znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 186/2014-38

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. októbra 2014 v senáte zloženom   z predsedu   Lajosa   Mészárosa   (sudca   spravodajca),   zo   sudkyne   Ľudmily Gajdošíkovej   a sudcu   Sergeja   Kohuta   prerokoval   prijatú   sťažnosť   K.   M.,   zastúpenej advokátom JUDr. René Hudzovičom, Advokátska kancelária, Štefánikova trieda 49, Nitra, vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 72/08 (predtým postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 28 C 115/06) a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 72/08 (predtým Okresný súd Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 28 C 115/06) p o r u š i l   základné právo K. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresnému súdu Piešťany vo veci vedenej pod sp. zn. 6 C 72/08   p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. K.   M.   p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v sume   3   500   €   (slovom tritisícpäťsto eur), ktoré   j e   Okresný súd Piešťany   p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Piešťany   j e   p o v i n n ý   uhradiť K. M.   trovy konania v sume 331,12 € (slovom tristotridsaťjeden eur a dvanásť centov) na účet jej advokáta JUDr. René Hudzoviča, Advokátska kancelária, Štefánikova trieda 49, Nitra, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 186/2014-16   z 24.   apríla   2014   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť K. M. (ďalej aj „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 72/08 [predtým postupom   Okresného   súdu   Trnava   (ďalej   aj   „súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 28 C 115/06].

2.   Ústavný   súd   konštatuje,   že   vzhľadom   na   ustanovenie   §   18b   ods.   1   zákona č. 511/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení   neskorších   predpisov   a dopĺňa   zákon   Slovenskej   národnej   rady   č.   71/1992   Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, otázku   toho,   či   bolo   porušené   základné   právo   sťažovateľky   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   v   okolnostiach   danej   veci,   posudzoval   postup   odovzdávajúceho Okresného súdu Trnava a nadobúdajúceho Okresného súdu Piešťany ako celok so všetkými ústavnoprávnymi dôsledkami pre Okresný súd Piešťany vrátane plnej zodpovednosti   za zbytočné prieťahy v konaní.

3. Zo sťažnosti vyplynulo, že: „Na   základe   návrhu   na   začatie   konania   (žaloby)   zo   dňa   25.   10.   2006   podanej na Okresný súd v Trnave dňa 30. 10. 2006 prebiehalo pôvodne na OS Trnava konanie pod sp.   zn.   28C/115/2006   vo   veci   navrhovateľov   (žalobcov)   Mgr.   D.   S.   (navrhovateľka v 1. rade),   L.   U.   (navrhovateľ   v   2.   rade),   K.   M.   (navrhovateľka   v   3.   rade)   a M. M. (navrhovateľ   v   4.   rade)   proti   odporcovi   (žalovanému)   I.   U.   o   vydanie   dedičstva a na nariadenie predbežného opatrenia. S účinnosťou od 1. 1. 2008 prešla predmetná vec v súvislosti s prechodom výkonu súdnictva na Okresný súd Piešťany, kde bola vedená pod sp. zn. 6C/72/2008.

Ako som už uviedla súčasťou návrhu na začatie konania podaného na OS Trnava dňa 30. 10. 2006 bol i návrh na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 102 ods. 1 OSP, ktorým som sa domáhala spoločne s navrhovateľmi v 1., v 2. a v 4. rade, aby súd nariadil predbežné   opatrenie,   ktorým   by   zakázal   odporcovi   nakladať   s   nehnuteľnosťami nachádzajúcimi   sa   v   kat.   úz.   P(...),   bytový   dom   postavený   na   parc.   č(...)   žalovanému patriace pod B 48 byt v celosti a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu v 6360/449416-inách a to tak, že žalovaný je povinný zdržať sa akýchkoľvek zásahov   mimo   bežnej   údržby   na   týchto   nehnuteľnostiach,   zdržať   sa   prevodu   týchto nehnuteľností   na   iné   osoby,   tieto   akýmkoľvek   spôsobom   scudzovať   a   zaťažovať   až   do právoplatného skončenia konania prebiehajúceho na OS Trnava pod č. 28C/115/2006. Povinnosťou súdu bolo o návrhu na vydanie predbežného opatrenia rozhodnúť do 30 dní. Súd takto neučinil a v dôsledku tejto nečinnosti súdu bolo odporcovi umožnené, aby previedol   svoje   nehnuteľnosti,   ktorých   vydanie   bolo   predmetom   sporu   na   iné   osoby. V dôsledku tejto skutočnosti vznikla nám navrhovateľom škoda okrem iného v tom smere, že sa   nemôžeme   stať   podielovými   spoluvlastníkmi   ideálnych   spoluvlastníckych   podielov k predmetným   nehnuteľnostiam,   ale   môžeme   sa   len   domáhať   poskytnutia   peňažnej náhrady(...) Taktiež v dôsledku tejto skutočnosti sme my navrhovatelia boli nútení podať na súd návrh na zmenu návrhu podľa § 95 ods. 1 OSP, s čím nám navrhovateľom okrem iného vznikli   ďalšie   výdavky   (napríklad   odmena za právne   služby) a   ktorá   skutočnosť   taktiež prispela k tomu, že konanie v danej veci sa predĺži. Je pravdou, že súd po podaní návrhu odstraňoval vadu konania, vyzýval navrhovateľov v 2., 3. a v 4. rade na doručenie plnej moci na ich zastupovanie, avšak táto vada bola tiež spôsobená nesprávnym postupom súdu, keď pracovníčka podateľne odmietla pri podaní žaloby prijať od navrhovateľky v 1. rade uvedené plné moci a vrátila jej ich s tým, že jedno plnomocenstvo tam je a ostatné nie sú potrebné.   Navrhovateľka   v   1.   rade   ako   osoba   práva   neznalá   akceptovala   postup pracovníčky podateľne. Ani táto vada však nebránila tomu, aby súd rozhodol o návrhu na vydanie predbežného opatrenia v 30-dňovej zákonnej lehote, nakoľko ihneď na druhý deň po obdržaní výzvy súdu na doručenie plných mocí t. j. dňa 23. 1. 2006 navrhovateľka v 1. rade   osobne   podala   na   OS   Trnava   chýbajúce   plnomocenstvá.   Zákonná   lehota   na vydanie predbežného opatrenia uplynula 30. 11. 2006. Súd nielenže v zostávajúcej časti lehoty na vydanie predbežného opatrenia toto nevydal, ale vo veci absolútne dlhodobo nekonal a k rozhodovaniu o návrhu na vydanie predbežného opatrenia sa dostal až po niekoľkých mesiacoch keď dňa 10. 4. 2007 doručil právnemu zástupcovi nás navrhovateľov výzvu v zmysle ktorej požadoval doručenie listinných dôkazov preukazujúcich odôvodnenosť návrhu na vydanie predbežného opatrenia, najmä dôkazov osvedčujúcich hroziacu ujmu na právach   a   oprávnených   záujmoch   navrhovateľov.   Táto   výzva   však   bola   krajne nekompetentná, pretože už v návrhu na začatie konania (žalobe) obsahujúcom návrh na vydanie   predbežného   opatrenia   bolo   jasne   uvedené,   že   odporca   uzavrel   kúpnu   zmluvu, ktorou chce previesť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na iné osoby, pričom zároveň sme my navrhovatelia označili dôkaz a žiadali sme, aby si súd zo Správy katastra v P.   vyžiadal   ohľadne   tejto   skutočnosti   správu.   Pokiaľ   by   súd   bol   týmto   spôsobom postupoval Správou katastra v P. by mu bolo oznámené, že bol podaný návrh na vklad titulom vyššie cit. kúpnej zmluvy, a teda súd by mal dostatočne osvedčené, že hrozí ujma na právach a oprávnených záujmoch nás navrhovateľov, mal by teda preukázané splnenie podmienok na vydanie predbežného opatrenia(...) My navrhovatelia sme v žiadnom prípade nemohli takýto dôkaz zabezpečiť, mohli ho len označiť, čo sme aj urobili(...) V dôsledku takéhoto postupu súdu sme boli my navrhovatelia nútení zobrať späť návrh na vydanie predbežného opatrenia (učinili sme tak listom zo dňa 11. 4. 2007), pretože medzi časom došlo   k   povoleniu   vkladu   vlastníckeho   práva   titulom   cit.   kúpnej   zmluvy   a   tým   pádom k prevodu nehnuteľností, ktoré boli predmetom sporu z odporcu na iné osoby. Okresný súd v Trnave o späťvzatí návrhu na vydanie predbežného opatrenia rozhodol až po viac ako 7 mesiacoch   uznesením   sp.   zn.   28C/115/2006-36   zo   dňa   19.   11.   2007,   ktoré   právnemu zástupcovi nás navrhovateľov   doručil   až   dňa   10.   12.   2007.   Z uvedeného je   zrejmé,   že neodôvodnené prieťahy v konaní v predmetnej veci mali za následok vznik závažnej ujmy pre nás navrhovateľov.

Ako   som   už   uviedla   v   dôsledku   prevodu   vlastníckeho   práva   k   predmetným nehnuteľnostiam z odporcu na tretie osoby bolo zo strany nás navrhovateľov nutné podať návrh na zmenu návrhu na začatie konania podľa § 95 ods. 1 OSP. Tento návrh sme Okresnému súdu v Trnave zaslali listom dňa 12. 4. 2007, avšak súd o tomto našom návrhu rozhodol   až   po   viac   ako   7   mesiacoch   uznesením   sp.   zn.   28C/115/2006-37   zo   dňa 19. 11. 2007, ktoré doručil právnemu zástupcovi nás navrhovateľov až dňa 10. 12. 2007, takmer po 8 mesiacoch od podania nášho návrhu na súd.

Voči cit. uzneseniu OS Trnava sp. zn. 28C/115/2006-37 zo dňa 19. 11. 2007 podal odporca odvolanie, ktoré bolo Okresnému súdu Trnava doručené 28. 12. 2007, avšak I. st. súd   predmetnú   vec   predložil   odvolaciemu   súdu   na   rozhodnutie   o   uvedenom   odvolaní odporcu až po viac ako roku, až po podaní sťažnosti zo dňa 6. 3. 2009, ktorou sme sa my navrhovatelia sťažovali na prieťahy v konaní. V súvislosti s predložením predmetnej veci odvolaciemu súdu na rozhodnutie o vyššie uvedenom odvolaní odporcu došlo k prieťahom najmä zo strany Okresného súdu v Piešťanoch, ktorému v súvislosti s prechodom výkonu súdnictva predmetná vec prešla s účinnosťou od 1. 1. 2008. (...)

To,   že I.   st.   súdy   v predmetnej   veci   nekonali   bez   zbytočných prieťahov malo za následok vznik ďalšieho problému pre mňa a taktiež i pre ostatných navrhovateľov, ktorý problém vyvstal v dôsledku úmrtia odporcu, ktorý zomrel dňa 5. 2. 2009. (...)

K   prieťahom   v   predmetnom   súdnom   konaní   došlo   zo   strany   Okresného   súdu v Piešťanoch i v súvislosti s vyrubením súdnych poplatkov za návrh. (...) Vzhľadom ku skutočnosti, že navrhovatelia v 2. a v 4. rade súdny poplatok v zmysle vyššie cit. uznesení nezaplatili, Okresný súd v Piešťanoch svojím uznesením sp. zn. 6C/72/2008-113, avšak až dňa 8. 2. 2010 konanie o návrhu navrhovateľa v 2. rade a navrhovateľa v 4. rade zastavil. Navyše v cit. uznesení OS Piešťany pochybil pri označení odporcu, v dôsledku čoho musel vyhotoviť Uznesenie sp. zn. 6C/72/2008-132 zo dňa 1. 2. 2011, ktorá skutočnosť taktiež mala za následok ďalšie prieťahy v konaní.

Napriek tomu, že ja navrhovateľka v 3. rade som svojím podaním zo dňa 24. 2. 2009 požiadala   Okresný   súd   v   Piešťanoch   o   oslobodenie   od   platenia   súdnych   poplatkov v predmetnom konaní, Okresný súd v Piešťanoch o mojej žiadosti rozhodol až po viac ako 4 rokoch,   keď   uznesením   sp.   zn.   6C/72/2008-238   zo   dňa   31.   5.   2013   mi   Okresný   súd v Piešťanoch priznal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v danom konaní.

K najzávažnejšiemu a najdlhšie trvajúcemu prieťahu došlo v predmetnom konaní podľa   môjho   názoru   v   súvislosti   s   nariadením   pojednávania   v   predmetnej   veci,   kedy Okresný   súd   v   Piešťanoch   nariadil   prvý   krát   v   predmetnej   veci   pojednávanie   až   dňa 10. 9. 2013, kedy   nariadil   pojednávanie   na   deň   9.   10.   2013   o   9.15   hod.   Termín   tohto pojednávania však bol z dôvodov na strane môjho právneho zástupcu zmenený a nový termín pojednávania bol nariadený na deň 23. 10. 2013 o 9.30 hod. V danej veci teda I. st. súd   prvý   krát   nariadil   termín   pojednávania   až   takmer   po   7   rokoch   odo   dňa   začatia konania(...) v predmetnej veci. (...)

Ako   je   z   vyššie   uvedeného   zrejmé   predmetné   súdne   konanie,   ktoré   začalo   dňa 30. 10. 2006 dôjdením návrhu na začatie konania Okresnému súdu v Trnave trvá už takmer 7 rokov. Táto skutočnosť sa závažným spôsobom prejavuje v niekoľkých oblastiach môjho života a to najmä v oblasti osobnej, študijnej a neskôr aj pracovnej.

Chcem poukázať na skutočnosť, že vyrastám bez rodičov, matka mi zomrela v roku 1994 v čase keď som bola ešte veľmi mladá a otec sa o mňa v podstate nezaujímal, s otcom som nežila a bola som zverená do opatery mojej tety p. D. S., ktorá zabezpečovala moju výchovu.   Z   uvedeného   je   zrejmé,   že   peňažnú   náhradu   zodpovedajúcu   výške   môjho zákonného   dedičského   podielu   v   dedičskom   konaní   po   poručiteľovi   L.   U.(...),   ktorej zaplatenia sa v predmetnom súdnom konaní v súčasnosti vedenom na OS Piešťany po sp. zn. 6C/72/2008 domáham, som veľmi potrebovala na uspokojovanie svojich základných potrieb a to tobôž vtedy, keď v období predmetného súdneho konania som študovala na vysokej   škole (obdobie   štúdia   od   2004   do   2009),   bola   som   študentkou   Trenčianskej univerzity v Trenčíne, pričom štúdium na uvedenej vysokej škole som úspešne ukončila v máji   2009.   Počas   uvedeného   štúdia   som   mala   značné   finančné   problémy,   mala   som problém s uhrádzaním najmä nákladov na štúdium, nákladov na moje základné životné potreby. V období môjho štúdia by mi boli veľmi pomohli financie, ktoré som si titulom predmetného dedičstva po poručiteľovi L. U. v predmetnom súdnom konaní uplatňovala. Naopak v období štúdia som musela riešiť už spomínané skutočnosti vyskytnuvšie sa v predmetnom súdnom konaní, keď i v dôsledku neodôvodnených prieťahov v predmetnom konaní došlo k už uvádzaným okolnostiam ako bol prevod vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam - bytu č. 48 z odporcu na tretie osoby, k problémom vyskytnuvším sa v súvislosti s úmrtím odporcu a pod., ktoré okolnosti mali za následok vznik ďalších mojich výdavkov spočívajúcich jednak v nákladoch na právne úkony, ktoré bolo nutné v dôsledku uvedených   skutočností   vykonať   a   taktiež   v   nákladoch   na   úhradu   poplatkov   za   získanie úmrtného listu, listov vlastníctva a v nákladoch na cestovné v súvislosti s ich obstaraním. V mojej nie dobrej finančnej situácii sa ma tieto ďalšie nepredvídateľné výdavky značne dotýkali. V období keď som sa potrebovala venovať štúdiu a plneniu študijných povinností ma uvedený spôsob priebehu súdneho konania a vyššie spomínané okolnosti v ňom sa vyskytujúce značným spôsobom zaťažovali a obmedzovali v štúdiu.

Dlhotrvajúci priebeh spomínaného súdneho konania sa ma dotkol i v období po skončení štúdia, kedy ma obmedzoval v pracovnej oblasti. Mala som problémy pri uvoľnení z práce za účelom návštev môjho advokáta uskutočnených v súvislosti s nutnosťou riešenia problémov vyskytujúcich sa v predmetnom konaní a to najmä v súvislosti s neodôvodnenými prieťahmi uvedeného konania.

Takto dlhotrvajúci priebeh súdneho konania ma zaťažuje i po psychickej stránke, kedykoľvek si spomeniem, že mám pred sebou ešte problém v súvislosti s prebiehajúcim nevyriešeným súdnym sporom, táto otázka ma trápi, som frustrovaná, strácam vieru, že sa predmetné   konanie   vôbec   niekedy   skončí   a   najmä,   že   sa   skončí   úspešne,   neverila   som a neverím vzhľadom k spôsobu akým uvedené konanie prebieha v jeho úspešný záver. Mám neustálu obavu, či budem mať dostatok finančných prostriedkov na vedenie sporu, pokiaľ sa predmetné konanie bude naďalej neúmerne predlžovať.

Stres spôsobovaný problémami dlhotrvajúceho súdneho sporu sa odráža i na mojom správaní, keď v dôsledku tejto skutočnosti bývam často podráždená, reagujem neadekvátne, čo mi spôsobuje i narušenie vzájomných vzťahov s mojim blízkymi, priateľmi, prípadne i s kolegami v práci.

Uvedomujem si, že i v prípade dosiahnutia úspechu v prebiehajúcom súdnom spore sa   s   pribúdajúcim   časom   stále   znižujú   moje   šance   na   uspokojenie   mojich   nárokov uplatnených   v   predmetnom   súdnom   konaní.   Podľa   mojich   vedomostí   dochádza k zmenšovaniu   majetku   odporcov   oproti   stavu,   ktorý   existoval   na   strane   odporcu   I.   U. v čase začatia predmetného súdneho konania, majetok, ktorý dnes vlastnia odporcovia je podstatne   nižšej   hodnoty   a   bonity   ako   majetok,   ktorý   v   čase   začatia   súdneho   konania vlastnil odporca I. U. (...)

V   konečnom   dôsledku   týmto   neprimerane   dlho   trvajúcim   súdnym   konaním   som poškodená i v tom smere, že hodnota peňazí v období roku 2006, prípadne 2007 bola podstatne vyššia ako je tomu v súčasnosti. (...)

Z uvedeného je zrejmé, že v súčasnosti sa nachádzam v stave právnej neistoty, ktorú je možné odstrániť len právoplatným súdnym rozhodnutím, na ktoré stále čakám, hoci návrh na začatie konania som na príslušný súd podala už 30. 10. 2006.

(...) je zrejmé, že v tomto konaní Okresný súd Trnava konal a následne i Okresný súd Piešťany koná tak, že v konaní vznikali a vznikajú zbytočné prieťahy. Predmetná vec nie je vôbec zložitá čo sa týka jej skutkového ako aj právneho hľadiska. Ja navrhovateľka som bola   vždy   súčinná,   teda   všetko   čo   som   mala   na   základe   výzvy   vykonať,   som   vykonala v určenej lehote, nezmarila som konanie čo i len jedného pojednávania(...)

Z uvedených dôvodov nie je možné doterajšiu dĺžku konania považovať za dôsledok vyvolaný skutkovou alebo právnou zložitosťou tejto veci. Taktiež ani pri skúmaní veci podľa kritéria   správania   mňa   sťažovateľky   nemožno   dospieť   k   takému   záveru,   že   by   sa v napadnutom   konaní   vyskytli   také   okolnosti,   ktoré   by   mali   byť   pripísané   na   môj   vrub v súvislosti s prieťahmi v konaní.

Postup Okresného súdu v Trnave a i postup Okresného súdu v Piešťanoch napriek tomu, že som bola súčinná a nejedná sa o vec skutkovo a právne náročnú nevykazuje znaky plynulosti a efektívnosti, vykazuje znaky nesprávnej organizácie práce, pretože vo veci za obdobie takmer 7 rokov nebolo nariadené žiadne pojednávanie a ako z tejto mojej sťažnosti vyplýva   i   v   súvislosti   s   iným   konaním,   resp.   nekonaním   súdu   došlo   zo   strany   súdu k závažným pochybeniam.

(...) som toho názoru, že postup Okresného súdu v Trnave a i postup Okresného súdu v   Piešťanoch   v   predmetnom   konaní   nevykazuje   znaky   plynulého   a   efektívneho   konania smerujúceho ku konečnému právoplatnému rozhodnutiu vo veci, a teda k odstráneniu stavu právnej neistoty, v ktorom sa momentálne ja ako účastníčka konania nachádzam.

S poukazom na všetky uvedené skutočnosti a okolnosti, ktoré zakladajú porušenie namietaného   práva,   taktiež   s   prihliadnutím   na   význam   predmetu   sporu   pre   mňa   ako sťažovateľku a s prihliadnutím na skutočnosť, že bolo opodstatnené očakávanie včasného odstránenia   môjho   stavu   právnej   neistoty,   v   ktorom   sa   nachádzam,   ako   aj   na   rozsah a intenzitu ako nečinnosť súdu na mňa dolieha, ako zasahuje do mnohých oblastí môjho života, žiadam aby Ústavný súd SR v zmysle zásady spravodlivosti uznal za dôvodné priznať mi ako sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie vo výške 7 500,- €. Táto suma by mi mala nahradiť aspoň z časti to,   o čo prichádzam a som ukrátená v dôsledku toho,   že Okresný súd v Trnave a taktiež i Okresný súd v Piešťanoch neboli schopní konať tak, aby bola skutkovo a právne jednoduchá vec právoplatne skončená v primeranej lehote (nie neskončená ani v lehote 7 rokov) a tým bolo zabezpečené odstránenie existujúceho stavu právnej   neistoty,   dokonca   Okresný   súd   v   Piešťanoch   od   1.   1.   2008   nebol   schopný   do 10. septembra 2013 nariadiť pojednávanie v predmetnej veci.

Pokiaľ ide o stanovenie miery zodpovednosti jednotlivých vo veci konajúcich súdov za vzniknuté neodôvodnené prieťahy v predmetnom konaní, som toho názoru, že by bolo spravodlivé keby Okresný súd v Trnave bol povinný zaplatiť mi z priznaného finančného zadosťučinenia v sume 7 500,- Eur sumu 2 500,- Eur a keby Okresný súd v Piešťanoch bol povinný zaplatiť mi z priznaného finančného zadosťučinenia v sume 7 500,- Eur sumu 5 000,- Eur a to z dôvodu, že na strane Okresného súdu v Piešťanoch došlo k viacerým a dlhšie   trvajúcim   neodôvodneným   prieťahom   v   konaní   ako   na   strane   Okresného   súdu v Trnave.

Na základe vyššie uvedených skutočností, navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky v tejto veci takto rozhodol

1. Základné právo K. M.(...) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Trnava   v   konaní vedenom pod sp. zn. 28C/115/2006 porušené bolo.

2. Základné právo K. M.(...) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 6C/72/2008 porušené bolo.

3.   Okresnému   súdu   Piešťany   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 6C/72/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

4. K. M.(...) priznáva finančné zadosťučinenie v sume 7 500,- €(...), z ktorého je Okresný súd Trnava povinný zaplatiť sumu 2 500,- Eur(...) do 2 mesiacov od tohto nálezu a z ktorého je Okresný súd Piešťany povinný zaplatiť sumu 5 000,- Eur(...) do 2 mesiacov od tohto nálezu.

5.   Okresný   súd   Trnava   a   Okresný   súd   Piešťany   sú   povinní   uhradiť   K. M.(...) spoločne a nerozdielne trovy právnych služieb v sume 331,128 € na účet jej právneho zástupcu   Advokátska   kancelária   JUDr.   René   Hudzovič,   s.   r.   o.   do   2   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu. (...)“

4.   Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k veci   písomne   vyjadril   okresný   súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr 364/14 zo 17. júna 2014.

4.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom prípise opísala chronológiu úkonov, ktoré okresný súd vo veci vykonal, a uviedla tieto relevantné skutočnosti:

„(...) Po   oboznámení   sa   s   obsahom   spisového   materiálu   vedeného   pod   sp.   zn. 6C/72/2008 uvádzam nasledovné skutočnosti:

Súd   v   období   od   podania   návrhu   do   nariadenia   prvého   pojednávania   vo   veci rozhodoval   o   procesných   návrhoch   týkajúcich   sa   návrhu   na   nariadenie   predbežného opatrenia, oslobodenie od súdnych poplatkov a zastavenia konania z dôvodu nezaplatenia súdnych poplatkov. Tiež si dovoľujem poukázať, že dňa 5.2.2009 zomrel odporca, čo bolo súdu oznámené 16.2.2009, pričom osvedčenie o dedičstve bolo vydané 17.9.2009. Spis bolo potrebné viackrát predložiť odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní, kde sa vždy určitý čas nachádzal.

Po doriešení procesných otázok bol vo veci vytýčený termín pojednávania, na ktorom súd   vyhlásil   rozsudok,   ktorý   už   je   vo   veci   samej   právoplatný.   Zostáva   rozhodnúť   len o odvolaní voči náhrade trov konania.

Na záver si dovoľujem poukázať na existenciu systémových nedostatkov v oblasti výkonu spravodlivosti vo vzťahu k dlhodobému nedostatočnému obsadeniu tunajšieho súdu väčším počtom sudcov, ktoré vedenie súdu či konajúci sudca nemôžu ovplyvniť nástrojmi, ktorými by samy disponovali na vyriešenie tzv. objektívnych okolností prieťahov v konaní. Táto skutočnosť bola zohľadnená i schválenou novelou zákona o sídlach a obvodoch súdov, kde s účinnosťou od 1.5.2013 bol z obvodu tunajšieho súdu odčlenený územný obvod okresu Hlohovec, čo len z časti prispelo k zníženiu nápadu nových vecí, avšak tunajší súd naďalej dokončuje   aj   všetky   veci   prevzaté   z   Okresného   súdu   Trnava   od   roku   1997   patriace k územnému obvodu okresu Hlohovec.

Netrvám na ústnom pojednávaní a súhlasím s tým, aby Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania v zmysle ust. § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde, keďže od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“

4.2 Právny zástupca sťažovateľky nevyužil právo zaujať stanovisko k uvedenému vyjadreniu   predsedníčky   okresného   súdu,   avšak   už   zo   samotnej   sťažnosti   vyplýva,   že sťažovateľka súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

5.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania   vedeného   na   Okresnom   súde   Piešťany   pod   sp.   zn.   18   C   170/2011   (predtým na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 28 C 115/06):

Dňa 30. októbra 2006 podala 1. JUDr. D. S. (ďalej len „žalobkyňa 1“), 2. L. U. (ďalej len „žalobca 2“) a 3. K. M. (sťažovateľka, spolu ďalej len „žalobcovia“) na Okresnom súde Trnava proti odporcovi I. U. (ďalej len „žalovaný“) žalobný návrh „o vydanie dedičstva a návrh na vydanie predbežného opatrenia podľa § 102 ods. 1 OSP“. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 28 C 115/06.

Dňa   10.   novembra   2006   súd   vyzval   právneho   zástupcu   žalobcov,   aby   doložil splnomocnenie pre žalobcu 2 a sťažovateľku.

Dňa 23. novembra 2006 právny zástupca žalobcov vyhovel uvedenej výzve. Dňa 29. marca 2007 súd vyzval právneho zástupcu žalobcov, aby doručil „listinné dôkazy preukazujúce odôvodnenosť návrhu na vydanie predbežného opatrenia“.

Dňa 16. apríla 2007 bolo súdu doručené späťvzatie návrhu žalobcov na nariadenie predbežného   opatrenia „z   toho   dôvodu,   že   keďže   OS   Trnava   nerozhodol   o návrhu na vydanie predbežného opatrenia v zákonom stanovenej lehote došlo k tomu, že žalovaný po podaní návrhu na súd previedol nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom návrhu žalobcov na vydanie predbežného opatrenia na inú osobu“. V rovnaký deň podali žalobcovia na súde návrh „na zmenu na začatie konania“.

Dňa   20.   apríla   2007   súd   vyzval   žalovaného,   aby   predložil   listinu   o prevode vlastníctva k bytu v jeho vlastníctve.

Dňa 7. septembra 2007 súd urgoval predloženie listinných dôkazov žalovaným pod hrozbou poriadkovej pokuty.

Dňa 15. októbra 2007 žalovaný predložil súdu požadovanú listinu. Dňa   19.   novembra   2007   súd   uznesením   č.   k.   28   C   115/06-36   zastavil   konanie o nariadenie   predbežného   opatrenia   a   uznesením   č.   k.   28   C   115/06-37   pripustil   zmenu žalobného návrhu.

Dňa 28. decembra 2007 žalovaný podal odvolanie proti uzneseniu č. k. 28 C 115/06-37.   Dňa   1.   januára   2008 výkon   súdnictva   vo   veci   sťažovateľky   prešiel z odovzdávajúceho Okresného súdu Trnava na nadobúdajúci Okresný súd Piešťany, kde bol zaevidovaný pod sp. zn. 6 C 72/08.

Dňa 30. januára 2009 okresný súd vyzval žalobcov na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh.

Dňa 16. februára 2009 žalovaný 2 oznámil okresnému súdu, že žalovaný v danej veci zomrel.

Dňa 25. februára 2009 okresný súd si vyžiadal úmrtný list žalovaného.Dňa 26. februára 2009 právny zástupca žalobcov oznámil okresnému súdu úmrtie žalovaného a jeho právnych nástupcov, s ktorými žiadal pokračovať v konaní.

Dňa 2. marca 2009 sťažovateľka požiadala okresný súd o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 6. marca 2009 bol spis predložený Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“), aby rozhodol o odvolaní proti uzneseniu č. k. 28 C 115/06-37.  

Dňa   31.   marca   2009   krajský   súd   uznesením   č.   k.   9   CoD   21/2009-81   uvedené odvolanie žalovaného odmietol.

Dňa 22. apríla 2009 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa   4.   mája   2009   sa   okresnému   súdu   nepodarilo   doručiť   uvedené   uznesenie krajského súdu účastníkom konania, pretože žalovaný zomrel.

Dňa 25. júna 2009 okresný súd vyzval žalobcov, aby oznámili, či trvajú na podanom žalobnom návrhu.

Dňa   2.   júla   2009   právny   zástupca   žalobcov   oznámil   okresnému   súdu,   že „na podanom návrhu v plnom rozsahu trvám, tak ako to vyplýva z môjho oznámenia zo dňa 23.2.2009“.

Dňa 25. augusta 2009 okresný súd zisťoval stav dedičského konania po žalovanom a či bol poplatok za podanú žalobu uhradený.

Dňa   9.   septembra   2009   notár   oznámil   dedičov   po   žalovanom   zistených   v rámci predbežného vyšetrenia.

Dňa 17. septembra 2009 bolo vydané osvedčenie o dedičstve sp. zn. 6 D 162/2009 po žalovanom.

Dňa 26. októbra 2009 bolo na okresnom súde zistené, že žalobca 2 a sťažovateľka „nezaplatili súdny poplatok za návrh“.

Dňa 15. decembra 2009 zákonný sudca dal opätovne zistiť, kto zo žalobcov uhradil súdny poplatok za podaný návrh.

Dňa 5. februára 2010 bolo v spise zaznamenané, že „spis bol sudcovi predložený na základe jeho urgencie dňa 4.2.2010 s tým, že podľa vyjadrenia asistentky spis nebolo možné nájsť;   dodatočne   bolo   zistené,   že sa stále   nachádza   v učtárni tunajšieho súdu,   kde   bol vložený medzi inými spismi“.

Dňa 8. februára 2010 okresný súd uznesením č. k. 6 C 72/08-113 konanie o návrhu žalobcu 2 a žalobcu 4 zastavil.

Dňa   15.   marca   2010   žalobca   2   podal   proti   zastavujúcemu   uzneseniu   odvolanie a zároveň požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 19. apríla 2010 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o opravnom prostriedku proti uzneseniu okresného súdu č. k. 6 C 72/08-113.

Dňa 14. decembra 2010 krajský súd vrátil okresnému súdu spis bez rozhodnutia o odvolaní na účely vydania opravného uznesenia.

Dňa 1. februára 2011 okresný súd vydal vo veci opravné uznesenie č. k. 6 C 72/08-132, ktoré nadobudlo právoplatnosť 7. marca 2011.

Dňa   10.   novembra   2011   bol   spis   predložený   krajskému   súdu,   aby   rozhodol o opravnom prostriedku proti už spresnenému uzneseniu okresného súdu č. k. 6 C 72/08-113.Dňa   31.   mája   2012   krajský   súd   uznesením   č.   k.   9   CoD   56/2011-180   priznal žalobcovi 2 oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 27. júna 2012 krajský súd uznesením č. k. 9 CoD 56/2011-184 zrušil uznesenie vo vzťahu k žalobcovi 2 a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Dňa 30. júla 2012 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa   8.   augusta   2012   okresný   súd   požiadal   doklady   o   majetkových   pomeroch sťažovateľky   v súvislosti   s jej   žiadosťou   o   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov.   Tieto doklady mu boli doručené v priebehu augusta 2012 a napokon 10. septembra 2012.Dňa 31. mája 2013 okresný súd uznesením č. k. 6 C 72/08-238 priznal sťažovateľke oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

Dňa 10. septembra 2013 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 9. október 2013.Dňa   19.   septembra   2013   právny   zástupca   sťažovateľky   požiadal   okresný   súd o odročenie nariadeného pojednávania.

Dňa 24. septembra 2013 okresný súd zmenil termín pojednávania v predmetnej veci na 23. október 2013.

Dňa 23. októbra 2013 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom okresný súd vyhlásil   rozsudok   č.   k.   6   C   72/08-271.   Toto   rozhodnutie   vo   veci   samej   nadobudlo právoplatnosť 20. decembra 2013.

Dňa 16. decembra 2013 bolo proti rozsudku č. k. 6 C 72/08-271 podané odvolanie vo výroku o trovách konania.

Dňa 21. januára 2014 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o podanom opravnom prostriedku.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 72/08 (predtým postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 28 C 115/06) dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov(...)

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu   pre   ľudské   práva   ústavný   súd   prihliada   aj   na   predmet   sporu   (povahu   veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   dĺžka posudzovaného konania (ako na to bude poukázané v bode III/3 tohto rozhodnutia), nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci. Napokon ani predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázala na skutkovú alebo právnu zložitosť predmetnej veci.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   a   to   správania   sťažovateľky v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom, teda dĺžka napadnutého konania v zásade nebola vyvolaná správaním sťažovateľky.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní a konštatuje, že okresný súd bol v predmetnej veci nečinný v období od 23. novembra 2006 do 29. marca 2007 (štyri mesiace), od 28. decembra 2007 do 30. januára 2009 (trinásť mesiacov), od 17. septembra 2009 do 8. februára 2010 (štyri mesiace), od 7. marca 2011 do 10. novembra 2011 (osem mesiacov) a od 10. septembra 2012 do 31. mája 2013 (osem mesiacov). Okresný súd teda počas minimálne troch rokov vo veci nevykonal prakticky žiadny   úkon   smerujúci   k odstráneniu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   sťažovateľka   v danej veci nachádzala,   čo   je základným   účelom   práva   zaručeného   v citovanom   článku   ústavy (pozri   napr.   I.   ÚS   41/02).   K   prieťahom   pritom   nedošlo   v dôsledku   zložitosti   veci   ani správania   účastníkov,   ale   výlučne   v dôsledku   postupu   okresného   súdu.   Obranu predsedníčky   okresného   súdu,   podľa   ktorej   v okolnostiach   danej   veci   treba   prihliadnuť „k dlhodobému nedostatočnému obsadeniu tunajšieho súdu väčším počtom sudcov“, v tejto veci   nebolo   možné   akceptovať.   V tejto   súvislosti   treba   zdôrazniť,   že   ústavný   súd   pri posudzovaní   toho,   či   bolo   porušené   právo   sťažovateľky   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov,   posudzoval   postup   súdu,   a nie   to,   či   toto   právo   bolo   porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení predsedníčky okresného súdu. V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol (pozri napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 28/01, I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03), že nedostatočné   personálne obsadenie   súdu   a   nadmerné   množstvo   vecí,   v ktorých   sa   musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej   lehote.   Z vyjadrenia   predsedu   okresného   súdu   nevyplýva   prijatie   účinných opatrení.   Skutočnosť,   že   okresný   súd   mal   personálne problémy,   ktoré   nedokázal riešiť, nemôže byť pripočítaná na ťarchu účastníka konania a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (pozri napr. I. ÚS 156/02).

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľky   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. V nadväznosti na tento výrok, pretože vo vzťahu k trovám konania vec dosiaľ nebola právoplatne rozhodnutá, a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka požadovala priznať finančné zadosťučinenie vo výške 7 500 €, pretože „sa nachádzam v stave právnej neistoty“, pričom zdedený majetok „som veľmi potrebovala na uspokojovanie svojich základných potrieb a to tobôž vtedy, keď v období predmetného súdneho   konania   som   študovala   na   vysokej   škole“,   a taktiež   z dôvodu,   že „takto dlhotrvajúci priebeh súdneho konania ma zaťažuje i po psychickej stránke“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia jej práv, najmä vzhľadom doterajšiu dĺžku napadnutého konania, na povahu veci a jeho význam pre sťažovateľku považuje za primerané vo výške 3 500 €.Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za dva úkony   právnej   služby   (prevzatie   a príprava   zastúpenia   a   spísanie   sťažnosti z 21. októbra 2013). Za dva úkony vykonané v roku 2013 patrí odmena v sume dvakrát po 130,16 € a režijný paušál v sume dvakrát po 7,81 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú sumu 275,94 €, ku ktorej bolo treba pripočítať 20 % DPH, teda sumu 55,18 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkove sumu 331,12 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľky rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. októbra 2014