znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 186/2013-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. marca 2013 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., zastúpenej spoločnosťou F.,   s.   r.   o.,   vedené   pod   spisovými   značkami:   Rvp   13289/2012,   Rvp   13291/2012, Rvp 13293/2012, Rvp 13295/2012, Rvp 13296/2012, Rvp 13298/2012, Rvp 13300/2012, Rvp 13301/2012, Rvp 13302/2012 a Rvp 13303/2012 vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práv podľa čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   a   podľa   čl.   1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného   porušenia   čl.   12   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   čl.   14   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uzneseniami Okresného súdu Humenné sp. zn. 12 Er 515/2006 z 21. decembra 2011, sp. zn. 16 Er 290/2004 z 2. februára 2012, sp. zn. 11 Er 319/2004 zo 17. februára 2012, sp. zn. 16 Er 159/2003 z 28. februára 2012, sp. zn. 9 Er 22/2004 z 2. februára 2012, sp. zn. 9 Er 280/2003 z 28. februára 2012, sp. zn. 18 Er 291/2004 z 20. decembra 2011, sp. zn. 16 Er 289/2004 z 2. februára 2012, sp. zn. 8 Er 115/2004   z 19.   decembra 2011   a sp.   zn. 8   Er   289/2004 z 2.   februára 2012 a postupom a uzneseniami Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18 CoE 46/2012 z 19. júla 2012, sp. zn. 14 CoE 57/2012 zo 6. júla 2012, sp. zn. 8 CoE 84/2012 z 21. júna 2012, sp. zn. 6 CoE 141/2012   z 19.   júla   2012,   sp.   zn.   6   CoE   142/2012   z 28.   júna   2012,   sp.   zn. 20 CoE 140/2012   z 28.   júna   2012, sp.   zn.   1   CoE   25/2012   z 28.   júna   2012,   sp.   zn. 8 CoE 81/2012   z 21.   júna   2012,   sp.   zn.   12   CoE   16/2012   z 5.   júna   2012   a   sp.   zn. 2 CoE 66/2012 z 19. júla 2012 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej   spoločnosti   P.,   s.   r.   o.,   vedené   pod   spisovými značkami: Rvp 13289/2012, Rvp 13291/2012, Rvp 13293/2012, Rvp 13295/2012, Rvp 13296/2012, Rvp 13298/2012, Rvp 13300/2012, Rvp 13301/2012, Rvp 13302/2012 a Rvp 13303/2012 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 13289/2012.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o.,   o d m i e t a   z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 25. októbra 2012   doručené   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   P.,   s.   r.   o.   (ďalej   len   „sťažovateľka“), vedené   pod   spisovými   značkami:   Rvp   13289/2012,   Rvp   13291/2012,   Rvp 13293/2012, Rvp 13295/2012, Rvp 13296/2012, Rvp 13298/2012, Rvp 13300/2012, Rvp 13301/2012, Rvp 13302/2012 a Rvp 13303/2012, ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práv podľa   čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), ako aj porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom a uzneseniami Okresného súdu Humenné (ďalej len „okresný súd) sp. zn. 12 Er 515/2006 z 21. decembra 2011, sp. zn. 16 Er 290/2004 z 2. februára 2012, sp. zn. 11 Er 319/2004 zo 17. februára 2012, sp. zn. 16 Er 159/2003 z 28. februára 2012, sp. zn. 9 Er 22/2004 z 2. februára 2012, sp. zn. 9 Er 280/2003 z 28. februára 2012, sp. zn. 18 Er 291/2004 z 20. decembra 2011, sp. zn. 16 Er 289/2004 z 2. februára 2012, sp. zn. 8 Er 115/2004 z 19. decembra 2011 a sp. zn. 8 Er 289/2004 z 2. februára 2012 (ďalej aj „napadnuté   rozhodnutia   okresného   súdu“)   a   postupom   a uzneseniami   Krajského   súdu v Prešove   (ďalej   len   „krajský   súd“)   sp.   zn.   18   CoE   46/2012   z 19.   júla   2012,   sp.   zn. 14 CoE 57/2012   zo 6.   júla   2012,   sp. zn.   8   CoE   84/2012   z   21.   júna   2012,   sp.   zn. 6 CoE 141/2012   z 19.   júla   2012,   sp.   zn.   6   CoE   142/2012   z 28.   júna   2012,   sp. zn. 20 CoE 140/2012   z 28.   júna   2012, sp.   zn.   1   CoE   25/2012   z 28.   júna   2012,   sp.   zn. 8 CoE 81/2012   z 21.   júna   2012,   sp.   zn.   12   CoE   16/2012   z 5.   júna   2012   a   sp.   zn. 2 CoE 66/2012 z 19. júla 2012 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia krajského súdu“).

2. Z desiatich sťažností vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti okrem iného zaoberá aj poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Sťažovateľka poskytla dlžníkom úvery na základe zmlúv o úvere, pričom poskytnuté peňažné prostriedky boli títo povinní vrátiť podľa podmienok dojednaných v úverových zmluvách. Sťažovateľka uvádza, že dlžníci dobrovoľne nepristúpili k úhrade svojich záväzkov a ich pohľadávky voči sťažovateľke sa stali splatnými. Zároveň na zabezpečenie úveru bolo účastníkmi zmluvného vzťahu   v   zmluvách   dohodnuté,   že   splnomocnený   zástupca   dlžníka,   menovite   v   každej zmluve určený, je oprávnený v prípade, ak dlžník neplní svoje povinnosti, okrem iného podpísať notársku zápisnicu o uznaní dlhu. Táto zápisnica má povahu exekučného titulu. Dlžníci   neplnili   svoje   záväzky   v zmluve   predpokladaným   spôsobom   a v zmluvách splnomocnený zástupca dlžníka uznal dlh formou notárskej zápisnice. Na základe notárskej zápisnice ako exekučného titulu poveril okresný súd exekútora výkonom exekúcií. Okresný súd   v napadnutých   rozhodnutiach   tieto   exekúcie   vyhlásil   za   neprípustné   a zastavil   ich. Napadnuté   rozhodnutia   okresného   súdu   boli   po   odvolaní   sa   proti   nim   zo   strany sťažovateľky potvrdené napadnutými rozhodnutiami krajského súdu.

Sťažovateľka   v sťažnostiach   v obšírnej   argumentácii   namieta,   že   postupom a uzneseniami okresného súdu a krajského súdu boli porušené jej základné práva podľa čl. 20   ods.   1   a čl. 46   ods.   1   ústavy,   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   a   podľa   čl.   1 dodatkového   protokolu,   ako   aj   čl.   12   ods.   2   ústavy   a   čl.   14   dohovoru.   Sťažovateľka predovšetkým tvrdí, že okresný súd rozhodol nad rámec svojej právomoci, keď bez návrhu rozhodol   o neprípustnosti   exekúcií   a o ich   zastavení   a zároveň   mal   odňať   sťažovateľke možnosť   konať   pred   súdom.   Okresný   súd   i krajský   súd   podľa   sťažovateľky   tiež nedostatočne   zistili   skutkový   stav   a nesprávne   právne   posúdili   veci,   keď   chybne interpretovali a aplikovali pre rozhodnutia relevantné právne normy. Sťažovateľka taktiež tvrdí, že okresný súd a krajský súd mali nariadiť v jej veciach ústne pojednávania a že tým, že   ústne   pojednávania   nariadené   neboli,   bolo   jej   odňaté   právo   konať   pred   súdom. Sťažovateľka spojila svoje sťažnosti s návrhom na odklad vykonateľnosti podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky, o konaní pred ním   a o postavení   jeho sudcov   v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   a s návrhom   na   zrušenie   napadnutých rozhodnutí pre porušenie ustanovenia § 57 ods. 5 Exekučného poriadku. Sťažovateľka sa domáha toho, aby ústavný súd vyslovil porušenie jej už označených práv, zrušil napadnuté rozhodnutia   okresného   súdu   a vrátil   mu   veci   na   ďalšie   konanie,   zrušil   napadnuté rozhodnutia krajského súdu, priznal sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie a určil úhradu jej trov konania.

II.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods.   1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.A

K spoločnému prerokovaniu vecí

6. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).

V   zmysle   §   112   ods.   1   OSP   môže   súd   v   záujme   hospodárnosti   konania   spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   spisovými značkami:   Rvp   13289/2012,   Rvp   13291/2012,   Rvp   13293/2012,   Rvp   13295/2012, Rvp 13296/2012, Rvp 13298/2012, Rvp 13300/2012, Rvp 13301/2012, Rvp 13302/2012 a Rvp 13303/2012 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností   a   taktiež   prihliadajúc   na   totožnosť   v   osobe   sťažovateľky   a   okresného   súdu a krajského   súdu,   proti   ktorým   tieto   sťažnosti   smerujú,   rozhodol   ústavný   súd   uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

II.B

K namietanému porušeniu práv

7. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

8.   Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľka   napriek   tomu,   že   na   úvodnej   strane sťažností   uvádza   ako   prílohy „dokumenty   podľa   textu“, ústavnému   súdu   (okrem splnomocnenia) v prílohách nedoručila žiadne písomné podklady.

9. Ústavný súd opätovne pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce   z   podania   sťažovateľky   nie   je   povinný   odstraňovať   z   úradnej   povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a   publikovaná judikatúra,   z ktorej   jednoznačne   vyplýva,   ako   ústavný   súd   posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010 a iné).

10. Ústavný súd si je vedomý skutočnosti, že formalistický prístup okrem iného aj pri posudzovaní toho, či návrh spĺňa zákonom predpísané náležitosti, nie je vhodný pri orgáne, ktorého   úlohou   je   chrániť   ústavnosť.   Ústavný   súd   je   však   zároveň   toho   názoru,   že v okolnostiach danej veci nemožno vôbec o prípadnom formalizme pri odmietnutí sťažností hovoriť.   Ústavný   súd   už   totiž   v minulosti   mnohokrát   vyzýval   sťažovateľku   v typovo (skutkovo a právne) obdobných, prípadne totožných sťažnostiach na doplnenie sťažností z toho   dôvodu,   že   nespĺňali   ani   zákonom   predpísané   náležitosti. In   concreto išlo   aj o nepredloženie   kópií   právoplatných   rozhodnutí   súdov,   ktorých   postup   a rozhodnutia sťažovateľka   namietala   a namieta   (pozri   napr.   I.   ÚS   283/2012,   I.   ÚS   284/2012, III. ÚS 263/2012, III. ÚS 275/2012, III. ÚS 282/2012, III. ÚS 328/2012, III. ÚS 329/2012, I. ÚS 500/2012, IV. ÚS 526/2012 a iné). Sťažovateľka si preto musí byť vedomá toho, že ani   sťažnosti   vedené   pod spisovými   značkami:   Rvp   13289/2012,   Rvp   13291/2012, Rvp 13293/2012, Rvp 13295/2012, Rvp 13296/2012, Rvp 13298/2012, Rvp 13300/2012, Rvp   13301/2012,   Rvp   13302/2012   a Rvp   13303/2012 nespĺňajú   zákonom   predpísané náležitosti.   Sťažovateľka mala   možnosť   kópie   napadnutých   rozhodnutí   okresného   súdu a krajského súdu ústavnému súdu doručiť, čo však neurobila.

11. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona   č. 455/1991   Zb.   o   živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   znení neskorších predpisov je advokát povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj   prijatie   sťažnosti   na   ďalšie   konanie,   ak sú na to   splnené   zákonom   ustanovené predpoklady.

12.   Vzhľadom   na   to,   že   sťažnosti   nespĺňajú   zákonom   predpísané   náležitosti, v kontexte   toho,   že   sťažovateľka   je   zastúpená   kvalifikovaným   právnym   zástupcom, a s ohľadom na to, že ústavný súd už v typovo zhodných veciach sťažovateľky vo svojich rozhodnutiach poukázal aj na už identifikované nedostatky jej sťažností, ústavný súd tieto sťažnosti   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   z dôvodu   nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.

13. Keďže sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd už o ďalších návrhoch sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. marca 2013