znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 184/2014-37

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   11.   decembra   2014 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej   a sudcu   Sergeja   Kohuta   prerokoval   prijatú   sťažnosť   J.   Š.,   zastúpeného advokátom   JUDr.   Petrom   Rybárom,   Advokátska   kancelária,   A.   Kmeťa   11,   Žilina, pre namietané porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. 2 Tos 68/2013 a takto

r o z h o d o l :

1. Konanie o sťažnosti J. Š.   z a s t a v u j e.

2. Kancelárii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky u k l a d á   zaplatiť   trovy právneho zastúpenia J. Š. v sume 336,72 € (slovom tristotridsaťšesť eur a sedemdesiatdva centov) na účet advokáta JUDr. Petra Rybára, Advokátska kancelária, A. Kmeťa 11, Žilina, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Krajský súd v Žiline   j e   p o v i n n ý   uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia v sume 336,72 € (slovom tristotridsaťšesť eur a sedemdesiatdva centov) na účet Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky(...) do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. októbra 2013 doručená sťažnosť J. Š. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho práv v konaní vedenom Okresným súdom Žilina (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 28 Nt 19/2012.   Sťažnosť   sa   týkala   uznesenia   okresného   súdu   sp.   zn.   28   Nt   19/2012 z 25. júna 2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 Tos 68/2013 zo 4. septembra 2013. Týmito uzneseniami bola zamietnutá žiadosť sťažovateľa   o   obnovu   konania   vedeného   pôvodne   okresným   súdom   pod   sp.   zn. 3 T 103/2007.   V   rámci   pôvodného   konania   bol   sťažovateľ   rozsudkom   z   18.   júna   2007 odsúdený pre viaceré trestné činy na trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov, a to s použitím asperačnej zásady. Sťažovateľ sa domáhal obnovy konania v súvislosti s tou skutočnosťou, že   nálezom   ústavného   súdu   č.   k.   PL.   ÚS   106/2011-50   z   28.   novembra   2012   bolo ustanovenie § 41 ods. 2 Trestného zákona týkajúce sa asperačnej zásady označené ako sčasti nesúladné s ústavou.

Uznesením   ústavného   súdu   č.   k.   II.   ÚS   184/2014-6   z   24.   apríla   2014   bol sťažovateľovi ustanovený za právneho zástupcu advokát JUDr. Peter Rybár, A. Kmeťa 11, Žilina. Ustanovený advokát písomným podaním z 27. mája 2014 podanú sťažnosť doplnil.

Následným uznesením ústavného súdu č. k. II. ÚS 184/2014-19 z 24. júla 2014 bola sťažnosť pre porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. 2 Tos 68/2013 prijatá na ďalšie konanie.

Po   doručení   sťažnosti   krajskému   súdu   podal   tento   27.   októbra   2014   vyjadrenie doručené   ústavnému   súdu   29.   októbra   2014,   z   ktorého   inter   alia   vyplýva,   že   novším právoplatným uznesením okresného súdu sp. zn. 3 Nt 1/2014 z 12. marca 2014 na základe novej žiadosti sťažovateľa bola obnova konania v jeho prospech povolená.

Z uznesenia okresného súdu sp. zn. 3 Nt 1/2014 z 12. marca 2014, ktorý si ústavný súd vyžiadal, vyplýva, že ním bola povolená obnova konania v prospech sťažovateľa, ktoré sa skončilo rozsudkom okresného súdu č. k. 3 T 103/2007-1193 z 18. júna 2007, a to vo výroku o treste.  

II.

Zo skutočností už uvedených nepochybne vyplýva, že ešte predtým, ako ústavný súd ustanovil sťažovateľovi právneho zástupcu (24. apríla 2014) a prijal doplnenú sťažnosť na ďalšie konanie (24. júla 2014), došlo k zásadnej zmene skutkového stavu v tejto veci, keďže na základe novej žiadosti sťažovateľa došlo k povoleniu obnovy konania. Znamená to, že cieľ   sledovaný sťažovateľom   podaním   sťažnosti   ústavnému súdu   sa   podarilo dosiahnuť inými prostriedkami v konaní vedenom všeobecným súdom.

O   tejto   okolnosti   ústavný   súd   nevedel,   a   preto   bola   sťažnosť   prijatá   na   ďalšie konanie. Pritom v skutočnosti bola sťažnosť v tomto čase už zjavne neopodstatnená, keďže sledovaný cieľ bol už dosiahnutý inými prostriedkami.

O zastavení konania rozhodol ústavný súd na základe ustanovenia § 104 ods. 1 prvej vety Občianskeho súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (bod 1 výroku uznesenia).  

Právny zástupca sťažovateľa požiadal o priznanie trov právneho zastúpenia, a to za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia 16. mája 2014 a doplnenie sťažnosti 27. mája 2014) po 134 € a za 1 úkon (ďalšia porada s klientom 6. novembra 2014) v sume 44,60 €. Požadoval tiež režijný paušál 3 x po 8,04 €, teda celkom 336,72 €.

Keďže   ústavný   súd   po   splnení   podmienok   ustanovil   sťažovateľovi   právneho zástupcu, uložil Kancelárii ústavného súdu zaplatiť právnemu zástupcovi ním požadované a správne vyčíslené trovy právneho zastúpenia. Zároveň uložil krajskému súdu povinnosť uhradiť tieto trovy štátu na účet ústavného súdu (bod 2 a 3 výroku uznesenia).

Z uvedených   dôvodov ústavný súd rozhodol   tak, ako to vyplýva z výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2014