ďalej len „obvodný úrad“) ako nástupca ONV – odporcu v 8. rade, sa vyjadril ku kontrolnému znaleckému posudku,

- 30. júl 1991 – zákonná sudkyňa požiadala sudcov okresného súdu o vyjadrenie k námietke zaujatosti vznesenej vedľajšou účastníčkou,

- 6. august 1991 – vedľajšia účastníčka podala odvolanie proti uzneseniu okresného súdu z 22. júla 1991, ktorým určil znalečné súdnemu znalcovi,

- 26. august 1991 – spis bol predložený Krajskému súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o námietke zaujatosti a o odvolaní vedľajšej účastníčky proti uzneseniu okresného súdu z 22. júla 1991,

- 30. august 1991 – krajský súd uznesením sp. zn. 18 Nco 57/91 rozhodol, že okrem štyroch sudcov okresného súdu ostatní nie sú vylúčení z prerokovávania a rozhodovania danej veci, zároveň krajský súd uznesením sp. zn. 18 Co 361/91 odvolanie vedľajšej účastníčky proti uzneseniu okresného súdu z 22. júla 1991 zamietol,

- 13. október 1991 – uznesenia krajského súdu boli doručené okresnému súdu,

- 5. november 1991 – vec bola prikázaná sudkyni JUDr. P.,

- 2. apríl 1992 – okresný súd nariadil pojednávanie na 8. apríl 1992,

-   8. apríl   1992 – na pojednávanie sa   dostavila iba sťažovateľka   a jej právny   zástupca, okresný súd pojednávanie odročil na neurčito z dôvodu opätovného predvolania účastníkov konania a súdneho znalca Ing. M. K.,

- 4. máj 1992 až 1. jún 1992 – zákonná sudkyňa bola práceneschopná,

- 10. júl 1992 – okresný súd nariadil pojednávanie na 20. august 1992,

-   3.   august   1992   –   pojednávanie   nariadené   na   20.   august   1992   bolo   preložené   na 4. september 1992,

- 4. september 1992 – na pojednávanie sa nedostavili odporcovia, okrem zástupcu odporcu v 8. rade (obvodný úrad) ani súdny znalec, okresný súd pojednával v ich neprítomnosti, po vyjadreniach právnej zástupkyne sťažovateľky a zástupcu odporcu v 8. rade okresný súd odročil   pojednávanie   na   neurčito   s   tým,   aby   sa   súdny   znalec   Ing.   M.   K.   vyjadril   k namietaným skutočnostiam vedľajšej účastníčky,

- 6. august 1993 – okresný súd nariadil pojednávanie na 6. september 1993,

- 6. september 1993 – na pojednávaní okresný súd zistil, že odporca v 7. rade zomrel, odporca v 8. rade súhlasil so zmenou v osobe odporcu v 8. rade, ktorým má byť Obec D. (ďalej len „obec“), okresný súd túto zmenu pripustil, po vyjadreniach účastníkov konania a výsluchoch svedkov pojednávanie odročil na neurčito s tým, že bude nariadená ohliadka na mieste   samom,   bude   ustanovený   sub-kontrolný   súdny   znalec   a   na   mieste   samom   budú vypočutí svedkovia,

-   17.   september   1993   –   právna   zástupkyňa   sťažovateľky   oznámila okresnému   súdu,   že odporca v 7. rade zomrel 31. marca 1988 a jeho dedičmi sú F. P., J. P., Š. P. a M. C., ďalej oznámila, že A. P. zomrel 11. októbra 1991 a dedičmi po ňom sú M. P., E. P. a M. P., na všetkých menovaných žiadala rozšíriť žalobu,

- 13. apríl 1994 – okresný súd žiadal pripojiť spisy sp. zn. D 144/80, sp. zn. 4 D 1260/83, sp. zn. 4 D 832/84, sp. zn. 4 D 1318/84, sp. zn. D 1398/85, sp. zn. D 351/87, sp. zn. D 558/79, sp. zn. D 766/65, sp. zn. D 722/76, sp. zn. Čd 486/64 a sp. zn. 7 C 825/87,

- 29. októbra 1994 – okresný súd žiadal notárku JUDr. T. V. o oznámenie, v akom štádiu sa nachádza konanie sp. zn. D 315/88, zároveň žiadal pripojiť spisy sp. zn. 2 D 1142/89 a sp. zn. 1398/85,

- 4. november 1994 až 16. január 1995 – zákonná sudkyňa bola práceneschopná,

- 4. január 1995 – notárka JUDr. T. V. oznámila okresnému súdu, že nie je možné zistiť, v ktorom   dedičskom   spise   sa   spis   sp.   zn.   D   315/88   nachádza,   preto   nevedela   oznámiť okresným súdom požadované údaje,

- 16. máj 1995 – okresný súd zistil, že požadovaný spis sp. zn. D 282/71 bol zlúčený v sp. zn. D 1398/85,

- 13. marec 1996 – okresný súd uznesením sp. zn. 6 C 1031/89 ustanovil súdneho znalca Ing. J. M. na vypracovanie znaleckého posudku, zároveň uložil sťažovateľke a vedľajšej účastníčke zložiť trovy znaleckého dokazovania po 1 000 Sk,

-   22.   marec 1996   –   súdny   znalec Ing.   J. M.   oznámil, že   nemôže vypracovať znalecký posudok,

- 15. október 1996 – okresný súd ustanovil iného súdneho znalca Ing. J. L. na vypracovanie sub-kontrolného znaleckého posudku, zároveň uložil sťažovateľke a vedľajšej účastníčke zaplatiť trovy znaleckého dokazovania po 3 000 Sk,

- 7. november 1996 – sťažovateľka podala námietku zaujatosti sudkyne JUDr. P.,

-   8.   november   1996   –   okresný   súd   z   dôvodu   námietky   zaujatosti   ohliadku   na   mieste nevykonal,

- 12. november 1996 – sťažovateľka zložila preddavok na trovy znaleckého dokazovania,

-   13.   november   1996   –   vedľajšia   účastníčka   zložila   preddavok   na   trovy   znaleckého dokazovania,

- 22. november 1996 – súdny spis bol predložený krajskému súdu,

- 29. november 1996 – krajský súd o námietke zaujatosti rozhodol tak, že sudkyňa JUDr. K. P. nie je vylúčená z prerokovávania a rozhodovania veci,

- 11. december 1996 – spis sp. zn. 6 C 1031/89 bol vrátený okresnému súdu,

- 25. september 1997 – okresný súd nariadil ohliadku na mieste samom na 10. október 1997,

- 10. október 1997 – okresný súd vykonal ohliadku na mieste samom,

-   20.   október   1997   –   právna   zástupkyňa   sťažovateľky   špecifikovala   návrh   na   začatie konania z dôvodu prečíslovania spornej parcely, zároveň predložila výpis listu vlastníctva č. 48 z 13. októbra 1997,

- 2. september 1998 – sťažovateľka predložila okresnému súdu ďalšie doklady: výpis z listu vlastníctva č. 48 z 1. júla 1998, evidenčný list č. 595, geometrický plán č. 6008/3 z 18. mája 1987,

- 9. september 1998 – sťažovateľka predložila okresnému súdu kópiu katastrálnej mapy,

- 8. august 2006 – okresný súd vyzval sťažovateľku, aby sa vyjadrila, či na podanom návrhu trvá, alebo ho berie späť,

- 26. september 2006 – právna zástupkyňa sťažovateľky oznámila okresnému súdu, že na podanom návrhu stále trvajú,

- 10. marec 2009 – okresný súd žiadal Správu katastra Ž. (ďalej len „správa katastra“) o aktuálny výpis listu vlastníctva č. 48, ako aj ďalšie na vec sa vzťahujúce listiny, ďalej žiadal Obecný úrad D. (ďalej len „obecný úrad“) o oznámenie relevantných údajov o osobách odporcov v 1. až 3. rade, napokon okresný súd požiadal právnu zástupkyňu sťažovateľky o oznámenie jej známych informácií o osobách odporcov a o spornom pozemku,

- 31. marec 2009 – obecný úrad oznámil, že odporcovia v 1. až 3. rade nie sú v evidencii obyvateľov obce a nepoznajú ani ich príbuzných,

- 28. apríl 2009 – spis bol zaslaný ústavnému súdu,

- 7. máj 2009 – právna zástupkyňa sťažovateľky požiadala o predĺženie lehoty o 90 dní na upresnenie okruhu účastníkov (výzva okresného súdu z 10. marca 2009),

- 14. máj 2009 – spis vrátený z ústavného súdu,

- 20. máj 2009 – okresnému súdu bola doručená odpoveď zo správy katastra.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne, bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Pretože   obsah   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručený v čl. 38 ods. 2 listiny [uvedenej ústavným zákonom č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ďalej len „zákon č. 23/1991 Zb.)]   je   totožný   so   základným   právom   zaručeným   v   čl.   48   ods.   2   ústavy,   porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy znamená súčasne aj porušenie tohto základného práva zaručeného v čl. 38 ods. 2 listiny.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04, I. ÚS 95/06).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   6   C   1031/1989   došlo   k   namietanému   porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy   a   čl.   38   ods.   2   listiny   a   práva   na   prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný   súd   zároveň   v   okolnostiach   posudzovanej   veci   uvádza,   že   predmetné konanie   z   hľadiska   zbytočných   prieťahov   neposudzoval   v   období   pred   dátumom nadobudnutia   účinnosti   zákona   o   ústavnom   súde   a   jeho   vzniku   s   prihliadnutím   na nedostatok   právomoci   a   ustálenú   judikatúru   ústavného   súdu   (napr.   rozhodnutia   sp.   zn. II. ÚS 26/95, III. ÚS 174/02, III. ÚS 299/04).

Ústava   Slovenskej   republiky   nadobudla   účinnosť   1.   októbra   1992,   Listina základných práv a slobôd (zákon č. 23/1991 Zb.) nadobudla účinnosť pre bývalú Českú a Slovenskú Federatívnu republiku 8. februára 1991, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd nadobudol pre bývalú Českú a Slovenskú Federatívnu republiku platnosť

18. marca 1992, zákon o ústavnom súde nadobudol účinnosť 15. februára 1993 a Ústavný súd Slovenskej republiky vznikol 17. marca 1993. Ústavný súd poskytuje ochranu iba pred porušeniami základných práv a slobôd, ku ktorým došlo na území Slovenskej republiky po nadobudnutí účinnosti dokumentov, ktoré tieto práva zakotvujú a po jeho vzniku pokračujú, pričom nedostatok právomoci ústavného súdu v tejto veci nie je možné odstrániť. Zároveň však ústavný súd v rámci svojej ustálenej judikatúry prihliadol aj na dátum začatia konania pred okresným súdom a dobu, ktorá uplynula do dátumu vzniku ústavného súdu a dátumu účinnosti zákona o ústavnom súde (napr. rozhodnutia sp. zn. III. ÚS 18/00, III. ÚS 174/02).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05, I. ÚS 331/06). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd vzal do úvahy určitú skutkovú zložitosť   posudzovanej   veci   vyplývajúcu   najmä   z   potreby   vykonania   znaleckého dokazovania   pre   účely   ustálenia   dôkaznej   situácie.   K   faktickej   zložitosti   prispela   aj skutočnosť, že medzi účastníkmi konania sú aj neznáme osoby. Skutková zložitosť však nebola výlučnou a ani hlavnou príčinou doterajšej dĺžky konania.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky   v preskúmavanej   veci,   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   závažnú   okolnosť,   ktorá   by   mala   byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom. Doterajšia dĺžka napadnutého konania teda nebola vyvolaná správaním sťažovateľky, a to aj napriek tomu, že v priebehu konania dochádzalo z jej strany k zmenám pôvodného návrhu, avšak v prevažnej miere išlo o reakciu na aktuálny vývoj procesnej situácie.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   a   konštatuje,   že okresný   súd   bol   po   17.   marci   1993   (vznik   ústavného   súdu)   v   predmetnej   veci   bez akýchkoľvek dôvodov nečinný v období od 17. marca 1993 do 6. augusta 1993, t. j. takmer päť mesiacov, od 17. septembra 1993 do 13. apríla 1994, t. j. 7 mesiacov, od 13. apríla 1994 do 29. októbra 1994, t. j. viac ako 6 mesiacov, od 29. októbra 1994 do 13. marca 1996, t. j. takmer 17 mesiacov, od 22. marca 1996 do 15. októbra 1996, t. j. takmer sedem mesiacov, od 11. decembra 1996 do 25. septembra 1997, t. j. viac ako deväť mesiacov, od 20. októbra 1997 do 8. augusta 2006, t. j. viac ako osem rokov a deväť mesiacov, a od 26. septembra 2006 do 10. marca 2009, t. j. viac ako dva roky a päť mesiacov.

Okresný súd teda počas najmenej 15 rokov a 5 mesiacov (relevantného obdobia) vo veci   nevykonal   žiadny   úkon   smerujúci   k   odstráneniu   právnej   neistoty,   v   ktorej   sa sťažovateľka počas napadnutého súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného   v   citovaných   článkoch   ústavy   a   dohovoru   (pozri   napr.   I.   ÚS   41/02,   I.   ÚS 1240/06).

K obrane okresného súdu, že „Súčasný zákonný sudca potom, ako nastúpil na výkon funkcie,   prevzal   veľké   množstvo   nerozhodnutých   vecí,   a   preto   nemohol   v   každej   bez prieťahov konať“, ústavný súd pripomína, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu nevyplýva prijatie účinných opatrení.   Skutočnosť,   že   okresný   súd   mal   problémy   s   vybavovaním   veľkého   množstva agendy, nemôže byť pripočítaná na ťarchu účastníkov konania a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci účastníka, ktorý sa naň obrátil (I. ÚS 156/02, I. ÚS 65/04).

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   tak   ako   to   je   uvedené   v   bode   1   výroku   tohto rozhodnutia.

4.   V   nadväznosti   na   tento   výrok   a   v   záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd   v bode   2 výroku   tohto   rozhodnutia   prikázal okresnému   súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 16   597   €,   ktoré   odôvodnila   najmä   dĺžkou   trvania   konania,   dlhodobou   nečinnosťou okresného súdu a významom predmetu sporu pre jej osobu.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľku dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky, najmä s prihliadnutím na celkovú doterajšiu dĺžku konania a dlhotrvajúcu nečinnosť okresného súdu považuje za primerané v sume 8 500 €.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľke   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Právna zástupkyňa sťažovateľky si uplatnila trovy za právne zastúpenie v celkovej sume 292,26 €.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľky   ústavný   súd   vychádzal   z ustanovení § 1 ods.   3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2009 je 115,90 € a hodnota režijného paušálu je 6,95 €.

Sťažovateľke vznikol nárok na úhradu trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2009 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie ústavnému súdu) v celkovej sume 292,38 € vrátane režijného paušálu a 19 % DPH.

Vzhľadom   na   to,   že   právna   zástupkyňa   sťažovateľky   si   nárok   na   úhradu   trov uplatnila   iba   v   sume   292,26   €,   ústavný   súd   priznal   úhradu   trov   iba   v   sťažovateľkou uplatnenej výške, tak ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2009