znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 184/04-23

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   9.   novembra   2004 v senáte   zloženom   z predsedu   Alexandra   Bröstla   a zo   sudcov   Jána   Mazáka   a Ľudmily Gajdošíkovej o sťažnosti Ing. M. S., bytom B., zastúpeného advokátom JUDr. J. F., B., vo veci porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 143/98 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. M. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 143/98   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava I   p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 143/98 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. M. S. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie 30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Bratislava   I   p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Ing.   M. S. p r i z n á v a   úhradu trov konania vo výške 10 794 Sk (slovom desaťtisícsedemstodeväťdesiatštyri   slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý   zaplatiť   na   účet   advokáta   JUDr.   J.   F.,   B.,   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 11. augusta 2004   doručená   sťažnosť   Ing.   M.   S.,   bytom   B.,   (ďalej   len   „sťažovateľ“), zastúpeného   advokátom   JUDr.   J.   F.,   B.,   vo   veci   porušenia   jeho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 143/98.

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   okresným   súdom   v konaní   sp.   zn. 11 C 143/98, ktoré začalo 24. novembra 1998; v tomto konaní je sťažovateľ odporcom.

Sťažovateľ uplatnil sťažnosť na prieťahy v konaní u predsedu okresného súdu podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky,   štátnej   správe   súdov,   vybavovaní   sťažností   a o voľbách   prísediacich   (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov.

Sťažovateľ od ústavného súdu požaduje vydať tento nález:„1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.: 11 C 143/98 porušil právo   p.   Ing.   M.   S.,   aby   jeho   vec   bola   prerokovaná   bez   zbytočných   prieťahov,   ktoré zaručuje čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.: 11 C 143/98 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. M. S., trvale bytom: B., priznáva primerané peňažné zadosťučinenie vo výške 100.000,- Sk (slovom jednostotisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť p. Ing. M. S. trovy konania, tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu JUDr. J. F. č.:... vedený vo VÚB, a. s. – Bratislava - centrum.“.

Ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosti 24. augusta 2004 ju prijal na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval ústavný súd sťažovateľa a okresný súd, aby ústavnému súdu oznámili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, a okresný súd tiež na to, aby sa vyjadril k sťažnosti.

Sťažovateľ aj okresný súd oznámili ústavnému súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Okresný súd oznámil k sťažnosti nasledovné: „Návrh   na   začatie   konania   bol   doručený   Okresnému   súdu   Bratislava   I   dňa 24. 11. 1998.   Vec   bola   pridelená   na   prejednanie   a rozhodnutie   JUDr.   E.   H.   Podaním doručeným súdu dňa 4. 1. 1999 oznámil odporca prerušenie správneho konania.

Dňa   20.   1.   1999   navrhovateľ   podal   návrh   na   vydanie   predbežného   opatrenia. Uznesením sp. zn. 11 C 143/98-28 zo dňa 18. 10. 1999 právoplatným 10. 11. 1999 súd o návrhu na nariadení predbežného opatrenia rozhodol.

Odporca dňa 29. 10. 1999 požiadal o vytýčenie termínu pojednávania. Termín bol stanovený   na   deň   23.   3.   2000.   Z dôvodu   neprítomnosti   zákonnej   sudkyne   zastupujúca sudkyňa odročila pojednávanie na deň 11. 5. 2000.

Na   stanovený   termín   pojednávania   sa   navrhovateľka   nedostavila,   neúčasť ospravedlnila z dôvodu práceneschopnosti. Pojednávanie súd odročil na deň 19. 6. 2000. Navrhovateľka   upresnila   návrh   podaním   doručeným   súdu   dňa   15.   6.   2000.   Na pojednávaní   konanom   dňa   19.   6.   2004   požiadal   právny   zástupca   odporcu   o odročenie a poskytnutie   času   na   vyjadrenie   sa   k podaniu   navrhovateľky   a pokúsia   sa   vec   vyriešiť mimosúdnou cestou. Termín bol daný na deň 29. 6. 2004, (správne 2000, pozn.).

Na   pojednávaní   účastníci   oznámili   súdu,   že   k mimosúdnej   dohode   nedošlo   a za účelom ohliadky predmetných objektov na ul. Porubského v Bratislave súd stanovil termín ohliadky na deň 17. 7. 2000.

Po   vykonaní   ohliadky   bol   stanovený   termín   pojednávania   na   deň   28.   9.   2000. Odporca dňa 17. 7. 2000 založil do spisu technickú správu statika č. 115/97.

Na   pojednávaní   konanom   dňa   28.   9.   2000   súd   vykonal   dokazovanie   v súlade s Občianskym súdnym poriadkom a z dôvodu nariadenia znaleckého dokazovania odročil termín pojednávania na neurčito.

Uznesením sp. zn. 11 C 143/98-69 zo dňa 1. 12. 2000 súd ustanovil znalca z odboru stavebníctvo - oceňovanie nehnuteľností p. B. A., uznesením sp. zn. 11 C 134/98-70 zo dňa 1. 12. 2000 znalca Ing. M. Š. z odboru stavebníctvo – pozemné stavby a statika uznesením sp. zn. 11 C 143/98-71 zo dňa 1. 12. 2000 znalca Ing. P. K. z odboru stavebníctvo, za účelom vyhotovenia znaleckého posudku.

Podaním doručeným súdu dňa 16. 1. 2001 odporca žiadal zodpovedať na položené otázky znalcom.

Znalec Ing. M. Š. listom doručeným súdu dňa 24. 1. 2001 oznámil súdu, že nie je možné sa skontaktovať s účastníkmi konania a požiadal o súčinnosť súd.

Navrhovateľka   dňa   24.   1.   2001   doručila   súdu   odvolanie   proti   uzneseniam o ustanovení súdnych znalcov.

Súdny   znalec   Ing.   B.   A.   listom   doručeným   súdu   dňa   26.   1.   2001   oznámil,   že navrhovateľka mu ústne oznámila, že si nepraje súdneho znalca a že podala odvolanie. Vrátil súdu uznesenie a požiadal o ďalšie pokyny.

Dňa 26. 1. 2001 odporca zložil preddavok na znalca. Konajúca   sudkyňa   dňa   26.   1.   2001   dala   pokyn   civilnej   kancelárii   na   doručenie odvolania   v súlade   s O.   s.   p.   a predloženie   predkladacej   správy   pre   Krajský   súd v Bratislave   na   rozhodnutie   o odvolaní.   Navrhovateľka   dňa   30.   1.   2001   doručila   súdu doplnenie odvolania. Dňa 8. 2. 2001 odporca doručil súdu vyjadrenie k odvolaniu. Po nástupe zákonnej sudkyne JUDr. E. H. na materskú dovolenku oddelenie 11 C bolo pridelené novej zákonnej sudkyni JUDr. A. P. v súlade s Rozvrhom práce na rok 2002 (Dodatok č. 2).

Dňa   27.   3.   2002   požiadala   sudkyňa   kanceláriu   o realizáciu   poslednej   úpravy sudkyne a predloženie spisu. Vec bola predložená Krajskému súdu v Bratislave dňa 8. 4. 2002. Krajský   súd   v Bratislave   uznesením   č.   k.   15   Co   159/02,   15   Co   208/02 a 15 Co 209/02-107   zo   dňa   27.   8.   2002   právoplatným   dňa   17.   10.   2002   odvolanie navrhovateľky voči všetkým napadnutým uzneseniam odmietol.

Dňa   9.   10.   2002   sudkyňa   dala   pokyn   kancelárii   na   doručenie   uznesenia.   Dňa 2. 12. 2002   dala   pokyn   civilnej   kancelárii   na   doručenie   výzvy   znalcom   na   doručenie znaleckého posudku.

Súdny   znalec   Ing.   B.   A.   listom   zo   dňa   21.   5.   2003   opätovne   oznámil   súdu,   že navrhovateľka   neumožnila   prístup   k predmetnej   nehnuteľnosti   a oznámila,   že   si   nepraje znalecký posudok.

Úpravou zo dňa 14. 7. 2003 sudkyňa urgovala vyhotovenie znaleckého posudku. Uznesením sp. zn. 11 C 143/98-131 zo dňa 14. 7. 2003 súd priznal znalečné za vykonanie znaleckého posudku.

Dňa 19. 11. 2003 pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty (§ 53 O. s. p) žiadala sudkyňa aby v lehote 15 dní súdny znalec Ing. P. K. zaslal súdu znalecký posudok. Súdny znalec Ing.   B.   A.   dňa 25.   11.   2003 doručil   súdu znalecký posudok   spolu s vyčíslením   znalečného.   Uznesením   sp.   zn.   11   C   143/98-148   zo   dňa   1.   12.   2003 právoplatným 12. 3. 2004 súd priznal znalcovi znalečné.

Listom   doručeným   súdu   dňa   11.   3.   2004   požiadal   odporca   o vytýčenie   termínu pojednávania.

Súdny znalec Ing. P. K. požiadal o zapožičanie súdneho spisu, ktorý mu bol doručený dňa 30. 3. 2004. Z úradného záznamu zo dňa 16. 4. 2004 vyplýva, že znalec vrátil spis bez vypracovania   znaleckého   posudku   s odôvodnením,   že   požadovaný   znalecký   posudok nespadá do jeho špecializácie.

Zákonná   sudkyňa   JUDr.   A.   P.   dňa   15.   4.   2004   nastúpila   na   stáž   na   NS   SR s predpokladaným dňom návratu 1. 1. 2005. Z uvedeného dôvodu oddelenie 11 C vybavuje v súlade s platným Rozvrhom práce na rok 2004 zastupujúca sudkyňa JUDr. D. K. popri svojom oddelení 21 C (stav vecí v oddelení 11 C   cca 187 a v oddelení 21 C cca 689) a priebežnom mesačnom nápade nových vecí.

Uznesením sp. zn. 11 C 143/98 zo dňa 21. 9. 2004 súd zmenil uznesenie sp. zn. 11 C 143/98-71 zo dňa 1. 12. 2000 a vykonaním znaleckého úkonu poveril súdnu znalkyňu Ing. K. P. CSc. Na základe úpravy zo dňa 22. 9. 2004 súd požiadal Mestskú časť Bratislava Staré mesto stavebný odbor o zapožičanie spisového materiálu týkajúceho sa umiestnenia a stavebného povolenia nadstavby rodinného domu na ul. Porubského č. 7 v Bratislave. Vzhľadom   na   kritické   personálne   obsadenie   sudcov   na   občianskoprávnom   úseku Okresného   súdu   Bratislava   I nie   je   možné   pridelenie   dočasne   neobsadeného   oddelenia inému   sudcovi.   Poddimenzovaný   stav   sudcov   k dnešnému   dňu   pretrváva,   o čom   bol informovaný minister spravodlivosti SR ako i vedenie Krajského súdu v Bratislave. V súlade so zák. č. 385/2000 Z. z. v znení noviel k dnešnému dňu výberové konanie na obsadenie voľného miesta sudcu vyhlásené nebolo.

Vo   veci   musím   konštatovať,   že   objektívny   prieťah   v konaní   bol   zavinený navrhovateľkou, ktorá neposkytla požadovanú súčinnosť pri znaleckom dokazovaní, ktoré je nevyhnutné   vzhľadom   na   predmet   konania.   Subjektívne   zavinenie   zákonnej   sudkyne   či zákonnej zastupujúcej sudkyne som nezistila.

Ctený ÚS SR dovoľujem si Vás požiadať, aby boli vzaté uvedené skutočnosti na vedomie   a nebolo   sťažovateľovi   priznané   finančné   zadosťučinenie   a to   z dôvodu,   že k zavinenému prieťahu v konaní zo strany konajúcich sudcov nedošlo a na konanie súdu v predmetnej   veci   mali   vplyv   objektívne   skutočnosti   (nečinnosť   navrhovateľky a pretrvávajúci nízky počet sudcov tunajšieho súdu).“.

Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 11 C 143/98 zistil v zásade obdobné skutočnosti, aké uviedol vo svojom vyjadrení okresný súd.

II.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov“   (II.   ÚS   61/98),   pričom   „tento   účel   možno   zásadne dosiahnuť   právoplatným...   rozhodnutím.   Nepostačuje,   že   štátny   orgán   vo   veci   koná“ (II. ÚS 26/98).   K vytvoreniu   stavu   právnej   istoty   preto   dochádza   až   „právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (I. ÚS 10/98).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 70/98, II. ÚS 74/97, II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka   súdneho   konania   (2)   a postup   samotného   súdu   (3).   Za   súčasť   prvého   kritéria považuje aj povahu prejednávanej veci.

Preskúmaním doterajšieho konania pred okresným súdom   zistil ústavný súd tieto skutočnosti:

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd z vyjadrenia okresného súdu   a z predloženého   spisu   okresného   súdu   zistil,   že   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 11 C 143/98   ide   o ochranu   vlastníckeho   práva,   pričom   v tomto   konaní   je   sťažovateľ v postavení odporcu. Podľa názoru ústavného súdu ide o konanie, ktoré tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov, ktoré právne zložité nie je, avšak jeho faktickú   zložitosť   nemožno   vylúčiť,   pretože   odborné   posúdenie   veci   si   často   vyžaduje vypracovanie   znaleckých   posudkov.   V danom   prípade   práve   táto   skutočnosť   ovplyvnila faktickú   zložitosť veci. Podľa názoru   ústavného súdu   napriek uznaniu určitej skutkovej zložitosti veci nebola to len skutková zložitosť veci, ktorá má za následok šesťročné trvanie namietaného konania.

2. Ďalším kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných prieťahov v konaní okresného súdu sp. zn. 11 C 143/98, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho konania. Sťažovateľ má v namietanom konaní postavenie odporcu a v tomto postavení hodnotí ústavný súd jeho správanie ako aktívne a súčinnostné, pretože v akceptovateľnom   čase   reagoval vždy   na všetky   výzvy   súdu   a sám   aktívne opakovane žiadal o pokračovanie v konaní.

3. Posledným kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či došlo ku zbytočným prieťahom v konaní, a tým k porušeniu základného práva sťažovateľa, bol postup okresného súdu.

Okresný súd koná vo veci od podania návrhu 18. novembra 1998, pričom do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu vo veci neurobil, s výnimkou rozhodnutia o predbežnom opatrení, žiadne meritórne rozhodnutie. V rokoch 1998 - 1999 rozhodoval len o predbežnom opatrení navrhovateľky. V rokoch 1999 - 2000 okresný súd nariadil spolu päť pojednávaní, z ktorých sa reálne uskutočnilo len jedno, a to 28. septembra 2000, na ktorom okresný súd vykonal dokazovanie a z dôvodu potreby znaleckého dokazovania, ktoré nariadil, odročil termín pojednávania na neurčito. Od tohto dátumu sa okresný súd zaoberal len otázkami spojenými s ustanovovaním znalcov a získavaním znaleckých posudkov (celý rok 2003), kde   napriek tomu, že   bolo potrebné (z dôvodu   podania   odvolania   navrhovateľkou   proti ustanoveniu znalcov), aby o odvolaní rozhodoval krajský súd, je podľa názoru ústavného súdu   konanie   poznamenané   zbytočnými   prieťahmi   v konaní,   ktoré   mali   za   následok porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy.   Podľa   názoru   ústavného   súdu   postup   okresného   súdu   pri vykonávaní   znaleckého   dokazovania   bol   poznačený   nečinnosťou,   resp.   nesústredenými úkonmi, ktoré vo svojom súhrne viedli k tomu, že znalecké dokazovanie sa vykonávalo viac ako   tri   roky   bez   toho,   aby   sa   získal   skutkový   základ   pre   rozhodnutie   vo   veci   samej. Vzhľadom   na   túto   skutočnosť   ústavný   súd   rozhodol   o porušení   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Keďže namietané konanie nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti ešte právoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 143/98 v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov.

V nadväznosti na rozhodnutie o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, sa ústavný súd zaoberal aj žiadosťou sťažovateľa o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 56 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“). Aj   keď   ústavný   súd   prikázal   okresnému   súdu,   aby v konaní sp.   zn. 11 C 143/98 konal bez zbytočných prieťahov, nepovažoval vzhľadom na okolnosti prípadu uplatnenie tejto   svojej   právomoci   za   dostatočné   na   to,   aby   sa   dosiahla   vo   veci   účinná náprava, a preto považoval za potrebné rozhodnúť aj o žiadosti   sťažovateľa priznať mu finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ   žiadal,   aby   mu   bolo   priznané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 100 000 Sk   z dôvodu   dlhotrvajúceho   stavu   právnej   neistoty.   Vzhľadom   na   okolnosti prípadu, povahu veci a celkovú dĺžku konania ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade suma 30 000 Sk zodpovedá primeranému finančnému zadosťučineniu sťažovateľa za ujmu, ktorú utrpel. Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj o náhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu   vznikli   v súvislosti   s jeho   právnym zastupovaním advokátom JUDr. J. F. v konaní pred ústavným súdom, ktoré ústavný súd priznal v sume, ktorú právny zástupca vyčíslil, a to za dva úkony právnej pomoci urobené v roku 2004 podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z.   z.   o odmenách   a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb,   zvýšenej o príslušný režijný paušál a 19 % DPH (z priznanej sumy za úkony právnej pomoci).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. novembra 2004