SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
II. ÚS 182/2025-17
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho a zo sudcov Petra Molnára a Petra Straku (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, narodeného, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, Košice, proti postupu Mestského súdu Košice v konaní pod sp. zn. 16C/115/2010 takto
r o z h o d o l :
1. Postupom Mestského súdu Košice v konaní sp. zn. 16C/115/2010 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Mestskému súdu Košice súdu p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 16C/115/2010 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 4 000 eur, ktoré j e mu Mestský súd Košice p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Mestský súd Košice j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania 949,17 eur a zaplatiť ich advokátovi sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový sta v veci
1. Ústavnému súdu bola 19. marca 2025 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa, ktorou namieta porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom mestského súdu označeným v záhlaví tohto uznesenia. Sťažovateľ požaduje priznanie finančného zadosťučinenia a náhrady trov konania. Rovnako žiada, aby ústavný súd prikázal konať mestskému súdu bez zbytočných prieťahov.
2. Sťažovateľ je žalobcom v konaní o určenie neplatnosti dražby vedenom proti Profesionálna dražobná spoločnosť, s.r.o., a spol. Namieta neprimeranú dĺžku súdneho konania, ktoré trvá viac ako 19 rokov – vec bola po druhýkrát zrušená Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rámci dovolacích procesov a vrátená v prvom prípade mestskému súdu a v druhom prípade odvolaciemu súdu, ktorý zrušil v poradí druhý rozsudok mestského súdu a vrátil vec na ďalšie konanie. Mestský súd o veci ku dňu podania ústavnej sťažnosti nerozhodol.
II.
Vyjadrenie mestského a krajského súdu
3. Mestský súd zbytočné prieťahy nenamietal. Poukázal na chronológiu inštančných procesov. Uznal, že po podaní žaloby v roku 2005 sa rozhodlo po dva a pol roku a že vec bola opakovane zrušená a vrátená na ďalšie konanie z procesných dôvodov. Žiadal ale zohľadniť, že žalobca postupne rozširoval okruh účastníkov konania až na terajších 174 žalovaných a práve úprava okruhu účastníkov podľa súdu prispela vysokou mierou na namietanom stave konania.
III.
Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti
4. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv neexistuje zásadnejšia odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).
5. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02).
6. Ústavný súd hodnotil celkovú dĺžku konania od podania žaloby 28. novembra 2005 v trvaní takmer dvadsiatich rokov. Pri posudzovaní prvého kritéria – zložitosti veci, dospel ústavný súd k záveru, že spory o neplatnosť dobrovoľnej dražby nepatria medzi nejakú ojedinelú agendu a sú predmetom judikatúry. Ak sa ale vyskytne procesná situácia s vysokým počtom účastníkov konania a ktorý sa navyše v priebehu konania aj mení, spravidla to má vždy dopad na čas vybavenia veci. Ústavný súd preto prihliadol na tento aspekt a považuje vec zo skutkového hľadiska za náročnejšiu.
7. Pokiaľ ide o správanie samotného sťažovateľa, ústavný súd zohľadnil práve už spomínané rozširovanie okruhu účastníkov, ktorí mali byť predmetom procesného záujmu sťažovateľa v rámci vecnej legitimácie už na začiatku sporu.
8. Vo vzťahu k postupu súdu je treba konštatovať, že súdy rozhodli právoplatne, a to opakovane. Je evidentné, že dvojnásobné zrušenie právoplatných rozsudkov v rámci mimoriadneho opravného konania malo dopad z hľadiska požiadavky na včasnú spravodlivosť. Relevanciu má dôvod derogácie a ten je procesný, čo odôvodňuje záver o nesústredenosti mestského súdu pri vybavovaní veci. Preto obdobie opravných konaní ústavný súd zohľadnil v neprospech mestského súdu. Zmena zákonného sudcu a s tým spojené procesné konzekvencie najmä pri presúvaní a oboznamovaní väčšieho počtu spisov sú spravidla spojené s ďalším oddialením vybavenia veci.
9. Vo vzťahu k právam účastníkov konania ale ani právne či skutkovo sebanáročnejší spor nesmie trvať v právnom štáte takú dlhú dobu (I. ÚS 289/2010). V súlade s judikatúrou ústavného súdu (II. ÚS 481/2017) v prípadoch extrémnych prieťahov v konaní dochádza k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov už samotnou dĺžkou súdneho konania, ktorá predlžuje stav právnej neistoty do takej miery, že sa právo na súdnu ochranu stáva iluzórnym, a teda ho ohrozuje vo svojej podstate (III. ÚS 113/07). Ak teda porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy dosiahne takú intenzitu, že to zo strany príslušného všeobecného súdu signalizuje až odmietnutie možnosti domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, možno urobiť záver o tom, že takýmto postupom súdu došlo, resp. dochádza aj k porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, o to viac je dôvod na záver o porušení namietaných referenčných noriem zameraných na včasnosť poskytovania spravodlivosti.
10. Trvanie súdneho sporu výrazne vybočilo z rámca požiadavky dosiahnutia právoplatného rozhodnutia vo veci v primeranej lehote. Posudzovaná vec zjavne odôvodňuje, aby ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a doplnil ochranu aj o uloženie príkazu vo veci konať bez zbytočných prieťahov v súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 133 ods. 3 písm. a) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
IV.
Primerané finančné zadosťučinenie
11. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu namietaného porušenia (III. ÚS 189/2023). O takýto prípad ide aj v preskúmavanej veci. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti, zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, predmet posudzovaného konania, povahu a význam dotknutých práv, dĺžku namietaného konania, správanie sťažovateľa, ako aj vlastnú judikatúru týkajúcu sa výšky priznávaného finančného zadosťučinenia (III. ÚS 336/2021, III. ÚS 590/2022, III. ÚS 108/2023). Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiada priznať primerané finančné zadosťučinenie 4 000 eur. Ústavný súd pri určení sumy finančného zadosťučinenia vzhľadom na extrémne dlhu dobu vybavovania veci tomuto návrhu vyhovel v celom rozsahu.
⬛⬛⬛⬛V.
Trovy konania
12. Ústavný súd, vychádzajúc z § 1 ods. 3 a § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, priznal podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažovateľovi náhradu trov konania z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2025 (príprava a prevzatie veci, písomné vyhotovenie ústavnej sťažnosti) v hodnote po 371 eur vrátane dvoch režijných paušálov v hodnote po 14,84 eur.
13. Uvedené sumy sa zvyšujú o daň z pridanej hodnoty vo výške 23 %, keďže právny zástupca sťažovateľa je platiteľom tejto dane. Ústavný súd tak v súhrne priznal náhradu trov konania v sume 949,17 eur.
14. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Koši ciach 14. mája 2025
Ľuboš Szigeti
predseda senátu