znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 180/07-32

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   11.   decembra   2007 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Ľudmily Gajdošíkovej a Juraja Horvátha o sťažnosti M. K., B., zastúpeného advokátom JUDr. J. V., B., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Banská   Bystrica   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 19 C 17/1999 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo M. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 17/1999 p o r u š e n é b o l o.

2. Okresnému súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 17/1999 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. Finančné zadosťučinenie sťažovateľovi n e p r i z n á v a.

4.   Okresný súd Banská Bystrica   j e   p o v i n n ý   uhradiť M. K. trovy   konania v sume 3 326 Sk (slovom tritisíctristodvadsaťšesť slovenských korún) do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu JUDr. J. V., B.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 180/07-17 zo 4. septembra 2007 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť M. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. V., B., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“) postupom Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 17/1999.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že spolu s ďalšími fyzickými osobami podal okresnému súdu 27. januára 1999 žalobu o zrušenie spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Konanie na okresnom súde je poznačené prieťahmi a ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu   vec   nebola   právoplatne   skončená.   Okresný   súd   zbytočnými   prieťahmi   odďaľuje a znemožňuje sťažovateľovi odstránenie stavu právnej neistoty a je dlhodobo nedôvodne nečinný.

Sťažovateľ   poskytol   okresnému   súdu   primeranú   súčinnosť   a necíti spoluzodpovednosť za vzniknutý stav konania. V postupe okresného súdu vidí sťažovateľ porušenie svojich   práv,   preto žiada, aby ústavný   súd   v náleze vyslovil,   že okresný   súd v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 17/1999 porušil jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal mu vo veci konať bez zbytočných prieťahov   a uložil   povinnosť   zaplatiť   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume 291 100 Sk, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k veci   listom   z 26.   marca   2007   vyjadril okresný   súd,   zastúpený   jeho   predsedom,   pričom   uviedol   prehľad   úkonov   a pripojil   aj vyjadrenie zákonného sudcu:

„Dňa 27. 01. 1999 podali žalobcovia žalobu, ktorá sa vedie na tunajšom súde pod sp. zn. 19 C 17/99 a pridelená bola na vybavenie a rozhodnutie JUDr. P.

Dňa 08. 02. 1999 súd doručoval opis návrhu na vyjadrenie žalobcom a zároveň vyzval navrhovateľov o predloženie znaleckého posudku domovej nehnuteľnosti.

Dňa   26.   02.   zaslali   vyjadrenie   žalovaní   1),   2),   žalovaná   3)   si   neprevzala súdnu zásielku.

Dňa 11. 03. 1999 žalobca 1) doručil súdu znalecký posudok. Dňa 06. 07. 1999 súd zaslal žalobcom tlačivo na vyplnenie osobných, majetkových a zárobkových pomeroch, ktoré majú vrátiť súdu.

Dňa 05. 08. 1999 súd urgoval žalobcov. Dňa 17. 08. 1999 žalobca 2), 3), 4) nežiadajú oslobodiť od súdneho poplatku. Dňa 16. 09. 1999 žalobca 1) zaslal vyplnené tlačivá všetkých žalobcov na oslob. od platenia súdneho poplatku.

Dňa 19. 10. 1999 súd uznesením priznal žalobcom 1 - 4 oslobodenie od povinnosti platenia súdnych poplatkov za konanie vo výške 50 %.

Dňa 22. 11. 1999 žalobcovia uhradili súdny poplatok. Dňa 17. 06. 2002 súd vytýčil termín pojednávania na deň 28. 08. 2002, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že budú pripojené spisy tunajšieho súdu 17 C 135/98 (J. V. c/a manž. S., o nahradenie vôle prejavu odporcu) a 11 C 398/98 (manž. Ž. c/a manž. S., o nárok z   predkupného   práva),   žalobcovia   doložia   do   spisu   fotokópie   kúpnych   zmlúv,   resp. dedičských rozhodnutí, ktorými nadobudli do podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosť. Dňa 28. 08. 2002 zákonný sudca spísal úradný záznam s tým, že po konzultácií s JUDr. K., ktorá (pridelený jej bol spis 11 C 398/98) začala vo veci konať a pokračuje v konaní vykonávaním jednotlivých procesných úkonov.

Dňa 02. 09. 2002 súd prerušil konanie až do právoplatného skončenia veci, vedených na tunajšom súde č. k. 17 C 135/98, 11 C 398/98.

Dňa 25. 09. 2002 a 9. 10. 2002 podali proti uzneseniu žalobcovia odvolanie. Dňa 28. 11. 2002 bol spis doručený Krajskému súdu v B. Bystrici. Dňa 20. 02. 2003 krajský súd zrušil uznesenie a vec vrátil na ďalšie konanie. Dňa 20. 03. 2003 krajský súd vrátil spis tunajšiemu súdu. Dňa 26. 03. 2003 bol spis daný na dlhodobú lehotu. Dňa 19. 10. 2004 súd vytýčil termín pojednávania na deň 01. 12. 2004, účastníci v uvedený deň zobrali svoj návrh späť,   žiadali konanie vo veci zastaviť a vrátiť   súdny poplatok.

Dňa 02. 12. 2004 súd konanie zastavil, uznesenie 07. 12. 2004 doručoval účastníkom konania.

Dňa 23. 12. 2004 podali žalovaní 1), 3), žalobkyňa 2) odvolanie. Dňa 07. 01. 2005 bol spis zaslaný Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Dňa 10. 02. 205 krajský súd uznesenie okresného súdu zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

Dňa 23. 02. 2005 bol spis vrátený tunajšiemu súdu. Dňa 14. 03. 2005 súd doručoval rozhodnutie krajského súdu - spis uložený na lehotu do 31/3, prelehotovaný na 12/4

Dňa   04.   10.   2005   súd   uznesením   konanie   vedené   pred   tun.   súd.   pod   sp.   zn. 19 C 17/99 prerušuje a to až do právoplatného skončenia veci vedenej pred tunajším súdom pod sp. zn. 11 C 398/98. Rozhodnutie sa doručovalo účastníkom konania, spis bol uložený na lehotu do 24/10.

Dňa 05. 11. 2005 bol spis uložený na lehotu do právoplatného skončenia konania 11 C 398/1998, potom predlož aj zo spisom 11 C 398/1998 a 17 C 135/1998

Dňa 03. 10. 2006 súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 13/11/2006 Dňa 15. 12. 2006 z dôvodu námietky zaujatosti bol spis zaslaný KS v B. B. Dňa 15. 02. 2007 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 16. 02. 2007 súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 21. 03. 2007. Zákonný sudca sa vyjadruje takto: (...)   Predmetom   konania   vo   veci   samej   je   zrušenie   a   vyporiadanie   podielového spoluvlastníctva účastníkov k nehnuteľnosti vedenej na Správe katastra B. na LV č. 1691 pre kat. úz. v B., ako parcela č. 1464/1 o výmere 378 m2. V priebehu konania bolo zistené, že   na   Okresnom   súde   v   Banskej   Bystrici   sa   vedú   medzi   účastníkmi   aj   dve   samostatné konania vedené pod sp. zn. 11 C 398/1998 a 17 C 135/1998, kde žalovaní Ing. Ž. a J, V. (...) spochybnili existujúce spoluvlastnícke podiely k danej nehnuteľnosti, a keďže podiely medzi spoluvlastníkmi   boli   sporné,   nemohol   súd   pristúpiť   k   vecnému   prejednaniu   žalobného návrhu. V tejto súvislosti Okresný súd Banská Bystrica v konaní 19 C 17/1999 konanie opakovane prerušil, a to až do právoplatného skončenia týchto súvisiacich konaní. Konanie 11   C   398/1998   skončilo   právoplatným   rozhodnutím   dňa   18.   09.   2006   a   konanie   17   C 135/1998 dňa 07. 09. 2005. Ako náhle bolo v konaní 19 C 17/1999 zistené, že tieto súvisiace konania boli právoplatne skončené, bolo vo veci dňa 03. 10. 2006 vytýčené pojednávanie a odvtedy sa vo veci riadne koná.

Možno teda konštatovať, že prieťahy v konaní 19 C 17/1999 súviseli so správaním účastníkov   konania   (odporcov),   ktorí   namietali   existujúce   spoluvlastnícke   podiely k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania. Keďže vyriešenie spoluvlastníckych podielov, ktoré boli medzi účastníkmi sporné, bolo podstatnou (prejudiciálnou) otázkou pre rozhodnutie vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, súd musel čakať až   do   ich   právoplatného   skončenia.   Z   týchto   dôvodov   nebolo   vo   veci   zatiaľ   meritórne rozhodnuté. (...)

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   od   ústneho   pojednávania   nemožno   očakávať ďalšie objasnenie veci, a preto súhlasím s tým, aby podľa § 30 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z.,   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   upustil   od   ústneho   pojednávania   o   prijatom návrhu.“

Rovnaké   skutočnosti   týkajúce   sa   úkonov   okresného   súdu   zistil   ústavný   súd   aj z obsahu spisu a zo sťažnosti sťažovateľa.

Právny   zástupca   sťažovateľa   v podaní   z 21.   októbra   2007   uviedol,   že   netrvá   na ústnom pojednávaní.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou   domáhal vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov,   ako   aj   práva   na   prejednanie   jeho   záležitosti   v primeranej   lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 253/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej   judikatúry,   v súlade   s ktorou   „odstránenie   stavu   právnej   neistoty   je   podstatou, účelom   a cieľom   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov“   (I.   ÚS   24/03, II. ÚS 66/03, IV. ÚS 15/03), pričom tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným rozhodnutím.

Pri   posudzovaní   otázky,   či   v súdnom   konaní   okresného   súdu   došlo   k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods.   2 ústavy a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou (II. ÚS 813/00,   I.   ÚS   20/02,   III.   ÚS   111/02,   IV. ÚS   74/02),   ústavný   súd   zohľadnil   tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie   účastníka   súdneho   konania   (2)   a postup   samotného   súdu   (3).   Ústavný   súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

Pri vyhodnotení doterajšieho konania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 19   C   17/1999 podľa   troch   označených   základných   kritérií   ústavný   súd   dospel   k týmto záverom:

1. Predmetom konania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 19 C 17/1999 je zrušenie   a vyporiadanie   podielového   spoluvlastníctva   k   nehnuteľnostiam,   ktoré   tvorí bežnú   súčasť   rozhodovacej   činnosti   všeobecných   súdov   a vec   z právneho   a skutkového hľadiska nevykazuje znaky náročnosti. Ústavný súd vychádzajúc z doterajšej dĺžky konania, jeho priebehu a dosiaľ dosiahnutých výsledkov konštatuje, že nezistil také právne okolnosti, ktoré   by   zdôvodňovali   priebeh   konania   jeho   zložitosťou.   Spor   sa   ale   vyznačoval náročnosťou na skutkové zistenia aj s ohľadom na väčší počet účastníkov.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil takú skutočnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu. Sťažovateľ bol v konaní aktívny   a súčinnostný.   Procesné   návrhy   sťažovateľa,   ako   napríklad   podanie   návrhu   na oslobodenie   od   súdnych   poplatkov,   síce   samy   o sebe   nemožno   pričítať   na   ťarchu sťažovateľa, avšak ak okresný súd mohol o návrhu sťažovateľa rozhodovať až po urgencii zaslania   podkladov   pre   rozhodnutie   (tlačivá   o osobných,   majetkových   a zárobkových pomeroch), túto skutočnosť však nemožno pri posudzovaní zbytočných prieťahov nevziať do úvahy.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, ktorého uplatnením ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu. Ústavný súd sa   zaoberal   postupom   okresného   súdu   v posudzovanej   veci,   a to   nielen   z hľadiska sťažovateľom   namietaných   (označených)   období,   ale   aj   z hľadiska   celkového   priebehu konania.

Z rozboru veci vyplýva, že súdne konanie začalo v roku 1999. Ústavný súd zistil, že v tomto súdnom konaní došlo k opakovanej nečinnosti okresného súdu. Nečinnosť bola zistená od 19. októbra 1999, keď okresný súd priznal žalobcom v 1. až 4. rade oslobodenie od platenia súdneho poplatku, do 28. augusta 2002, keď sa konalo pojednávanie (nečinnosť 22 mesiacov), ďalej od 20. marca 2003, keď sa spis z krajského súdu vrátil okresnému súdu, do   2.   decembra   2004,   keď   okresný   súd   rozhodol   o zastavení   konania   (nečinnosť 20 mesiacov). Okresný súd v týchto obdobiach nevykonal žiaden úkon ani neprerušil súdne konanie.

Ústavný   súd   preto   pri   hodnotení   postupu   okresného   súdu,   najmä   s prihliadnutím na doterajšiu celkovú dobu konania a skutočnosť, že hoci konanie začalo ešte v roku 1999, bol nečinný spolu 3 roky a 6 mesiacov, a po zvážení všetkých okolností dospel k záveru, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 17/1999 bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci konal [podobne aj § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde]. Vzhľadom na to ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 17/1999 konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   žiadal   priznať primerané finančné   zadosťučinenie v sume 291 100 Sk poukazujúc najmä na celkovú doterajšiu dĺžku konania okresného súdu.

Podľa   zistenia   ústavného   súdu   sťažovateľ   a ostatní   žalobcovia   30.   augusta   2007 zobrali žalobu späť a súčasne   požiadali,   aby okresný   súd   vo   veci   ďalej nekonal. (Túto skutočnosť ústavnému súdu sťažovateľ ani jeho právny zástupca neoznámil.) Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľ tým, že svoju žalobu zobral späť, dal najavo, že ďalej netrvá na prerokovaní jeho sporu a odstránení jeho právnej neistoty (III. ÚS 377/06).

Ústavný   súd   vychádzajúc   zo   zásad   spravodlivosti,   so   zreteľom   na   konkrétne okolnosti   prípadu   a   riadiac   sa   úvahou,   že   cieľom   priznania   primeraného   finančného zadosťučinenia   je   len   zmiernenie   ujmy   pociťovanej   v dôsledku   zbytočných   prieťahov, dospel k záveru, že sťažovateľ nemá záujem na pokračovaní konania, a tým na odstránení jeho   právnej   neistoty   rozhodnutím   okresného   súdu,   preto   mu   primerané   finančné zadosťučinenie nepriznal.

Vzhľadom na to, že sťažovateľ ústavnému súdu neoznámil skutočnosť, že žalobu, priebeh konania ktorej napadol sťažnosťou na ústavnom súde, zobral späť, ústavný súd v ďalšom pri rozhodovaní vychádzal z návrhu sťažovateľa zo 16. januára 2007.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.

Základom   pre   výpočet   náhrady   za   úkon   právnej   služby   (prevzatie   a príprava zastúpenia a písomné podanie vo veci samej) vykonaný v roku 2007 v právnej veci sp. zn. II. ÚS 180/07 je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom   polroku   2006   v sume   17   822   Sk,   t. j.   odmena   za   jeden   úkon   právnej   služby predstavuje sumu 2 970 Sk plus 2 x 178 Sk režijný paušál. Spolu 6 296 Sk.

Podľa § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom, ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník zo svojho. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho   trovy.   Ústavný   súd   priznal   sťažovateľovi   ako   náhradu   trov   konania   3   326   Sk. (základnú tarifnú odmenu 5 940 Sk krátil o polovicu vzhľadom na to, že právny zástupca sťažovateľa podal ústavnému súdu šesť identických sťažností, v ktorých zastupoval štyroch žalobcov   a dvoch   žalovaných.   Právnemu   zástupcovi   priznal   tiež   356   Sk   ako   náhradu režijného paušálu dvakrát po 178 Sk.)

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2007