znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 185/06-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. mája 2006 v konaní o sťažnosti mal. P. H., bytom P., zastúpeného matkou Ing. T. H., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky   a práv   zaručených   Dohovorom   o   právach   dieťaťa   postupom   Krajského   súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 7 CoP 1/06, takto

r o z h o d o l :

Konanie o sťažnosti mal. P. H. z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. apríla 2006 elektronickou poštou doručená sťažnosť mal. P. H. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného matkou Ing. T. H., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv zaručených Dohovorom   o právach   dieťaťa   postupom   Krajského súdu   v Prešove (ďalej   len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 CoP 1/06.

Z   obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   zákonná   zástupkyňa   sťažovateľa   vidí   porušenie označeného základného práva v tom, že krajský súd „... rozhodol o návrhu na zrušenie predbežného   opatrenia   týkajúceho   sa   maloletého   dieťaťa   bez   toho,   aby   bola   splnená podmienka konania – aby bol maloletý v konaní riadne zastúpený“.

Zákonná   zástupkyňa   sťažovateľa   zároveň   požiadala,   aby   mu   bol   v konaní   pred ústavným súdom ustanovený právny zástupca, čo odôvodnila tým, že sa jej „... nepodarilo advokáta zohnať“.

Na   základe   výzvy   ústavného   súdu   z 28. apríla 2006   na   doplnenie   sťažnosti o základné   zákonom   ustanovené   náležitosti   a predloženie   potvrdenia   o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch pre účely posúdenia žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu   bolo   ústavnému   súdu   25. mája 2006   elektronickou   poštou   doručené   podanie zákonnej zástupkyne sťažovateľa, v ktorom sa uvádza: „Vo veci mojej sťažnosti podanej v mene maloletého syna a v mojom mene, doručenej ÚS SR dňa 24. 4. 2006 elektronickou poštou   predmet:   Sťažnosť   podľa   čl. 127   ods. 1   Ústavy   SR   a Vašej   následnej   výzvy na odstránenie nedostatkov podania z 28. 4. 2006 zn. Rvp 664/06-2 Vám oznamujeme, že svoju sťažnosť beriem späť.“

Podľa § 54 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších   predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ak sťažovateľ vezme svoju sťažnosť späť, ústavný súd konanie o nej zastaví okrem prípadu, ak ústavný súd rozhodne, že   späťvzatie   sa   nepripúšťa,   najmä   ak   sťažnosť   smeruje   proti   takému   právoplatnému rozhodnutiu,   opatreniu   alebo   inému   zásahu,   ktoré   mimoriadne   závažným   spôsobom porušujú základné práva alebo slobody sťažovateľa.

Z citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde vyplýva, že ponecháva ústavnému súdu možnosť úvahy, či záujem o ochranu ústavnosti nie je dôležitejší než rozhodnutie sťažovateľa vziať svoj návrh späť (II. ÚS 38/96).

V danom prípade ústavný súd dospel k záveru, že nie sú dôvody na to, aby návrhu zákonnej zástupkyne sťažovateľa   o   späťvzatí sťažnosti   nevyhovel.   Vychádzal pritom   aj zo skutočnosti, že k späťvzatiu sťažnosti došlo ešte pred rozhodnutím ústavného súdu o jej prijatí na ďalšie konanie podľa § 25 zákona o ústavnom súde, a preto prejav vôle zákonnej zástupkyne sťažovateľa akceptoval.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. mája 2006