znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 185/2015-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. marca 2015 v senátezloženom   z   predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   a   zo   sudcov   Sergeja   Kohutaa Ladislava Orosza   (sudca   spravodajca)   vo   veci   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti COM-therm spol. s r. o., Miletičova 55, Bratislava, zastúpenej advokátom JUDr. MichalomĎurišom, PhD., Medená 5, Bratislava, ktorou namieta porušenie základného práva na súdnuochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdnekonanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôdrozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1 S 267/2013 z 3. apríla 2014, takto

r o z h o d o l :

Konanie o sťažnosti obchodnej spoločnosti COM-therm spol. s r. o., z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. júla 2014doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti COM-therm spol. s r. o., Miletičova 55, Bratislava(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Michalom Ďurišom, PhD., Medená5, Bratislava, ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdnekonanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôdrozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 1 S 267/2013z 3. apríla 2014 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).

Zo   sťažnosti   a z príloh   k nej   priložených   vyplýva,   že   sťažovateľka   podala15. novembra 2013 krajskému súdu žalobu vo veci ochrany pred nezákonným zásahomorgánu verejnej správy podľa § 250v Občianskeho súdneho poriadku proti žalovanému –Daňový úrad Bratislava (ďalej len „žalovaný“), v ktorej žiadala preskúmanie zákonnostipostupu žalovaného, ktorý spočíval v „pokračovaní vo vyrubovacom konaní vo veci DPH za február 2011“, a zakázanie pokračovania vo vyrubovacom konaní v tejto veci.

Sťažovateľka   predovšetkým   namieta,   že „skutočným   dôvodom   pokračovania žalovaného vo vyrubovacom konaní bolo odstránenie pochybení žalovaného ako orgánu verejnej   moci,   pričom   tieto   svoje   pochybenia   nedokázal   žalovaný   (napriek   všetkým zákonným   prostriedkom,   ktoré   má   k   dispozícií   odstrániť   ani   pri   treťom   dodatočnom platobnom výmere)“, pričom „vo veci samej ide vecne o jednoduchý prípad neuznania odpočtu   DPH   na   opravy   rozsiahleho   technického   zariadenia   (kogeneračné   jednotky na združenú výrobu elektriny a tepla), ktorý odpočet pri troche odbornej empatie mali daňové   orgány   uznať   na   prvýkrát,   lebo   opravy   potvrdil   dodávateľ,   odborný   zástupca českého výrobcu kogeneračných jednotiek, aj iný štátny orgán Úrad pre reguláciu sieťových   odvetví   pre   účely   regulácie   ceny   tepla,   lebo   ide   o   technicky   sofistikované vykurovanie okresného mesta. Len pre ilustráciu žalobca uvádza, že zamestnanci správcu dane sa odmietli oboznámiť s opravovanými zložitými technickými zriadeniami kogeneračných   jednotiek obhliadkou   výrobných   priestorov   za   doprovodu špecialistu, hoci im to žalobca navrhoval, pritom inú obhliadku vymaľovania kancelárie absolvovali. Taktiež námietku zaujatosti štátne daňové orgány zamietli. Žalobca je nútený konštatovať,   že   daňové   orgány   konajú   svojvoľne,   bez   opory   v   zákone,   a   nemá   ich   kto zastaviť.“.

Podľa sťažovateľky je názor žalovaného, podľa ktorého má ako orgán štátnej správy časovo a vecne neobmedzený procesný priestor v rámci vyrubovacieho konania, nesprávny, keďže «Vyrubovacie konanie upravuje najmä § 68 daňového poriadku č. 563/2009 Z. z. v znení   neskorších   predpisov,   pričom   tam   vôbec   nie   je   inštitút   „pokračovania vo vyrubovacom konaní“. Z vymedzenia rozsahu a obsahu pokračovania vo vyrubovacom konaní vyplýva, že štátne orgány si extenzívnym spôsobom pridávajú práva, ktoré im zákon výslovne   nepovoľuje   (článok   2   Ústavy   SR).   Takémuto   extenzívnemu   výkladu,   že vo vyrubovacom   konaní   sa   môže   pokračovať   bez   obmedzení   aj   za   situácie,   že   ide   len o odstraňovanie   pochybení   štátneho   orgánu   -   bráni   tiež   ústavná   zásada   primeranosti a proporcionality zásahu štátnych orgánov.».

Krajský   súd   žalobu   sťažovateľky   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   1   S 267/2013zamietol   napadnutým   rozsudkom,   pričom „len   arbitrárne   konštatoval   (bez   bližšieho odôvodnenia),   že   neboli   splnené   podmienky   na   poskytnutie   ochrany   pred   nezákonným zásahom orgánu verejnej moci podľa § 250v OSP a rovnako uviedol, že nemôže zakázať žalovanému vykonávanie vyrubovacieho konania, nakoľko táto kompetencia mu je zverená zákonom, pričom s ústavne súladným výkladom daňového poriadku sa nezaoberal, hoci o to žalobca v žalobných dôvodoch žiadal“.

Sťažovateľka predovšetkým namieta, že napadnutý rozsudok krajského súdu nie jeriadne odôvodnený, je svojvoľný a arbitrárny, „pričom týmto rozhodnutím bolo zmarené právo sťažovateľa na súdnu ochranu. Sťažovateľ zastáva názor, že časovo neobmedzeným a neodborným pokračovaním vo vyrubovacom konaní žalovaným, dochádza k porušovaniu jeho základných práv a slobôd vymedzených v čl. 3 ods. 3, v čl. 19 ods. 2 a 3, v čl. 20 ods. 1 a čl. 21 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pričom postupom Porušovateľa - Krajského súdu v Bratislave bolo právo na súdnu ochranu sťažovateľa zmarené.“.

Podľa sťažovateľky „... porušovateľ, porušil právo sťažovateľa na súdnu ochranu tým, že konal v rozpore s ustanovením § 250v OSP a to tým, že nesprávne vec právne posúdil, keď v posudzovanom prípade vyslovil záver, že sa v danom prípade (v prípade opakovaného, viacnásobného vyrubovania daňovej povinnosti v opakovanom vyrubovacom konaní)   nedošlo   k   nezákonnému   zásahu   orgánu   verejnej   moci   (t.   j.   že   neboli   splnené podmienky definičných znakov nezákonného zásahu). Podľa názoru sťažovateľa porušovateľ porušil   jeho   právo   na   súdnu   ochranu   aj   tým,   keď   vyvodil   nesprávny   právny   záver a nesprávne   aplikoval   ustanovenia   §   250v   OSP,   keď   dospel   k   záveru,   že   navrhovateľ- sťažovateľ nepreukázal, že boli splnené podmienky na podanie návrhu na ochranu pred nezákonným   zásahom   orgánu   verejnej   moci,   Aj   keď   je   povinnosťou   a   kompetenciou žalovaného ako správcu dane zistiť a preveriť skutočnosti pre správne určenie dane, podľa názoru sťažovateľa môže správca vykonávať tieto kompetencie len v súlade so zákonom a v jeho   medziach,   preto   nemožno   akceptovať   záver   Porušovateľa,   že   nemôže   obmedziť žalovaného   pri   výkone   jeho   zákonom   zverenej   kompetencie   (pokiaľ   svoje   kompetencie vykonáva žalovaný v rozpore so zákonom a nezákonne tak zasahuje do práv sťažovateľa, bolo   podľa   názoru   sťažovateľa   povinnosťou   Porušovateľa   zakázať   mu   pokračovať vo vyrubovacom konaní, najmä ak bolo preukázané, že žalovaný už v predchádzajúcich vyrubovacích konaniach viackrát a opakovane porušoval ustanovenia daňového poriadku). Tým, že Porušovateľ sťažovateľa pred nezákonným zásahom nechránil, t. j. neposkytol mu súdnu ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej moci podľa § 250v OSP, porušil tak   sťažovateľove   právo   na   súdnu   a   inú   právnu   ochranu,   ktoré   mu   priznáva   Ústava Slovenskej republiky, ako aj Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“.

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnostina ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1 S 267/2013-285 zo dňa 3. apríla 2014, bolo porušené základné právo spoločnosti COM-therm, spol. s r. o, na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.1 Ústavy SR a čl. 6 ods.1 Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.: 1 S 267/2013-285 zo dňa 3. apríla 2014, zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

3. Porušovateľ je povinný zaplatiť spoločnosti COM-therm, spol. s r. o, sumu 5.000,- EUR, ako finančné zadosťučinenie podľa čl. 127 ods. 3. Ústavy SR a § 56 ods. 4) zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov.

4. Porušovateľ je povinný zaplatiť trovy právneho zastúpenia právnemu zástupcovi 340,90,-EUR.“

Sťažovateľka doručila ústavnému súdu 17. marca 2015 podanie, ktorým zobrala svojusťažnosť   v celom   rozsahu   späť   a požiadala,   aby   ústavný   súd   konanie   vo   veci   sťažnostizastavil.

II.

Podľa § 54 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizáciiÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v zneníneskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   ak   sťažovateľ   vezme   svojusťažnosť späť, ústavný súd konanie o nej zastaví okrem prípadu, ak ústavný súd rozhodne, žespäťvzatie   sa   nepripúšťa,   najmä   ak   sťažnosť   smeruje   proti   takému   právoplatnémurozhodnutiu,   opatreniu   alebo   inému   zásahu,   ktoré   mimoriadne   závažným   spôsobomporušujú základné práva alebo slobody sťažovateľa.

Sťažovateľka   podaním   doručeným   ústavnému   súdu   17.   marca   2015   vzala   svojusťažnosť v celom rozsahu späť a požiadala o zastavenie konania. Ústavný súd po posúdenítejto žiadosti konštatoval, že v danom prípade neexistujú dôvody na to, aby späťvzatiesťažnosti   nepripustil,   a   preto   podľa   §   54   zákona   o   ústavnom   súde   konanie   o   sťažnostisťažovateľky zastavil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. marca 2015