znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 183/2013-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. marca 2013 predbežne prerokoval sťažnosť J. B., B., zastúpeného advokátom JUDr. E. Š., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 377/2004 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. B. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. novembra 2012 doručená sťažnosť J. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 377/2004 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Z odôvodnenia   sťažnosti   vyplýva,   že: «(...)   Dolupodpísaný   J.   B.   podávam   týmto sťažnosť   podľa   č.   127   ods.   1   Ústavy   SR   vo   veci   porušenia   môjho   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   upraveného   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej   republiky   v   konaní   vedenom   na   Okresnom   súde   Bratislava   I   pod   spis.   zn.: 18C/377/2004, zákonným sudcom JUDr. H. H. (ďalej len „konajúca sudkyňa“), týkajúcom sa poškodzovania práv zamestnanca formou diskriminácie.

Dňa 18. 01. 2011 Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR“) nálezom III. ÚS 332/2010-31 rozhodol, že za obdobie rokov 2004-2010 zákonný sudca spôsobil zbytočné prieťahy v konaní a nariadil konajúcemu súdu, aby v konaní pokračoval bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   SR   v   náleze   konštatoval,   že   v   konaní   postupoval   konajúci   sudca nesústredene v tom, že konanie uznesením zo dňa 04. 10. 2010 prerušil z dôvodu, že v inom konaní spis. zn.: 18C 136/2005, ktoré konanie je prerušené nakoľko na Ústavnom súde SR prebieha konanie o nesúlade zákonov a stanovisko Ústavného súdu SR má význam aj pre konanie sťažovateľa.   Ústavný   súd SR   v uvedenom náleze uviedol,   že   vo veci spis.   zn.: 18C 136/2005 na tomto súde neprebieha konanie o nesúlade právnych predpisov. (...) Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 30. 06. 2011, spis. zn.: 15Co 480/2010- 445 zrušil uznesenie konajúceho súdu zo dňa 04. 10. 2010, spis. zn.: 18C 337/2010-423 ako nedôvodné. Odvolací súd poukázal vo svojom rozhodnutí najmä na čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy SR, v zmysle ktorého právne záväzné akty európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť   pred zákonmi Slovenskej   republiky,   tzn.   že sudca   môže   v   spore riadne   konať a pritom zobrať do úvahy pri rozhodovaní európsku jurisdikciu, ktorá zabezpečuje širšiu právnu ochranu ako jurisdikcia slovenská. (...)

Sťažovateľ   je   presvedčený,   že   zákonný   sudca   znova   pri   rozhodovaní   vo   veci postupoval nesústredene, keď dňa 25. 08. 2011 uznesením spis. zn.: 18C 337/2004-448 prerušil konanie, a to až do rozhodnutia Ústavného súdu SR v konaní vedenom pod spis. zn.: 18C 136/2005. (...)

Zákonný sudca uznesením zo dňa 13. 06. 2011, spis. zn.: 18C 337/2004-480 rozhodol o pokračovaní v konaní a následne (ihneď) konanie prerušil z dôvodu postúpenia veci Ústavného súdu SR, nakoľko podľa jeho názoru ide o rozpor § 13 ods. 1, 3 Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z. v znení zmien a doplnkov s čl. 2 Dohovoru č. 111. (...)

Uznesením   Krajského   súdu   v   Bratislave   zo   dňa   31.   06.   2012,   spis.   zn.: 5Co 338/2012-489 bolo potvrdené rozhodnutie konajúceho súdu o prerušení veci aj napriek tomu, že v ňom explicitne nebola uvedená otázka, ktorú nie je oprávnený súd prvého stupňa riešiť. Rozhodujúci senát krajského súdu nepostupoval pri rozhodovaní vo veci tak, ako v tej istej veci rozhodol iný senát krajského súdu a nepoukázal na čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy SR v tom zmysle, že zákony a právne predpisy Európskej únie majú prednosť pri rozhodovaní pred slovenskými zákonmi. Takýto postup konajúceho súdu, ale najmä odvolacieho súdu nasvedčuje tomu, že neboli využité zákonné (ústavné) možnosti konania vo veci. (...) Sťažovateľ podal 20. 06. 2012 na Ústavný súd SR písomný dopyt s cieľom zistiť či bol na ústavnom súde registrovaný podnet o nesúlade právnych predpisov a či sa niekedy viedlo konanie pred týmto súdom vo veci spis. zn: 18C 136/2005. Zo správy Predsedníčky ústavného súdu SR zo dňa 03. 07. 2012, č. Spr. 586/2012 vyplýva, že konanie o nesúlade § 13 ods. 1, 3 zákonníka práce s čl. 2 dohovoru č. 111, ktorý mal obsahovať podnet vo veci spis. zn: 18C 136/2005 sa na ústavnom súde neviedlo. (...)

Sťažovateľ   podal   sťažnosti   na   prieťahy   v   konaní   predsedovi   konajúceho   súdu, v ktorých uviedol aj dôvody, t. j. že zákonný sudca si účelovo vybral dôvod pre prerušenie konania. Podpredsedníčka konajúceho súdu listami zo dňa 17. 07. 2011 a 20. 09. 2011 sťažnosti odmietla. (...)

Sťažovateľ   vykonal   aj   ďalšie   úkony   keď   zaslal   (4x)   písomné   výzvy   zákonnému sudcovi   na   pokračovanie   v   konaní,   pričom   kópie   výziev   predkladal   aj   predsedovi konajúceho súdu. Na výzvy zákonný sudca ani predseda konajúceho súdu nereagovali. K predmetu veci sťažovateľ ďalej uvádza, že návrh na súd podal dňa 13. 10. 2004. Od uvedeného dňa až do dňa podania tejto sťažnosti prešlo už viac ako 8 rokov a konajúci sudca na verejných pojednávaniach nevykonal rozhodujúci a podstatný dôkaz, a to „Internú smernicu č. PR 10/03 D., a. s. - Sadzobník finančných postihov vodičov MHD za priestupky v doprave“. Ako občan tohto štátu by som chcel vedieť akú dlhú dobu potrebuje sudca na vykonanie dôkazu! Ďalej by som chcel vedieť z akého dôvodu začal konajúci súd riešiť až v roku 2010 nesúlad § 13 ods. 1 a 3 zákonníka práce s čl. 2 dohovoru č. 111.

Z podstaty konania konajúceho sudcu je možné vyvodiť ten záver, že koná účelovo a konanie   prerušuje   z   (neexistujúceho)   dôvodu,   že   na   Ústavnom   súde   SR   prebieha   iné konanie konajúceho súdu spis. zn.: 18C 136/2005. Čo vedie konajúceho sudcu k takémuto konaniu a tým k predlžovaniu stavu právnej neistoty! Je takéto konanie v súlade s čl. 145 ods. 4 Ústavy SR? (...)

Sťažovateľ tvrdí, že konajúci sudca nerešpektoval odporúčanie Ústavného súdu SR uvedené   v   náleze   III.   ÚS   332/2010-31   zo   dňa   18.   01.   2011,   naďalej   koná   neefektívne a nesústredene, keď o. i. doteraz nevykonal dôkaz smernicou PR 10/03 D. a. s., a preto považuje sťažnosť za dostatočne odôvodnenú. (...)

Navrhujem,   aby   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   po   predbežnom   prerokovaní sťažnosti podľa § 25 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov moju sťažnosť prijal na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 3 citovaného zákona a aby v konaní vo veci samej vyhovel mojej sťažnosti.

Od   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   požadujem   primerané   finančné zadosťučinenie v sume 6 000,00 EUR(...) Takto uplatnenú sumu primeraného finančného zadosťučinenia odôvodňujem tým, že právna neistota, v ktorej sa dlhodobo nachádzam, mi spôsobila nielen materiálnu, ale aj nemateriálnu ujmu, a to nielen mojej osobe, ale aj mojej rodine.   Ujma,   ktorá   mi   bola   spôsobená   je   bližšie   a   podrobne   uvedená   v   časti   I   tejto sťažnosti.

Žiadam tiež, aby mi Ústavný súd Slovenskej republiky uhradil trovy konania /trovy právneho   zastúpenia v rozsahu   procesných   úkonov,   ako aj   ďalších nákladov   spojených s uplatňovaním ochrany mojich základných práv na Ústavnom súde Slovenskej republiky v sume 421,56 EUR(...)

Na základe uvedeného navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky prijal tento nález:

1. Základné práva J. B.(...) upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy(...) postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod spis. zn.: 18C/377/2004 porušené boli.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   I   prikazuje,   aby   vo   veci   konal   bez   zbytočných prieťahov, a aby vo veci konal ako nezávislý a nestranný súd.

3. J. B.(...) priznáva finančné zadosťučinenie 6 000,00 EUR(...), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia (nálezu).

4. JUDr. E. Š. priznáva trovy konania/trovy právneho zastúpenia 421,56 EUR(...), ktoré je súd povinný zaplatiť na účet advokáta(...) do dvoch mesiacov od tohto rozhodnutia (nálezu).»

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť   po   jeho   prijatí   na   ďalšie   konanie   (I.   ÚS   66/98,   I.   ÚS   27/04,   I.   ÚS   25/05, I. ÚS 74/05, I. ÚS 158/05, I. ÚS 213/05).

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom okresného súdu v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   18   C   377/2004   dochádza   k porušovaniu   jeho   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Ústavný   súd   pripomína,   že   vo   vzťahu   k napadnutému   konaniu   už   nálezom   č.   k. III. ÚS   332/2010-31   z 18.   januára   2010   vyslovil   porušenie   označeného   článku   ústavy, okresnému súdu prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov a sťažovateľovi priznal finančné zadosťučinenie, ako aj trovy konania, a preto predmet tohto konania by mohol byť vymedzený   až   od   právoplatnosti   uvedeného   rozhodnutia   ústavného   súdu.   Zo sťažnosti a z jej príloh však vyplýva, že napadnuté konanie bolo uznesením okresného súdu č. k. 18 C 377/2004-480 z 13. júna 2012 prerušené „podľa § 109 ods. 1 písm. b) druhej vety O. s. p.“. Sťažovateľ   s prerušením   napadnutého   konania   nesúhlasil   a proti   uzneseniu okresného súdu č. k. 18 C 377/2004-480 podal v zákonnej lehote odvolanie, ktorému však nebolo   vyhovené,   pretože   Krajský   súd   v Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   svojím uznesením č. k. 5 Co 338/2012-489 uznesenie súdu prvého stupňa o prerušení napadnutého konania   potvrdil.   Rozhodnutie   okresného   súdu   o prerušení   napadnutého   konania   teda nadobudlo právoplatnosť. Okrem uvedeného je možné konštatovať, že zákonná sudkyňa vo veci   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   18   C   377/2004   podaním z 21. septembra 2012, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 18. októbra 2012, sa návrhom na začatie konania o súlade právnych predpisov domáha vyslovenia nesúladu § 13 ods. 1 a 3 Zákonníka práce s čl. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vec bola na ústavnom súde zaevidovaná pod sp. zn. Rvp 13101/2012.  

Ústavný   súd   vo   svojej   rozhodovacej   činnosti   konštantne   vychádza   z názoru,   že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,   v ktorej   sa   nachádza osoba domáhajúca sa   rozhodnutia   štátneho orgánu   (napr. II. ÚS 26/95). Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov teda možno porušiť iba v konaní, ktorého výsledkom môže byť rozhodnutie štátneho orgánu o právach a povinnostiach jeho účastníkov, pretože len také rozhodnutie môže ukončiť stav právnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu (III. ÚS 62/01, II. ÚS 20/02). Zo samotnej sťažnosti a z jej príloh (uznesenie okresného súdu č. k. 18 C 377/2004-480 a uznesenie krajského súdu č. k. 5 Co 338/2012-489) vyplýva, že napadnuté konanie bolo   právoplatne   prerušené,   pričom   rozhodnutie   o prerušení   napadnutého   konania sťažovateľ, ktorý je kvalifikovane právne zastúpený advokátom, predmetnou sťažnosťou podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   nenapadá.   Zo   sťažnostného   návrhu   (tzv.   petitu   sťažnosti) vyplýva,   že   sťažovateľ   sa   domáha   výlučne   vyslovenia   porušenia   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov „upraveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy(...) postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod spis. zn.: 18C/377/2004“.

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavný   súd   nečinnosť   súdu   v dôsledku   existencie legálnej   alebo   legitímnej   prekážky   jeho   postupu   neposudzuje   ako   zbytočné   prieťahy v súdnom konaní (mutatis mutandis II. ÚS 3/00, I. ÚS 126/02, III. ÚS 42/02, I. ÚS 65/03).

Ústavný   súd   zastáva   názor,   že   ak   nedôjde   k odpadnutiu   prekážky   napadnutého prerušeného konania, nemôžu sa v prerušovanom konaní vykonávať žiadne procesné úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty účastníkov, a tým k naplneniu účelu označeného základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a preto konštatuje, že vzhľadom na uvedené okolnosti danej veci v súčasnom štádiu napadnutého konania nevyplýva žiadna možnosť porušenia označeného základného práva (čl. 48 ods. 2 ústavy) sťažovateľa, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, preto bolo potrebné jeho sťažnosť odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. marca 2013