znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 180/2024-9

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov Petra Straku (sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, t. č. ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, proti postupu Okresného súdu Námestovo v konaní sp. zn. 6T/81/2023 takto

r o z h o d o l :

1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

2. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Ústavnému súdu bola 5. marca 2024 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa vo veci namietaného porušenia práva sťažovateľa na obhajobu a práva na súdnu ochranu v konaní vedenom na okresnom súde označenom v záhlaví tohto uznesenia. Sťažovateľ požaduje prešetrenie veci, pričom v konaní pred ústavným súdom požiadal o ustanovenie právneho zástupcu. Podanú ústavnú sťažnosť doplnil podaním doručeným ústavnému súdu 18. marca 2024.

2. V podanej sťažnosti sťažovateľ uvádza, že sa 1. júla 2023 dopustil prečinu výtržníctva a prečinu ublíženia na zdraví, keď vrátil facku bývalej priateľke. Tvrdí, že sa bol najskôr sám priznať, ale poslali ho domov s tým, že vec sa bude riešiť v priestupkovom konaní. Napriek tomu ho 3. júla 2023 zatkli a obvinili z nebezpečného vyhrážania.

3. Sťažovateľ uvádza, že vo výkone väzby je už 8 mesiacov (od 3. júla 2023), a tvrdí, že je tomu tak aj s ohľadom na jeho minulosť, keďže bol už trinásťkrát súdne trestaný. Dosiaľ však súdy nevzali do úvahy posudok psychiatričky, ktorá mala uviesť, že pobyt sťažovateľa na slobode nie je nebezpečný, pričom mala navrhnúť ochranný dohľad, prípadne zvážiť monitorovacie zariadenie, prísny zákaz alkoholických nápojov a zákaz priblížiť sa k poškodenej. Namieta zaujatosť sudkyne Mgr. Daniely Pilarčíkovej, ktorá sťažovateľa už v minulosti súdila a naposledy mu povedala: „, keby ste nezobrali tú dohodu 10 mesiacov, z fleku by som Vám napálila rok a pol.“

4. Vo veci sa 27. februára 2024 (sťažovateľ uvádza 2023, ale pravdepodobne ide o preklep, pozn.) uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 21. marec 2024.

5. Sťažovateľ namieta, že sudkyňa rozhodujúca vo veci odmietla predvolať ním navrhovaného svedka – ⬛⬛⬛⬛, ktorý mal potvrdiť, že bol poškodenou navádzaný, aby proti sťažovateľovi svedčil. Vyšetrovateľ mu mal odmietnuť konfrontáciu s poškodenou, kamerové záznamy, ktoré mali preukazovať, že sa poškodená neodsťahovala, a tiež vyšetrenie duševného stavu poškodenej.

II.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

6. Sťažovateľ v podanej ústavnej sťažnosti poukazuje na možnú zaujatosť sudkyne Mgr. Daniely Pilarčíkovej, pričom však zároveň v doplnení ústavnej sťažnosti sám uvádza, že „... zvažuje podanie námietky zaujatosti...“, teda je zrejmé, že tá dosiaľ podaná nebola (ani to sťažovateľ netvrdí).

7. Podľa § 132 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) je ústavná sťažnosť neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd.

8. Ústavný súd konštatuje, že v posudzovanej veci sťažovateľ nepreukázal, že by vôbec dosiaľ podal námietku zaujatosti – teda požiadal ústavný súd o prešetrenie ešte skôr, ako zaujatosť vôbec namietal v predmetnom konaní, preto je ústavná sťažnosť v tejto časti neprípustná podľa § 55 písm. d) a § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde a preto ju podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde odmietol.

9. Ďalej sťažovateľ namieta porušenie práva na obhajobu, ktorého sa majú dopúšťať vyšetrovateľ a sudkyňa rozhodujúca vo veci tým, že nepripúšťajú vykonanie ním navrhovaných dôkazov. Je pritom zjavné, že vo veci ešte nebolo vydané rozhodnutie ani okresným súdom. V tomto smere je preto potrebné zdôrazniť, že trestné konanie je vo vzťahu k obžalovanému od podania žaloby proces, v ktorom sa v rámci jednotlivých jeho štádií môžu naprávať jednotlivé pochybenia súdov. Preto spravidla až po skončení trestného konania vo vzťahu k obvinenému možno ústavnou sťažnosťou namietať pochybenia, ktoré viedli k porušeniu jeho základných práv.

10. Za daných okolností nie je prípustné, aby bolo ústavnou sťažnosťou vstupované do právomoci všeobecných súdov pri výklade procesných noriem podústavného práva. V tomto štádiu konania nie sú vyčerpané právne prostriedky, ktoré sťažovateľovi priznáva Trestný poriadok na ochranu jeho ústavných práv, a preto aj v tejto časti bola ústavná sťažnosť sťažovateľa odmietnutá ako neprípustná podľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 55 písm. d) v spojení s § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

11. Podľa § 34 ods. 1 zákona o ústavnom súde musí byť navrhovateľ v celom konaní zastúpený advokátom, ak odsek 2 alebo § 35 neustanovuje inak. Podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe právneho zástupcu, ak taká osoba o to požiada, ak to odôvodňujú jej majetkové pomery a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Tieto tri predpoklady na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom musia byť splnené súčasne. Ak hoci len jeden z týchto predpokladov nie je splnený, nemožno právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom ustanoviť (I. ÚS 333/2020). V prípade ústavnej sťažnosti, pri ktorej je daný dôvod na jej odmietnutie, ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Ústavný súd preto žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu nevyhovel.

12. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. apríla 2024

Peter Molnár

predseda senátu