znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 182/09-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. mája 2009 predbežne prerokoval sťažnosť F. M., Z., zastúpeného advokátom JUDr. J. P., D., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 683/01 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť F. M.   o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. januára 2009 doručená sťažnosť F. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Dolný Kubín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 683/01.

V podstatnej časti svojej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že: „Návrhom   zo   dňa   06.10.2005,   doručeným   Okresnému   súdu   Dolný   Kubín   dňa 07.10.2005 sa odporca domáhal obnovy konania vedeného na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 6C/683/01. (...) O   vyššie   uvedenom   návrhu odporcu bolo rozhodnuté uznesením   Okresného   súdu Dolný Kubín sp. zn. 7C/202/2005-48 zo dňa 25.07.2006 tak, že súd obnovu konania povolil. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.09.2006. (...)

Od   právoplatnosti   povolenia   obnovy   konania   Okresný   súd   Dolný   Kubín   však neuskutočnil vo veci žiadne meritórne rozhodnutie a viac ako 2 roky neuskutočnil vo veci žiadny úkon. Jediným úkonom zo strany príslušného súdu bolo vytýčenie pojednávania na deň   12.11.2008,   t.j.   viac   ako   2   roky   po   právoplatnosti   povolení   obnovy   konania.   Aj predmetné   pojednávanie   však   bolo   odročené   pre   neúspešnosť   doručenia   predvolania navrhovateľovi. (...)

V   namietanom   prípade   je   zjavné,   že   v   časovom   horizonte   viac   ako   2   rokov   po povolení obnovy konania nielenže nedošlo k meritórnemu rozhodnutiu, ale v tomto období nedošlo ani k žiadnemu prerokovaniu veci pričom súd mal vzhľadom na dikciu § 235 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku konať vo veci bez ďalšieho návrhu či podania zo strany sťažovateľa. Dôvod neprerokovania predmetného sporu v čase od septembra 2006 do novembra 2008 nie je na strane účastníkov konania, t.j. nie je daná žiadna skutočnosť, ktorá by mala byť zohľadňovaná na ťarchu účastníkov pri posudzovaní otázky či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

Sťažovateľ   je   presvedčený,   že   dôvod   nečinnosti   súdu   nie   je   ani   v   zložitosti prejednávanej veci.

Vzhľadom na neprimerane dlhý časový interval medzi povolením obnovy konania a konaním súdu v tejto veci sťažovateľ má za to, že v tomto konaní postupom Okresného súdu   Dolný   Kubín   v   dobe   od   08.09.2006   až   do   dnešného   dňa   dochádza   k   zbytočným prieťahom   v   konaní,   čím   je   porušované   právo   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Nečinnosť   Okresného   súdu   Dolný   Kubín   je   v   rozpore   s   požiadavkou   efektívneho a plynulého   konania,   ktoré   sú   odrazom   ústavného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov a tiež predpokladom poskytnutia skutočne účinnej právnej ochrany.

Sťažovateľ   má   za   to,   že   postupom   Okresného   súdu   Dolný   Kubín   resp.   jeho nečinnosťou v tomto konaní tak, ako bolo uvedené vyššie, bolo porušené jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR spočívajúce v práve každého, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Postavenie sťažovateľa v dôsledku postupu súdu je neisté. V konaní vo veci samej uplatnil navrhovateľ A. K. proti sťažovateľovi v pozícii odporcu nárok na zaplatenie sumy 104.563,70-Sk. (...)“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1/   Okresný súd   Dolný   Kubín v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   6C/683/01   porušil základné   právo   sťažovateľa,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.

2/   Okresnému   súdu   Dolný   Kubín   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   6C/683/01   sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3/ Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 990,-EUR (slovom: deväťstodeväaťdesiat eur), ktoré je Okresný súd Dolný Kubín povinný vyplatiť sťažovateľovi.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo veciach,   na   prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

O zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   predovšetkým   vtedy,   ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva,   ktoré   označil   sťažovateľ,   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy,   ak v konaní pred   orgánom   verejnej   moci   vznikne   procesná   situácia   alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

Sťažovateľ   predmetnou   sťažnosťou   namietal   porušenie   svojho   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 683/01.

Ústavný súd zo sťažnosti a spisového materiálu okresného súdu zistil, že napadnuté konanie vedené pod sp. zn. 6 C 683/01, v ktorom sťažovateľ namietal zbytočné prieťahy, bolo právoplatne skončené 25. októbra 2004 (rozsudok z 13. júna 2003 č. k. 6 C 683/01-280).

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ   mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť   (pozri   napr.   I. ÚS   120/02, I. ÚS 124/04).   Zákon   o ústavnom   súde   neumožňuje   zmeškanie   tejto   kogentnej   lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03).

Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty pre včasnosť podania sťažnosti (I. ÚS 161/02, I. ÚS 6/03).

Lehota na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy začala v okolnostiach danej veci plynúť dňom, keď sa sťažovateľ „dozvedel“ o zbytočných prieťahoch, teda o „inom zásahu“ okresného   súdu,   ktorého   označil   za   účastníka   tohto   konania,   teda   právoplatnosťou skončenia   napadnutého   konania,   a to   25.   októbra   2004.   Sťažovateľ   sa   o namietaných zbytočných   prieťahoch   mohol   dozvedieť   najneskôr   v   uvedený   deň.   Pretože   predmetná sťažnosť bola podaná osobne na ústavnom súde v čase (26. januára 2009), keď už dávno uplynula   lehota   ustanovená   v §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde,   ústavný   súd   sa   už nemohol   zaoberať   opodstatnenosťou   námietok   uvedených   v sťažnosti.   Z uvedených dôvodov bolo potrebné sťažnosť posúdiť ako návrh podaný oneskorene.

Nad rámec uvedeného ústavný súd upresňuje, že sťažovateľ v sťažnostnom návrhu (petite)   svojej   sťažnosti   navrhol   vysloviť porušenie svojho základného   práva   a prikázať okresnému súdu konať iba v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 683/01, pričom toto konanie právoplatne skončilo 25. októbra 2004. Iné rozhodnutia, prípadne postup okresného súdu, ktoré   nasledovali   po   tomto   konaní   (napríklad   prieťahy   v konaní   po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia č. k. 7 C 202/05-48 o povolení obnovy konania, ktoré prebieha pod sp. zn. 6 C 683/01, sťažovateľ v petite sťažnosti nenapadol).

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je viazaný petitom sťažnosti (napr. IV. ÚS 61/07), a preto nemohol zobrať do úvahy tú časť odôvodnenia sťažnosti, v ktorej sťažovateľ namietal 2-ročnú nečinnosť okresného súdu po povolení obnovy konania, pretože v petite sťažnosti to sťažovateľ (inak kvalifikovane právne zastúpený) ani nepožadoval.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. mája 2009