znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 181/2013-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. marca 2013 predbežne prerokoval sťažnosti JUDr. R. K., B., zastúpeného obchodnou spoločnosťou F., s.   r.   o.,   B.,   v mene   ktorej   koná   advokát   a   konateľ   doc.   JUDr.   B.   F.,   PhD.,   vo   veci namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd,   ako   aj   čl.   14   Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   uzneseniami   Okresného   súdu   Žiar   nad Hronom sp. zn. 5 Er 667/2012 (Rvp 14592/2012), sp. zn. 6 Er 661/2012 (Rvp 14593/2012), sp.   zn.   12   Er   689/2012   (Rvp   14594/2012),   7   Er   373/2012   (Rvp   14595/2012),   sp.   zn. 9 Er 690/2012 (Rvp 14596/2012) a sp. zn. 6 Er 668/2012 (Rvp 14597/2012) z 2. októbra 2012 a jeho postupom v týchto konaniach a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti JUDr. R. K. vedené pod sp. zn. Rvp 14592/2012, sp. zn. Rvp 14593/2012, sp. zn.   Rvp   14594/2012,   sp.   zn.   Rvp   14595/2012,   sp.   zn.   Rvp   14596/2012   a sp.   zn.   Rvp 14597/2012   s p á j a   na   spoločné   konanie,   ktoré   bude   ďalej   vedené   pod   sp. zn.   Rvp 14592/2012.

2. Sťažnosti JUDr. R. K.   o d m i e t a   ako podané zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 7. decembra 2012 doručené sťažnosti JUDr. R. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorými namietal porušenie čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   a   podľa   čl.   1   Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), ako aj čl. 14 dohovoru uzneseniami Okresného súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 5 Er 667/2012 (sp. zn. Rvp 14592/2012), sp. zn. 6 Er 661/2012 (sp. zn.   Rvp 14593/2012),   sp.   zn.   12   Er   689/2012   (sp.   zn.   Rvp 14594/2012),   sp.   zn. 7 Er 373/2012 (sp. zn. Rvp 14595/2012), sp. zn. 9 Er 690/2012 (sp. zn. Rvp 14596/2012) a sp. zn. 6 Er 668/2012 (sp. zn. Rvp 14597/2012) z 2. októbra 2012 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia“).

Sťažovateľ je súdnym exekútorom, ktorý vykonáva exekučnú činnosť podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov aj pre obchodnú spoločnosť P., s. r. o., B., s ktorou bol v pracovnom pomere do 5. júna   2007.   Okresný   súd   napadnutými   rozhodnutiami   rozhodol   o jeho   vylúčení z vykonávania exekúcií,   pretože skutočnosť,   že bol zamestnancom oprávneného, „môže vzbudzovať pochybnosti o jeho nezaujatosti, pričom na vylúčenie súdneho exekútora nie je potrebné túto zaujatosť dokazovať, postačuje samotný vznik takejto pochybnosti“. Tým mal okresný   súd   zasiahnuť   do   ním   označených   základných   práv   podľa   ústavy,   práv   podľa dohovoru a dodatkového protokolu a mal porušiť aj označený článok ústavy a dohovoru. Sťažovateľ preto navrhol napadnuté rozhodnutia okresného súdu zrušiť, veci mu vrátiť na ďalšie   konanie   a   priznať   náhradu   trov   konania   pred   ústavným   súdom.   Sťažovateľ v sťažnostiach ďalej tvrdil, že k porušeniu jeho označených základných práv podľa ústavy, práv   podľa   dohovoru,   práva   podľa   dodatkového   protokolu   a označeného   článku   ústavy a dohovoru došlo aj napadnutým postupom okresného súdu v označených konaniach.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažností zistil, že sťažovateľ aj napriek skutočnosti, že mu musí byť známy názor ústavného súdu na danú problematiku, podáva aj naďalej sťažnosti vo veciach, ktoré sú skutkovo a právne takmer identické s tými, ktoré už ústavný   súd   riešil,   preto   ústavný   súd   prihliadajúc   na   zásady   procesnej   hospodárnosti s poukazom na možnosť vyplývajúcu z § 25 ods. 2 poslednej vety zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   odmietol sťažnosti sťažovateľa po predchádzajúcom upozornení bez odôvodnenia.

V podrobnostiach   však   odkazuje na rozhodnutia   sp.   zn. I.   ÚS   478/2011,   sp.   zn. III. ÚS   151/2012,   sp.   zn.   III.   ÚS   211/2012,   sp.   zn.   III.   ÚS   363/2012,   sp.   zn. III. ÚS 494/2012, sp. zn. III. ÚS 4/2013 a sp. zn. III. ÚS 73/2013.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. marca 2013