znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 185/2012-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. júna 2012 predbežne   prerokoval   návrh   Ing.   T.   T.,   Česká   republika,   zastúpeného   advokátkou Mgr. E. P.,   P.,   na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej   rady   Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/42/11-K z 2. februára 2012 a takto

r o z h o d o l :

Návrh Ing. T. T.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnený.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 19. marca 2012 doručený návrh Ing.   T.   T.   (ďalej len „navrhovateľ“),   na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „Výbor“) sp. zn. VP/42/11-K z 2. februára 2012.

2. Navrhovateľ uviedol, že 1. septembra 2011 bol ustanovený do verejnej funkcie –predsedu predstavenstva N., a. s.

Proti navrhovateľovi ako predsedovi predstavenstva N., a. s., bolo začaté konanie vo veci porušenia ustanovenia čl. 5 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavný zákon“) z dôvodu, že navrhovateľ ako verejný funkcionár vykonáva súčasne   aj   podnikateľskú   činnosť   (funkciu   konateľa)   v   spoločnosti   A.,   s.   r.   o.,   Česká republika.

Navrhovateľ   listom   z   31.   októbra   2011   uviedol,   že   čo   sa   týka   výkonu   funkcie konateľa v spoločnosti A., s. r. o., so sídlom v Českej republike, je toho názoru, že túto činnosť môže vykonávať, pretože zastáva názor, že zákony Slovenskej republiky by sa mali vzťahovať pre daný štát, teda iba pre Slovenskú republiku.

Napadnutým   rozhodnutím   sp.   zn.   VP/42/11-K   z   2.   februára   2012   Výbor   uložil navrhovateľovi   pokutu   v   sume zodpovedajúcej   šesťnásobku   mesačného platu verejného funkcionára, a to vo výške 4 614 €.

3.   Podľa   názoru   navrhovateľa „ústavný   zákon   nestanovuje   tzv.   exteritoriálnu pôsobnosť tejto právnej normy a má za to, že pôsobí len na území Slovenskej republiky. Nie je preto spravodlivo možné, požadovať od verejného funkcionára, aby sa vzdal funkcie konateľa v spoločnosti so sídlom a pôsobením v Českej republike.“.

Navrhovateľ zároveň uviedol, že v napadnutom rozhodnutí Výboru «je uvedené, že navrhovateľ   počas   výkonu   verejnej   funkcie   vykonáva   podnikateľskú   činnosť   (funkciu konateľa) v spoločnosti A., s. r. o., Česká republika, čím porušil ustanovenie čl. 5 ods. 2 ústavného zákona(...) Takéto tvrdenie považujeme za zmätočné, nakoľko podnikaním sa v súlade s § 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka rozumie: „sústavná činnosť vykonávaná   samostatne   podnikateľom   vo   vlastnom   mene a na   vlastnú   zodpovednosť za účelom   dosiahnutia   zisku.“ Výkon   funkcie   konateľa   obchodnej   spoločnosti   nie   je podnikaním,   nakoľko   konateľ   obchodnej   spoločnosti   nevykonáva   podnikateľskú   činnosť vo vlastnom mene, ale v mene spoločnosti, ktorej je štatutárnym orgánom. Keďže výkon funkcie   konateľa   obchodnej   spoločnosti   nie   je   podnikaním,   nemôže   byť   výkon   funkcie konateľa považovaný za konanie v rozpore s čl. 5 ods. 2 ústavného zákona.».

4.   V závere   navrhovateľ   v uvedenej   veci   ústavný   súd   požiadal,   aby   preskúmal napadnuté rozhodnutie a následne ho zrušil.

II.

5. Podľa uznesenia sp. zn. PLz. ÚS 1/07 z 2. mája 2007 prijatého podľa § 6 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) o zjednotení odchylných právnych názorov senátov ústavného súdu na konanie vo veciach podľa čl. 9 a nasl. ústavného zákona sa na toto konanie vzťahuje § 25 zákona o ústavnom   súde,   podľa   ktorého sa   každý   návrh predbežne prerokuje.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne   neopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa § 73a ods. 1 zákona o ústavnom súde sa konanie o preskúmaní rozhodnutia vo veci   ochrany   verejného   záujmu   a zamedzenia   rozporu   záujmov   začína   na   návrh verejného   funkcionára,   ktorého   sa   týka   rozhodnutie   orgánu,   ktorý   vykonáva   konanie o návrhu   vo   veci   ochrany   verejného   záujmu   a zamedzenia   rozporu   záujmov   podľa ústavného zákona.

Podľa   §   73b   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   o návrhu   koná   a rozhoduje   senát ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že konanie verejného   funkcionára   je   v   rozpore   s   ústavným   zákonom   o   ochrane   verejného   záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

Podľa § 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu je konečné.

6.   Z návrhu   navrhovateľa,   napadnutého   rozhodnutia,   ako   aj   z vlastných   zistení ústavný súd zistil tieto skutočnosti:

Navrhovateľ   je   predsedom   predstavenstva   obchodnej   spoločnosti   N.,   a. s.,   túto funkciu vykonáva od 1. septembra 2009.

Výbor listom z 11. októbra 2011 navrhovateľa ešte pred začatím konania upozornil na skutočnosti, že verejný funkcionár v zmysle čl. 5 ods. 2 ústavného zákona nesmie byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá bola zriadená na výkon podnikateľskej činnosti,   okrem   valného   zhromaždenia   a   členskej   schôdze.   Verejný   funkcionár   nesmie podnikať; to sa nevzťahuje na výkon povolania, ktoré môže vykonávať len fyzická osoba za zákonom ustanovených podmienok.

Navrhovateľ   v reakcii   listom   z 31.   októbra   2011   nepoprel,   že   vykonáva   funkciu konateľa v spoločnosti A., s. r. o., Česká republika, a uviedol, že čo sa týka podnikateľskej činnosti v Českej republike, dostal informáciu, že túto činnosť môže vykonávať, pretože uvedené zákony by sa mali vzťahovať na daný štát, teda iba na Slovenskú republiku.

Po   zistení   relevantných   skutočností   vydal   Výbor   2.   februára   2012   rozhodnutie, v ktorom konštatoval, že konaním navrhovateľa došlo k porušeniu čl. 5 ods. 2 ústavného zákona, za čo mu v súlade s čl. 9 ods. 10 písm. d) ústavného zákona uložil pokutu v sume 4 614 €. V odôvodnení uviedol, že po vykonanom dokazovaní bolo dostatočne preukázané, že navrhovateľ porušil ústavný zákon, pretože vykonával v čase verejnej funkcie i funkciu konateľa   obchodnej   spoločnosti,   čo   je   podľa   čl.   5   ods.   2   ústavného   zákona   zakázané. Navrhovateľ   aj   napriek   výzve   Výboru   nevyužil   možnosť   vyjadriť   sa   k začatiu   konania podľa čl. 9 ods. 4 ústavného zákona.

Rozhodnutie Výboru z 2. februára 2012 bolo navrhovateľovi doručené 20. februára 2012.

7.   Preskúmaním   návrhu   navrhovateľa,   namietaného   rozhodnutia   Výboru   sp.   zn. VP/42/11-K z 2. februára 2012 a ostatných príloh dospel ústavný súd k záveru, že návrh navrhovateľa je zjavne neopodstatnený.

Zjavná   neopodstatnenosť   predmetného   návrhu   spočíva   v podstate   v   tvrdeniach navrhovateľa, ktoré nesmerujú k obhajobe vlastného konania a jeho súladnosti s právami a povinnosťami   uloženými   mu   ústavným   zákonom   a ktoré   by   ústavný   súd   mohol ako relevantné v rámci konania podľa § 73a zákona o ústavnom súde skúmať.

8. Z citovaného návrhu možno vyvodiť, že navrhovateľ namietal, že:

- ústavný zákon nestanovuje tzv.   exteritoriálnu pôsobnosť a pôsobí len na území Slovenskej republiky;

- navrhovateľ nepodniká, keďže výkon funkcie konateľa obchodnej spoločnosti nie je podnikaním,   pretože   konateľ   obchodnej   spoločnosti   nevykonáva   podnikateľskú   činnosť vo vlastnom mene, ale v mene spoločnosti, ktorej je štatutárnym orgánom. Keďže výkon funkcie   konateľa   obchodnej   spoločnosti   nie   je podnikaním,   nemôže   byť výkon   funkcie konateľa považovaný za konanie v rozpore s čl. 5 ods. 2 ústavného zákona.

9. Vo vzťahu k navrhovateľovej námietke pôsobnosti ústavného zákona len na území Slovenskej   republiky   ústavný   súd   uvádza,   že   predmetom   ústavného   zákona   je   ochrana verejného   záujmu   pri   výkone   funkcií   verejných   funkcionárov.   Na   tento   účel   sa   v čl.   2 ústavného   zákona   vymedzuje   okruh   osôb   taxatívnym   výpočtom   jednotlivých   kategórií verejných   funkcionárov,   na   ktorých   sa   navrhovaná   právna   úprava   vzťahuje.   Pri   takto konštruovanej pôsobnosti právneho predpisu nejde o priestorovú (teritoriálnu) pôsobnosť, ale   o tzv.   osobnú   pôsobnosť,   ktorá   implikuje   otázku   platnosti   právneho   predpisu   pre konkrétnu skupinu osôb, v danom prípade verejných funkcionárov.

Z uvedeného   vyplýva,   že   aj   právnym   predpisom   (ústavným   zákonom)   stanovené obmedzenia súvisiace s výkonom postavenia verejného funkcionára, resp. nezlučiteľnosť niektorých   funkcií, zamestnaní a činností sa   viažu na osobu   verejného funkcionára bez ohľadu na ich potenciálny výkon mimo územia štátu. V opačnom prípade by takýto postup mohol viesť k obchádzaniu zmyslu a účelu právneho predpisu.

10.   Vo   vzťahu   k námietke   navrhovateľa,   že   výkon   funkcie   konateľa   obchodnej spoločnosti nie je podnikaním, ústavný súd poukazuje na znenie prvej vety čl. 5 ods. 2 ústavného zákona, podľa ktorej verejný funkcionár nesmie byť štatutárnym orgánom alebo členom   štatutárneho   orgánu,   členom   riadiaceho,   kontrolného   alebo   dozorného   orgánu právnickej osoby, ktorá bola zriadená na výkon podnikateľskej činnosti, okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze.

Z dôvodu,   že   samotný   navrhovateľ   potvrdil   výkon   funkcie   konateľa   v obchodnej spoločnosti A., s. r. o., ústavný súd považuje rozhodnutie Výboru za správne a nemá k tomu čo dodať.

11.   Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   všetky   námietky navrhovateľa   proti   napadnutému   rozhodnutiu   uvedené   v jeho   návrhu   sú   zjavne neodôvodnené   a nezakladajú   také   dôvody   na   spochybňovanie   napadnutého   rozhodnutia Výboru, ktoré by bolo potrebné posúdiť po prijatí návrhu na ďalšie konanie. Ústavný súd preto návrh navrhovateľa ako celok odmietol už pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

12. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. júna 2012