znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 183/08-34

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   18.   septembra   2008 v senáte   zloženom   z predsedu   Sergeja   Kohuta   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Lajosa Mészárosa o sťažnosti MUDr. M. S., C., zastúpeného advokátom JUDr. R. C., Advokátska kancelária,   Hlavná   13,   Trnava,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 7   C 124/04 takto

r o z h o d o l :

1.   Základné   právo   MUDr.   M.   S.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 124/04 p o r u š e n é   b o l o.

2.   MUDr.   M.   S. p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume 150 000 Sk   (slovom   stopäťdesiattisíc   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd Bratislava III p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3.   Kancelárii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky u k l a d á   uhradiť   trovy právneho zastúpenia MUDr. M. S. v sume 6 734 Sk (slovom šesťtisícsedemstotridsaťštyri slovenských korún) na účet ustanoveného právneho zástupcu JUDr. R. C., T., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava III j e   p o v i n n ý   uhradiť trovy právneho zastúpenia v sume   6   734   Sk   (slovom   šesťtisícsedemstotridsaťštyri   slovenských   korún) na   účet Kancelárie   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   č.   7000060515/8180   vedený   v Štátnej pokladnici do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. II. ÚS 183/08-18 zo 17. apríla 2008 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť MUDr. M. S., C. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 124/04.

Zo   sťažnosti   a z   jej   príloh   vyplýva,   že   žalobou   podanou   okresnému   súdu 12. septembra 1997 sa sťažovateľ v procesnom postavení žalobcu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 124/04 domáha, aby okresný súd uložil žalovanému určiť sťažovateľovi termín na vykonanie atestačnej skúšky. Podľa tvrdení sťažovateľa, aj napriek tomu, že ako účinný prostriedok nápravy využil 8. januára 2007 sťažnosť predsedovi okresného súdu na prieťahy v konaní, okresný súd koná v jeho veci so zbytočnými a neodôvodnenými prieťahmi, čím sa predlžuje stav jeho právnej neistoty a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporu.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ v zastúpení jeho právnym zástupcom žiada, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1.   Právo   MUDr.   M.   S.   na   prerokovanie   jeho   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jeho právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd (sťažnosť   bola   podľa   pôvodnej   sťažnosti   prijatá   iba   vo   vzťahu k namietanému   čl.   48   ods.   2   ústavy,   pozn.) postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 124/04 porušené bolo.

2. MUDr.   M. S. priznáva   finančné   zadosťučinenie v sume 458 280,- Sk (slovom štyristopäťdesiatosemtisícdvestoosemdesiat   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd Bratislava III povinný vyplatiť k rukám MUDr. M. S. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Kancelárii Ústavného súdu SR ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia MUDr. M. S. v sume, ktorá bude vyčíslená v písomnom vyhotovení tohto nálezu na účet advokáta JUDr. R. C.... do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava III je povinný uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia v sume,   ktorá   bude   vyčíslená   v   písomnom   vyhotovení   tohto   nálezu   na   účet   Kancelárie Ústavného súdu SR do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za okresný súd zákonná sudkyňa v skúmanom konaní, ako aj podpredsedníčka okresného súdu listom sp. zn. Spr. 3232/08 zo 16. júna 2008 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedeným vyjadreniam listom z 1. júla 2008.

2.1   Zákonná   sudkyňa   vo   svojom   vyjadrení   okrem   popisu   procesných   úkonov v predmetnom konaní uviedla:

„Vzhľadom na zhora uvedené, v neposlednom rade na zmätočnosť samotného návrhu i   jeho   doplnení,   ktorý   návrh   bol   dlhodobo   vedený   ako   neúplný   návrh   v   Nc   oddelení, v súvislosti so žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov navrhovateľa, kde súd sám musel zisťovať pomery žiadateľa, ďalej preťaženosť sudcu v tejto agende i jeho dlhodobá neprítomnosť   na   pracovisku   (5   mesačná   stáž   na   KS   za   plného   nápadu   vecí   na   OS Bratislava III, dlhodobá PN sudcu i čerpanie riadnych dovoleniek ), zaúčanie prideleného vyššieho súdneho úradníka, sústavné prerozdeľovanie spisov z iných súdnych oddelení od sudcov vykonávajúcich stáž mimo tohto súdu, upozorňovanie sudcu na neprimeraný počet pridelených vecí v odd. 7 C v zmysle § 30 ods. 3 zák. č. 385/2000 Z. z...., mám za to, že som sa snažila maximálne pracovať s uvedenou kauzou, odstraňovať nedostatky počiatočného návrhu   (všetky   zhorauvedené   ),   pričom   t. č.   je   vo   veci   vydané   meritórne   rozhodnutie, napadnuté odvolaním.“

Podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla:„Po oboznámení sa s obsahom spisu a vyjadrení zákonne sudkyne konštatujem, že vo veci došlo k zbytočným prieťahom v konaní a to od novembra 1997 do augusta 1998, od novembra 1998 do augusta 2000.

Prieťahy v konaní spočívali jednak na strane navrhovateľa ako i na strane sudcu. Ďalšie prieťahy v konaní pretrvávali aj v období od roku 2001 až do júna 2004. Od júna 2004 súd vo veci priebežne konal a dňa 05. 11. 2007 rozhodol vo veci.

Na ústnom prejednaní veci netrvám.“

2.2   Právny   zástupca   sťažovateľa   vo   svojom   stanovisku   k uvedeným   vyjadreniam uviedol:

„Z obsahu tohto vyjadrenia vyplýva, že okresný súd v zásade nespochybňuje mnou uvádzanú existenciu prieťahov; podpredsedníčka súdu dokonca uznáva prieťahy v období viac ako šiestich rokov a priznáva, že prieťahy v konaní spočívali i na strane sudcu. Okresný súd poukazuje vo svojom vyjadrení na to, že ja som vraj svojimi neúplnými podaniami prispel k vzniku prieťahov. Poukazujem v tejto súvislosti na skutočnosť, že súd má v zmysle § 5 OSP poučovaciu povinnosť voči účastníkom konania a je povinný v prípade nedostatkov podania účastníka konania tohto poučiť jasným a zrozumiteľným spôsobom o tom, ako nedostatky konania odstrániť. Rovnako mohol súd urýchliť priebeh konania tým, že by mi včas ustanovil právneho zástupcu na ochranu mojich záujmov v konaní (právny zástupca mi bol ustanovený až po viac ako štyroch rokoch od mojej žiadosti). Preto sa domnievam,   že i   túto   časť   prieťahov,   ktorých   zavinenie súd pripisuje   mne,   je   potrebné pripísať na vrub okresného súdu.

Ostatné dôvody, ktorými sa konajúci sudca snaží ospravedlniť dĺžku konania, nie sú podľa   môjho   názoru,   ako   i podľa   doterajšej   praxe   Ústavného   súdu   SR   okolnosťami objektívne   spôsobilými   vylúčiť   zodpovednosť   konajúceho   súdu   za   vznik   prieťahov. Práceneschopnosť, zákonného sudcu, vysoký nápad vecí, školenia a dovolenky sú všetko okolnosti,   ktoré   ustálená   judikatúra   ústavného   súdu   neakceptuje   ako   dôvody ospravedlňujúce   vznik   prieťahov   v konaní.   Naopak,   vzhľadom   na   objektívnu   povahu základného ústavného práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, je vecou súdu, resp. štátu zorganizovať výkon súdnictva tak, aby takéto (inak ľudsky pochopiteľné) vplyvy nemohli negatívne ovplyvniť ochranu základných ústavných práv občanov.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48 ods.   2   ústavy.   Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný   procesný   prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   pre   meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo, alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Zo sťažnosti a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 7 C 124/04:

- 12.   september   1997   –   návrhom   podaným   okresnému   súdu   sa   sťažovateľ   domáhal rozhodnutia, ktorým by okresný súd prikázal žalovanému stanoviť sťažovateľovi termín na vykonanie   atestačnej   skúšky   v odbore   endokrinológia,   pretože   mu   tento   termín   nebol pridelený, aj keď splnil všetky požiadavky, a súčasne žiadal priznať mu oslobodenie od súdnych poplatkov (konanie bolo vedené pod sp. zn. 6 Nc 371/97),

- 9.   október   1997   –   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa,   aby   odstránil   nedostatky   podania, pretože „z neho nie je zrejmé čoho sa domáha“, pričom okresný súd usúdil, že sa zrejme domáha ochrany osobnosti,

- 7. november 1997 – sťažovateľ reagoval na výzvu okresného súdu tak, že žiadal, aby bol žalovaný zaviazaný prideliť mu termín atestačnej skúšky,

- 25. august 1998 – okresný súd nariadil informatívny výsluch sťažovateľa na 4. november 1998,

- 4. november 1998 – uskutočnil sa informatívny výsluch sťažovateľa, na ktorom zopakoval to, čo vyplývalo už z jeho podania zo 7. novembra 1997,

- 17. november 1998 – sťažovateľ ešte raz písomne naformuloval petit žalobného návrhu, tak ako to uviedol na informatívnom výsluchu, a žiadal, aby mu okresný súd oznámil, či môže predložiť tlačivo o jeho majetkových a zárobkových pomeroch bez úradne overeného podpisu   z dôvodu,   že   vedie   viacero   pracovno-právnych   sporov   a ku   všetkým   potrebuje doložiť také tlačivo, pričom je nezamestnaný, nepoberá žiadne dávky a živia ho rodičia, a súčasne žiadal, aby okresný súd vyžiadal stanovisko žalovaného k jeho žalobe,

- 25.   august   2000   –   sťažovateľ   urgoval   pokračovanie   konania   z   dôvodu,   že   dosiaľ   mu nebolo   doručené   vyjadrenie   žalovaného   k žalobnému   návrhu,   a ani   nebolo   rozhodnuté o jeho   žiadosti   priznať   mu   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   aj   napriek   tomu,   že   na informatívnom výsluchu 4. novembra 1998 urobil čestné vyhlásenie o svojich majetkových a zárobkových   pomeroch   a súčasne   predložil   aj   vypísané   tlačivo   o svojich   majetkových pomeroch,

- 23. jún 2004 – okresný súd vyzval Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v T. (ďalej len „úrad práce“), aby oznámil, či sťažovateľ je stále vedený v evidencii nezamestnaných,

- 25.   jún   2004   –   spis   bol   z registra   „Nc“   preradený   do   registra   „C“   pod   novú sp. zn. 7 C 124/04,

- 29. jún 2004 – okresný súd vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k žalobnému návrhu,

- 2.   júl   2004   –   úrad   práce   oznámil   okresnému   súdu,   že   sťažovateľ   je   stále   vedený v evidencii nezamestnaných,

- 13. júl 2004 – žalovaný sa vyjadril k návrhu,

- 30.   august   2004   –   okresný   súd   žiadal   od Sociálnej   poisťovne   T.   (ďalej   len   „Sociálna poisťovňa“) správu o výške podpory v nezamestnanosti poberanej sťažovateľom a dĺžke jej poberania,

- 9.   september   2004   –   Sociálna   poisťovňa   oznámila   okresnému   súdu,   že   sťažovateľ nepoberá podporu v nezamestnanosti,

- 4.   október   2004   –   okresný   súd   zaslal   sťažovateľovi   na   vyplnenie   tlačivo   o jeho majetkových a zárobkových pomeroch,

- 12. november 2004 – sťažovateľ reagoval na výzvu okresného súdu,

- 14. február 2005 – okresný súd priznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovil mu právneho zástupcu (uznesenie nadobudlo právoplatnosť 15. marca 2005),

- 13. február 2006 – okresný súd nariadil pojednávanie na 13. marec 2006,

- 28.   február   2006   –   okresný   súd   vyzval   právneho   zástupcu   sťažovateľa,   aby   predložil doklad „o pasívnej legitimácii odporcu v danom spore“,

- 10. marec 2006 – sťažovateľ oznámil okresnému súdu, že dosiaľ mu nebolo doručené vyjadrenie   žalovaného   k jeho   žalobe,   takže   sa   nevie   pripraviť   na   pojednávanie,   z toho dôvodu žiada, aby mu toto vyjadrenie bolo doručené a pojednávanie aby bolo odročené, a súčasne oznámil, že sa nevie skontaktovať s jemu ustanoveným právnym zástupcom,

- 13.   marec   2006   –   z dôvodu   neprítomnosti   účastníkov   konania   (žalovaný   sa   bez ospravedlnenia nezúčastnil, sťažovateľ sa ospravedlnil podaním 10. marca 2006, právnemu zástupcovi   sťažovateľa   nebolo   vykázané   doručenie   predvolania)   bolo   pojednávanie odročené na 12. jún 2006,

- 29. máj 2006 – žalovaný si ustanovil právneho zástupcu (chybné splnomocnenie, pretože chýbalo prijatie plnej moci, pozn.),

- 7. jún 2006 – právny zástupca sťažovateľa ustanovený mu uznesením okresného súdu zo 14.   februára   2005   požiadal   o zbavenie   povinnosti   zastupovať   sťažovateľa   a súčasne ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní 12. júna 2006,

- 12. jún 2006 – okresný súd po zistení, že sa nedostavili účastníci konania, pojednávanie uznesením   podľa   §   110   Občianskeho   súdneho   poriadku   prerušil   z dôvodu,   že   účastníci konania sa bez ospravedlnenia nedostavili na pojednávanie, pričom okresný súd vyjadril aj svoj nesúhlas so žiadosťou ustanoveného právneho zástupcu sťažovateľa, aby bol zbavený povinnosti zastupovať sťažovateľa (okresný súd najprv vyznačil právoplatnosť uznesenia na 9. august 2006, ale potom to zrušil),

- 16.   jún   2006   –   sťažovateľ   dodatočným   podaním   ospravedlnil   svoju   neúčasť na pojednávaní konanom 12. júna 2006 z dôvodu práceneschopnosti,

- 20. jún 2006 – žalovaný si ustanovil právnu zástupkyňu,

- 14.   júl   2006   –   okresný   súd   vyzval   Slovenskú   zdravotnícku   poisťovňu   a Slovenskú zdravotnícku   univerzitu   (nástupca   pôvodného žalovaného), aby doručil   okresnému   súdu odvolanie   plnej   moci   udelenej   JUDr.   Č.   29.   mája   2006,   aby   odstránil   nedostatky v splnomocnení udelenom právnej zástupkyni 20. júna 2006 (chýbalo prijatie plnej moci, pozn.) a aby predložil doklad o právnom nástupníctve pôvodného žalovaného – Inštitútu a následne Slovenskej postgraduálnej akadémie B.,

- 25.   júl   2006   –   okresnému   súdu   bol   doručený   od   žalovaného   doklad   o právnom nástupníctve   po   pôvodnom   odporcovi,   pričom   súčasne   oznámil   odvolanie   plnej   moci udelenej právnej zástupkyni 20. júna 2006 a predložil nové splnomocnenie pre advokáta ustanoveného 29. mája 2006,

- 12. január 2007 – okresný súd odpovedal na sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v konaní tak,   že   ju   považuje   za   nedôvodnú,   pretože   konanie   bolo   uznesením   z 12.   júna   2006 prerušené,

- 15. máj 2007 – sťažovateľ žiadal, aby mu bolo doručené uznesenie o prerušení konania z 12. júna 2006, pretože nebolo doručené ani jemu, ani jeho právnemu zástupcovi,

- 11. jún 2007 – sťažovateľ žiadal, aby okresný súd pokračoval v konaní,

- 20.   jún   2007   –   ustanoveným   právnym   zástupcom   sťažovateľa   poverená   koncipientka nahliadla do súdneho spisu,

- 4. september 2007 – okresný súd nariadil pojednávanie na 5. november 2007 (doručenie predvolania   vykázané   iba   u žalovaného   a u jeho   právneho   zástupcu   JUDr.   Č.,   pričom právny zástupca sťažovateľa a sťažovateľ neboli v mieste bydliska zastihnutí),

- 12.   október   2007   –   okresný   súd   doručoval   uznesenie   o prerušení   konania   právnemu zástupcovi sťažovateľa, pretože „bolo nesprávne doručené JUDr. K., ktorá zastupovala odporcu“,

- 25. október 2007 – do spisu nahliadla JUDr. K., ktorá sa preukázala splnomocnením od žalovaného z 24. októbra 2007,

- 5. november 2007 – okresný súd na pojednávaní rozsudkom návrh sťažovateľa v celku zamietol   (rozsudok   bol   doručený   právnemu   zástupcovi   žalovaného   a žalovanému 4. decembra 2007, právnemu zástupcovi sťažovateľa bol expedovaný 8. januára 2008),

- 7.   november   2007   –   žalovaný   odvolal   plnú   moc   JUDr.   K.   s tým,   že   jeho   právnym zástupcom je JUDr. Č.,

- 21. január 2008 – sťažovateľ podal odvolanie proti rozsudku z 5. novembra 2007,

- 9. júl 2008 – spis bol postúpený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) na odvolacie konanie, ktorý v tejto veci koná pod sp. zn. 12 Co 158/08.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátne   orgány   vec prerokovali,   prípadne   vykonali   rôzne   úkony   bez   ohľadu   na   ich   počet   a právoplatne nerozhodli (m. m. I. ÚS 24/03, IV. ÚS 232/03). Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   7   C   124/04   došlo   k   porušeniu   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   dĺžka   konania   nebola závislá od právnej ani od faktickej zložitosti veci.

2.   Správanie   účastníka   konania   je   druhým   kritériom   pri   rozhodovaní   o tom,   či v konaní pred všeobecným súdom   došlo   k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy. Ústavný súd preskúmaním spisu okresného súdu nezistil žiadnu okolnosť, ktorou by sťažovateľ významnou mierou prispel k zbytočným prieťahom v napádanom konaní.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a v tejto súvislosti zistil, že postup okresného súdu bol opakovane poznačený dlhodobými a neodôvodnenými prieťahmi,   a to   čase   od   7.   novembra   1997,   keď   sťažovateľ   na   výzvu   okresného   súdu odstránil nedostatky žaloby - do 25. augusta 1998, keď okresný súd nariadil informatívny výsluch sťažovateľa (t. j. viac ako 9 mesiacov). Okresný súd bol nečinný aj v období od 4. novembra 1998, keď sa uskutočnil informatívny výsluch sťažovateľa - do 23. júna 2004, keď   okresný   súd   zisťoval   majetkové   pomery   sťažovateľa   (t. j.   viac   ako   5   rokov a 7 mesiacov). Ďalšie obdobie nečinnosti v postupe okresného súdu v trvaní 1 roka zistil ústavný   súd   v období   od   14.   februára   2005,   keď   okresný   súd   priznal   sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovil mu právneho zástupcu   - do 13. februára 2006, keď okresný súd nariadil pojednávanie. Napokon bol okresný súd nečinný aj v období od 25. júla 2006, keď žalovaný reagoval na výzvu okresného súdu - do 4. septembra 2007, keď okresný súd nariadil pojednávanie (t. j. viac ako 1 rok a 1 mesiac).

Celková   doba   zbytočných   prieťahov   spôsobených   okresným   súdom   je   tak   podľa zistenia ústavného súdu viac ako 8 rokov a 5 mesiacov, pričom konanie na okresnom súde trvalo do vyhlásenia rozsudku viac ako 10 rokov.

Okrem   už   uvedených   období   nečinnosti   zistených   v postupe   okresného   súdu v skúmanom konaní ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu bol do značnej miery poznačený aj jeho neefektívnou procesnou činnosťou, čo v konečnom dôsledku tiež prispelo k predĺženiu   konania.   Okresný   súd   napr.   vyzval   žalovaného,   aby   sa   vyjadril   k žalobe sťažovateľa po viac ako 6 rokoch a 9 mesiacoch (od 12. septembra 1997 – do 29. júna 2004), pričom aj napriek tomu, že žalovaný sa k žalobe vyjadril 13. júla 2004, sťažovateľovi bolo toto vyjadrenie zasielané až po jeho urgencii 10. marca 2006. Taktiež okresný súd o žiadosti sťažovateľa priznať mu oslobodenie od súdnych poplatkov z 12. septembra 1997 rozhodol až po viac ako 7 rokoch a 5 mesiacoch, a to uznesením zo 14. februára 2005. V súvislosti   s obrannou   argumentáciou   okresného   súdu,   že   žaloba   sťažovateľa   mala nedostatky, ktoré bránili konaniu vo veci, čoho dôkazom má byť skutočnosť, že spis bol dlhodobo   vedený   v registri   neúplných   podaní   „Nc“,   ústavný   súd   poznamenáva,   že   po informatívnom   výsluchu   sťažovateľa   4.   novembra   1998,   kde   boli   nedostatky   žaloby odstránené, okresný súd preradil spis z registra „Nc“ do registra „C“ až 25. júna 2004, t. j. po viac ako 5 rokoch a 7 mesiacoch od odstránenia nedostatkov žalobného návrhu. Aj napriek tomu, že majetkové pomery sťažovateľa boli zistené na informatívnom výsluchu 4. novembra 1998, ďalší procesný úkon okresný súd vykonal až v roku 2004, takže jeho pričinením stratili tieto údaje na aktuálnosti, a preto ich musel sám aktualizovať, pričom aj napriek tomu, že ich zistil výzvami z 23. júna 2004 a 30. augusta 2004, okresný súd na ich preukázanie   vyzýval   sťažovateľa   ešte   aj   4.   októbra   2004.   Napokon,   nie   zanedbateľnou skutočnosťou je fakt, že okresný súd uznesením z 12. júna 2006 prerušil konanie z dôvodu, že účastníci sa nedostavili na pojednávanie bez ospravedlnenia, aj keď zo súdneho spisu je zrejmé,   že   sťažovateľ   sa   ospravedlnil   v   podaní   z 10.   marca   2006,   ktorým   žiadal   aj o odročenie pojednávania, pretože sa nevedel na pojednávanie pripraviť, keďže mu stále nebolo   doručené   vyjadrenie   žalovaného   k žalobe,   sťažovateľovi   ustanovený   právny zástupca   sa   ospravedlnil   7. júna 2006   a iba   žalovaný sa   nedostavil   bez ospravedlnenia. Okrem   tohto   predmetné   uznesenie   o prerušení   konania   z 12. júna   2006   bolo   právnemu zástupcovi   sťažovateľa   doručované   až   12.   októbra   2007,   a to   v dôsledku   urgencie sťažovateľa z 15. mája 2007, ktorý sa o jeho existencii dozvedel z listu predsedu okresného súdu o vybavení jeho sťažnosti.

Obrannú   argumentáciu   zákonnej   sudkyne   spočívajúcu   v neprimeranej   zaťaženosti zákonných sudcov, vo veľkom množstve nevybavených vecí v senáte zákonnej sudkyne, v jej   práceneschopnosti,   čerpaní   dovoleniek   a absolvovaní   školení,   čo   malo   prispieť k celkovej dĺžke konania, ústavný súd neakceptoval. Uvedené skutočnosti jednotlivo ani vo vzájomnej spojitosti nemôžu odôvodňovať celkovú dĺžku posudzovaného súdneho konania.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. II. ÚS 48/96, II. ÚS 52/99, III. ÚS 17/02) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej   právnej   neistoty,   nemôžu   byť   dôvodom   na   zmarenie   uplatnenia   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   a v konečnom   dôsledku   nezbavujú   štát zodpovednosti   za   pomalé   konanie   spôsobujúce   zbytočné   prieťahy   v súdnom   konaní (napr. I. ÚS 88/05).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že v konaní vedenom pod sp. zn.   7   C   124/04   došlo   postupom   okresného   súdu k zbytočným   prieťahom,   a tým   aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4. Vzhľadom na to, že v skúmanom konaní okresný súd vyhlásil 5. novembra 2007 rozsudok a v súčasnej dobe koná v danej veci krajský súd ako súd odvolací, ústavný súd dospel   k   záveru,   že   právna   neistota   sťažovateľa   v konaní   pred   okresným   súdom   bola v tomto štádiu odstránená a nepovažoval za potrebné prikázať okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ   sa   domáhal   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v sume 458 280 Sk.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   sťažovateľovi   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa citovaného   ustanovenia   zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, najmä vzhľadom dlhodobú a neodôvodnenú nečinnosť okresného súdu, zohľadniac aj jeho neefektívnu činnosť, považuje za primerané v sume 150 000 Sk, tak ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil (v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde úhradu   trov   konania   z dôvodu   jeho   právneho   zastúpenia   advokátom,   ktorý   mu   bol ustanovený rozhodnutím ústavného súdu č. k. II. ÚS 183/08-18 zo 17. apríla 2008.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2008 je 3 176 Sk a hodnota režijného paušálu je 191 Sk.

S poukazom na výsledok konania ústavný súd priznal sťažovateľovi nárok na úhradu trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2008 (prevzatie a príprava zastúpenia a vyjadrenie z 1. júla 2008) v sume 6 734 Sk vrátane režijného paušálu, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. septembra 2008