znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 183/07-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. januára 2008 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Ľudmily Gajdošíkovej a Juraja Horvátha o sťažnosti PaedDr. M. Č., B., zastúpeného advokátom JUDr. J. B., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 71/01 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo PaedDr. M. Č. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 71/01 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava III   p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 71/01 konal bez zbytočných prieťahov.

3. PaedDr. M. Č. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý   uhradiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Okresný   súd   Bratislava   III   j e   p o v i n n ý   uhradiť   PaedDr.   M.   Č.   trovy právneho   zastúpenia   v sume   7   492   Sk   (slovom   sedemtisícštyristodeväťdesiatdva slovenských   korún)   na   účet   jeho   advokáta   JUDr.   J.   B.,   B.,   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 4. septembra 2007 prijal na   ďalšie   konanie   sťažnosť   PaedDr.   M.   Č.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného advokátom   JUDr.   J.   B.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 71/01.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že 17. mája 2001 si spolu s jeho vtedajšou manželkou uplatnil nárok na náhradu za užívanie nehnuteľnosti. Návrh rozšíril 2. februára 2004 a 16. decembra 2006. Okresný súd rozšírenie pripustil 2. februára 2004.

Podľa tvrdenia sťažovateľa okresný súd od začiatku koná nedôsledne, neefektívne, čím   dochádza   k zbytočným   prieťahom.   Dňa   29.   januára   2007   preto   podal   na   prieťahy v konaní sťažnosť predsedovi okresného súdu, ktorý 2. marca 2007 konštatoval, že sťažnosť je dôvodná. Sťažovateľ je toho názoru, že nejde o zložitú vec a on sám svojím správaním prieťahy nespôsobil. K prieťahom v konaní, a tým k porušeniu označených základných práv došlo   podľa   neho   len   z dôvodu   neefektívneho   postupu   okresného   súdu.   Minimálne v obdobiach od mája 2001 do novembra 2003 a od apríla 2004 do februára 2007 okresný súd nekonal plynulo a dôsledne. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vyslovil porušenie ním označených základných práv okresným súdom, okresnému súdu prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov a jemu priznal titulom primeraného finančného zadosťučinenia 125 000 Sk. Súčasne požiadal o náhradu trov právneho zastúpenia.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd 4. októbra 2007 vyzval predsedu okresného súdu na vyjadrenie k sťažnosti a ku vhodnosti ústneho pojednávania vo veci. Rovnakú výzvu na vyjadrenie zaslal aj právnemu zástupcovi sťažovateľa.

Predseda okresného súdu vo vyjadrení doručenom 8. novembra 2007 oznámil, že netrvá   na   ústnom   pojednávaní,   a súčasne   doručil   vyjadrenie   zákonnej   sudkyne   Mgr. B., ktorá   k sťažnosti   uviedla,   že   vec   prevzala   po   dvoch   predchádzajúcich   sudkyniach 7. septembra 2005. Prvý úkon bol vo veci vykonaný v marci 2006, keď si okresný súd vyžiadal spis z tamojšieho súdu. Na základe odpovede tohto súdu, ktorá prišla až v júni 2006, musela dať popripájať ďalšie spisy z iných súdov. Dňa 20. decembra 2006 sťažovateľ opätovne rozšíril návrh, s čím boli spojené ďalšie procesné úkony. Dňa 2. februára 2007 okresný   súd   uznesením   pripustil   zmenu   návrhu.   V auguste   zákonná   sudkyňa   čerpala dovolenku, neskôr poverila vykonaním úkonov súvisiacich s rozšírením návrhu vyššieho súdneho úradníka. Až po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o pripustení zmeny návrhu, v prípade, že ju okresný súd pripustí, bude môcť byť nariadený termín pojednávania.

Z vyjadrenia právneho zástupcu sťažovateľa doručeného ústavnému súdu 15. októbra 2007 vyplynulo, že sťažovateľ netrvá na ústnom pojednávaní.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 6 C 71/01,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne   prerokovala   bez zbytočných prieťahov (...).

Pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ústavný súd vychádza zo svojej stabilnej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“   (III.   ÚS   61/98),   pričom   k vytvoreniu   právnej   istoty   preto   dochádza   až právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iným   zákonom   predvídaným   spôsobom,   ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (I. ÚS 10/98, II. ÚS 210/03).

Ústavný   súd   pri   posudzovaní   otázky,   či   v súdnom   konaní   došlo   k   zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 70/98, II. ÚS 813/00, IV. ÚS 74/02) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú: 1. právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, 2. správanie účastníka konania a 3. postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd z predloženého súdneho spisu   zistil,   že   v konaní   okresného   súdu   vedenom   pod   sp.   zn.   6   C   71/01   ide   o návrh sťažovateľa   na   náhradu   za   užívanie   nehnuteľnosti   za   časovo   špecifikované   obdobie. Návrhy   tohto   typu   tvoria   štandardnú   súčasť   rozhodovacej   činnosti   všeobecných   súdov, a preto ich z právneho hľadiska nemožno považovať za zložité. Právnu ale ani skutkovú zložitosť nenamietal ani okresný súd.

2.   Správanie   účastníka   konania   je   druhým   kritériom   pri   rozhodovaní   o tom,   či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva na spravodlivé prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľ ako žalobca v 2. rade podal žalobu 17. mája 2001 bez zaplatenia súdneho poplatku. Ten zaplatil až po výzve okresného súdu 11. decembra 2003. Súdny poplatok nezaplatil ani pri jeho návrhu doručenom okresnému súdu 2. februára 2004, ktorým žalobu rozšíril. Okrem toho sťažovateľ rozširoval návrh ešte 20. júna 2006 a 20. decembra 2006.

Vo veci boli nariadené tri pojednávania, z toho na dvoch z nich sťažovateľ nebol prítomný. Z hľadiska hodnotenia uvedeného kritéria treba konštatovať, že sťažovateľ prispel k doterajšej dĺžke konania.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivé prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bol postup okresného súdu.

Preskúmaním doterajšieho konania okresného súdu ústavný súd z vyžiadaného spisu vo veci sp. zn. 6 C 71/01 zistil nasledovné skutočnosti:

Sťažovateľ podal 17. mája 2001 okresnému súdu návrh na „zaplatenie úhrady za užívanie nehnuteľností o 22 301.- Sk“. Až do 26. novembra 2003, keď okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku, vo veci neurobil žiadny úkon. V prvej polovici roka   2004   okresnému   súdu   nemožno   vytknúť   plynulosť   konania,   boli   nariadené   tri pojednávania,   avšak   úkony   okresného   súdu   neboli   dostatočne   efektívne.   (O návrhoch sťažovateľa na rozšírenie jeho žaloby z 2. februára 2004 vôbec nerozhodoval. Až uznesením z 2.   februára   2007   rozhodol   o tomto   návrhu   sťažovateľa,   a tiež   o jeho   ďalšom   návrhu na rozšírenie žaloby z 20. decembra 2006 ).   O návrhu sťažovateľa na rozšírenie návrhu z 20. júna 2006 okresný súd rozhodol až 5. novembra 2007.

V období od druhej polovice roka 2004, celý rok 2005 až do polovice roka 2006 okresný súd neurobil vo veci žiaden úkon. V roku 2007 si síce zadovažoval spisy iných súdov   dôležité   na   rozhodovanie   o návrhu   sťažovateľa,   ale   ani   tieto   úkony   nemožno považovať za efektívne, pretože konanie v období tri aj pol roka vykazuje znaky nečinnosti a neefektívnosti.

Ústavný súd preto rozhodol, že zbytočnými prieťahmi v označenom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivé prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší takéto rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

1.   Ústavný   súd   v súlade   so   svojím   rozhodnutím   o porušení   základného   práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivé prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v zmysle § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde prikázal okresnému súdu, aby vo veci sp. zn. 6 C 71/01 konal ďalej bez zbytočných prieťahov.

2.   Podľa   čl.   127   ods.   3   ústavy   ústavný   súd   môže   svojím   rozhodnutím,   ktorým vyhovie   sťažnosti,   priznať tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1 boli   porušené,   primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľ   požadoval   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v sume 125 000 Sk, pričom návrh odôvodnil pocitom krivdy a úzkosti prameniacich zo situácie, že okresný súd za 6 rokov nerozhodol o ochrane jeho majetkových nárokoch.

Vzhľadom na celkovú dobu nečinnosti, resp. neefektívneho postupu okresného súdu v konaní   vo   veci   sp.   zn.   6   C   71/01,   berúc   do   úvahy   aj   skutočnosť,   že   sťažovateľ   sa o predĺženie doterajšej doby konania čiastočne pričinil, a zohľadňujúc konkrétne okolnosti prípadu   vrátane   pozície   sťažovateľa   sprevádzanej   pocitom   neistoty,   ako   aj   naplnenie princípu spravodlivosti ústavný súd považoval priznanie sumy 20 000 Sk sťažovateľovi za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

3. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli   v súvislosti   s   jeho   právnym   zastupovaním   v konaní   pred   ústavným   súdom advokátom JUDr. J. B., ktoré advokát vyčíslil v sume 7 424,60 Sk.

Základom   na   výpočet   náhrady   za   úkon   právnej   služby   (prevzatie   a príprava zastúpenia a písomné podanie vo veci samej) vykonaný v roku 2007 je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2006, ktorá bola 17 822 Sk, pričom náhrada za jeden úkon predstavuje sumu 2 970 Sk plus 178 Sk režijný paušál.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov   konania   v celkovej   sume   6   296   Sk,   a to   za   dva   úkony   právnej   služby   (príprava a prevzatie   veci   a písomné   vyhotovenie   sťažnosti)   a k tomu   dvakrát   náhradu   režijného paušálu podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Keďže advokát je platcom dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 19 % podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky a podľa § 27 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH a režijného paušálu boli priznané v celkovej sume 7 492 Sk.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. januára 2008