znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 181/02-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. októbra 2002 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Š.   Ď.   a A.   Ď.,   obaja   bytom   N.,   vo   veci   porušenia   ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom a rozhodnutím Krajského   súdu   v   Trenčíne   sp. zn. 17 Co 123/01-202,   17 Co 22/02   z 5.   februára   2002, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Š. Ď. a A. Ď. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 24. júla 2002 doručené podanie Š. Ď. a A. Ď. (ďalej len „sťažovatelia“), obaja bytom N., označené ako „Ústavná sťažnosť pre porušenie ÚSR čl. 48 ods. 2, čl. 19 ods. 1, 2 a nesúlad medzi ÚSR čl. 12 ods. 1, 4 a § 13 ods. 2, 3 OZ“.

Svoju sťažnosť o. i. zdôvodnili tým, že:

„Dňa 5. 2. 2002 sme sa my navrhovatelia zúčastnili pojednávania na Krajskom súde v Trenčíne, keď žalovaný podal odvolanie proti rozsudku OS v Prievidzi č. 10 C 77/98-96 zo dňa 31. 1. 2001 vo veci o ochrane osobnosti a náhrade nemajetkovej ujmy podľa § 11 OZ, § 13 ods. 2, 3 OZ....

Na   uvedenom   pojednávaní   dňa   5.   2.   2002   pred   KS   v Trenčíne   nám   ako navrhovateľom   bolo   odopreté   právo   vyjadriť   sa   k záležitostiam   týkajúcich   sa   predmetu sporu a predložiť dôkazy... Takto bolo porušené naše ústavné právo čl. 48 bod 2 a čl. 12 ods. 1 ÚSR... Predložiť dôkazy, ktoré sme priniesli a vypovedať k nim, nám bolo odopreté, preto považujeme za zmanipulovanie a porušenie ústavného čl. 48 ods. 2 ÚSR v rozpore s § 13 ods. 2, 3 OZ.“

V dôsledku   uvedeného sťažovatelia požiadali, aby ústavný súd rozhodol nálezom takto: „Š. Ď. a manželka A. Ď., mali v konaní pred KS v Trenčíne právoplatným rozsudkom č. 17 Co 123/01-202, 17 Co 22/02 zo dňa 5. 2. 2002 porušené ÚSR garantované práva čl. 48 ods. 2 ÚSR a čl. 12 ods. 1, 4 ÚSR nesúlad § 13 ods. 2, 3 OZ.“

II.

Ústavný   súd   je   podľa   čl.   127   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   [(ďalej   len „ústava“) (a s účinnosťou od 1. januára 2002)] oprávnený konať o sťažnostiach, ktorými fyzické osoby alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd   upravených   v ústave,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podmienky konania o sťažnostiach   sú   upravené v ustanoveniach   §   20   ods.   1   a   §   49   až 56   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“),   pričom   nesplnenie   všeobecnej   alebo osobitnej podmienky je dôvodom na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona.   Ústavný   súd   preto   predbežne   prerokoval   sťažnosť   sťažovateľov   a skúmal,   či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Zo   sťažnosti   sťažovateľov,   ako aj z priložených   príloh   ústavný   súd   ale zistil,   že k porušeniu   označených   základných   práv   a slobôd   sťažovateľov   malo   dôjsť   postupom Krajského   súdu   v   Trenčíne   ako   súdu   odvolacieho   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 17 Co 22/02 a jeho rozhodnutím z 5. februára 2002. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti   sťažovateľov   podľa   §   25   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   preto   ústavný   súd zohľadnil, že podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy je jej podanie v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu, ktorými malo byť spôsobené porušenie základného práva sťažovateľov, pričom zmeškanie tejto lehoty nemožno odpustiť. Jej nedodržanie predstavuje zákonom ustanovený dôvod na odmietnutie sťažnosti (§ 25 ods. 2 citovaného zákona) pre jej oneskorenosť.

Pretože sťažnosť sťažovateľov bola doručená ústavnému súdu až 24. júla 2002, t. j. po   uplynutí   dvojmesačnej   lehoty   ustanovenej   zákonom   pre   tento   druh   konania   pred ústavným súdom, bolo ju potrebné po jej predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. októbra 2002