znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 186/2011-13

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí senátu 4. mája 2011 predbežne prerokoval sťažnosť J. T., Č., t. č. vo väzbe K., vo veci namietaného porušenia základného práva na osobnú slobodu zaručeného v čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na obhajobu zaručeného v čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky   a práva   na   slobodu   a bezpečnosť   zaručeného   v čl.   5   ods.   3   a 4   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Košice-okolie č. k. 4 T 94/2010-195 z 26. júla 2010 a uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 5 Tos 32/2010-215 z 29. júla 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. T. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. októbra 2010 doručená sťažnosť J. T., Č., t. č. vo väzbe K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na osobnú slobodu zaručeného v čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   základného   práva   na   obhajobu   zaručeného v čl. 50   ods.   3   ústavy   a práva   na   slobodu   a bezpečnosť   zaručeného   v čl.   5   ods.   3   a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“) č. k. 4 T 94/2010-195 z 26. júla 2010   a uznesením   Krajského   súdu   v Košiciach   (ďalej   len   „krajský   súd“)   č.   k.   5   Tos 32/2010-215 z 29. júla 2010.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:„Uznesením sudkyne pre prípravné konanie Okresného súdu Košice – okolie, sp. zn.: 4 T 94/10-195 zo dňa 26. 7. 2010 mi bola zamietnutá moja žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu.   Proti   napádanému   uzneseniu   som   do   zápisnice   pred   sudkyňou   zahlásil bezprostredne sťažnosť, ktorú som aj písomne potom odôvodnil.

... rozhodnutie o zamietnutí mojej žiadosti o prepustenie z väzby... vyznieva ako celok nepreskúmateľne a nie je z neho dôvodiť akými úvahami sa konajúci súd spravoval. Namietal som uznesenie Okresného súdu Košice – okolie..., proti ktorému som podal aj   písomnú   sťažnosť,   ale   vyjadrenia   v uznesení   Krajského   súdu   Košice   sp.   zn.   5   Tos 32/2010-215 z 29. 7. 2010 nie je o tom žiadna zmienka.

Preto nie je možné z neho dôvodiť akými úvahami sa sudkyňa spravovala pri vydaní a zaslaní týchto uznesení mne ako obvinenému a môjmu obhajcovi, ktorý na súde nebol. Ako   zohľadnila   doručenky   týchto   uznesení   doručených   mne   a môjmu   obhajcovi   a aké časové   obdobie   na   to   bolo   stanovené   na   doručenie   a podanie   odporu   voči   týmto uzneseniam, keď Krajský súd Košice už rozhodol o zamietnutí mojej sťažnosti už 29. 7. 2010 v lehote 3 dní na podanie odporu aj v písomnej podobe sťažnosti, ktorú som podal. Týmto   pochybením   došlo   zo   strany   sudkyne   Okresného   súdu   Košice   –   okolie k vážnemu pochybeniu na upretie mi môjho práva zo zákona, ktoré mi zaručuje Trestný poriadok,   Ústava   Slovenskej   republiky   a taktiež   Dohovor   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd, čím mi bolo upreté moje zákonné právo na podanie odporu – sťažnosti v písomnej podobe zo strany Okresného súdu Košice – okolie a Krajského súdu Košice.... považujem rozhodnutie Krajského súdu Košice za výsledok rozhodovacej činnosti, ktorému   nepredchádzal   zákonný   postup,   keďže   o mojej   sťažnosti   proti   rozhodnutiu Okresného súdu Košice – okolie uplatnenej do zápisnice o výsluchu obvineného 26. 7. 2010 druhostupňový súd rozhodol bez toho, aby mi umožnil predostrieť aj písomné argumenty proti väzbe, ktoré som mohol uplatniť aj v písomnej podobe...

Zároveň... došlo k porušeniu mojich základných práv na obhajobu, že bolo mne aj môjmu   obhajcovi   znemožnené   predostrieť   argumenty   proti   zamietnutiu,   a tiež   možnosti podať opravný prostriedok...

Medzi pochybenia patrí aj porušenie práva na obhajobu obvineného a to z dôvodu, že   verejné   zasadnutie   z 26. 7. 2010   bolo   vykonané   bez   prítomnosti   obhajcu.   Takýmto postupom Okresného súdu Košice – okolie došlo k porušeniu ustanovenia § 293 ods. 9 Tr. por.,   v zmysle   ktorého   v prípadoch   nutnej   –   povinnej   obhajoby   nemožno   konať   verejné zasadnutie bez prítomnosti obhajcu...

... napadnuté uznesenia Okresného súdu Košice – okolie zo dňa 26. 7. 2010 sp. zn. 4 T 94/10 a Krajského súdu Košice zo dňa 29. 7. 2010 sp. zn. 5 Tos 32/2010-215 nevyhovujú požiadavkám procesnej udržateľnosti.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby ho prepustil z väzby na   slobodu   a zrušil   napádané   rozhodnutia   okresného   súdu   a krajského   súdu.   Zároveň požiadal o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

V závere sťažnosti sťažovateľ uviedol: „Dodatočné Vám zašlem kópie týchto dvoch uznesení, ktoré namietam.“

Podaním doručeným ústavnému súdu 29. novembra 2010 označeným ako „Doplnok k námietke“ sťažovateľ v podstate zopakoval ním už skôr tvrdené skutočnosti.

Pretože   sťažnosť   sťažovateľa   (vrátane   jej   doplnenia)   nespĺňala   náležitosti kvalifikovaného   návrhu   na   začatie   konania   pred   ústavným   súdom   ustanovené   v   § 20 v spojení s § 50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), t. j. k sťažnosti neboli pripojené kópie   napádaných   rozhodnutí,   ktorými   malo   dôjsť   k   porušeniu   základných   práv   alebo slobôd, ústavný súd listom z 30. marca 2011 vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov jeho sťažnosti v lehote 10 dní od doručenia výzvy ústavného súdu a zároveň ho upozornil, že   v prípade,   ak   nedostatky   sťažnosti   neodstráni,   môže   ústavný   súd   jeho   sťažnosť   pri predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľ   výzvu   ústavného   súdu   prevzal   4.   apríla   2011,   avšak   do   predbežného prerokovania   jeho   sťažnosti   ústavným   súdom   na   ňu   nereagoval   a nedostatky   svojej sťažnosti neodstránil.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods.   1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Vzhľadom na to, že ústavný súd upozornil sťažovateľa na nedostatky podania, ako aj na   následky   ich   neodstránenia,   a tiež   vzhľadom   na   to,   že   sťažovateľ   tieto   nedostatky sťažnosti napriek výzve ústavného súdu neodstránil, ústavný súd sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom   prerokovaní   podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, tak ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. mája 2011