znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  II. ÚS 180/04-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. augusta 2004 predbežne prerokoval sťažnosť M. K., bytom D. N. V., zastúpenej advokátom JUDr. V. Š., P., vo veci porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv   a slobôd   postupom   Krajského   súdu   v Trenčíne   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 5 Co 6/02, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. K. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 14. júla 2004 doručené   podanie   M.   K.,   bytom   D.   N.   V.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   označené   ako „Sťažnosť – súdna vec č. 7 C 80/96 a žiadosť o náhradu škody“, ktorou sa sťažuje na zbytočné   a bezdôvodné   prieťahy   v konaní   vo   veci   vyporiadania   bezpodielového spoluvlastníctva manželov; osobitne poukazuje na postup Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) a z tohto titulu požaduje aj náhradu škody.

Pretože   podanie   sťažovateľky   nemalo   predpísané   náležitosti,   ústavný   súd sťažovateľku informoval, aké náležitosti musí sťažnosť mať, a súčasne ju vyzval, aby svoje podanie doplnila.

Sťažovateľka na výzvu ústavného súdu v určenej lehote reagovala a svoje podanie doplnila; zvolila si   tiež právneho zástupcu na jej zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, a to advokáta JUDr. V. Š., P.,.

Z doplnenej   sťažnosti   doručenej   ústavnému   2.   augusta   2004   vyplynulo,   že sťažovateľka   podáva   sťažnosť   z dôvodu   porušenia   jej   základných   práv   nečinnosťou krajského súdu v odvolacom konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn. 5 Co 6/02 (spis je vedený   na   Okresnom   súde   Prievidza   pod   sp.   zn.   7 C   80/96).   Sťažovateľka   namieta porušenie svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej   len   „ústava“),   ako   aj   čl.   38   ods.   2   Listiny   základných   práv   a slobôd   (ďalej   len „Listina“) z dôvodu dvojročnej nečinnosti krajského súdu, pričom na zbytočné prieťahy sa sťažovateľka sťažovala u predsedu krajského súdu, ktorý jej sťažnosť uznal ako dôvodnú.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že nečinnosťou krajského súdu jej vznikla tak   priama   škoda,   ako   aj   škoda   nemajetkovej   ujmy   a žiada   o priznanie   primeraného finančného zadosťučinenia 10 000 Sk za každý rok prieťahov v súdnom konaní.

Z pripojených   príloh   k sťažnosti   vyplynulo,   že   krajský   súd   28.   januára   2004 prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil 23. apríla 2004 (spis spolu s druhostupňovým rozhodnutím) Okresnému súdu Prievidza na ďalšie konanie, t. j. v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu bola vec na Okresnom súde Prievidza.

II.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   sťažnosti   alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

Pretože   sťažnosť   nespĺňala   zákonom   predpísané   náležitosti   vrátane   povinného právneho   zastúpenia,   ústavný   súd   vyzval   sťažovateľku   na   jej   doplnenie.   Sťažovateľka svoju sťažnosť doplnila o splnomocnenie pre advokáta JUDr. V. Š., avšak bez toho, aby uviedla   návrh   na   rozhodnutie   (návrh   petitu   rozhodnutia),   hoci   bola   na   túto   náležitosť sťažnosti vo výzve ústavného súdu výslovne upozornená. Okrem toho vo svojej sťažnosti sťažovateľka označila súdne konanie vedené na Okresnom súde Prievidza sp. zn. 7 C 80/96, pričom   však   uviedla,   že   návrh   smeruje   voči   Krajskému   súdu   v Trenčíne,   a z príloh k sťažnosti vyplýva, že vec bola už v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu 23. apríla 2004 odoslaná Okresnému súdu Prievidza na ďalšie konania.

Po posúdení takto doplnenej sťažnosti ústavný súd pri jej predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že sťažnosť ani po jej doplnení nemá zákonom predpísané náležitosti, a preto ju z tohto dôvodu odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na toto rozhodnutie bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.  

V Košiciach 24. augusta 2004