znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 182/04-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. augusta 2004 predbežne prerokoval sťažnosť R. U., toho času vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Ž.,   vo   veci   porušenia   jeho   základného   práva   podľa   čl.   17   ods.   3   Ústavy   Slovenskej republiky   a práva   podľa   čl.   5   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd uznesením Okresného súdu v Čadci sp. zn. Tp 23/04 z 1. marca 2004, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť R. U.   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e:

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. augusta 2004 doručená sťažnosť R. U., toho času vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Ž., (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci porušenia jeho základného práva podľa čl. 17 ods. 3 Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   podľa   čl.   5   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „Dohovor“)   uznesením   Okresného   súdu v Čadci (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. Tp 23/04 z 1. marca 2004. Namietaným uznesením okresný súd rozhodol o tom, že berie sťažovateľa do väzby podľa § 68 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodov uvedených v § 67 ods. 1 písm. a), b) a c) Trestného poriadku.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namieta nezákonný postup prokurátora a okresného súdu,   ktorý   vidí   v tom,   že   nebol   odovzdaný   súdu   a súdom   vypočutý   v ústavnej   lehote 48 hodín.   Z obsahu   sťažnosti   i   z priloženej   dokumentácie   vyplýva,   že   sťažovateľ   bol zadržaný 27. februára 2004 a návrh na jeho vzatie do väzby podal   prokurátor Okresnej prokuratúry   v Čadci   (ďalej   len   „prokurátor“)   28.   februára   2004.   Na   okresný   súd   bol sťažovateľ predvedený 1. marca 2004 o 8.45, kde bol vypočutý a následne namietaným uznesením vzatý do väzby. Na tomto skutkovom základe sťažovateľ v sťažnosti konštatuje, že „bol postavený pred súd až o 20 hodín a 25 minút po uplynutí zákonom stanovenej lehoty 48   hodín   od   zadržania   po   odovzdanie   súdu“,   čo   odôvodňuje   právnym názorom,   podľa ktorého   «Ústava   SR   ani   Trestný   poriadok   neuvádzajú,   že   súdu   postačuje   predložiť   len písomný návrh na vzatie do väzby a dosiaľ získaný spisový materiál, a ten sa považuje za „odovzdanie“ zadržanej osoby súdu.»

Proti   namietanému   uzneseniu   okresného   súdu   podal   sťažovateľ   sťažnosť,   ktorú Krajský   súd   v Žiline   (ďalej   len   „krajský   súd“)   zamietol   uznesením   z   30.   marca   2004. Sťažovateľ následne požiadal o preskúmanie zákonnosti postupu prokurátora   Generálnu prokuratúru   Slovenskej   republiky,   ktorá   odstúpila   jeho   podanie   Krajskej   prokuratúre v Žiline. Krajská prokuratúra v Žiline v odpovedi na sťažnosť sťažovateľa konštatovala, že „postup   podriadenej   prokuratúry   bol   v celom   rozsahu   zákonný   a opodstatnený“. Sťažovateľ sa v predmetnej veci obrátil svojimi podaniami aj na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej   republiky,   ktoré   v odpovedi   konštatovalo,   že   nie   je oprávnené   preskúmavať postup   orgánov   činných   v prípravnom   konaní,   a preto   sťažnosť   postúpilo   na   vybavenie predsedovi okresného súdu, kde bola založená do súdneho spisu.

Sťažovateľ je toho názoru, že došlo k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 17 ods. 3 ústavy a čl. 5 Dohovoru, a navrhuje, aby ústavný súd vo veci jeho sťažnosti vydal tento nález:

„1.   Základné   právo   sťažovateľa   R.   U.   uvedené   v čl.   17   ods.   3   Ústavy   SR a v medzinárodnom dohovore čl. 5 v konaní pred Okresným súdom v Čadci pod sp. zn. Tp 23/04 zo dňa 1. marca 2004 pri vzatí do väzby bolo zrušené.

2. Ústavný súd zrušuje uznesenie Okresného súdu v Čadci Tp 23/04. 3.   Sťažovateľovi   R.   U.   sa   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume 100.000,-   Sk,   ktoré   je   Okr.   súd   v Čadci   povinný   zaplatiť   do   dvoch   mesiacov   po právoplatnosti rozhodnutia.

4.   OS v Čadci   sa ukladá povinnosť   uhradiť   sťažovateľovi trovy konania na účet ustanoveného zástupcu v konaní pred Ústavným súdom SR.“.

Spolu so sťažnosťou predložil sťažovateľ ústavnému súdu aj žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu pre konanie pred ústavným súdom.

II.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Z čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   právomoc   ústavného   súdu   rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb namietajúcich porušenie svojich práv je založená   subsidiárne,   t.   j.   ústavný   súd   je   oprávnený   rozhodnúť   o sťažnosti   len   v tom prípade, ak vo veci nie je oprávnený rozhodovať „iný súd“.

Sťažovateľ   označil   vo   svojej   sťažnosti   za   porušiteľa   svojho   základného   práva okresný súd, pričom k porušeniu jeho základného práva malo dôjsť podľa obsahu sťažnosti uznesením okresného súdu sp. zn. Tp 23/04 z 1. marca 2004.

V   danom   prípade   podľa   názoru   ústavného   súdu   boli   naplnené   podmienky   pre odmietnutie sťažnosti z dôvodu, že bola podaná oneskorene, keďže bola podaná po lehote uvedenej v §   53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, t. j. po uplynutí dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia.

Z tohto dôvodu ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene. Rovnako ako oneskorenú by ústavný súd posúdil sťažnosť sťažovateľa proti zamietavému uzneseniu krajského súdu sp. zn. 1 Tpo 55/04 z 30. marca 2004.

Po   odmietnutí   sťažnosti   bolo   bez   právneho   dôvodu   zaoberať   sa   žiadosťou sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu.

P o u č en i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. augusta 2004