znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 187/07-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. januára 2008 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Ľudmily Gajdošíkovej a Juraja Horvátha o   sťažnosti   L.   F.,   K.,   zastúpeného   advokátom   JUDr. M.   H.,   K.,   vo   veci   namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 105/2004 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo L. F. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 105/2004 p o r u š e n é   b o l i.

2. Okresnému súdu Trenčín p r i k a z u j e, aby vo veci sp. zn. 3 C 105/2004 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   L.   F.   p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   30   000   Sk   (slovom   tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Trenčín   p o v i n n ý   zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Trenčín   j e   p o v i n n ý   nahradiť L. F. trovy konania v sume 6 296 Sk   (slovom   šesťtisícdvestodeväťdesiatšesť   slovenských   korún) do dvoch   mesiacov od doručenia   tohto   nálezu   na   účet   jeho   právneho   zástupcu   JUDr. M.   H.,   Advokátska kancelária, K.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júna 2007 doručená sťažnosť L. F., K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. M. H., K.,   v ktorej   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 105/2004.

Sťažovateľ sa sťažnosťou dovoláva ochrany svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a to základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktoré je podľa jeho názoru dlhodobo porušované postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 105/2004.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že 24. júna 2004 podal Okresnému súdu Bánovce nad Bebravou návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Návrh, ktorý podal, nemal všetky zákonom požadované náležitosti, preto ho okresný súd vyzval, aby podanie v požadovanom smere doplnil. Dňa 16. júla 2004 podal žalobu, ktorá obsahovala všetky náležitosti vrátane žalobného petitu.

Dňa 26. júla 2004 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, aby ohodnotil predmet   konania   za   účelom   vyrubenia   súdneho   poplatku.   Právny   zástupca   sťažovateľa na výzvu   reagoval,   30. júla   2004   zaslal   odhad   a   zároveň   požiadal,   aby   bol   sťažovateľ oslobodený   od súdnych   poplatkov.   Okresný   súd   opätovne   vyzval   sťažovateľa,   aby dokladoval   svoje   osobné,   rodinné,   majetkové   a   iné   pomery,   aby   mohol   o   prípadnom oslobodení od platenia súdnych poplatkov rozhodnúť. Tieto skutočnosti mu boli zaslané a dokladované prílohami k podaniu z 20. októbra 2004.

V dôsledku   zrušenia   Okresného súdu   Bánovce nad Bebravou   prešla   celá agenda na okresný súd.

Okresný súd oslobodil sťažovateľa od platenia súdnych poplatkov a zaslal právnemu zástupcovi vyjadrenie žalovaných. Súčasne oznámil, že prvé pojednávanie nariadil na 7. júl 2005.Z vyjadrenia doručeného právnemu zástupcovi sťažovateľa vyplynulo, že žalovaní krátko pred podaním návrhu previedli svoj spoluvlastnícky podiel na svoju dcéru, preto sťažovateľ musel vziať žalobu proti žalovaným späť a požiadať, aby okresný súd konal s dcérou   žalovaných   ako   novým   účastníkom   konania.   Vzhľadom   na   zložitosť   tohto procesného   úkonu   a   potrebu   doručovania   návrhu   na   začatie   konania   novej   žalovanej požiadal právny zástupca v mene sťažovateľa o ospravedlnenie ich neúčasti na nariadenom pojednávaní a o nariadenie iného termínu v čo najkratšom čase. Sťažovateľ tak postupoval najmä z dôvodu hospodárnosti konania, pretože bolo zrejmé, že pojednávanie, ktoré bolo naplánované na 7. júl 2005, by sa nekonalo a bolo by odročené, pretože by novej žalovanej ešte nebol doručený návrh a neuplynula by jej lehota, aby mohla požiadať o poskytnutie právnej pomoci. Sťažovateľ a jeho právny zástupca by museli kvôli tomuto procesnému úkonu cestovať z K. do T. a späť.

Okresný   súd   uznesením   z   23.   novembra   2006,   teda   po   viac   ako   jednom   roku, rozhodol   o pripustení   novej   žalovanej   -   dcéry   pôvodných   žalovaných.   Súčasne   priznal pôvodným žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania. Proti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ odvolanie ešte 30. novembra 2006. Uvedené rozhodnutie o priznaní trov bolo posledným procesným úkonom okresného súdu, o ktorom má sťažovateľ vedomosť.Dňa 1. februára 2007 sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy v konaní a požiadal okresný súd, aby konal. Okresný súd prieťahy v konaní neuznal.

Podľa názoru sťažovateľa je zrejmé, že konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. 3 C 105/2004 neprebieha bez zbytočných prieťahov, pretože od podania žaloby uplynula doba skoro 3 rokov, a konanie nie je dosiaľ právoplatne skončené. Z pohľadu sťažovateľa ide o dôležitú vec, pretože nehnuteľnosti vôbec nemôže užívať ako podielový spoluvlastník, a   v   celom   rozsahu   ich   užíva   dcéra   pôvodných   žalovaných   s   jej   rodinou   bez náhrady vyplácanej   sťažovateľovi.   Pomalé konanie   okresného   súdu   v   predmetnej   veci   z dôvodu prípadnej   preťaženosti   okresného   súdu,   ho   nezbavuje   zodpovednosti.   Sťažovateľ   sa domnieva, že vzhľadom na doterajší priebeh konania je možnosť na nápravu bez intervencie ústavného súdu minimálna, pretože on aj jeho právny zástupca už apelovali, aby okresný súd konal riadne a bez prieťahov.

Podľa   názoru   sťažovateľa   v   súdnom   spore   neexistujú   také   okolnosti,   ktoré   by odôvodňovali záver o takej zložitosti veci, ktorá by mohla odôvodniť doterajší zdĺhavý priebeh konania. Sťažovateľ je presvedčený, že ani on, ani jeho právny zástupca svojím „správaním“ v   predmetnom   spore   nezavinili   prieťahy   v   konaní.   Dĺžka   konania   je ovplyvnená výlučne postupom okresného súdu v tomto konaní.

Sťažovateľ   žiada   priznať   náhradu   nemajetkovej   ujmy   a so   zreteľom   na   všetky okolnosti zakladajúce namietané porušenie práva a podľa zásad spravodlivosti požaduje náhradu nemajetkovej ujmy v sume 30 000 Sk.

Sťažovateľ   zároveň   žiada,   aby   bol   okresný   súd   zaviazaný   nahradiť   jeho   trovy konania v sume 6 296 Sk.

Vzhľadom   na   uvádzané   skutkové   a   právne   okolnosti   sťažovateľ   navrhuje,   aby ústavný   súd   vo   veci   nálezom   rozhodol,   že   okresný   súd   v   konaní vedenom   pod   sp. zn. 3 C 105/2004   porušil   základné   právo   sťažovateľa   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Okresnému súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 105/2004 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk, ktoré je okresný súd povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.Okresný   súd   je povinný   nahradiť   sťažovateľovi   trovy   konania   v sume   6   296   Sk do 15 dní od právoplatnosti nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľa.

Ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   predbežne   prerokoval   a uznesením   sp.   zn. II. ÚS 187/07 zo 4. septembra 2007 prijal na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedníčku okresného súdu a právneho zástupcu sťažovateľa, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Podpredseda   okresného   súdu   a   právny   zástupca   sťažovateľa   oznámili   ústavnému súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Podpredseda okresného súdu predložil ústavnému súdu vyjadrenie k sťažnosti, v ktorej uviedol:

„Vo veci sp. zn. BN-3 C/105/2004 bol návrh doručený súdu dňa 24. 06. 2004. Išlo o neúplný návrh, v ktorom sa navrhovateľ domáhal zrušenia a vysporiadania podielového spoluvlastníctva a vydania bezdôvodného obohatenia.

Po podaní návrhu začal súd neodkladne konať, keď uznesením zo dňa 07. 07. 2004 vyzval navrhovateľa na doplnenie návrhu. Následne súd konal ďalšími úkonmi smerujúcimi k skončeniu veci - úkony na zistenie hodnoty predmetu sporu za účelom vyrúbenia súdneho poplatku, následne vyrúbenia súdneho poplatku, rozhodovania o oslobodení navrhovateľa od platenia súdneho poplatku, zmeny návrhu, zámeny účastníkov, rozhodnutia o trovách konania, predloženia veci na rozhodnutie o odvolaní.

Sme toho názoru, že vzhľadom na povahu veci a konanie navrhovateľa - neúplný návrh,   platenie   súd   poplatku,   zmena   návrhu,   zámena   účastníkov,   -   nebolo   zo   strany konajúcej sudkyne postupované tak, aby došlo k zbytočným prieťahom v konaní.

Na časový odstup medzi jednotlivými úkonmi konajúcej sudkyne iné okolnosti ako zaťaženosť súdu nemáme.

Na verejnom ústnom pojednávaní netrváme.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov zaručeného   v čl.   48   ods.   2 ústavy   a práva na prejednanie   svojej   záležitosti   v primeranej   lehote   súdom   zaručeného   v čl.   6   ods.   1 dohovoru v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 3 C 105/2004.

Pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd vychádza zo svojej stabilnej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (III. ÚS 61/98), pričom k vytvoreniu stavu právnej istoty dochádza „až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (I. ÚS 10/98, II. ÚS 210/03). Podľa názoru ústavného súdu možno preto za konanie súdu odstraňujúce   právnu   neistotu   účastníka   konania   považovať   také,   ktoré   smeruje k právoplatnému rozhodnutiu vo veci.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods.   1   dohovoru,   ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (I.   ÚS   70/98, II. ÚS 74/97,   II.   ÚS   813/00)   zohľadňuje   tri   základné   kritériá,   ktorými   sú:   1)   právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, 2) správanie účastníka konania a 3) postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1. Pri posudzovaní právnej a faktickej zložitosti namietaného konania ústavný súd konštatuje,   že   zrušenie   a vyporiadanie   podielového   spoluvlastníctva   a vydanie bezdôvodného obohatenia nemožno považovať za zložité. Túto skutočnosť nenamieta ani okresný súd.

2.   Ústavný   súd   pri   posudzovaní   predmetného   konania   podľa   kritéria   správanie sťažovateľa ako účastníka konania z analýzy spisu sp. zn. 3 C 105/2004 zistil, že sťažovateľ v priebehu konania včas reagoval na výzvy okresného súdu. Na pojednávaní 7. júla 2005 sa však   on   ani   jeho   právny   zástupca   nezúčastnil,   čo odôvodnil   hospodárnosťou   konania. Ústavný súd je toho názoru, že práve s odkazom na hospodárnosť konania je povinnosťou účastníkov zúčastňovať sa nariadených pojednávaní a poskytovať súdu potrebnú súčinnosť, o to viac, ak sami od konajúceho súdu vyžadujú plynulé konanie v ich záležitosti. V tomto smere sťažovateľ k plynulosti konania neprispel.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v doterajšom priebehu konania   vedeného   pod   sp.   zn.   3   C   105/2004.   Z analýzy   predmetného   súdneho   spisu vyplynulo že od podania žaloby v júni 2004 do októbra 2004 konal plynulo. Od októbra 2004   do   apríla   2005,   keď   okresný   súd   uznesením   rozhodol   o priznaní   oslobodenia   od súdnych poplatkov sťažovateľovi, nebol vo veci vykonaný žiadny úkon. Okresný súd bol nečinný aj v období od júna 2005 do februára 2006. Od 18. decembra 2006 do 21. mája 2007 sa spis po odvolaní sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu z 23. novembra 2006 nachádzal na Krajskom súde v Trenčíne. Po tom, ako bol spis vrátený okresnému súdu však tento   súd   až   do   decembra   2007   nevykonal   žiadny   úkon   smerujúci   k rozhodnutiu   veci. V období najmenej dvadsiatich mesiacov v trvaní sporu dochádzalo zo strany okresného súdu k zbytočným prieťahom v konaní, v dôsledku čoho došlo k porušovaniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Zo súdneho spisu sp. zn. 3 C 105/2004 vyplýva, že v období od podania sťažnosti do jej   prerokovania   ústavným   súdom   okresný   súd   vo   veci   meritórne   nerozhodol,   preto ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov.

Pretože ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj žiadosťou sťažovateľa o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Sťažovateľ žiada, aby mu bolo priznané finančné zadosťučinenie 30 000 Sk ako náhrada nemajetkovej ujmy.

Pri   určení   sumy   primeraného   finančného   zadosťučinenia   vychádzal   ústavný   súd zo zásad   spravodlivosti,   z ktorých   vychádza   aj   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc predovšetkým obdobie, v ktorom došlo k zbytočným prieťahom, právnu i faktickú zložitosť veci, ako aj pôsobenie sťažovateľa ako účastníka konania v doterajšom priebehu   konania   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   v danom   prípade   bude   priznanie finančného zadosťučinenia 30 000 Sk primerané konkrétnym okolnostiam prípadu.Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj o náhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu   vznikli   v súvislosti   s jeho   právnym zastupovaním advokátom JUDr. M. H. v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd ich vyčíslil sumou 6 296 Sk podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. januára 2008