znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 183/2010-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. apríla 2010 predbežne prerokoval sťažnosť B. K., L.; M. L., L., a O. Š., M., zastúpených advokátkou JUDr.   M.   F.,   PhD.,   M.,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   a práva   na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj základného práva a práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Obvodného pozemkového úradu v Liptovskom Mikuláši v konaní o reštitučnom nároku podľa zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   180/1995   Z.   z.   o   niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť B. K., M. L. a O. Š. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. decembra 2009 doručená sťažnosť B. K., L.; M. L., L., a O. Š., M. (spolu ďalej len „sťažovateľky“), vo veci namietaného porušenia základného práva a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“),   ako   aj základného práva a práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Obvodného pozemkového úradu v Liptovskom   Mikuláši (ďalej len „obvodný pozemkový úrad“) v konaní o reštitučnom nároku   (ďalej   len   „reštitučné   konanie“)   podľa   zákona   č.   503/2003   Z.   z.   o   navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o reštitúciách“).

Zo   sťažnosti   a z jej príloh   vyplýva, že žiadosťou   z 27.   decembra 2004   podanou obvodnému pozemkovému úradu sa sťažovateľky v rámci reštitučného konania domáhali vrátenia   pozemkov   po   ich   právnej   predchodkyni.   O   predmetnom   reštitučnom   nároku sťažovateliek obvodný pozemkový úrad už dvakrát rozhodol, a to rozhodnutiami sp. zn. 396-2007/00192-24 VM z 26. júna 2007 a sp. zn. 374-2007/00192-20 VM z 31. mája 2007, ktoré   však   boli   na   základe   opravných   prostriedkov   sťažovateliek   zrušené   rozsudkami Krajského súdu v Žiline sp. zn. 22 Sp 30/07 z 27. júna 2008 a sp. zn. 22 Sp 21/09 z 26. júna 2009 a vec bola zakaždým vrátená obvodnému pozemkovému úradu na ďalšie konanie a nové   rozhodnutie.   Sťažovateľky   v   sťažnosti   uviedli,   že   aj   napriek   upozorneniu prokurátora   Okresnej   prokuratúry   v   Liptovskom   Mikuláši   adresovanom   obvodnému pozemkovému úradu na prieťahy v predmetnom reštitučnom konaní a aj napriek stanovisku verejného ochrancu práv, ktorý tiež konštatoval výskyt prieťahov v tomto konaní, obvodný pozemkový   úrad koná   v   ich   veci   so   zbytočnými a neodôvodnenými prieťahmi, čím   sa odďaľuje právoplatné skončenie ich reštitučnej veci. Okrem toho sťažovateľky sťažnosťou podanou   ústavnému   súdu   namietajú   aj   porušenie   svojho   základného   práva   a   práva   na spravodlivé súdne konanie z dôvodu, že podľa ich názoru zverenie rozhodovacej právomoci obvodnému   pozemkovému   úradu   v   reštitučných   veciach   je   v   rozpore   so   zásadami spravodlivého konania, pretože účastníci tohto konania nemajú k dispozícii žiadny opravný prostriedok, ktorým by sa mohli domáhať preskúmania skutkových zistení tohto správneho orgánu, pretože súdy   v konaní o žalobe podľa V. časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) môžu preskúmavať rozhodnutia správnych orgánov iba z hľadiska ich zákonnosti.   Podľa   tvrdenia   sťažovateliek   sa   tak   nemôžu   domôcť   preskúmania   postupu obvodného   pozemkového   úradu   pri   zisťovaní   skutkového   stavu   na   rozhodnutie   v   ich reštitučnej   veci,   aj   keď   podľa   nich   obvodný   pozemkový   úrad „...   nezisťuje   spoľahlivo skutočný stav veci, nezaobstaráva potrebné podklady...“, ale na druhej strane nad rámec zákona o reštitúciách obvodný pozemkový úrad považuje za podklad svojho rozhodnutia stanovisko   Krajského   úradu   životného   prostredia   v   Žiline,   ktoré   je podľa   sťažovateliek irelevantné vo vzťahu k ním uplatneným reštitučným nárokom, resp. k zákonným dôvodom na uplatnenie si reštitučných nárokov podľa zákona o reštitúciách.

V uvedených súvislostiach sťažovateľky v sťažnosti okrem iného uviedli: «Nečinnosť Obvodného pozemkového úradu v Liptovskom Mikuláši v našom prípade rovnako   konštatovala   Okresná   prokuratúra   v   Liptovskom   Mikuláši   v   upozornení prokurátora zo dňa 25. 1. 2007 (č. Pd 2028/06-7), Verejný ochranca práv dňa 22. 9. 2008 (č. 2840/2008/VOP), Krajský súd v Žiline v uznesení zo dňa 20. 5. 2009. Domnievali sme sa,   že   po   tomto   už   konečne   začne   Obvodný   pozemkový   úrad   v   Liptovskom   Mikuláši zodpovedne a zákonne konať, ale doposiaľ sa tak nestalo.

Podľa nášho názoru bolo porušené naše právo na nezávislý a nestranný tribunál z toho dôvodu, že o našich oprávnených nárokoch na navrátenie našich pozemkov podľa zákona č. 503/2003 Z. z. rozhoduje štátny orgán – Obvodný pozemkový úrad v Liptovskom Mikuláši a nie nezávislý a nestranný súd. Tento orgán má politicky nominovaných vedúcich pracovníkov (po každých parlamentných voľbách sa menia títo vedúci pracovníci), tu vo všeobecnosti   vidíme   že nie   je   zabezpečená nestrannosť   tohto úradu a   nestrannosť   jeho vydávaných rozhodnutí.

Slovenská   republika   prijatím   zákona   č.   503/2003   Z.   z.   preniesla   na   Obvodné pozemkové úrady rozhodovaciu právomoc ale tieto úrady podľa nášho názoru nespĺňajú kritéria kladené na súd a konanie pred týmito úradmi nemá znaky spravodlivého súdneho procesu, ktoré sú zakotvené v článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru. Odvolacími orgánmi voči   rozhodnutiam   vydanými   obvodnými   pozemkovými   úradmi   sú   súdy,   ale   tieto   môžu rozhodnutia   vydané   obvodnými   pozemkovými   úradmi   preskúmať   len   formálne,   v   rámci svojej kompetencie danej Občianskym súdnym poriadkom (piata časť tretia hlava O. s. p.) môžu rozhodnutia pozemkových úradov len zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nie chybné a protizákonné rozhodnutia zmeniť....

Zákon č. 503/2003 Z. z. delegoval Obvodným pozemkovým úradom súdnu moc, keď už tieto úrady majú moc výkonnú (čím došlo k porušeniu trojdelenia moci na zákonodarnú, výkonnú   a   súdnu)   a   tým   nie   je   možné,   aby   sa   zamedzilo   zasahovaniu   z   vonka   do rozhodovacej právomoci týchto štátnych orgánov

V   tejto   súvislosti   Európsky   súd   pre   ľudské   práva   poznamenal,   že   čl.   6   ods.   1 Európskeho dohovoru zaručuje každej osobe najmä právo na to, aby jej záležitosť bola spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom, pričom uviedol, že „nezávislý“ znamená nezávislý na výkonnej moci, rovnako aj na účastníkoch konania (Ringeisen proti Rakúsku,   1971).   Podľa   tohto   konštatovania Pozemkový   úrad   ako   štátny   výkonný   orgán nemôže   byť   nezávislý   keď   má   navyše   aj   súdnu   moc   v   našom   prípade   danú   zákonom č. 503/2003 Z. z....

Správny súd teda nie je ani kompetentný sám vykonávať dôkazy, ani zisťovať fakty, ani brať do úvahy nové skutočnosti. A navyše v prípade zrušenia správneho rozhodnutia Obvodného   pozemkového   úradu   vydaného   na   základe   zákona   503/2003   Z.   z.   nemôže rozhodnúť namiesto neho, ale je povinný vrátiť mu vec na ďalšie konanie, čím dochádza takto k zbytočným prieťahom v konaní...   To znamená,   že v tomto prípade správny súd vykonáva len kontrolu zákonnosti, keďže nemôže preskúmať celú spornú záležitosť s úplnou jurisdikciou. V tejto súvislosti už Európsky súd pre ľudské práva pripomenul, že je potrebné, aby   sa   rozhodnutie   správneho   orgánu   nespĺňajúceho   požiadavky   článku   6   ods.   1 Európskeho   dohovoru   podrobilo   následnej   kontrole   –   „súdneho   orgánu   s   úplnou jurisdikciou“. To znamená, že správny súd nemá právomoc zmeniť po všetkých stránkach tak   po   skutkovej   ako   aj   právnej,   napadnuté   rozhodnutie   vydané   správnym   orgánom- Obvodným pozemkovým úradom v Liptovskom Mikuláši....»

Vzhľadom na uvedené sťažovateľky žiadajú, aby ústavný súd po prijatí ich sťažnosti na ďalšie konanie takto rozhodol:

«1) Základné právo navrhovateliek B. K., M. L., O. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie našej záležitosti v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   postupom   Obvodného   pozemkového   úradu   v   Liptovskom   Mikuláši   v konaní podľa zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátenie vlastníctva k pozemkom pôvodných parcelných čísel 14 a 30 nachádzajúcich sa v k. ú. obce B. porušené bolo.

2)   Obvodný   pozemkový   úrad   v   Liptovskom   Mikuláši   je   povinný   vydať navrhovateľkám všetky časti parciel pôvodných pozemnoknižných parciel... nachádzajúcich sa v obci B., k. ú. B. zapísaných pôvodne v pozemnoknižnej vložke č. 13 k. ú. B.

3)   Obvodný   pozemkový   úrad   v   Liptovskom   Mikuláši   je   povinný   pri   novom prejednávaní veci navrhovateliek B. K., M. L., O. Š. v otázke ich uplatneného reštitučného nároku k pozemkom pôvodných parcelných čísel č. 14 a 30 nachádzajúcich sa v obci B. k. ú. B. podľa zákona č. 503/2003 Z. z. riadiť sa podľa rozhodnutia ObPUz 31. 5. 2007 č. 374- 2007/00192-20VM a rozhodnúť o oprávnenom nároku navrhovateliek v zmysle vety tohto rozhodnutia: „Na základe zamerania parciel z pôvodnej pkn. parcely... je možné prinavrátiť vlastníctvo k novovytvorenej parcele č. 488/5, z pôvodnej pkn. parcely... k novovytvoreným parcelám...“.

4)   Nemožnosťou   preskúmať   rozhodnutia   vydané   Obvodným   pozemkovým   úradom v Liptovskom   Mikuláši   všeobecným   súdom   aj   po   skutkovej   stránke   došlo   k   porušeniu základných ľudských práv a slobôd navrhovateliek garantovaných v čl. 46 Ústavy SR a čl. 6 Európskeho dohovoru.

5) Obvodný pozemkový úrad v Liptovskom Mikuláši netvorí nezávislý a nestranný tribunál   a   tak   došlo   k   porušeniu   základných   ľudských   práv   a   slobôd   navrhovateliek garantovaných v čl. 6 Európskeho dohovoru.

6)   Obvodnému   pozemkovému   úradu   v   Liptovskom   Mikuláši   vo   veci   uplatneného reštitučného nároku podľa zákona č. 503/2003 Z. z. navrhovateliek B. K., M. L., O. Š. o navrátenie vlastníckeho práva k parcelám pôvodných parcelných čísel... nachádzajúcich sa v k. ú. B. prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

7) Navrhovateľkám B. K., M. L., O. Š. Ústavný súd SR priznáva primerané finančné zadosťučinenie   v   sume   10.000,-   Eur   pre   každú   z navrhovateliek,   ktoré   im   je   povinný Obvodný   pozemkový   úrad   v   Liptovskom   Mikuláši   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu na účet ich splnomocneného zástupcu Mgr. P. K. konajúceho za nich pred Obvodným pozemkovým úradom v Liptovskom Mikuláši...

8)   Navrhovateľkám   B.   K.,   M.   L.,   O.   Š.   sa   priznáva   úhrada   trov   konania spočívajúcich   v   nákladoch   právneho   zastúpenia   pred   Ústavným   súdom   SR   za   2   úkony právnej pomoci podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. 598,02 Eur (2 x 1 úkon 115,90 € x 3, 695,40 €, krátený o 20 % 139,08 €, spolu 556,32 € + 2 x 3 paušál 6,95 €, spolu 41,70 €, celkom náklady PZ 598,02 €), ktoré je Obvodný pozemkový úrad v Liptovskom Mikuláši povinný zaplatiť advokátke JUDr. M. F. PhD. na jej účet... do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.»

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd v prvom rade podotýka, že podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je viazaný   návrhom   sťažovateliek,   ktoré   sú   v   danom   prípade   zastúpené   kvalifikovanou právnou   zástupkyňou. Viazanosť ústavného súdu   návrhom   sa   vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľky domáhajú. Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľky domáhajú v petite svojej sťažnosti, preto v danej veci ústavný súd rozhodoval iba o porušení tých práv (čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru), ktorých vyslovenia porušenia sa sťažovateľky domáhajú v návrhu na rozhodnutie, t. j. v petite sťažnosti. Tvrdenia o porušení iných práv (čl. 20 ústavy a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré sťažovateľky   uvádzajú   v   texte   sťažnosti   mimo   petitu,   treba   podľa   názoru   ústavného súdu považovať iba   za   súčasť   ich   argumentácie   (napr.   III.   ÚS   149/04,   III.   ÚS   235/05, II. ÚS 65/07, II. ÚS 214/08).

1. K namietanému porušeniu základného práva a práva na spravodlivé konanie

Sťažovateľky namietajú porušenie svojho základného práva a práva na spravodlivé konanie postupom obvodného pozemkového úradu z dôvodu, že aj keď je podľa ich názoru jeho postup pri vykonávaní dokazovania v ich reštitučnej veci nesprávny, nie je možné žiadnym dostupným prostriedkom nápravy domáhať sa jeho preskúmania, pretože správne súdy v konaní podľa V. časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmavajú iba zákonnosť postupov a rozhodnutí správnych orgánov, pričom sú však viazané skutkovými zisteniami správneho orgánu. Podľa sťažovateliek konanie pred obvodným pozemkovým úradom nie je   kontradiktórne   a   závisí   výlučne   od   svojvôle   obvodného   pozemkového   úradu. Sťažovateľky   v   sťažnosti   vyjadrujú   svoj   nesúhlas s   tým,   že   zákon   o reštitúciách   zveril správnym   orgánom   (obvodným   pozemkovým   úradom)   rozhodovaciu   právomoc,   pretože podľa ich názoru by táto právomoc mala byť zverená orgánom súdnej moci.

Podľa § 5 ods. 2 zákona o reštitúciách rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku alebo   rozhodnutie   o   priznaní   práva   na   náhradu   podľa   §   6   ods.   2   a   3   vydá   obvodný pozemkový úrad.

Podľa   §   5 ods.   3   zákona o   reštitúciách   na konanie podľa   odseku   2   sa   vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 5 ods. 5 zákona o reštitúciách proti rozhodnutiu obvodného pozemkového úradu podľa odsekov 2 a 4 možno podať opravný prostriedok na súde.

Podľa § 32 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších   predpisov   (ďalej len „Správny   poriadok“)   správny orgán   je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podkladom   pre   rozhodnutie   sú   najmä   podania,   návrhy   a   vyjadrenia   účastníkov konania,   dôkazy,   čestné   vyhlásenia,   ako   aj   skutočnosti   všeobecne   známe   alebo   známe správnemu   orgánu   z   jeho   úradnej   činnosti.   Rozsah   a   spôsob   zisťovania   podkladov   pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa § 250l ods. 1 a 2 OSP podľa ustanovení tejto hlavy (rozumej tretia hlava V. časti Občianskeho súdneho poriadku) sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom   rozhodovanie   o   opravných   prostriedkoch   proti   neprávoplatným   rozhodnutiam správnych orgánov.

Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.

Podľa § 250q ods. 1 OSP ak nedôjde k vybaveniu opravného prostriedku spôsobom uvedeným v § 250f, 250o alebo 250p, nariadi súd pojednávanie. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 250j ods. 2 písm. b) a c) OSP súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a... vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že [b)] zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov alebo [c)] zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci.

Podľa § 250s OSP proti rozhodnutiu súdu, ktorým potvrdí rozhodnutie správneho orgánu, je prípustné odvolanie. Proti rozsudku súdu, ktorým zruší rozhodnutie správneho orgánu, je prípustné odvolanie len z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a) a b). Obnova konania, dovolanie a mimoriadne dovolanie nie sú prípustné.

Vzhľadom   na   princíp   subsidiarity   („ak...   nerozhoduje   iný   súd“),   ktorý   vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy môže ústavný súd poskytnúť ochranu konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.

Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľkami označeného základného práva alebo   slobody   oprávnený   konať   alebo   rozhodovať   iný   všeobecný   súd,   ústavný   súd   ich sťažnosť už po predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zisťoval, či ochranu toho práva,   porušenie   ktorého   sťažovateľky   namietajú,   t. j.   práva   na   spravodlivé   konanie, k porušeniu ktorého malo dôjsť tým, že podľa ich názoru spôsob zisťovania skutkového stavu obvodným pozemkovým úradom je nesprávny a nepreskúmateľný, a je teda založený iba na svojvôli obvodného pozemkového úradu, neposkytujú všeobecné súdy na základe sťažovateľkám   dostupných   opravných   prostriedkov   predstavujúcich   účinné   právne prostriedky nápravy namietaného porušenia ich práv.

Z už citovaných ustanovení Správneho poriadku a Občianskeho súdneho poriadku podľa ústavného súdu vyplýva dostatočná zákonná garancia procesných prostriedkov na zabezpečenie   kontradiktórnosti,   transparentnosti   a   preskúmateľnosti   konania   správneho orgánu   rozhodujúceho   o   reštitučných   nárokoch.   Už   v   rámci   správneho   konania   pred obvodným   pozemkovým   úradom   majú   sťažovateľky   možnosť   svojimi   návrhmi a vyjadreniami prispieť k spoľahlivému a hodnovernému zisteniu skutkového stavu veci nevyhnutného pre rozhodnutie o ich reštitučnom nároku. Následne, v prípade nespokojnosti sťažovateliek so spôsobom (zákonnosťou) alebo rozsahom obvodným pozemkovým úradom zisteného skutkového stavu veci majú sťažovateľky možnosť dosiahnuť nápravu využitím opravného   prostriedku   proti   rozhodnutiu   správneho   orgánu   podľa   tretej   hlavy   V.   časti Občianskeho   súdneho   poriadku,   o   ktorom   rozhoduje   všeobecný   súd,   ktorý   podľa Občianskeho súdneho poriadku môže zrušiť rozhodnutie správneho orgánu aj v prípade nedostatočného zistenia skutkového stavu (§ 250j ods. 2 OSP). Napokon, aj v prípade, že by sa   všeobecný   súd   stotožnil   so   sťažovateľkami   spochybňovanými   závermi   obvodného pozemkového   úradu,   v   dôsledku   čoho   by   rozhodnutie   obvodného   pozemkového   úradu potvrdil,   v zmysle   Občianskeho   súdneho   poriadku   majú   ešte   sťažovateľky   možnosť domáhať sa preskúmania tohto rozhodnutia súdu využitím ďalšieho opravného prostriedku, a to odvolania podľa § 250s OSP.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   sťažovateľky   teda   majú   možnosť   domáhať   sa preskúmania   sťažnosťou   pred   ústavným   súdom   napadnutého   postupu   a   rozhodnutia obvodného   pozemkového   orgánu   využitím   opravných   prostriedkov   podľa   tretej   hlavy V. časti Občianskeho súdneho poriadku, v konaní o ktorých sa všeobecné súdy v rozsahu ich   preskúmavacieho   oprávnenia   budú   musieť   v   podstate   vysporiadať   s   rovnakými argumentmi,   ako   sťažovateľky   uvádzajú   aj   v   konaní   pred   ústavným   súdom.   V prípade porušenia základných práv sú všeobecné súdy v rozsahu svojej kompetencie povinné toto porušenie preskúmať. Sťažovateľky sa tak môžu domôcť účinnej ochrany nimi namietaného práva na spravodlivé konanie už aj v konaní pred všeobecnými súdmi.

Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96), ústavný súd sťažnosť v tejto časti už po jej predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

2. K namietanému porušeniu základného práva a práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote

Sťažovateľky   sťažnosťou   podanou   ústavnému   súdu   namietajú,   že   postupom obvodného pozemkového úradu v ich reštitučnej veci bolo porušené aj ich základné právo a právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote.

V tejto súvislosti sťažovateľky využili aj žalobu podľa § 250t a nasl. OSP, ktorú krajský súd uznesením sp. zn. 22 Sp 83/08 z 20. mája 2009 uznal za dôvodnú a obvodnému pozemkovému   úradu   uložil   povinnosť   rozhodnúť   v ich   reštitučnej   veci   do   30   dní   od právoplatnosti tohto uznesenia.

Podľa § 250u OSP za nedodržanie lehoty uvedenej v uznesení súdu podľa § 250t môže   súd   na   opakovaný   návrh   účastníka,   ak   je správny   orgán   naďalej   nečinný,   uložiť pokutu do 3 280 €, a to aj opakovane. Pred rozhodnutím o pokute si súd vyžiada stanovisko nadriadeného správneho orgánu.

Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   obvodný   pozemkový   úrad nerešpektoval   povinnosť uloženú mu rozhodnutím krajského súdu sp. zn. 22 Sp 83/08 z 20. mája 2009 a nerozhodol vo   veci   sťažovateliek   v   ním   stanovenej   lehote,   sťažovateľky   majú   možnosť   dosiahnuť zjednanie nápravy v súvislosti so zdĺhavým postupom obvodného pozemkového úradu ešte využitím   opakovaného   návrhu   adresovaného   všeobecnému   súdu   podľa   citovaného ustanovenia § 250u OSP.

Na základe využitia procesného prostriedku podľa § 250u OSP tak sťažovateľky môžu dosiahnuť naplnenie účelu sledovaného aj v konaní o sťažnosti pred ústavným súdom, preto ústavný súd už po predbežnom prerokovaní sťažnosť aj v tejto časti odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateliek bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o prikázaní obvodnému pozemkovému úradu vo veci konať, ako aj rozhodnutie o priznaní finančného   zadosťučinenia   a   úhrady   trov   konania   je   podmienené vyslovením   porušenia práva alebo slobody sťažovateliek (čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy), ústavný súd o tejto časti sťažnosti už nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. apríla 2010