znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  II. ÚS 183/04-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. augusta 2004 predbežne prerokoval sťažnosť M. H., bytom B., zastúpeného advokátkou JUDr. S. G., B., vo veci porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní o určenie vlastníckeho práva vedenom na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 2 C 273/03, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. H. od m i e t a   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. augusta 2004 doručená   sťažnosť   M.   H.,   bytom   Bratislava,   Šalviová   38   (ďalej   len   „sťažovateľ“), zastúpeného   advokátkou   JUDr.   S.   G.,   B.,   vo veci   porušenia   jeho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) v konaní o určenie vlastníckeho práva vedenom na Okresnom súde Revúca (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 2 C 273/03.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že 24. júna 2002 policajný orgán Okresného riaditeľstva   Policajného   zboru   Bratislava   V,   Obvodného   oddelenia   Policajného   zboru Petržalka – sever, prevzal podľa § 79a Trestného poriadku motorové vozidlo Škoda Favorit 135 L, ktoré je vo vlastníctve sťažovateľa. Dňa 2. júla 2003 bolo sťažovateľovi doručené oznámenie   Okresného   súdu   Bratislava   V,   že   Okresné   riaditeľstvo   Policajného   zboru Bratislava V, Obvodné oddelenie Policajného zboru Petržalka – sever, prevzalo do súdnej úschovy motorové vozidlo Škoda Favorit 135L podľa § 80 ods. 1 Trestného poriadku, ktoré bolo zaistené ako vec dôležitá pre trestné konanie. Dňa 30. júla 2003 sťažovateľ podal na Okresnom súde Bratislava V návrh na určenie vlastníckeho práva, čím v súlade s ust. § 80 ods. 1 Trestného poriadku uplatnil svoje vlastnícke právo. Dňa 17. septembra 2003 postúpil Okresný súd Bratislava V návrh sťažovateľa Okresnému súdu Rožňava. Dňa 1. októbra 2003   Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   rozhodol,   že   na   prejednanie   veci   je   miestne príslušný okresný súd. Dňa 30. októbra 2003 bola vec doručená okresnému súdu. Dňa 10. mája   2004   podal   sťažovateľ   sťažnosť   predsedovi   okresného   súdu,   ktorou   sa   domáhal odstránenia prieťahov v konaní. Dňa 17. júna 2004 bola sťažovateľovi doručená odpoveď na   jeho   sťažnosť,   ktorou   mu   predseda   okresného   súdu   oznámil,   že   jeho   sťažnosť   je odôvodnená,   k prieťahom   však   došlo   z dôvodu   nedostatočného   personálneho   obsadenia súdu. Predseda okresného súdu zároveň skonštatoval, že k odstráneniu prieťahov bude môcť dôjsť až po pridelení ďalších sudcov na okresný súd.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   uvádza,   že   od   doručenia   návrhu   okresný   súd po uplynutí viac ako 9 mesiacov vo veci meritórne nerozhodol a ani vo veci nevykonal žiaden   úkon,   pričom   podľa   neho   nejde   o vec   skutkovo   a právne   zložitú,   ktorá   by   si vyžadovala dlhodobé oboznamovanie zo strany zákonného sudcu. Je preto toho názoru, že nečinnosťou okresného súdu došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru, a požaduje, aby ústavný súd vyniesol tento nález:

„1.Právo M. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   Okresným   súdom   v Revúcej   v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 273/03 porušené bolo.

2. Okresnému súdu v Revúcej prikazuje, aby v konaní sp. zn. 2 C 273/03 konal bez zbytočných prieťahov.

3. M. H. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 50. 000,- Sk, ktoré je Okresný súd v Revúcej povinný vyplatiť mu 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd v Revúcej je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia k rukám advokátky do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   sťažovateľka a podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona skúma, či nie sú dôvody na jej odmietnutie. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti pravidelne skúma aj to, či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená.

O zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   ak   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,   prípadne   z iných   dôvodov.   Za   zjavne neopodstatnenú   sťažnosť   preto   možno považovať   tú,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

Sťažovateľ   sa   dožaduje,   aby   ústavný   súd   vyslovil   zbytočné   prieťahy   v konaní z dôvodu   9-mesačnej   nečinnosti   okresného   súdu.   Podľa   názoru   ústavného   súdu sťažovateľom namietaná doba nečinnosti okresného súdu nedosahuje takú intenzitu, ktorá by signalizovala možnosť vyslovenia porušenia základného práva sťažovateľa po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Z tohto dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   sťažovateľa   bolo   už bez   právneho   významu zaoberať sa jeho ďalšími požiadavkami uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.  

V Košiciach 24. augusta 2004