znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 182/08-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. apríla 2008 predbežne prerokoval sťažnosť V. P., L., zastúpeného advokátom JUDr. I. H., L., vo veci namietaného   porušenia   základného   práva   na   priaznivé   životné   prostredie   zaručeného v čl. 44 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Mestom L. a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. P. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. júla 2007 doručená sťažnosť V. P., L. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva   na   priaznivé   životné   prostredie   zaručeného   v čl.   44   ods. 1   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Mestom L. (ďalej len „mesto“).

Zo   sťažnosti   vyplýva: «(...)   Rozsudkom   Okresného   súdu   v   Liptovskom   Mikuláši sp. zn.   7 C 19/89 zo   dňa   30.   1.   1990,   ktoré nadobudlo právoplatnosť   a   vykonateľnosť 1. 03. 1990   mal   odporca   T.   P.   L.   (v   roku   1995   mesto   L.)   vykonať   opatrenia,   aby navrhovateľ (sťažovateľ, pozn.) nebol rušený nadmerným hlukom, ktorý dolieha na rodinný dom č. 7 (...) z prevádzky zimného štadióna v L. (...).

Zhoršené   životné   prostredie   je   (...)   dosahom   hlukových   a   vibračných   účinkov strojovne zimného štadióna mesta L., pretože strojovňa bola postavená v roku 1982 bez zákonom vyžadovaných ekologických opatrení zamedzujúcich šíreniu hluku a vibrácii do vonkajšieho prostredia a táto zákonná náležitosť nebola realizovaná ani po rekonštrukcii zimného štadióna v roku 1995.

Zhoršené životné prostredie je aj v tom, že od roku 1991 vykonali zmeny hlavného vstupu pre   dennú prevádzku   zimného štadióna   z ulice   V.   na   ulicu kde   mám postavený rodinný dom t. j. ul. P. (...)

Odporca   rozsudok   Okresného   súdu   v   roku   1990   prijal   s   prísľubom   zabezpečiť rozhodnutie súdu v rámci v tom čase pripravovanej rekonštrukcie zimného štadióna. (...) Rozhodnutie   Okresného   súdu   7   C   19/89-84   vykonať   opatrenie,   aby   navrhovateľ nebol rušený nadmerným hlukom z prevádzky zimného štadióna dostala konkrétnu podobu ekologickými opatreniami v projektovej dokumentácii S. „Rekonštrukcia zimného štadióna L.“ (...).

Stavba „Rekonštrukcia zimného štadióna L.“ dostala stavebné povolenie ÚR a ŠSS 3320/1995-Br, 3. 11. 1995 na realizáciu podľa projektovej dokumentácie S. (...).

Odporca   v   postavení   investora   stavby   „Rekonštrukcia   zimného   štadióna   L.“   sa dopustil závažnej skutočnosti v tom, že nerealizoval ekologické opatrenia (...) podľa PD S., schválenej   stavebným   povolením   ÚR   a   ŠSS   3320/1995-Br   3. 11. 1995.   Tým   zmaril vykonanie   rozhodnutia   Okresného   súdu   7   C   19/89-84   z   30.   1.   1990   a   to   porušením stavebného   zákona   a   porušením   zákona   č.   369/1990   Zb.   o   obecnom   zriadení   v   časti zákonnej   samosprávnej   funkcie   -   utvárať   a   chrániť   zdravé   životné   podmienky   a zdravý spôsob života a práce obyvateľov mesta.

Odporca v postavení investora nezabezpečil vykonanie rozhodnutia Okresného súdu 7 C 19/89-84 z 30. 1. 1990 ani žiadnym iným riešením rovnocenným alebo lepším riešením ako je uvedené v projektovej dokumentácii (...).

Zdôvodňovať,   že   „budovať   ekologické   opatrenia   by   boli   vyhodené   peniaze, zdôvodňovať po ukončení stavby, že opatrenia (...) nebolo treba realizovať a dokonca ani „vhodnejšia   forma   financovania“   nemôžu   byť   akceptovateľnými   dôvodmi   pre nerealizovanie ekologických opatrení projektovej dokumentácie S. (...)

Odporca v postavení stavebného úradu sa dopustil závažnej skutočnosti v tom, že upustil od kolaudačného konania stavby „Rekonštrukcia zimného štadióna L.“, v rozpore s § 45 Vyhlášky č. 85/76 Zb.

Upustením   od   kolaudačného   konania   odporca   vylúčil   svoju   zákonnú   povinnosť uvedenú v § 81 stavebného zákona a to zistiť, že odporca v postavení investora nerealizoval ekologické opatrenia schválenej PD S.(...)

Odporca v postavení stavebného úradu bol aktívny účastník prípravnej fázy stavby „Rekonštrukcia zimného štadióna L.“. Vedel o rozsudku 7 C 19/89-84 z 30. 1. 1990 a tým o potrebe ekologického doriešenia strojovne postavenej v roku 1982. Mal v rukách „Hlukovú štúdiu“ a sám naliehal na vypracovanie projektového riešenia (...) zo zákonnej povinnosti organizoval dňa 23. 1. 1995 stavebné konanie k žiadosti o vydanie stavebného povolenia na stavbu   „Rekonštrukcia   zimného   štadióna   L.“   –   (...),   kde   boli   skúmané   zvlášť   dôkladne ekologické opatrenia (...).

A   napriek   dobrej   znalosti   odporca   v   postavení   stavebného   úradu   od   kolaudácie upúšťa. (...).

(...) Bez realizácie ekologických opatrení (...),   podľa PD S. nemôže ísť o stavbu „zrealizovanú - ukončenú“. (...)

Ďalšie   konanie   navrhovateľa   v   snahe   zabezpečiť   právo   na   priaznivé   životné prostredie   mimosúdnou   cestou   smerovalo   k   využitiu   zákonných   kompetencií   Krajského úradu - odboru kontroly (...) Žilina a Okresnej prokuratúry (...)Liptovský Mikuláš. Mimosúdnou cestou sa zmena protiprávneho stavu mohla začať od uskutočnenia upusteného kolaudačného konania. Navrhovateľ požiadal KÚ - odbor kontroly 9. 11. 1998 o kontrolu platnosti stavebného povolenia ÚR a ŠSS 3320/1995-Br z 3. 11. 1995, ktoré nadobudlo právoplatnosť 4. 12. 1995 a ktorého prekluzívna lehota uplynula 4. 12. 1998. Túto požiadavku kontrolujúci nadriadený orgán - List 98/02086/18Z zo dňa 8. 12. 1998, správne pochopil, správne rekapituluje dátumy a napriek tomu žiadosť podanú na KÚ

- odbor kontroly v Žiline dňa 9. 11. 1998, t. j. 26 dní pred uplynutím prekluzívnej lehoty napadnutého rozhodnutia vyhodnotil ako oneskorené podanie.

Takýmto   vyhodnotením   nadriadený   kontrolujúci   štátny   orgán   vylúčil   kontrolu v zmysle požiadavky a skúmania mimo odvolacieho konania je vysvetľovanie prečo kontrola Krajského úradu už nemôže vykonať nič.

Na rozhodnutí podľa listu 98/02086/18Z z 8. 12. 1998 KÚ - odbor kontroly v Žiline zotrval i po troch odvolaniach na svojich stanoviskách. (...)

Navrhovateľ podal na Okresnú prokuratúru v Lipt. Mikuláši dňa 12. 4. 1999 podnet na preskúmame porušenia zákona v prípadoch:

- Rekonštrukcia zimného štadióna 1995

- Zmena hlavného vstupu do ZŠ 1991

Prokuratúra si vybrala smer skúmania (...), ktorý navrhovateľ nežiadal, nepotreboval skúmať.   Ak   výber   smeru   skúmania   bol   nesprávnym   pochopením   podania,   tak   za 20 mesiacov konania, pri osobných i písomných kontaktoch dostávala prokuratúra presnú, konkrétnu požiadavku. Skúmať porušenie zákona odporcom v postavení investora stavby „Rekonštrukcia zimného štadióna L.“, ktorý nerealizoval ekologické opatrenia (...), podľa schváleného projektu S. a skúmať protiprávnosť zmeny hlavného vstupu do ZŠ. Okresná prokuratúra tieto závažné skutočnosti neskúmala.

V   smere   skúmania,   ktorý   si   prokuratúra   vybrala   žiadala   3x   vykonanie   štátneho stavebného dohľadu odporcom v postavení stavebného úradu a v zostave vykonávateľov je aj zástupca odporcu v postavení investora, ktorý v poverení dozorom stavby „Rekonštrukcia ZŠ L.“ je priamo zodpovedný sa nerealizovanie ekologických opatrení (...).

Okresná prokuratúra v Liptovskom Mikuláši po 20-tich mesiacoch nevyžiadaného skúmania a na základe výsledkov vykonaného štátneho dohľadu považuje podnet z 12. 4. 1999 za vybavený (...).

Odporcovi v postavení vlastníka zimného štadióna nik a nič nebráni, aby aj zmenou hlavného vstupu do ZŠ realizoval svoje zámery využívania objektu. Musí to však vykonať zákonným   postupom,   ktorý   spočíva   v   prvotnom   vyhodnotení   vhodnosti   zámeru   a   až v prípade súhlasného stanoviska vyhodnocujúcich (IBP, OHS, ŠZÚ) a následnom súhlase stavebného úradu realizovať. Súhlas, alebo jeho zamietnutie je možné získať v priebehu max. dvoch mesiacov. V danom prípade je konanie protiprávne: - najprv vykonanej zmene hlavného vstupu do ZŠ z ulice V. na hlavný vstup z ulice P. vybavenie súhlasu, alebo zamietnutia pretrváva už 16. rok (...).

Zabezpečovanie chodu dennej prevádzky zimného štadióna hlavným vstupom z ulice P. je od roku 1991 sprevádzané zhoršeným životného prostredia a zhoršením dopravnej bezpečnosti v ulici P. (...)

Odporca   v   postavení   vlastníka   ZŠ   vykonal   protiprávnu   zmenu   v   roku   1991 a následnou pasivitou a prenesením problému na stavebný úrad vlastne uznáva legitímnosť protiprávneho   stavu   a   vyjadruje   spokojnosť   s   takýmto   stavom   frázami   prostredníctvom svojho odd. ŽP/ÚP (...).

Konanie a rozhodnutia odporcu v postavení stavebného úradu nesmerovalo k zmene protiprávneho stavu, ale k jeho zachovaniu (...).

Odporca v postavení stavebného úradu už v roku 1993 vedel, že žiadosť o zmenu (už vykonaného) hlavného vstupu do ZŠ z ulice V. na hlavný vstup do ZŠ z Ulice P. nemá súhlasné   stanovisko   IBP,   nemal   preto   dôvod   predlžovať   trvanie   protiprávneho   stavu prerušením konania, ktoré trvalo 3 roky.

V roku 1996 sa pokúsil definitívne zachovať protiprávny stav zdôvodňovaním, že v archíve nájdená dokumentácia ÚP 972/86-Pa 12. 1. 1986, teda v päťročnom predstihu legalizuje zmenu vykonanú v 1991 a konanie zastavil.

Odporca   v   postavení   stavebného   úradu   sa   od   svojho   vstupu   24.   2.   1992   do problematiky dopracoval po 10. rokoch iba k oficiálnemu vyhláseniu, že zmena hlavného vstupu do ZŠ z ulice V. na hlavný vstup z ulice P. nebola stavebným úradom povolená. (...) Ale   nič   neurobil   preto,   aby   zmenil   protiprávny   stav.   Denná   prevádzka   zimného štadióna sa ďalej uskutočňuje cez protiprávne zmenený hlavný vstup do ZŠ s dôsledkami na zníženej kvalite životného prostredia a zhoršenej, dopravnej bezpečnosti v Ulici P. (...) Okresná prokuratúra Liptovský Mikuláš sa s prípadom protiprávnej zmeny hlavného vstupu do ZŠ na základe podnetu na Okresnú prokuratúru 12. 4. 1999, nezaoberala. (...) (...) navrhovateľ podal na Okresný súd Liptovský Mikuláš 18.   7.   2002 návrh na preskúmanie   zákonnosti   konania   a   rozhodnutí   orgánov   samosprávy,   štátnej   správy, prokuratúry, evidovaný pod spisovou značkou 11 NcC/8/2000. Uznesením 7 C/15/2006-89 z 21. 07. 2006 Okresný súd Liptovský Mikuláš rozhodol, že konanie sa zastavuje s tým, že po právoplatnosti rozhodnutia bude vec postúpená Ústavnému súdu. (...)»

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:

„(...)   ústavné   právo   navrhovateľa   podľa   článku   44   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky   -   každý   má   právo   na   priaznivé   životné   prostredie   je   odporcom   mestom   L. porušené.

(...)   žiadam,   aby   odporca   mesto   L.   bol   zaviazaný   primeraným   finančným zadosťučinením v prospech navrhovateľa, ktoré pozostáva zo zaplatenia finančnej čiastky 500 000,- Sk nemajetkovej ujmy v lehote do 15 dní od vydania rozhodnutia.

Súd zaväzuje odporcu zaplatiť trovy právneho zastúpenia advokátovi za dva právne úkony 35 300,- Sk do 15 dní od doručenia rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa čl. 44 ods. 1 ústavy každý má právo na priaznivé životné prostredie.

Podstata námietok sťažovateľa týkajúcich sa porušenia základného práva zaručeného v čl. 44 ods. 1 ústavy spočíva v tom, že zo strany mesta nedošlo k realizácii ekologických opatrení obsiahnutých v projektovej dokumentácii spracovanej S., Divízia CYKR, Stredisko expertíznych, projektových a inžinierskych činností pre stavebné a špec. stav. práce, z júla 1994, čím došlo k zmareniu vykonania rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš (ďalej len „okresný súd“) č. k. 7 C 19/89-84 z 30. januára 1990, ktoré nadobudlo právoplatnosť 1. marca   1990   a ktorým   okresný   súd   uložil   povinnosť   odporcovi,   v tom   čase   T.   „P.“   L., vykonať opatrenia, aby sťažovateľ nebol rušený nadmerným hlukom z prevádzky zimného štadióna v L. K porušeniu označeného základného práva malo taktiež dôjsť aj v dôsledku protiprávne   vykonanej   zmeny   hlavného   vstupu   pre   dennú   prevádzku   zimného   štadióna z V. ulice na hlavný vstup z ulice P.

Ako   porušovateľa   základného   práva   označil   sťažovateľ   v petite   sťažnosti,   súc zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, mesto. V zmysle ustanovení § 20 ods. 3 zákona   o ústavnom   súde   je   ústavný   súd   viazaný   návrhom   na   začatie   konania   okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone (čo nie je prípad sťažovateľa). Preto ústavný súd v rámci predbežného prerokovania sťažnosti skúmal porušenie základného práva na priaznivé   životné   prostredie   zaručeného   v čl.   44   ods.   1   ústavy   v rozsahu   namietanom sťažovateľom, t. j. iba vo vzťahu k ním označenému „porušovateľovi“ - mestu.

Z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby   zistí,   že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť   využitím   jemu dostupných   a aj účinných   právnych   prostriedkov   nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr. III. ÚS 207/04, I. ÚS 34/05, I. ÚS 127/05).

Proti postupu mesta, ktorým nerealizovalo ekologické opatrenia na zníženie emisií hluku zo strojovne zimného štadióna, ako aj proti vytvoreniu vstupu do zimného štadióna z ulice P. v rozpore so zákonom, mal sťažovateľ možnosť využiť iné právne prostriedky nápravy, ktoré mu osobitné zákony na ochranu jeho práv účinne poskytovali a v súčasnosti poskytujú. Sťažovateľ bol napríklad oprávnený iniciovať konanie na výkon rozhodnutia okresného súdu sp. zn. 7 C 19/89 z 30. januára 1990, k čomu (ako to vyplýva z obsahu sťažnosti   a jej príloh) zrejme nepristúpil. V súvislosti   s namietaným postupom   mesta   sa však obrátil na rôzne orgány verejnej moci a napokon aj na okresný súd so žalobou o preskúmanie   zákonnosti   konania   a rozhodnutia   orgánov   samosprávy,   štátnej   správy a prokuratúry pri rozhodovaní o namietaných otázkach (konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. 7 C 15/2006). Proti rozhodnutiam týchto orgánov a všeobecného súdu však sťažnosť sťažovateľa podaná ústavnému súdu nesmeruje, preto ich postupy a rozhodnutia ústavný súd vzhľadom na ustanovenie § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde posudzovať nemohol.

Navyše, pokiaľ je sťažovateľ toho názoru, že emisie hluku produkované strojovňou zimného   štadióna   v L.   prevyšujú   prípustné   hodnoty   ustanovené   všeobecne   záväzným právnym predpisom, mal a má možnosť obrátiť sa s týmito otázkami okrem iných aj na orgány verejného zdravotníctva, ktoré majú právomoc v týchto veciach konať a rozhodnúť.

Vzhľadom na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd nie je   príslušný   na   preskúmanie   napadnutého   postupu   mesta,   pretože   sťažovateľ   mal k dispozícii   účinný   prostriedok   nápravy,   ktorý   mu   zákon   účinne   poskytuje   na   ochranu základného   práva,   porušenie   ktorého   sťažnosťou   pred   ústavným   súdom   namietal, a na použitie ktorého bol oprávnený podľa osobitných predpisov, preto ústavný súd jeho sťažnosť odmietol pre nedostatok svojej právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pretože sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok, neprichádzalo do úvahy rozhodovať   o ďalších   požiadavkách   sťažovateľa   uvedených   v sťažnosti   (t. j.   priznanie primeraného finančného zadosťučinenie a priznanie trov právneho zastúpenia).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. apríla 2008