SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 186/03-21
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. októbra 2003 predbežne prerokoval sťažnosť M. V., bytom H., zastúpenej advokátom JUDr. M. Z., D. S., vo veci porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Komárno v konaniach vedených pod sp. zn. Cb 411/93, 15 Cb 411/93, 15 Cb 31/94, Cb 81/96, 5 Cb 54/02, postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. Z-2 30 Cob 32/94 a postupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Cob 29/98, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť M. V. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 9. decembra 2002 doručené podanie M. V. (ďalej len „sťažovateľka“), bytom H, zastúpenej advokátom JUDr. M. Z., D. S, ktoré bolo označené ako „Podnet“. Z jeho obsahu vyplynulo, že sťažovateľka namieta porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaniach vedených - na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. Cb 411/93, 15 Cb 411/93, 15 Cb 31/94, Cb 81/96, 5 Cb 54/02,
- na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. Z-2 30/Cob 32/94 a
- na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 15 Cob 29/98.
Ústavný súd posúdil podanie sťažovateľky ako sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).
Sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd po začatí konania takto rozhodol: „Okresný súd v Komárne v konaní vedenom pod sp. zn. Cb 411/93, 15 Cb 411/93, 15 Cb 31/94, Cb 81/96, 5 Cb 54/02, Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. Z-2 30 Cob 32/94, Krajský súd v Nitre pod sp. zn. 15 Cob 29/98 porušil základné právo navrhovateľky M. V., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočného odkladu zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.
Ústavný súd priznáva navrhovateľke M. V. podľa čl. 127 ods. 3 Ústavy SR finančné zadosťučinenie vo výške 1.700.000,- Sk.“
II.
Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený konať o sťažnostiach, ktorými fyzické osoby alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd upravených v ústave, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podmienky konania ústavného súdu o sťažnostiach sú upravené v ustanoveniach § 49 až 56 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval na svojom neverejnom zasadnutí, pričom zisťoval, či nie sú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 tohto zákona.
I. 1. Zo sťažnosti sťažovateľky ústavný súd zistil, že tri označené konania vedené na Okresnom súde Komárno (ďalej len „okresný súd“), a to
a) konanie sp. zn. Cb 411/93, ktoré začalo 28. júla 1993 podaním žaloby o ochranu pred zásahmi do nájomného pomeru a o vydanie predmetu nájmu (neskôr vedené pod sp. zn. 15 Cb 411/93),
b) konanie sp. zn. Cb 31/94, ktoré začalo 31. januára 1994 podaním žaloby o neplatnosť výpovede z nájomnej zmluvy (neskôr označené ako 15 Cb 31/94) a
c) konanie sp. zn. Cb 81/96, ktoré pôvodne začalo 27. februára 1996 podaním žaloby o zaplatenie ušlého zisku za jeden rok, neskôr rozšírenej na celú dobu nájmu, t. j. na dobu 5 rokov do 8. januára 1998 (neskôr označené ako 15 Cb 81/96)
okresný súd 18. novembra 1997 spojil na spoločné konanie vedené pod sp. zn. 15 Cb 411/93.
Z takto označených namietaných konaní:
- konanie pod bodom a) okresný súd zastavil, keďže na pojednávaní 31. marca 2000 bola žaloba vzatá späť z dôvodu, že nájomná zmluva, resp. doba, na ktorú bola uzavretá, uplynula 8. januára 1998, v dôsledku čoho ochrana pred zásahmi do nájomného pomeru a vydanie predmetu nájmu stratili právny význam,
- konanie pod bodom b) skončilo rozsudkom okresného súdu, ktorý nadobudol právoplatnosť 29. decembra 2001,
- konanie pod bodom c) bolo uznesením okresného súdu (právoplatným od 12. marca 2002) vylúčené na samostatné konanie a dostalo novú sp. zn. 5 Cb 54/02. Okresný súd ďalej toto konanie o náhradu škody (ušlého zisku) prerušil v zmysle § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov účinného do 1. februára 1998 uznesením zo 7. júna 2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť 13. júna 2002.I. 2. Konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. Z-2 30 Cob 32/94 skončilo na tomto súde 17. decembra 1996.
I. 3. Konanie vedené na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 15 Cob 29/98 skončilo na tomto súde 30. apríla 1999.
Ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol v tejto časti ako zjavne neopodstatnenú, keďže ňou namietala prieťahy v súdnych konaniach, ktoré v čase podania sťažnosti ústavnému súdu už boli právoplatne skončené (na okresnom súde sp. zn. Cb 411/93, 15 Cb 411/93, 15 Cb 31/94, Cb 81/96, na Krajskom súde v Bratislave sp. zn. Z-2 30 Cob 32/94 a na Krajskom súde v Nitre sp. zn. 15 Cob 29/98). Vzhľadom na povahu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov len vtedy, ak bola táto na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k porušeniu označeného práva došlo alebo keď porušenie v tom čase ešte trvalo (I. ÚS 34/99, III. ÚS 116/01, II. ÚS 105/02), v dôsledku čoho je mu možné poskytnúť účinnú ochranu. Pritom vychádza z toho, že „účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorom sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia. K vytvoreniu ... stavu právnej istoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (I. ÚS 10/98, II. ÚS 32/00).
II. Ústavný súd ďalej skúmal, či k namietanému porušeniu sťažovateľkou označeného práva nemohlo dôjsť v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 5 Cb 54/02, ktoré tento súd vylúčil na samostatné konanie uznesením z 5. marca 2002 právoplatným 12. marca 2002 a ktoré ako jediné konanie zatiaľ nebolo právoplatne ukončené (konanie o nárokoch sťažovateľky na náhradu škody a ušlého zisku podaných 7. februára 1996 a 28. februára 1997 ešte v rámci konania sp. zn. Cb 411/93). Ústavný súd zistil, že toto konanie bolo prerušené podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, keďže ďalšiemu postupu okresného súdu bráni zákonná prekážka spočívajúca vo vyhlásení konkurzu na majetok žalovanej strany (konkurz bol vyhlásený rozhodnutím sp. zn. 9 K 33/98 dňa 25. augusta 2000). V konaní prerušenom pre zákonnú prekážku však nie je (v súlade so stabilizovanou judikatúrou ústavného súdu, napr. II. ÚS 3/00, III. ÚS 42/00, I. ÚS 78/02, I. ÚS 122/03) dôvodné namietať porušenie základného práva účastníka konania na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pretože existencia, resp. pretrvávanie takejto zákonnej prekážky vylučuje ďalší postup súdu vo veci samej, a tým aj možné porušenie základných práv účastníka súdneho konania.
Ústavný súd vo veci sp. zn. I. ÚS 122/03 už uviedol, že „ak nedôjde k odpadnutiu prekážky prerušeného konania postupom predvídaným v zákone o konkurze a vyrovnaní, nemôžu sa v prerušenom konaní vykonávať žiadne procesné úkony...“
Z týchto dôvodov bolo potrebné sťažnosť sťažovateľky aj v časti namietajúcej porušenie označených základných práv v prerušenom konaní pred Okresným súdom Komárno sp. zn. 5 Cb 54/02 odmietnuť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
Keďže sťažovateľka vo svojej sťažnosti namietala porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom súdov v konaniach už právoplatne skončených, resp. prerušených z dôvodov zákonnej prekážky, bolo potrebné jej sťažnosť ako celok odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. októbra 2003