znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 186/03-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. októbra 2003 predbežne prerokoval sťažnosť M. V., bytom H., zastúpenej advokátom JUDr. M. Z., D. S., vo veci   porušenia   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Komárno   v konaniach   vedených   pod   sp.   zn.   Cb   411/93,   15   Cb   411/93,   15   Cb   31/94, Cb 81/96, 5 Cb 54/02, postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. Z-2   30   Cob   32/94   a postupom   Krajského   súdu   v Nitre   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 15 Cob 29/98, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. V.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 9. decembra 2002 doručené podanie M. V. (ďalej len „sťažovateľka“), bytom H, zastúpenej advokátom JUDr.   M.   Z.,   D.   S,   ktoré   bolo   označené   ako   „Podnet“.   Z jeho   obsahu   vyplynulo,   že sťažovateľka namieta porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaniach vedených - na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. Cb 411/93, 15 Cb 411/93, 15 Cb 31/94, Cb 81/96, 5 Cb 54/02,

- na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. Z-2 30/Cob 32/94 a

- na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 15 Cob 29/98.

Ústavný súd posúdil podanie sťažovateľky ako sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).

Sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd po začatí konania takto rozhodol:   „Okresný súd v Komárne v konaní vedenom pod sp. zn. Cb 411/93, 15 Cb 411/93, 15 Cb 31/94, Cb 81/96, 5 Cb 54/02, Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. Z-2 30 Cob 32/94, Krajský súd v Nitre pod sp. zn. 15 Cob 29/98 porušil základné právo navrhovateľky M. V., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočného odkladu zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.

Ústavný súd priznáva navrhovateľke M. V. podľa čl. 127 ods. 3 Ústavy SR finančné zadosťučinenie vo výške 1.700.000,- Sk.“

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený konať o sťažnostiach, ktorými fyzické osoby alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd   upravených   v ústave,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podmienky konania ústavného súdu o sťažnostiach sú upravené v ustanoveniach § 49 až 56 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   sťažovateľky predbežne prerokoval na svojom neverejnom zasadnutí, pričom zisťoval, či nie sú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 tohto zákona.

I. 1. Zo sťažnosti sťažovateľky ústavný súd zistil, že tri označené konania vedené na Okresnom súde Komárno (ďalej len „okresný súd“), a to

a) konanie sp. zn. Cb 411/93, ktoré začalo 28. júla 1993 podaním žaloby o ochranu pred zásahmi do nájomného pomeru a o vydanie predmetu nájmu (neskôr vedené pod sp. zn. 15 Cb 411/93),

b)   konanie   sp.   zn.   Cb   31/94,   ktoré   začalo   31.   januára   1994   podaním   žaloby o neplatnosť výpovede z nájomnej zmluvy (neskôr označené ako 15 Cb 31/94) a

c) konanie sp. zn. Cb 81/96, ktoré pôvodne začalo 27. februára 1996 podaním žaloby o zaplatenie ušlého zisku za jeden rok, neskôr rozšírenej na celú dobu nájmu, t. j. na dobu 5 rokov do 8. januára 1998 (neskôr označené ako 15 Cb 81/96)

okresný   súd   18.   novembra   1997   spojil   na   spoločné   konanie   vedené   pod   sp.   zn. 15 Cb 411/93.

Z takto označených namietaných konaní:

- konanie pod bodom a) okresný súd zastavil, keďže na pojednávaní 31. marca 2000 bola žaloba vzatá späť z dôvodu, že nájomná zmluva, resp. doba, na ktorú bola uzavretá, uplynula 8. januára 1998, v dôsledku čoho ochrana pred zásahmi do nájomného pomeru a vydanie predmetu nájmu stratili právny význam,

-   konanie   pod   bodom   b)   skončilo   rozsudkom   okresného   súdu,   ktorý   nadobudol právoplatnosť 29. decembra 2001,

- konanie pod bodom c) bolo uznesením okresného súdu (právoplatným od 12. marca 2002) vylúčené na samostatné konanie a dostalo novú sp. zn. 5 Cb 54/02. Okresný súd ďalej toto konanie o náhradu škody (ušlého zisku) prerušil v zmysle § 14 ods. 1 písm. d) zákona č.   328/1991   Zb.   o konkurze   a vyrovnaní   v znení   neskorších   predpisov   účinného   do 1. februára 1998 uznesením zo 7. júna 2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť 13. júna 2002.I. 2. Konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. Z-2 30 Cob 32/94 skončilo na tomto súde 17. decembra 1996.

I. 3. Konanie vedené na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 15 Cob 29/98 skončilo na tomto súde 30. apríla 1999.

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol v tejto časti ako zjavne neopodstatnenú, keďže   ňou namietala   prieťahy   v súdnych   konaniach,   ktoré   v čase   podania   sťažnosti ústavnému   súdu   už boli   právoplatne   skončené   (na   okresnom   súde   sp.   zn.   Cb   411/93, 15 Cb 411/93, 15 Cb 31/94, Cb 81/96, na Krajskom súde v Bratislave sp. zn. Z-2 30 Cob 32/94 a na Krajskom súde v Nitre sp. zn. 15 Cob 29/98). Vzhľadom na povahu základného práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   ústavný   súd   poskytuje   ochranu základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov len vtedy, ak bola táto na ústavnom   súde   uplatnená   v čase,   keď   k porušeniu   označeného   práva   došlo   alebo   keď porušenie v tom čase ešte trvalo (I. ÚS 34/99, III. ÚS 116/01, II. ÚS 105/02), v dôsledku čoho je mu možné poskytnúť účinnú ochranu. Pritom vychádza z toho, že „účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorom sa   nachádza   osoba   domáhajúca   sa   rozhodnutia.   K vytvoreniu  ...   stavu   právnej   istoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (I. ÚS 10/98, II. ÚS 32/00).

II.   Ústavný   súd   ďalej   skúmal,   či   k namietanému   porušeniu   sťažovateľkou označeného   práva   nemohlo   dôjsť   v konaní   vedenom   na   okresnom   súde   pod   sp.   zn. 5 Cb 54/02,   ktoré   tento   súd   vylúčil   na   samostatné   konanie   uznesením   z 5.   marca   2002 právoplatným   12.   marca   2002   a   ktoré   ako   jediné   konanie   zatiaľ   nebolo   právoplatne ukončené (konanie o nárokoch sťažovateľky na náhradu škody a ušlého zisku podaných 7. februára 1996 a 28. februára 1997 ešte v rámci konania sp. zn. Cb 411/93). Ústavný súd zistil, že toto konanie bolo prerušené podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, keďže ďalšiemu postupu okresného súdu   bráni zákonná   prekážka   spočívajúca   vo   vyhlásení   konkurzu   na majetok   žalovanej strany   (konkurz   bol   vyhlásený   rozhodnutím   sp.   zn.   9   K 33/98   dňa   25.   augusta   2000). V konaní   prerušenom   pre   zákonnú   prekážku   však   nie   je   (v súlade   so   stabilizovanou judikatúrou ústavného súdu, napr. II. ÚS 3/00, III. ÚS 42/00, I. ÚS 78/02, I. ÚS 122/03) dôvodné namietať porušenie základného práva účastníka konania na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov,   pretože   existencia,   resp.   pretrvávanie   takejto   zákonnej   prekážky vylučuje   ďalší   postup   súdu   vo   veci   samej,   a tým   aj   možné   porušenie   základných   práv účastníka súdneho konania.

Ústavný súd vo veci sp. zn. I. ÚS 122/03 už uviedol, že „ak nedôjde k odpadnutiu prekážky prerušeného konania postupom predvídaným v zákone o konkurze a vyrovnaní, nemôžu sa v prerušenom konaní vykonávať žiadne procesné úkony...“

Z týchto   dôvodov   bolo   potrebné   sťažnosť   sťažovateľky   aj   v časti   namietajúcej porušenie   označených   základných   práv   v prerušenom   konaní   pred   Okresným   súdom Komárno sp. zn. 5 Cb 54/02 odmietnuť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže   sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   namietala   porušenie   svojho   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom súdov v konaniach už právoplatne skončených, resp.   prerušených   z dôvodov   zákonnej   prekážky,   bolo   potrebné   jej   sťažnosť   ako   celok odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. októbra 2003